Rozmnožovanie veverice stromovej: Od párenia po osamostatnenie mláďat

Veverica obyčajná (lat. Sciurus vulgaris), známa aj ako veverica stromová alebo veverica hrdzavá, je fascinujúci cicavec z čeľade vevericovité. Obýva celú Palearktídu a na Slovensku bol jej výskyt doložený na 73,1 % územia, pričom chýba len v bezlesných oblastiach a v mäkkých lužných lesoch. Tieto hlodavce sa vyznačujú dlhým, zväčša chlpatým chvostom a pomerne veľkými guľatými očami.

Charakteristika a životné prostredie

Veverica obyčajná dosahuje dĺžku tela 20 - 27 cm a dĺžku chvosta má 18 cm s hmotnosťou 210 - 410 gramov. Chrbát má červenohnedý, sivočervený, hnedý a v niektorých krajinách až čierny, pričom brucho má biele a chvost huňatý. V zime majú veverice sivý nádych a ušnice majú výraznejšie štetinky. Farba srsti veverice stromovej varíruje od hnedej cez čiernohnedú až po svetlo červenohnedú. Tmavšie sfarbené jedince sa vyskytujú častejšie v horských, vlhkých ihličnatých a zmiešaných lesoch, zatiaľ čo hrdzavá forma sa vyskytuje viac v suchých listnatých lesoch nižších polôh.

Veverica pĺzne dvakrát za rok. V lete je jej srsť krátka, sfarbená podľa oblasti, v ktorej žije. V období od augusta do novembra letnú srsť postupne vymení za hustejšiu a tmavšiu zimnú. Vtedy sa jej predlžujú aj štetôčky na ušiach.

Veverica obyčajná žije v lesoch rôzneho druhu, vyhýba sa len mäkkému lužnému lesu a bezlesným oblastiam. Podmienkou je, aby mala k dispozícii stromy vo veku, kedy už plodia. Aktívna je najmä cez deň, pričom najčulejšia je v ranných a popoludňajších hodinách. Žije na stromoch, kde vie veľmi dobre šplhať a skákať. Pohybuje sa veľmi šikovne aj po tých najvyšších konároch. Pri skokoch jej pomáha udržiavať rovnováhu dlhý huňatý chvost. Vďaka silným zadným nohám a ostrým pazúrom je veverica výborne vybavená na šplhanie po stromoch. Po kmeňoch šplhá špirálovito hore i dolu hlavou. Rýchlymi a obratnými skokmi prelieta z konára na konár až do vzdialenosti niekoľkých metrov. Mohutný chvost veverice obyčajnej slúži počas skoku ako kormidlo a aj ako padák. Okrem toho veverici slúži ako prikrývka počas spánku a pomáha jej udržiavať telesnú teplotu. Pohyby chvosta takisto zrkadlia náladu zvieraťa.

Stavia guľaté hniezda z vetvičiek, trávy a machu, obýva aj dutiny stromov a staré hniezda. Hniezda majú otvory obyčajne na spodnej strane, pretože veverice do nich priliezajú zospodu. Tým ich možno odlíšiť od vtáčích hniezd. Plaché samice majú k dispozícii aj náhradné hniezda, kam môžu pri vyrušení mláďatá rýchlo odniesť.

Rozmnožovanie veveríc

Veverica sa rozmnožuje len vtedy, keď má zabezpečený dostatok potravy. V čase rozmnožovania, od februára do septembra, vykazujú najväčšiu aktivitu. Párenie veveríc prebieha už na konci zimy, vo februári a marci. O jednu samicu bojuje viacero samcov, pričom k páreniu sa dostáva len ten teritoriálne najsilnejší. Samec musí vybranú samicu prenasledovať vysoko do korún stromov, kým mu dovolí spáriť sa s ňou. Hneď potom sa samica pustí do budovania hniezda.

Následná gravidita trvá 35 - 42 dní, zvyčajne okolo 38-40 dní. Ročne máva 1 - 2 vrhy s 3 - 5, výnimočne až 8 holými a slepými mláďatami. Samica sa o mláďatá stará sama. Mláďatá sa narodia približne po 38 dňoch gravidity úplne slepé a holé. Prvé tri týždne sú bezsrsté. Oči otvárajú po 4 týždňoch a živia sa materským mliekom približne 6 týždňov. V 7-8mom týždni sa už mladé osamostatňujú a začínajú robiť prieskumy po okolí, pričom začínajú už samostatne prijímať aj tuhú potravu.

Pohlavnú dospelosť dosahujú v jednom roku života a žijú priemerne 5 - 6 rokov. Schopnosť lúskať orechy a šišky je vrodená, ale cvičením sa zdokonaľuje.

Prehľad rozmnožovania veverice obyčajnej

Potrava a zimovanie

V potrave nie je veverica zvlášť prieberčivá. Zožerie takmer všetko, čo dokáže spracovať hlodavými zubami. Pestrosť jej jedálneho lístka sa odvíja od potravnej ponuky oblasti, kde žije. Hlavnou potravou veverice sú semená stromov (najmä ihličnanov), mladé výhonky, púčiky, kôra a lyko ihličnatých a listnatých stromov, bobule, huby, machy a lišajníky, zrelé lieskové oriešky a rôzne lesné plody. Príležitostne požierajú aj hmyz, drobné vtáky a ich vajíčka. Na jar veverica rada sliedi po hniezdach malých spevavých vtákov, z ktorých vyberá vajíčka a čerstvo vyliahnuté mláďatá. Prebytočnú potravu veverička neustále uskladňuje. Huby dokonca nastokáva na vetvičky. V jeseni zožerie len malú časť orechov a žaluďov, ktoré nazbiera. Väčšinu z nich poschováva do dutín stromov alebo zahrabe do pôdy. Dobrá pamäť a čuch jej pomôže väčšiu časť z nich v zime znovu nájsť.

V zime veverica nehibernuje. Počas tuhej zimy veverice čerpajú zo svojich letných a jesenných potravinových zásob, alebo spia v hniezde a sú málo aktívne. Napriek tomu, aj v mraze musia hľadať potravu, vďaka výbornému čuchu nájdu zásoby potravy. Robí si zásoby na zimu v dutinách stromov či v zemi.

Ochrana a ohrozenie

V minulosti bola veverica obyčajná lovnou zverou pre svoju kožušinu a mäso. Jej chvost bol cenený na výrobu špeciálnych štetcov. V posledných dekádach však jej populácie začali nevysvetliteľne prudko klesať. Preto bola veverica obyčajná zaradená medzi chránené živočíchy našej fauny s celoročným zákazom ich lovu. Jej najnebezpečnejšími nepriateľmi sú jastraby a kuny lesné. V Európe sa v posledných rokoch šíri nepôvodný severoamerický druh - veverica sivá (Sciurus carolinensis), ktorá predstavuje hrozbu pre pôvodnú populáciu veverice obyčajnej.

tags: #veverica #stromova #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Liečivé účinky ibišteka ružového
• Kvetinárstvo v Holandsku
• Ako rozmnožovať rajčiny vegetatívne
• Starostlivosť o Ficus Ginseng
• Sprievodca pestovaním lúčnych kvetov