Vegetatívne rozmnožovanie kaktusov: Sprievodca pre úspešné pestovanie

Dlhovekosť, minimálna starostlivosť, schopnosť zapadnúť do akéhokoľvek priestoru či ľahký spôsob pestovania, ktorý zvládnu aj začiatočníci. To sú len niektoré plusy, ktoré sa spájajú s pestovaním kaktusov. Tie môžu s nami ako verní domáci spoločníci prežiť nemalú časť života. Pestovanie kaktusov na záhrade či v interiéri nie je žiadnou novinkou. Obľúbené suchomilné rastliny, ktorých väčšina je známa netypickou stavbou stonky a ostňami nahrádzajúcimi listy, majú aj v našich končinách dlhoročnú tradíciu. Už v minulosti sa pestovali kvôli dlhovekosti, nenáročnosti a najmä originálnemu vzhľadu.

Kaktusy a sukulenty patria medzi najobľúbenejšie izbové rastliny. Vďaka ich rozmanitosti, odolnosti a jedinečnému vzhľadu sa tešia veľkej popularite nielen medzi skúsenými pestovateľmi, ale aj začiatočníkmi. Tento návod sa zameriava na všetky dôležité aspekty pestovania, starostlivosti, rozmnožovania a ochrany pred škodcami.

Kaktusy sú rastliny svetlomilné, t.j. potrebujú maximálne množstvo svetla. Obdobie vegetácie začína na jar keď začínajú teplé a slnečné dni. Ak sme kaktusy zimovali na tmavom mieste davame ich na slnko postupne. Najskôr na svetlé miesto ,neskôr aj na slnečné ale pritienime až si postupne navyknú.

Čím viac svetla, tým lepšie sa kaktusu darí. Aj preto ho môžeme bez obáv umiestniť na priame slnko. Púštny pôvod prispôsobil kaktusy aj na extrémne horúčavy. Mnohé druhy obľubujú teploty od 25 do 30 °C, no bez problémov sa im bude dariť aj pri teplotách okolo 18 až 20 °C. V zime dokonca vydržia aj pri 7 až 12 °C, no potrebovať budú dostatok svetla.

Správna pôda je pre zdravý rast kaktusov rovnako dôležitá ako svetlo či teplota. Domáce púštne podmienky im pripomenie zmes rašeliny a záhradného substrátu s pieskom a štrkom, prípadne špeciálny substrát určený na pestovanie sukulentov. Dôraz na využitie čo najpriepustnejšej pôdy sa kladie kvôli tomu, aby si kaktus udržal vlahu čo najdlhší čas.

Pri výbere sa odporúča takisto zvážiť polohu kaktusu, najmä dosah svetla a vzdialenosť od iných rastlín. Pôvod v amerických púšťach prinútil kaktusy zvyknúť si na drsnejšie podmienky. Vynikajúcu odolnosť a schopnosť prežiť si priniesli aj do Európy, kde im k úspešnému vypestovaniu veľa netreba.

Druhy kaktusov a ich špecifiká

Kaktusy a sukulenty sa dajú rozpoznať podľa prítomnosti areol, čo sú malé vankúšiky, z ktorých vyrastajú tŕne, kvety a nové výhonky. Sukulenty, na rozdiel od kaktusov, nemajú areoly.

Rôzne druhy sukulentov a kaktusov ponúkajú širokú škálu tvarov, farieb a veľkostí.

Echinocactus grusonii: Tento kaktus je známy svojím guľovitým tvarom a žltými tŕňmi, ktoré vytvárajú charakteristický vzhľad.
Mammillaria elongata: Má dlhé, tenké stonky pokryté jemnými tŕňmi, ktoré mu dodávajú jedinečný tvar.
Opuntia microdasys: Tento kaktus je rozpoznateľný podľa plochých, oválnych segmentov pokrytých malými bodlákmi.
Schlumbergera (Vianočný kaktus): Populárny izbový kaktus, ktorý kvitne počas zimných mesiacov.

Rod astrophytum zahŕňa 6 druhov kaktusov pochádzajúcich zo Severnej Ameriky. Názov astrophytum pochádza z gréčtiny a mohli by sme ho voľne preložiť ako hviezdna rastlina, čo zodpovedá tvaru tohto druhu kaktusov.

Tento rod severoamerických kaktusov je špecifický silnými, hustými tŕňmi a malými kvetmi. Niektoré druhy rodu echinocactus dorastajú do 2 m výšky aj šírky a možno preto sa spolu s rodom ferocactus často označujú aj ako barelové kaktusy. Azda najznámejším druhom tohto rodu, pestovaným aj v interiéri je Echinocactus grusonii. Táto suchomilná rastlina je špecifická súdkovitým zeleným telom, pokrytým záplavou žltých tŕňov.

Tento početný rod kaktusov zahŕňa cca. 300 druhov, pochádzajúcich z celého amerického kontinentu (od Kanady až po Čile). Opuncie vytvárajú charakteristické sploštené telá, ktoré sú chránené ostňami a menej viditeľnými štetinami, ktoré vedia byť ešte bolestivejšie. Viacero druhov opuncií vytvára ovocie v tvare hrušiek, vďaka ktorým sa opuncia pestuje aj ako hospodárska plodina.

Tento rod malých až stredných kaktusov sa vyznačuje valcovitým tvarom tela, krátkymi ostňami a zahŕňa cca. 70 druhov, ktoré pochádzajú z Mexika a juhu USA. Rastú na slnečných, skalnatých stanoviskách, kde odolávajú aj tým najväčším horúčavám.

Tento rod zahŕňa približne 100 známych druhov malých juhoamerických kaktusov, ktoré majú obvykle guľovité telo a väčšinou rastú len do výšky 15 cm. Ich tŕne môžu byť riedke až veľmi husté, ich kvetné púčiky sú dlhé a na rozdiel od väčšiny kaktusov nie sú ochlpené.

Je početný rod kaktusov zahŕňajúci takmer 200 druhov pochádzajúcich najmä z Mexika a juhu USA. Sú to pomerne malé kaktusy s oválnym telom, ktoré rastú samostatne alebo v trsoch. Ich ostne nahusto pokrývajú rastlinu a pri niektorých druhoch sú veľmi jemné a teda pripomínajú skôr štetiny.

Kaktusy rebutia pochádzajú z Bolívie a Argentíny. Väčšinou sú to malé rastliny guľatého tvaru a bez rebrovania, ktoré produkujú veľké kvety v pomere k ich vzrastu. Pre veľkú podobnosť botanici často zaraďujú pod rod rebutia aj rody Aylostera, Cintia, Sulcorebutia a Weingartia.

Tento rod kaktusov sa vyznačuje štíhlymi, vysokými stonkami, ktoré sú husto pokryté ostňami. Pochádzajú z horských oblastí Južnej Ameriky (Peru, Uruguay, Bolívia, Argentína), kde ich môžeme nájsť až do výšky 3 000 metrov nad morom.

Táto obľúbená izbová rastlina sa dá nájsť v nejednej domácnosti. Vyniká svojou dlhovekosťou, nenáročnosťou a nádherným vianočným kvitnutím. Na rozdiel od suchomilných kaktusov potrebuje vianočný kaktus častejšiu zálievku a vlhší vzduch, pretože pochádza z tropických častí Južnej Ameriky.

Tento výnimočný rod kaktusov sa svojim zovňajškom aj vlastnosťami sa skôr podobá orchideám ako klasickým suchomilným kaktusom. Rod Epiphyllum zahŕňa 19 druhov, ktoré pochádzajú z džunglí Strednej Ameriky. Sú to epyfytické rastliny, takže tak ako orchidey, rastú v korunách stromov, no neparazitujú na nich. Kvety týchto kaktusov často kvitnú len jeden deň a pri viacerých druhoch len v noci.

Základná starostlivosť o kaktusy

Kaktusy a sukulenty majú spoločnú jednu vec a tou je to, že nejaký rastlinný orgán je prispôsobený tomu, aby v sebe držal zásoby vody a živín. Takéto rastliny, prispôsobené na prežitie dlhých období sucha, sa nazývajú xerofyty.

U sukulentov to môže byť akákoľvek časť. Sukulenty majú listy, častokrát zvláštnych tvarov, zatiaľ čo väčšina kaktusov má listy premenené na tŕne, ktoré vyrastajú zo zakrpatených odnoží s názvom areoly. Z areol vyrastajú aj kvety pri kvitnutí.

Kaktusy sú rastliny, ktoré sa naozaj veľmi účinne prispôsobili drsným životným podmienkam. Väčšina druhov žije na púšti, či v oblastiach s extrémnym striedaním teplôt cez deň a v noci. Preto kaktusy sú schopné veľmi dlho byť v dormancii, čo je obdobie, keď rastlina neprijíma živiny, ale žije zo zásob, ktoré si vytvorila.

Okrem toho, kaktusy si vytvorili zvláštny metabolizmus, keď transpirácia - vyparovanie vody z rastliny (a prijímanie oxidu uhličitého) nikdy neprebieha súčasne s fotosyntézou, takže kaktusy cez deň fotosyntetizujú a v noci transpirujú. V noci je oveľa chladnejšie a vzduch je vlhší, takže týmto spôsobom si kaktusy udržia oveľa viac vody, pretože cez deň, keď páli slnko a teploty sú obrovské, by sa transpiráciou vody stratilo oveľa viac.

V lete polievame asi 1x za týždeň. Azda najčastejšou príčinou úhynu pestovaných kaktusov je odhnívanie koreňov častým polievaním. Kaktusy väčšinou prežijú suché obdobia, pretože pri nedostatku vody sa jednoducho utiahnu do spánku. Po prijatí vody znova ožijú.

V zime kaktusy upadajú do spánku, a preto ich treba nechať odpočívať. Optimálna teplota je okolo 5 až 10 °C, zálievku je nutné obmedziť, resp. úplne vylúčiť. A čo sa týka umiestnenia, ideálna je svetlá miestnosť, avšak prežijú i v šere, alebo v úplnej tme.

Kaktusy a sukulenty potrebujú veľa svetla, často až 6 hodín priameho slnečného žiarenia denne.

Hnojenie nie je pre sukulenty a kaktusy nevyhnutné, ale ak chcete podporiť ich rast, môžete použiť špeciálne hnojivá pre sukulenty. Najlepšie je hnojiť rastliny počas obdobia ich aktívneho rastu (jar a leto). Používajte hnojivá s nižším obsahom dusíka.

Jednou z najčastejších chýb pri pestovaní sukulentov a kaktusov je preliatie. Tieto rastliny sú prispôsobené na prežitie v suchých podmienkach a zadržiavajú si vodu. Polievajte ich až vtedy, keď je pôda úplne suchá. To môže byť každých 7 až 14 dní, v závislosti od prostredia.

Kaktusy a sukulenty by ste mali presádzať každé 1-2 roky. Toto im poskytne čerstvý substrát a viac priestoru pre koreňový systém.

Vegetatívne rozmnožovanie kaktusov

Rozmnožovanie je spôsob, ako zo starých, alebo ohrozených rastlín získame nové jedince. Samotné množenie kaktusov a sukulentov je ľahké, lacné a stojí za vynaloženú námahu. Tento spôsob je osobitne vhodný u hybridov, zo semien ktorých nevyrastajú jedinci podobní materským rastlinám.

Vegetatívne množenie sa vykonáva odoberaním odrezkov zo stoniek, alebo listov. Najvhodnejšie obdobie pre zhotovenie odrezkov je vtedy, keď rastlina začne aktívne rásť. To u väčšiny druhov býva na jar. Rana musí dokonale zaschnúť, zhojiť sa a vytvoriť kalus, t.j. tvorené kožovité tkanivo v mieste rany. Až potom možno odrezky sadiť do nádob.

Pri vegetatívnom rozmnožovaní stačí zapichnúť bočné odrezky materskej rastliny do substrátu v pripravenom kvetináči. Ten má byť navlhčený, no nie veľmi premočený.

Prostredníctvom tohoto spôsobu rozmnožovania sa rastliny rozdeľujú na niekoľko častí tak, aby každá časť mala svoje korene alebo vegetačný vrchol. Takýmto spôsobom vegetatívneho rozmnožovania je mimoriadne vhodný pre kaktusy a sukulenty, ktoré ľahko vytvárajú stonkové, alebo hľuznaté odnože. Najvhodnejším obdobím pre rozmnoženie delením je začiatok vegetačného obdobia, tj. jar, alebo skoro v lete. Všetky novorozdelené rastliny zalievame veľmi úsporne až kým nezačnú prejavovať známky aktívneho rastu a dobre sa neusadia.

Tento spôsob rozmnožovania sa používa u niektorých druhov odnožujúcich rastlín na začiatku ich vegetačného obdobia ( Sedum ). Keď sa rastlina nachádza v období vegetačného kľudu, koreňové odnože alebo hľuzy musíme rozrezať tak, aby každá mala svoj rastový bod.

Táto technika sa používa predovšetkým u kaktusov. Jej podstatou je spojenie odrezanej časti jednej rastliny - štepu s dolnou časťou odolnejšej rastliny - podnože. Takýmto spôsobom možno tiež urýchliť kvitnutie. Podľa druhu rastliny sa treba rozhodnúť pre jeden spôsob štepenie : do rázštepu, na plocho alebo na šikmo.

Kaktusy môžeme množiť rozsádzaním pri presádzaní, odrezkami, ktoré necháme zakoreniť vo vode, ale tiež aj semienkami, pokiaľ nám kaktusy vykvitnú.

Najspoľahlivejšou a najrýchlejšou formou ako rozmnožovať kaktusy je množenie odrezkami. Odrezky kaktusov veľmi rýchlo zakoreňujú, takže takto si dokážete rozmnožiť kaktusy rovnakého druhu. Výhodou tohto spôsobu je aj to, že nový kaktus bude vyzerať presne tak ako materská rastlina, čo pri pestovaní kaktusov zo semien nie je možné.

Ako odrezky je najvhodnejšie používať odnože s vlastnými koreňmi, prípadne bočné výhonky kaktusov. Takéto odrezky jednoducho zapichneme do substrátu na kaktusy, ktorý udržiavame vlhký.

Množenie pomocou semien je o niečo zdĺhavejšie. Semienka sa nasypú do pripraveného substrátu, ktorý by mal byť mierne omočený.

Starostlivosť o kaktusy pre začiatočníkov (6.)

Možné problémy a ich riešenia

Ochorenie sa kaktusom zvyknú vyhýbať. Častejším problémom býva iba hniloba koreňov. Tej môžeme predchádzať vyššie spomenutými drenážnymi otvormi na spodnej strane kvetináča či používaním správneho druhu hnojiva v optimálnych dávkach.

Pomerne väčším rizikom býva prítomnosť škodcov, ktoré zvyknú kaktusy napádať. Problémy spôsobujú najmä drobné vošky a roztoče.

Zo škodcov môžu kaktusy napádať najmä vošky a roztoče, na ktoré môžeme použiť insekticídne mydlá alebo postreky.

Pred kúpou kaktusov si vždy preverte ich zdravotný stav a prítomnosť škodcov, pretože v kaktusových škôlkach je riziko chorôb a škodcov omnoho vyššie ako v domácich podmienkach.

Najčastejším problémom kaktusov je hnitie koreňovej sústavy spôsobené nepriepustným substrátom alebo prelievaním rastliny.

tags: #vegetativne #rozmnozovanie #kaktusov