Komplexný sprievodca vegetatívnym rozmnožovaním tují a iných ihličnanov
Vegetatívne rozmnožovanie ihličnanov, najmä tují, cypruštekov a borievok, je obľúbenou a efektívnou metódou, ako získať nové rastliny s identickými vlastnosťami materskej rastliny. Tento proces je vhodný pre všetkých záhradkárov, ktorí si chcú doplniť zbierku ihličnanov alebo vytvoriť živý plot z vlastnoručne rozmnožených rastlín. Na rozdiel od rozmnožovania semenami, ktoré môže viesť k strate odrodových vlastností a trvá dlhšie (5-6 rokov), vegetatívne rozmnožovanie zaručuje zachovanie farby, tvaru a hustoty šupín materskej rastliny. Hoci sa môže zdať komplikované, s dodržaním správnych postupov je úspešné a prináša mnoho radosti.
Prečo vegetatívne rozmnožovanie?
Ihličnany sú celoročnou ozdobou našich záhrad. Sú nenáročné, celoročne zelené a vďaka ich tvarovateľnosti sú ideálne na živé ploty aj solitéry. Rozmnožovanie drevín je kľúčovým procesom pre ich zachovanie a šírenie. Vegetatívne rozmnožovanie je rozmnožovanie pomocou častí matičnej rastliny, čo umožňuje získať nové rastliny s vlastnosťami identickými s materskou rastlinou. Tento spôsob je preferovaný pri tujovitých ihličnanoch, pretože výsevom by sa stratili všetky vlastnosti materskej rastliny - farba, tvar aj hustota šupín. Navyše, vegetatívnym rozmnožovaním sa získavajú rastliny, ktoré skoro nastupujú do rodivosti. Hoci v prírode sa ihličnany rozmnožujú generatívne, t.j. semenom, v sadovníckom škôlkarstve má vegetatívne rozmnožovanie veľký význam.
Výhody vegetatívneho rozmnožovania
- Zachovanie všetkých odrodových vlastností materskej rastliny (farba, tvar, hustota).
- Rýchlejší nástup rodivosti a rastu.
- Možnosť rozmnožovať rastliny, ktoré nevytvárajú dostatok klíčivých semien alebo majú nepravidelné semenné roky.
- Ekonomicky výhodnejšie ako nákup hotových sadeníc.
Výber správneho obdobia pre odber odrezkov
Ideálny čas na vegetatívne rozmnožovanie ihličnatých drevín odrezkami je od druhej polovice augusta do polovice septembra, v prípade priaznivého počasia až do začiatku októbra. V tomto období sú rastliny pripravené na nový štart. Záhradkári, ktorí majú k dispozícii vykurovaný skleník, môžu ihličnany rozmnožovať počas celej zimy. Jeseň, v skleníku sa zakorenia ešte aj v októbri až decembri. Krátko pred pučaním (apríl) sa rozmnožujú niektoré druhy borievok. Hoci niektorí záhradníci spomínajú aj február až marec ako vhodné obdobie, prax ukazuje, že väčšina odrezkov vyschne bez zakorenenia, ak sa odoberú v lete alebo na jar.
Príprava odrezkov
Základom úspechu je správne získanie a úprava odrezku. Odrezky odoberajte vždy zo slnečnej strany koruny, zo zdravých, dobre vyzretých bočných výhonkov mladších rastlín. Len pri stĺpovitých tisoch a borievkach sa odoberajú z vrcholových konárikov. Vyberte si vetvičku a neodstrihávajte ju nožnicami, ale ideálne je ju odtrhnúť „proti srsti“, teda tak, aby vznikla pätka, kúsok kôry z materskej rastliny. Práve tá je kľúčová, pretože na tomto mieste sa začne vytvárať kalus, z ktorého vyrastú korienky.
Postup pri úprave odrezkov
- Odber odrezkov: Použite dvoj- alebo trojročné bočné výhonky tuje s „pätou“ (kus starého dreva v spodnej časti výhonku). Pri odrezkoch z terminálových výhonov sa robí dlhší rez, alebo sa na boku odreže pásik kôry. Dĺžka odrezka sa líši podľa druhu (napr. 2-4 cm pre trpasličie ihličnany, 8-10 cm pre tuje, 15-20 cm pre cyprušteky a borievky).
- Skrátenie pätky: Pätku skráťte o približne tretinu, čím podporíte rýchlejšie zakoreňovanie.
- Odstránenie ihličia: V dolnej časti odrezku (v dĺžke 1,5 až 2 cm nad bázou odrezka) opatrne odstráňte ihličie, aby po zastrčení do substrátu zbytočne nezahnívalo. Dajte pozor, aby ste nepoškodili kôru.
- Stimulátor zakoreňovania: Konce odrezkov namočte do vody a následne do práškového stimulátora zakoreňovania. Prebytočný prášok jemne oklepte. Tieto prípravky obsahujú rastlinné hormóny, ktoré podporujú tvorbu kalusu a urýchľujú vývoj koreňového systému. Môžete ich tiež uchovávať v roztoku stimulátora rastu (napríklad Heteroauxín) počas 6 až 24 hodín. Ponorenie do roztoku je potrebné iba v tej časti, ktorá sa potom zasadí do zeme.
Tuje (NOVÁ ZÁHRADA)
Príprava substrátu a výsadba
Pre úspešné zakoreňovanie je kľúčový správne pripravený substrát a prostredie. Mnoho záhradníkov považuje rozmnožovanie thuja za ťažké a uprednostňuje nákup hotových sadeníc, no s dodržaním správnej technológie to zvládne každý.
Typy substrátov
Ihličnany milujú kyslé a prevzdušnené pôdy. Najlepšie bude, ak si substrát na zakoreňovanie namiešate sami z rašeliny a piesku v pomere 1:1. Môžete však použiť aj čistý agroperlit, prípadne hotový substrát určený na vysievanie a zakoreňovanie. Ďalšou možnosťou je zmes rašeliny, trávnikovej pôdy a riečneho piesku v pomere 1:1:1.
Postup výsadby
- Dezinfekcia pôdy: Pred výsadbou odrezkov sa odporúča pôdu dezinfikovať roztokom manganistanu draselného, čo je potrebné na zničenie patogénnych baktérií a škodcov.
- Príprava nádoby: Odrezky napichajte do pripraveného kvetináča s priepustným, mierne vlhkým substrátom. Vrstva pôdy v zakoreňovacej miske by mala byť vysoká najmenej 5 cm. Nádoba s odrezkami sa umiestni na veľmi svetlé miesto s rozptýleným svetlom, nie na priame slnko.
- Zapichovanie odrezkov: Aby sa stimulátor nezotrel, do substrátu urobte kolíkom jamku a až potom vložte odrezok. Odrezky sa vysádzajú v radoch a prehlbujú ich o 2 až 3 cm. Je dôležité zabezpečiť, aby ihly, ktoré zostávajú na výhonku, neboli pokryté zeminou, inak to môže viesť k rozvoju hniloby. Pri výsadbe odrezkov je potrebné orientovať sa podľa slnka: na juh otočte tú stranu, ktorá sa predtým „pozerala“ smerom nahor.
- Umiestnenie: Celý proces môže trvať niekoľko týždňov. Nádobu so sadenicami je výhodné položiť buď do jemného alebo čiastočného tieňa.
Podmienky pre zakorenenie
Najdôležitejším faktorom úspešného zakoreňovania ihličnatých odrezkov je vlhkosť a teplota. Vo vykurovanom skleníku sa vytvárajú určité klimatické podmienky:
- Vlhkosť vzduchu: Nad 70%. Veľmi pomáha prekrytie fóliou alebo plastovým vreckom, čím vytvoríte mini skleník - zvýšená vzdušná vlhkosť je totiž pre zakoreňovanie kľúčová. Fólia by sa nemala dotýkať odrezkov.
- Teplota vzduchu: +20 až +23 °C. V januári až vo februári by ste mali teplotu substrátu znížiť na 8 až 10 °C, teplotu vzduchu na 5 až 6 °C.
- Osvetlenie: Dobré osvetlenie, no nie priame slnko.
Starostlivosť o zakoreňujúce odrezky
Starostlivosť o vysadené odrezky pozostáva z pravidelného zavlažovania a vetrania.
Zálievka a rosenie
Substrát udržiavajte neustále mierne vlhký, nie premáčaný. Nenechajte ho ani na dlhšie preschnúť. Rastlinu je vhodné nepolievať, ale rosiť, zabráni sa tým nielen premokreniu pôdy, ale zvýši sa aj vlhkosť vzduchu v skleníku. V zime rosenie vynechajte, zabránite tak premokreniu. Počas zimy, v dňoch keď je slnečno a nezmrzne, treba substrát so zakorenenými odrezkami zavlažiť.
Vetranie a ochrana
Rastlina je pravidelne vetraná a otužovaná. Ak je nádoba zakrytá fóliou, je potrebné občas tento minipriestor vyvetrať. Počas zimy ich chráňte rohožami alebo bielou netkanou textíliou. Hoci premrznutiu nezabránite, oveľa nebezpečnejšie je rýchle zamŕzanie a opätovné rozmŕzanie substrátu. Priebežne treba odstraňovať odrezky, ktoré nevykazujú známky zakorenenia.
Prevencia chorôb
Aby ste predišli rozvoju hubových chorôb, každé tri týždne ošetrite zakoreňujúce odrezky fungicídnym prípravkom. Pred napichaním možno odrezky stimulovať, aby sa rýchlejšie zakorenili. Po napichaní sa výdatne zalejú a prikryjú fóliou z PVC a udržiava sa teplota vzduchu 15-18°C. Po vytvorení závalu treba začať vetrať.
Signály zakorenenia a presádzanie
Signály zakorenenia a presádzanie: Rast nových listov na odrezkoch signalizuje, že zakorenili a sú pripravené na presádzanie. Mladé rastliny sa opatrne vyberú a presadia do kontajnerov s výživnou zeminou. Následne sa umiestnia do studeného pareniska alebo na chránené miesto v záhrade, kde prezimujú.
„Dôležité je zakorenené odrezky hneď nepresádzať. Dajte im čas v pôvodnom prostredí aspoň do jesene, nech poriadne zosilnejú,“ radí dlhoročný pestovateľ ihličnanov z okolia Žiliny. A dodáva, že úspešnosť rozmnožovania môže výrazne zvýšiť aj používanie kvalitného mykorhízneho prípravku.
Presádzanie
Keď sa rastliny zakorenia, netreba sa ponáhľať, aby ste ich poslali do záhrady. Treba im dať čas na vybudovanie koreňovej hmoty. Na zimovanie sa zakorenené odrezky prikryjú vetvami ihličnatých stromov alebo suchým lístím alebo sa prenesú zo skleníka do skleníka. Ak bola technológia rozmnožovania thuja odrezkami dodržaná správne, na jar sa objavia prvé príznaky, že rastliny sú dobre zakorenené - na odrezkoch sa objavia prvé zelené výhonky. Už na jeseň môžu byť tieto odrezky vysadené na otvorenom priestranstve na trvalom mieste rastu. V priebehu zimy môžu už zakorenené odrezky zostať naďalej v nádobách, presadiť do menších samostatných črepníkov, kde si vytvoria koreňový bal, ich môžete počas nasledujúcej jari.
Rozmnožovanie polovyzretými odrezkami
Obdobie od konca júna do augusta je ideálne na rozmnožovanie polovyzretými odrezkami, najmä pre mnoho drevín. Tieto odrezky sú tvorené mladými, pružnými výhonkami, ktoré nie sú ani príliš mäkké (vodnaté), ani úplne zdrevnatené, čo zabezpečuje ich dobré zakoreňovanie.
Postup pri polovyzretých odrezkoch
- Zo zdravého kríka sa odrežú zdravé konce výhonkov, dlhé približne ako prst, bez kvetov. Rez sa vedie tesne pod listom alebo očkom.
- V spodnej časti odrezku (asi 3 cm) sa odstránia listy. Príliš mäkké vrcholky výhonkov sa tiež odstránia.
- Upravené odrezky sa zapichujú do plytšej množiarenskej debničky alebo kvetináča s prepareným substrátom (zmesou piesku a rašeliny v pomere 2:1 alebo 1:1) alebo špeciálnou zeminou na rozmnožovanie.
- Substrát musí byť primerane vlhký. Pred zapichovaním odrezkov sa vytvoria jamky, aby sa nepoškodil prípadný práškový stimulátor.
- Odrezky sa umiestnia v dostatočnej vzdialenosti od seba, aby sa listy neprekrývali, čím sa zamedzí šíreniu hubovitých chorôb.
- Po zapichnutí sa substrát pevne pritlačí ku každému odrezku. Nádoba s odrezkami sa umiestni na veľmi svetlé miesto s rozptýleným svetlom, nie na priame slnko.
- Na vytvorenie ochrannej atmosféry a zamedzenie vysychania sa nádoba prikryje priehľadnou fóliou alebo perforovaným vrecúškom. Fólia by sa nemala dotýkať odrezkov. Pravidelne sa odrezky hmlia a vlžia, aby nezaschli.
Rozmnožovanie drevitými odrezkami
Drevité odrezky predstavujú jeden z najefektívnejších spôsobov rozmnožovania mnohých okrasných drevín. Je dôležité vybrať si vhodnú materskú rastlinu - dospelý, zdravo rastúci krík s dobrou vitalitou.
Výber a odber odrezkov
Odrezky sa odoberajú z neolistených kríkov, najčastejšie neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar. Ideálne sú jednoročné výhonky s hrúbkou ceruzky, dlhé približne 15 až 20 cm. Každý odrezok by mal obsahovať 6 až 8 púčikov. Pri strihaní odrezkov je dôležité dodržať správnu orientáciu: Horná časť sa strihá rovno, mierne nad vrchným púčikom, tak aby ho chránila. Spodná časť sa strihá šikmo, tesne pod púčikom. Toto odlíšenie pomáha pri správnom zasadení.
Príprava a výsadba odrezkov
Pred výsadbou sa spodná časť odrezkov často ošetruje stimulátorom zakoreňovania. Tieto prípravky obsahujú rastlinné hormóny, ktoré podporujú tvorbu kalusu a urýchľujú vývoj koreňového systému. Odrezky sa vysádzajú priamo na vybrané stanovište do dobre pripravenej pôdy na jar. Dôležité je zapichnúť ich do pôdy tak, aby vyčnieval len najvrchnejší púčik. Hĺbka zapichnutia by mala zabezpečiť, aby spodná časť odrezka bola dobre zakrytá pôdou. Na konečnom stanovišti rastliny nebudú rušené presádzaním, čo pozitívne vplýva na ich ďalší vývoj. Pre lepšie zakorenenie je možné odrezky zapichnúť do priepustného substrátu v množiarenskej debničke alebo kvetináči, ktorý je umiestnený na svetlom mieste s rozptýleným svetlom. Je dôležité zabezpečiť primeranú vlhkosť substrátu, ale nie jeho premokrenie. Po zasadení sa odporúča skrátiť vyrastené mladé výhonky na polovicu, aby sa podporilo rozvetvenie kríkov.
Rozmnožovanie listnatých kríkov odrezkami (zimné obdobie)
Obdobie od decembra do februára je ideálne na rozmnožovanie okrasných listnatých kríkov drevitými odrezkami. Výhodou je vysoká ujateľnosť a uniformita druhu.
Odber a úprava odrezkov
Drevité odrezky sa odoberajú pri teplote maximálne do -10 °C z jednoročných letorastov. Čím tvrdšie drevo, tým ťažšie zakoreňuje. Letorasty sa narežú na kúsky dlhé 10 až 15 cm, s 2 až 4 púčikmi. Horná časť odrezka sa zrezáva rovno nad vrchným púčikom, spodný rez sa robí šikmo tesne pod púčikom.
Črepníkovanie a zakoreňovanie
Odrezky sa sadia po dvoch do jedného črepníka s rozmnožovacím substrátom (perlit a rašelina alebo hrubozrnná rašelina). Pred zapichnutím sa spodná časť odrezka dezinfikuje stimulátorom. Napichané odrezky sa umiestnia do nevykurovaného fóliovníka alebo skleníka s dobrou drenážnou vrstvou. Zalievať stačí raz týždenne. Je dôležité označiť si názov rastliny a čas odberu, najmä pri rozmnožovaní viacerých druhov.
Rozmnožovanie koreňovými odrezkami
Tento spôsob je vhodný pre listnaté dreviny, ktoré tvoria nové výhonky z adventívnych púčikov na koreňoch (napr. ruže, sumach, drieň obyčajný).
Odber a spracovanie koreňových odrezkov
Korene s hrúbkou ceruzky až palca sa odrezávajú koncom jesene. Ukladajú sa do debničky s vlhkou rašelinou na nezamŕzajúcom mieste. V zime sa režú na 5 cm kúsky (odrezky) a označí sa ich polarita. Následne sa kolmo alebo mierne šikmo napichajú do črepníkov tak, aby ich zakrývala vrstva substrátu hrubá 1-2 cm.
Rozmnožovanie ovocných kríkov
Ovocné kríky ako ríbezle, maliny, egreše a liesky možno úspešne rozmnožovať aj v domácich podmienkach.
Delenie kríka
Najstarší a najjednoduchší spôsob, vhodný najmä pre maliny, černice a liesky. Krík sa jednoducho vykopie a rozdelí.
Koreňové odrezky
Na konci vegetácie sa vykopú odrezky z koreňov (napr. malín, černíc, liesok) s dĺžkou 80-100 mm a hrúbkou 7-10 mm. Počas zimy sa uskladnia v piesku v pivnici. Na jar sa vysadia do záhonu.
Drevité odrezky ovocných kríkov
Tento spôsob je bežný pre čierne, červené a biele ríbezle a egreše. Z vyzretého jednoročného výhonku sa odreže drevitý odrezok dlhý aspoň 20 cm so 4-5 púčikmi. Spodný koniec sa zreže mierne šikmo pod posledným púčikom. Výhonok rastliny sa ohne a zakope do ryhy hlbokej 15-25 cm. Vyčnievajúci koniec sa skráti nad tretím púčikom. Časť v zemi by mala zakoreniť.
Ďalšie metódy rozmnožovania
Okrem odrezkov existujú aj ďalšie vegetatívne metódy rozmnožovania rastlín, ktoré sú špecifické pre konkrétne druhy.
Cibuľoviny (napr. narcisy, tulipány)
Cibuľoviny sa rozmnožujú pomocou dcérskych cibuliek, ktoré sa nazývajú brut. Tieto sa vytvárajú na podcibulí hlavnej cibule. Cibule odkvitnutých rastlín sa vyberú zo zeme po zvädnutí listov. Dcérske cibuľky sa opatrne oddelia rukou alebo nožom. Dôležité je, aby na každej cibuľke zostalo niekoľko korienkov. Rezné rany sa dezinfikujú práškom z dreveného uhlia. Dcérske cibuľky sa zasadia do nádob s piesčito-humóznou pôdnou zmesou tak, aby horná časť cibule trčala nad povrchom. Pri miernej zálievke rýchlo zakorenia.
Ľalie
Ľalie sa dajú rozmnožovať rôznymi spôsobmi:
- Pacibuľkami: Vyrastajú v pazuchách listov na nadzemnej časti stonky (napr. Lilium bulbiferum).
- Podzemnými pacibuľkami: Vytvárajú sa na podzemnej časti stonky (napr. Lilium davidii).
- Šupinami cibúľ: Mäsité šupiny cibúľ sa dajú ľahko rozoberať a použiť na rozmnožovanie (napr. Lilium martagon).
Hľuznaté rastliny (napr. georgíny)
Hľuznaté rastliny sa najjednoduchšie rozmnožujú delením hľuzy. Pri väčších hľuzách možno získať obmedzený počet nových rastlín. Pre získanie väčšieho počtu rastlín sa používa odrezkovanie. Hľuza georgíny sa zasadí do kvetináča začiatkom roka. Keď výhonky dorastú do výšky 10 cm, odrežú sa s malým kúskom tela hľuzy. Získané odrezky sa napichajú do substrátu s nízkym obsahom živín (rašelina a piesok) a ošetria stimulátorom zakoreňovania. Umiestnia sa do kvetináčov, prikryjú fóliou a pravidelne zalievajú a vetrajú.
tags: #vegetativne #rozmnozovanie #tuji