Pôdne podmienky pre úspešné pestovanie pšenice
Pšenica ozimná patrí medzi najnáročnejšie obilniny z hľadiska agroekologických podmienok. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale zároveň vzdušné pôdy s dobrou štruktúrou, ktoré sú bohato zásobené živinami a humusom. Ideálnymi pôdami pre pestovanie pšenice sú černozeme na spraši, degradované černozeme, stredne ťažké hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách. Dobré úrody možno dosiahnuť aj na luvizemiach a čierniciach. Vhodné sú tiež fluvizeme, pokiaľ je hladina podzemnej vody dostatočne hlboko.
Pôdy pre pšenicu by mali byť hlinité, ílovito-hlinité až ílovité, s mierne kyslou, neutrálnou alebo slabo alkalickou reakciou, s pH v rozmedzí 6,2 až 7,5. Naopak, nevhodné sú pôdy piesočnaté, plytké, zamokrené s vysokou hladinou podzemnej vody a kamenisté s obsahom skeletu presahujúcim 25 %.
Horná hranica pestovania pšenice sa pohybuje okolo 700 metrov nad morom. Najlepšie podmienky pre jej rast poskytuje mierna zima a teplé leto. Pšenica ozimná začína klíčiť pri teplotách 3 až 4,5 °C, vzchádza pri 5-6 °C a optimálna teplota pre jej rast je 15-20 °C.
Pšenica má vysoké nároky na vodu, najmä v období intenzívneho rastu - od steblovania až po tvorbu zrna. Za optimálny úhrn zrážok od sejby po zber sa považuje 300 až 370 mm. Pre tvorbu 1 kg zrna a príslušnej slamy potrebuje plodina odobrať z pôdy približne 550 litrov vody, pri dobrom hospodárení s vodou.
Význam predplodín a osevného postupu
Pšenica ozimná je mimoriadne citlivá na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok readily available živín, najmä dusíka. Medzi takéto plodiny patria strukoviny a ďatelinoviny. Vhodné sú aj plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom a výživovom stave, ako sú zemiaky, repa alebo olejniny.
Vo výbere predplodín, najmä v suchších oblastiach, je kľúčové zohľadniť vodný režim pôdy. Osevný postup by mal striedať plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu, aby sa predišlo nadmernému vyčerpávaniu pôdnej vlhkosti.
Najvyššie úrody pšenice sa zvyčajne dosahujú po širokolistých plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, kapusta repková pravá, kukurica na siláž, ako aj skoré okopaniny a zelenina. Pri pestovaní pšenice po kukurici na siláž má na výšku úrody vplyv úroveň organického hnojenia a reziduálne účinky herbicídov.
Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny, vrátane samotnej pšenice. Pestovanie pšenice po sebe zvyšuje riziko prenosu chorôb a škodcov. V prípade nevyhnutnosti pestovania po obilnine alebo po sebe je potrebné prijať preventívne opatrenia, ako je výber odolnej odrody, morenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka a prípadne zapracovanie menšej dávky maštaľného hnoja.
Príprava pôdy a sejba
Celý systém obrábania pôdy a sejby ozimín by mal byť zosúladený tak, aby porasty včas a kompletne vzišli, dobre zakorenili, intenzívne odnožili a úspešne prezimovali. V ideálnom prípade by mala byť pôda pred sejbou v drobnohrudkovitej štruktúre, s časticami s priemerom 0,5 až 1 cm. Príliš veľké hrudy (nad 5 cm) alebo naopak príliš jemná pôda môžu obmedziť klíčenie a prísun vlahy k semenám.
Optimálna hĺbka uloženia osiva pšenice ozimnej je 2 až 4 cm. Vzhľadom na čoraz častejší nedostatok vlahy v čase sejby sa odporúča hĺbku mierne zvýšiť, avšak nie nad 5 až 6 cm, aby nedošlo k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti.
Výsevok ozimnej pšenice sa v súčasnosti znižuje. Kým v minulosti bolo optimálne 6,5 milióna klíčivých zŕn na hektár, dnes sa odporúča 3 až 4,5 milióna klíčivých zŕn na hektár. Príliš vysoké výsevky vedú k prehusťovaniu porastov, znižujú ich odolnosť proti vymŕzaniu a zvyšujú náchylnosť na choroby a škodcov.
V agroklimatických podmienkach Slovenska je optimálny agrotechnický termín sejby pšenice ozimnej od 15. septembra do 25. októbra, v závislosti od výrobnej oblasti. V dôsledku klimatických zmien s dlhšími a teplejšími jesennými obdobiami je možné s úspechom vysievať aj neskôr.
Príprava pôdy a siatie ozimín | JCB Fastrac 8250 | JCB Fastrac 8310
Výber odrody
Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu široká. Pri výbere by mal pestovateľ zohľadniť predovšetkým kvalitatívne parametre odrody, jej plastickosť voči poveternostným podmienkam, ako aj odolnosť proti vyzimovaniu, chorobám a suchu.
Medzi moderné odrody, ktoré spĺňajú nároky pestovateľov patria napríklad IS RUBICON (vysoký úrodový potenciál, skorá, bezostnatá), IS CARRIER (stredne skorá až skorá, ostnatá, vysoký obsah lepku), IS SPIRELLA (extra skorá, vysokolepková), IS DIMENZIO (univerzálna, spoľahlivá), IS LAUDIS (intenzívneho typu, vysoká potravinárska akosť) a IS FORTIDUR (tvrdá ozimná pšenica pre výrobu cestovín).
Pšenica ozimná je na Slovensku najrozšírenejšou obilninou, pričom jej pestovanie pokrýva približne 400-tisíc hektárov ročne. Dôvodom prevahy ozimnej formy nad jarnou je jej vyššia úrodnosť, daná dlhším vegetačným obdobím a priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov.
tags: #vhodnost #pody #na #pestovanie #psenice