Pestovanie vičenca vikolistého: nenáročná krmovina a medonosná rastlina s mnohými výhodami

Vičenec vikolistý (Onobrychis viciifolia Scop.), známy aj pod ľudovým názvom špargeta, je menej rozšírená, no mimoriadne nenáročná trvalka, ktorá sa vďaka svojim vlastnostiam teší čoraz väčšej pozornosti v poľnohospodárstve aj včelárstve. Pochádza z južnej a juhovýchodnej Európy, konkrétne z Francúzskych Álp a Talianska, a jeho pestovanie sa začalo už v 16. storočí vo Francúzsku, odkiaľ sa rozšíril do celého sveta. Ide o trsnatú trvácu bôbovitú krmovinu, ktorá je ideálna pre suché stanovištia a chudobné pôdy.

Botanická charakteristika a odrody

Vičenec vikolistý je trváca rastlina, ktorá sa dožíva 4 až 5 rokov. Dorastá do výšky 30 až 100 centimetrov, má priamu, rebrovitú byľ vyplnenú dreňou a v spodnej časti je vetvená. Listy sú dlhé, zložité nepárne perovité, zložené z 10 až 14 párov lístkov, ktoré sú opačne vajcovité, elipsovité až čiarkovité, 12 - 24 x 3 - 5 milimetrové. Sú sivozelenej farby a chlpaté.

Súkvetie tvorí strapec jasnoružovej farby s karmínovými pruhmi, vajcovitého až valcovitého tvaru, ktoré obsahuje 20 až 30 kvietkov. Kvitne od mája do augusta. Plodom je jednosemenný, ostnatý, polkruhovitý struk, približne 8 milimetrov dlhý, plochý, s obojstranne hrubo sieťovito žilkovaným povrchom a ostňom dlhým 0,1 - 0,6 milimetra. Semeno je obličkovité až oválne, zeleno-hnedé, svetlohnedé, hladké a mierne lesklé, s dĺžkou 4 až 5 milimetrov. Hmotnosť tisíc semien (HTS) sa pohybuje od 17 do 24 gramov (nevylúštené osivo).

V katalógu OECD z roku 2014 je uvedených 35 registrovaných odrôd a v Spoločnom katalógu EU je 19 odrôd. V Českej republike a na Slovensku je povolená odroda Višňovský (viackosná), ktorá bola vyšľachtená na bývalej šľachtiteľskej stanici Višňové. V minulosti boli na Slovensko dovážané aj poľské (jednokosné) odrody, ale neosvedčili sa. Dnes sa u nás s dobrými výsledkami pestujú odrody Višňovský vícesečný (rok povolenia 1946) a Bučiansky (rok povolenia 1962).

Pestovanie a požiadavky na pôdu

Vičenec vikolistý má mohutný koreňový systém. Hrubý kolový koreň preniká hlboko do pôdy a v spodnej časti je veľmi rozvetvený. V prvom roku rastliny vytvárajú najmä bočné korene plytko pod povrchom pôdy, čo im umožňuje využiť aj malý úhrn zrážok. V ďalších rokoch však hlavný koreň zakoreňuje do hĺbky 2 až 6 metrov, čím sa rastlina stáva mimoriadne suchovzdornou a zároveň melioruje kamenistú pôdu. Preto odoláva suchu a ľahko prijíma živiny z pôdy.

Táto ďatelinovina sa uplatňuje na chudobných, kamenistých a suchších pôdach od repnej, cez zemiakovú až po horskú výrobnú oblasť, kde sa napríklad neuplatní lucerna. Najlepšie sa mu darí na vápencovom podklade, pričom neznáša ťažké pôdy s vysokou hladinou spodnej vody a málo prevzdušnenú pôdu. Rastlina je mimoriadne tolerantná voči suchu a dobre znáša letný úpal aj tuhé mrazy v zime. Mrazuvzdornosť sa zvyšuje pri pestovaní v miešanke s trávami, čo umožňuje jej produkciu aj v horších prírodných podmienkach podhorských oblastí.

Príprava pôdy a výsev

Pri pestovaní na ornej pôde a klasickom spracovaní pôdy vyžaduje vičenec v základnej príprave hlbokú orbu, v predsejbovej fáze potom urovnanie a utuženie povrchu pôdy. Vysieva sa skoro na jar spolu s krycou plodinou, najčastejšie jačmeňom jarným, do hĺbky 20 - 40 mm. Medziriadkový priestor pre osivárske porasty je 300 - 400 mm, pre krmovinové 125 - 250 mm.

Výsevok v monokultúre sa pohybuje od 70 do 90 kg vylúšteného osiva na hektár, alebo 140 - 170 kg nevylúšteného osiva na hektár. Pre osivárske porasty je výsevok 70 - 90 kg na hektár. Je dôležité dodržať odporúčaný výsevok, aby nedošlo k prerastaniu iných rastlín, napríklad facélie, ktorá by odoberala živiny.

Výživa a hnojenie

Pôda pre pestovanie vičenca by mala byť bohatá na vápnik. Pokiaľ je rastlina pestovaná ako krmovina, pre dosiahnutie dobrého výnosu je nutný aj dostatok fosforu a draslíka. Nároky na výživu v pomere N:P:K sú 1:1,5:2 pri dávke 60 - 70 kg dusíka na hektár.

Žatva a úrody

Vývoj vičenca na jar je rýchly a rastlina rýchlo obrastá. V teplejších rokoch môže poskytnúť až tri kosby, pričom trvácnosť porastu sa pohybuje v rozmedzí 2 až 3 rokov. Trvácnosť porastu je 4 - 5 rokov.

Prvá kosba sa zberá v štádiu kvitnutia. Rastlina drevnatie pomaly a až do začiatku kvitnutia intenzívne rastie a hromadí v koreňoch živiny, čo podporuje jej trvácnosť. V ďalších kosbách, najmä v druhom a treťom úžitkovom roku, sa zberá na začiatku kvitnutia. Priemerná ročná úroda zelenej kŕmnej hmoty sa pohybuje okolo 5 ton na hektár. Priemerná ročná úroda sušiny sa pohybuje od 3,0 do 4,8 tony na hektár.

Využitie a prínosy

Vičenec vikolistý je cenený pre svoje mnohostranné využitie a prínosy.

Krmovina

V rastlinnej výrobe sa vičenec vikolistý uplatňuje v slabých, chudobných a suchších pôdach v kukuričnej a repnej výrobnej oblasti, kde sa napríklad neuplatní lucerna. Jeho krmovina je síce o niečo hrubšia, ale vyznačuje sa pomerne vysokým obsahom ľahko stráviteľných živín. Inkrustácia byle lignínom je podstatne nižšia ako u lucerny.

V porovnaní s inými ďatelinovinami, ako sú lucerna siata a ďatelina lúčna, má vičenec vikolistý vyrovnanejší zlučovací pomer. Má nižší obsah dusíkatých látok (NL) a relatívne vyšší obsah energie, čo zabezpečuje vyváženejší krm. Tento pomer súvisí aj s vyšším obsahom tuku, ktorý je v porovnaní s lucernou siatou v zberových štádiách o 4,2 - 38,8 % vyšší. V rámci celej skupiny ďatelinovín poskytuje vičenec vikolistý najvyrovnanejší zlučovací pomer poukazujúci na vyrovnanosť krmu z hľadiska obsahu NL a energie.

Je vhodný pre zelené kŕmenie a pasenie hovädzieho dobytka, najmä dojníc, pričom krm poskytuje o 7 až 10 dní skôr ako lucerna siata. V porovnaní s lucernou a ďatelinou lúčnou neopadávajú pri sušení jeho lístky a sušenie prebieha rýchlo, čo ho robí ideálnym pre produkciu kvalitného sena.

Melioračné účinky a predplodina

Vičenec vikolistý obohacuje pôdu veľkým množstvom humusu a dusíka (trojročný porast zanecháva v pôde približne 140 kg dusíka na hektár), a zároveň ju hlboko prekypruje. Vďaka tomu je vynikajúcou predplodinou pre obilniny, najmä pre pšenicu. V zahraničí sa vičenec využíva na biomelioráciu pôdy po odstránení vinohradov a pred ich opätovným zakladaním, ako aj pre iné kategórie poľnohospodárskej pôdy.

Medonosnosť

Vičenec vikolistý patrí medzi najlepšie medonosné rastliny, pričom 1 hektár porastu môže zabezpečiť produkciu 80 až 160 kg včelieho medu. Včely na neho intenzívne lietajú už od začiatku kvitnutia, niekedy aj na mimokvetné nektáre.

Možnosti pestovania v miešankách

Vzhľadom na jeho nutričné vlastnosti, melioračné účinky a nenáročnosť na prírodné podmienky je vhodné zaraďovať ho do ďatelinovinotrávnych miešaniek na ornej pôde ako náhradu za lucernu siatu a ďatelinu lúčnu v podmienkach pre nich menej vhodných. Možno ho pestovať v miešankách napríklad s lucernou siatou (odrody Europe, Lucia, Palava, Zuzana), ľadencom rožkatým (Lotar, Malejovský, Polom), timotejkou lúčnou (Levočská, Sobol, Timola), mätonohom hybridným (Odra), ovsíkom obyčajným (Median), kostravou lúčnou (Benfesta, Levočská, Otava), reznačkou laločnatou (Milona, Niva, Rela), stoklasom bezbranným alebo medzirodovými hybridmi (Bečva, Felina, Perun).

tags: #vicenec #vikolisty #pestovanie

Populárne príspevky:

• Aloe Vera pre zdravú pokožku hlavy
• Jazdené Citroën C4 Cactus
• riešenie pre invazívny bambus
• Profesor Hričovský radí o ovocných druhoch
• Všestranné využitie Aloe Vera z vašej záhrady