Pestovanie uhoriek: Od výsevu po zber a ochranu pred chorobami
Uhorka je jednoročná rastlina, ktorá patrí medzi najrozšírenejšie zeleniny na svete. Pôvodom je z Indie a má vysoké pestovateľské nároky, najmä čo sa týka tepla a pôdy. Pre svoje osviežujúce účinky sú jej plody veľmi obľúbené.
Výber polohy a príprava pôdy
Pre úspešné pestovanie uhoriek je nevyhnutná slnečná poloha, chránená pred silnými vetrami. Uhorky sa dobre uplatňujú v medziplodinách vyšších rastlín, ako je kukurica, rajčiaky alebo ružičkový kel, pretože neznášajú prudké zmeny teplôt. Chladné a daždivé počasie po sadení môže brzdiť ich rast. Uhorky vyžadujú zásadité pôdy s vysokým obsahom humusu a živín. Priame hnojenie maštaľným hnojom im veľmi prospieva.
Na jeseň je záhradu potrebné pohnojiť maštaľným hnojom alebo kompostom a hĺbkovo ju zaryliť. Veľmi dobre sa uplatňuje kompost s vyšším obsahom vápnika.
Výsev a predpestovanie
Uhorky môžeme pestovať buď priamym výsevom do pôdy, alebo z predpestovaných priesad. Rastliny z priameho výsevu sú odolnejšie voči menej priaznivým klimatickým podmienkam, avšak pri chladnom a daždivom počasí slabšie schádzajú.
Do voľnej pôdy vysievame uhorky v druhej polovici mája, ideálne do riadkov vzdialených 0,8 až 1 meter od seba. Pri nakladačkách môžu byť riadky užšie, 0,6 až 0,8 metra. Po dĺžke záhona vyhĺbime brázdu s šírkou asi 0,30 metra a hĺbkou 0,20 metra, ktorú naplníme odležaným maštaľným hnojom alebo kvalitným kompostom. Následne brázdu zasypeme.
Ak chceme predpestovať priesady, sejeme ich v druhej polovici apríla, najlepšie priamo do malých črepníkov. Tieto črepníky udržiavame v skleníkoch alebo pareniskách, aby boli v teple. Rýchlenie uhoriek v teplom parenisku môžeme začať od polovice apríla. Úspešné rýchlenie dosiahneme, ak v parenisku udržiavame teplotu aspoň 18°C.
Pod jedno pareniskové okno vysádzame približne 3 priesady. V čase sadenia by mali mať priesady aspoň 5 pravých lístkov a ich vrchol je potrebné zaštipnúť. Sadíme ich plytko, aby sa rastlinky mohli lepšie zakoreniť.
Pestovanie vo foliovníkoch a vertikálne pestovanie
Uhorky je možné pestovať aj v chránenom a vlhkom prostredí foliovníkov. V priaznivých podmienkach priesady uhoriek rýchlo vyrastú. Každú rastlinu postupne vyväzujeme pomocou špagátu na konštrukciu z latiek alebo na vodorovne natiahnutý drôt vo výške 1,8 metra nad úrovňou záhona.
Špagát na stonky uväzujeme opatrne, najlepšie v mieste nad klíčnymi lístkami. Úväzok musí byť dostatočne voľný, aby sa pri raste stonky nezarezával. Voľný necháme aj špagát, po ktorom rastliny vedieme k nosnému drôtu.
Keď hlavné výhonky prerastú nosný drôt, skrátime ich za druhým listom nad drôtom. Približne do výšky 0,6 metra odstraňujeme všetky bočné výhonky na hlavnej stonke, až potom necháme za každým listom jeden plod. Nad nosnými drôtmi medzitým z pazúch dvoch listov vyrastú aspoň 2 výhonky, ktoré nechávame splývať postupne až na zem, potom ich znova skrátime asi 0,6 metra nad povrchom pôdy. Na týchto visiacich výhonkoch neskôr opäť nechávame za každým listom 1 plod. Táto tzv. dáždniková metóda môže mať celý rad modifikácií, podobne ako spôsoby rezu.
Ošetrovanie počas vegetácie
Rastliny z priamej sejby po vzídení jednotíme na vzdialenosť 20-50 cm podľa pestovanej odrody. Kým porast nepokryje pôdu, plečkujeme a opatrne plytko okopávame.
Hnojenie
Prevažne používame organické hnojivá. Minerálne hnojivá môžu spôsobiť spálu rastlín. Odporúča sa použiť 100 g/m² viaczložkového hnojiva v troch dávkach.
Zber úrody
Uhorky z voľnej pôdy zbierame približne od polovice júla do polovice septembra, postupne, ako dozrievajú. Najmä uhorky nakladačky nesmieme nechať prezrieť, pretože prerastené plody vyčerpávajú rastliny, ktoré potom prestanú tvoriť nové plody.
Choroby a škodcovia uhoriek
Uhorky sú náchylné na celý rad chorôb a škodcov. Medzi najčastejšie choroby patria pleseň uhorková a múčnatka. Zo škodcov sa často vyskytujú vošky, strapky, molice a roztočce.
Pleseň uhorková (Peronoplasmopara cubensis)
Táto choroba je jednou z najvýznamnejších chorôb uhoriek už tridsať rokov. Prejavuje sa tvorbou žltých, žilnatinou ohraničených škvŕn na listoch. Na spodnej strane listov sa v miestach škvŕn objavuje sivohnedý nálet pôvodcu ochorenia. Napadnuté listy a vňať zhnednú, uschnú a zahynú. Huba prezimuje v podobe výtrusov na zvyškoch rastlín.
Ochrana proti nej spočíva v pestovaní odolnejších odrôd, ako sú ‘Regina F1’, ‘Viola F1’, ‘Karolina F1’, ‘Aurea F1’ či ‘Viktorie F1’. Tieto odrody síce nie sú rezistentné, ale pri napadnutí rastliny rýchlo obrastajú a rodia. Ďalšími účinnými zásahmi sú urýchlenie zberu predpestovaním priesad, zakrytím výsevu alebo nakličovaním, čím môžete získať úrodu o dva týždne skôr.
Vlhké listy urýchľujú napadnutie plesňou, preto rastliny nezavlažujte na listy, ale len ku koreňom. V záhrade sa pri troške šťastia a vhodnej starostlivosti môžete zaobísť aj bez chémie. Listy pozdĺž okrajov a v strede sú pokryté malými, mierne konvexnými škvrnami (do 2 cm na dĺžku) hnedej farby. Po chvíli sa škvrny spoja, list sa vysuší a zomrie. Spodné a horné strany listov sú pokryté bielym povlakom.
V skleníku platia podobné ochranné opatrenia ako v záhrade. Základným opatrením je obmedzenie času zvlhčenia listov. Využíva sa tzv. Vertiko systém, teda vedenie rastlín do výšky po špagátoch, na sieti a podobne, keďže vyššie nad povrchom pôdy listy rýchlejšie oschnú. Zálievka sa odporúča kvapková alebo hadicou ku koreňom, teda nie na list. Dôležité je aj dostatočné vetranie skleníka aj za chladnejšieho počasia - opäť z dôvodu osychania listov, ale zároveň sa umožní aj prístup včelám, opeľovačom.
Pri spozorovaní choroby je nutné rastliny ošetriť fungicídom typu Dithane, Champion či Kuprikol. V prvej dekáde júna alebo počas júna (no platí to i pre daždivý máj) rastliny preventívne postriekame. Na morenie osiva a sadiva, prípadne zálievku výsevov a preventívne postreky uhoriek zvyšujúce odolnosť rastlín proti hubovým chorobám môžeme použiť ekologický prípravok Polyversum. V prvej polovici vegetácie môžeme zvýšiť odolnosť uhoriek proti plesni postrekom bioprípravku z morských rias a rastlinných aminokyselín zvaným Alginure.
Múčnatka
Múčnatka je najčastejšou chorobou záhradných rastlín a vyskytuje sa na uhorkách v skleníkoch aj na otvorenom priestranstve. Prejavuje sa bielym práškovitým povlakom na listoch, stonkoch a plodoch, ktorý sa postupne rozširuje. Listy, stonky a plody sú pokryté škvrnami (do 4 cm) červenej farby. Potom sa na ich mieste vytvoria otvory.
Múčnatku spôsobujú dva druhy húb: Erysiphe cichoracearum a Sphaerotheca fuliginea. Porasty sú napádané až v druhej polovici júla. Na hornej a spodnej strane listov, na listových stopkách a na koncoch výhonkov sa objavujú malé škvrny, pokryté bielym, neskôr bielosivým múčnatým povlakom. Počas vegetácie sa choroba šíri pomocou takzvaných konídií, ktoré roznáša vietor. Huba prezimuje vo forme podhubia alebo plodničiek na zvyškoch rastlín.
Rastliny ošetríme najneskôr po zistení prvých príznakov ochorenia, pretože neskôr je to už viac-menej zbytočné. V prvej polovici vegetácie možno zvýšiť odolnosť uhoriek postrekom bioprípravku z morských rias a rastlinných aminokyselín zvaným Alginure. Účinný ekologický postrek na silne napadnutú rastlinu múčnatkou neexistuje. V rámci prevencie a pri prvých prejavoch ochorenia môžete aplikovať posilňujúce prípravky, ktoré majú za cieľ zvýšiť odolnosť rastliny. Vhodnými sú Natura Urtica a BorOil hnojivo na listy alebo iné bio prípravky na báze morských rias alebo listových hnojív. Skúsiť môžete aj podomácky pripravený výluh zo štiavca tupolistého.
Vošky
Vošky sú jedným z najvážnejších škodcov uhoriek, pretože sa dokážu v krátkom čase kalamitne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu. Na uhorkách sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii).
V záhradách si s voškami obyčajne poradia ich prirodzení nepriatelia, teda lienky, zlatoočky, pestrice a dravé ploštice. Ak vošky v poraste objavíte, obyčajne proti nim netreba nič podnikať, lebo sa na rozdiel od pestovania v skleníku alebo vo fóliovníku nepremnožia tak, aby rastlinu zničili.
V skleníku sa na prirodzených nepriateľov nemôžete spoliehať, a preto je nutná chemická ochrana. Čas postreku sa však dá citeľne oddialiť, ak v skleníku rozvešiate niekoľko žltých lepových doštičiek. Žltá farba láka hmyz, a tak prvé škodce, ktoré sa v skleníku vyskytnú, sa vo veľkom množstve chytia na tieto dosky a zahynú. V prípade nutnosti je k dispozícii široký sortiment insekticídov, napríklad Pirimor s účinnou látkou pirimicarb. V čase zberu však treba počítať s ochrannou lehotou, ktorá je pri týchto prípravkoch dlhá asi sedem dní.
Bzdôšky
Bzdôšky sa ako škodce uhoriek prejavujú až v posledných niekoľkých rokoch. Nejde pritom o nový druh, ale o bežného škodcu, ktorý sa však teraz na uhorkách vyskytuje oveľa viac ako prv. Bzdôšky cicaním poškodzujú vegetačné vrcholy a mladé listy, ktoré sa deformujú a rastlina viditeľne obmedzuje rast. Ak sa tieto príznaky objavia vo väčšom rozsahu a už na mladých rastlinách, je vhodné zasiahnuť insekticídnym postrekom s účinnou látkou lambdacyhalotrin. Ochranná lehota v tomto prípade neprekáža, lebo rastliny sa ošetrujú ešte pred kvitnutím. Súčasne sa odporúča podporiť rast rastlín prihnojením liadkom a zálievkou.
Roztočce
Roztočce spôsobujú žlté škvrny na listoch a môžu znižovať výnos. Lepové doštičky na ne síce neúčinkujú, ale môžete citeľne oddialiť čas zásahu postrekom. Je len potrebné si často, najlepšie denne, všímať listy uhoriek, či sa na nich neobjavuje žltkastá malá „mozaika“. Čím skôr tento príznak objavíte, tým lepšie.
Na spodnej strane takého listu obyčajne pomocou lupy nájdete aj pohybujúce sa roztočce, tzv. červené pavúčiky. List opatrne odstráňte, aby roztočce nespadli na pôdu a neprešli na ďalšie zdravé rastliny. Najlepšie je vložiť list do mikroténového vrecúška a vhodiť ho do odpadu. Nikdy nie do kompostu či inam do záhrady!
Ak sa však v skleníku objaví celá žltá rastlina, s listami obalenými pavučinkou plnou roztočcov, je už neskoro. V takom prípade musíte použiť insekticíd s účinnou látkou abamectin. Pozor však na ochranné lehoty v období zberu. Rozšíreniu škodcu je najlepšie zabrániť hneď na začiatku jeho výskytu. Prispieva k tomu aj prevencia, teda dezinfekcia skleníka na konci vegetácie. Po vynesení zvyškov rastlín je vhodné celú vnútornú plochu skleníka vystriekať silnejšou koncentráciou insekticídu, prípadne ju „vysíriť“ zapálením sírnych knôtov alebo sviečok.
Vädnutie uhoriek a biela hniloba
Napadnutá rastlina je ráno krásna, ale okolo poludnia zvädne, hoci má dostatok vody. Cez noc sa spamätá, no na poludnie opäť zvädne a po niekoľkých dňoch obyčajne uhynie. Stonka pol metra nad pôdou je na povrchu úplne suchá a niekedy na nej nájdete biely povlak a malé, okolo 5 mm dlhé čierne kúsky. Sú to tzv. skleróciá, ktorými sa choroba udržuje v pôde. Takže jediná pomoc je odstrániť zeminu do hĺbky 30 cm a nahradiť novou, najlepšie ornicou z poľa, nie zo zeleninovej záhrady. Uhorky, ale i rajčiaky a papriku môžete pestovať aj v polyetylénových vreciach či iných nádobách s objemom asi 15 až 20 litrov naplnených rašelinovým substrátom.
Biela hniloba uhoriek ohrozuje skleníkové uhorky a rastliny vysadené v blízkosti šalátu a petržlenu. Mycélium huby sa veľmi rýchlo množí a môže poškodiť všetky kríky uhoriek. Na jej rozvoj stačí porušiť len niekoľko pravidiel poľnohospodárskej techniky, napríklad zahustiť výsadbu alebo včas neodstrániť odumreté časti rastlín. Pri práci so špinavými nástrojmi je ľahké infikovať rastliny. Stonky vysychajú a stenčujú sa, listy odumierajú.
Antraknóza uhoriek
Choroba postihuje uhorky vo všetkých štádiách vývoja. Už na koreňovom krčku sadeníc si môžete všimnúť malé hnedé škvrny. V zásade je antraknóza diagnostikovaná škvrnami na listoch dospelých rastlín. Na ošetrenie antraknózy ošetrite lôžka 1% roztokom zmesi Bordeaux alebo 0,4% roztokom oxychloridu medi. Po dvoch týždňoch postrek zopakujte.
Kladosporióza (olivová škvrna) uhoriek
V lete postihuje kladosporióza najmä mladé plody, ktoré už nie sú vhodné na konzumáciu. Stonky a listy ochorejú menej často. Vývoj huby ovplyvňuje vlhkosť vzduchu, akonáhle prekročí normu 80%, spóry sa aktivujú a hromadne sa rozmnožujú. V krátkom čase môže byť ovplyvnený celý skleník alebo otvorené zemné lôžko.
Bakteriálna škvrnitosť uhoriek
Spôsobená Pseudomonas lachrymans, prejavuje sa v dôsledku vysokej vlhkosti a pri teplotách nad 25 °C. Pozná sa podľa štvorhranných vodnatých škvŕn na listoch, ktoré ohraničuje drobné žilkovanie. Baktérie prezimujú na rastlinných zvyškoch, najlepšou prevenciou je preto bezpečná likvidácia napadnutých rastlín.
Uhorková rizoktónia
Ochorenie spôsobuje obrovské škody na výsadbách na začiatku vegetačného obdobia. Huba postihuje uhorky v skleníku aj na otvorenom priestranstve. Infikujú sa takmer všetky časti rastliny, s výnimkou kvetov. Samotná huba žije v pôde, niekedy dosť hlbokej (až 25 cm). Jej vývoj nie je ovplyvnený ani vlhkosťou ani teplotou.
Koreňová hniloba uhoriek
Toto ochorenie nie je také ľahké si všimnúť. Počas horúcich hodín spodné listy rastlín žltnú a mierne vyblednú, akoby z nedostatku vlahy. Dodatočné zalievanie len zhoršuje tento problém, patogénna huba sa aktívne množí a nadzemná časť rastliny sa stáva slabšou. Korene hnijú a plod rastie krivo, nedostatočne a bez chuti.
Fusarium vädnutie uhoriek
Krík v krátkom čase úplne odumrie. Vývoj choroby sa zrýchľuje pri nízkych teplotách a podmáčanej pôde, takže ohrozené sú uhorky na otvorenom priestranstve. Na ošetrenie použite širokospektrálne fungicídy. Rastliny zalievajte roztokom 1-2x v intervale určenom výrobcom. Listy sú pokryté svetložltými škvrnami, stmavnú a odumierajú. Plody sú pokryté hnedými škvrnami, niekedy je na nich viditeľné čierne hubové mycélium.
Choroby rastlín - prevencia a 5 DOMÁCICH LIEČIV, KTORÉ FUNGUJÚ!
Škodcovia
Okrem chorôb trpia uhorky aj rôznymi škodcami. Medzi najčastejších patria vošky, strapky, molice a roztočce. Pri používaní chemických postrekov je potrebné dbať na návod na etikete a dodržiavať ochrannú lehotu pred zberom.
Strapky (Thysanoptera): Sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu. V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby. Ak na listoch objavíte tmavé kôpky trusu, zrejme si na šťave pochutnávajú strapky. Dobrou prevenciou je rozvesenie modrých lepových doštičiek v blízkosti rastlín.
Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum): Známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových rastlín. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek. Ak tento hmyz na uhorkách spozorujete, ošetríte ich ekologicky šetrnými prostriedkami typu NeemAzal alebo Roct Effect. Vhodné sú aj chemické insekticídy na hubenie cicavého hmyzu.
Slimáky a slizniaky: Týmto škodcom sa darí vo vlhkých podmienkach, preto sa s nimi častejšie stretávame v rokoch bohatých na zrážky. Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. Záhony možno chrániť posypom granulátu Ferramol alebo biologickým prípravkom s obsahom dravých hlístic Nemaslug.
Drôtovce: Niektorí škodcovia sa na uhorkách vyskytujú už v období klíčenia. Ak na klíčiacich rastlinách spozorujeme požerky, môže ísť o drôtovce vyskytujúce sa v pôde. Keďže sa v pôde presúvajú, len ťažko ich reálne uvidíme. V každom prípade dokážu pomerne rýchlo zlikvidovať vyklíčenú rastlinu.
Prevencia a ekologické postupy
Každá záhrada predstavuje pre choroby a škodcov prestretý stôl plný lákavých rastlín. Proti niektorým škodcom je pomerne ťažké sa brániť. Keď ich na pestovanej zelenine objavíme, často sú už natoľko premnožené, že proti nim nepomôžu ani bežne dostupné prostriedky. Najlepšou a najúčinnejšou prevenciou proti nepozvaným hosťom nielen na záhonoch s uhorkami sú silné prosperujúce rastliny.
Prvým krokom prevencie je striedanie plodín na záhonoch, čiže ani uhorky nepestujeme stále na rovnakom mieste. Po vysadení môžeme rastliny uhoriek preventívne posilňovať aj bylinnými výluhmi, ktoré podporujú zdravý rast aj vývoj.
Pri dodržiavaní preventívnych opatrení, ako je správne zavlažovanie (len ku koreňom, nie na listy), dostatočné vetranie a striedanie plodín, môžete minimalizovať riziko, ktoré prinášajú choroby uhoriek, a zároveň znížiť výskyt škodcov. Takto si zabezpečíte zdravú úrodu uhoriek.
tags: #uhorky #pestovanie #choroby