Vodný hyacint a globálne znečistenie riek: Tichý ničiteľ a výzvy súčasnosti

Voda je jedným z najdôležitejších zdrojov našej planéty, ktorý je nevyhnutný na život v akejkoľvek forme. Bohužiaľ, v posledných desaťročiach sa voda na celom svete stala čoraz viac znečistenou, čo vedie k vážnym problémom pre zdravie ľudí, zvierat a celkový stav životného prostredia. Znečistenie vody je kontaminácia vodných útvarov nežiaducimi zložkami, ktoré negatívne ovplyvňujú fungovanie ekosystému. Tento pojem sa zvyčajne uplatňuje v súvislosti s neohľaduplnou ľudskou činnosťou.

Predstavuje jeden z najvýraznejších globálnych problémov vo svete. Prítomnosť toxických látok spôsobuje znečistenie vodných útvarov (potoky, rieky, jazerá, moria, oceány,...), čím sa zhoršuje kvalita vody. Znečistená voda ničí dôležité zdroje potravy a stáva sa nepoužiteľnou pre mnohostranné využitia - na pitie, domáce účely, rybolov, rekreáciu alebo cestovný ruch. Kontaminovaná voda môže spôsobiť okamžité a dlhodobé poškodenie ľudského zdravia, taktiež vážne poškodenia vodného ekosystému.

Invázia vodného hyacintu

Jedným z faktorov, ktorý prispieva k zhoršovaniu sladkovodných ekosystémov, je invázia vodného hyacintu. Vodný hyacint, pôvodom z Južnej Ameriky, bol pôvodne dovezený ako okrasná rastlina. Rastlina Eichhornia crassipes (Martius) Solms alebo aj Eichhornia nafúknutá, je známa v slovenčine ako Vodný hyacint. Ide o invázny druh Európskej únie. Avšak, jeho rýchly rast a schopnosť pokryť veľké vodné plochy z neho urobili jedného z najnebezpečnejších inváznych druhov na svete.

Vodný hyacint je známy svojou schopnosťou rýchlo sa rozmnožovať. Dokáže pokryť veľké vodné plochy hustým kobercom vegetácie za veľmi krátky čas. Ak sa rastlina rozseká na kúsky, nezomrie. Vodný hyacint sa dokáže rozmnožovať procesom nazývaným fragmentácia, pričom každý kúsok môže vyrásť do novej rastliny. Je to jediná veľká vodná bylina, ktorá dokáže plávať na vode bez toho, aby bola pripevnená k dnu. To je možné vďaka vzduchovým bublinám zachyteným v koreňoch a vzduchovým priestorom v stonkách listov. Rastlina má nádherné fialové kvety, ktoré môžu byť veľmi atraktívne. Napriek tomu je považovaný za škodlivý invázny druh kvôli jeho schopnosti rýchlo sa šíriť a poškodzovať ekosystémy.

Vodný hyacint je považovaný za invázny druh vo viac ako 50 krajinách vrátane Severnej a Strednej Ameriky, Ázie, Európy a Afriky. Klimatické zmeny môžu umožniť jeho ďalšie šírenie. Na jazere Naivasha, nachádzajúcom sa severozápadne od Nairobi v Keni, sa tento problém stal tak vážnym, že ho možno vidieť aj z vesmíru.

Invázny hyacint vytvára husté koberce na hladine jazera, ktoré blokujú slnečné svetlo a znižujú obsah kyslíka vo vode. To má devastujúci vplyv na miestne ryby a iné vodné organizmy. Rybári, ktorí sú závislí na úlovkoch z jazera, často nachádzajú svoje siete zamotané v rastline, čo im spôsobuje finančné straty. Situácia je taká vážna, že miestni obyvatelia a rybári často uviaznu v hustých porastoch hyacintu. V jednom prípade musela vláda použiť vrtuľník na záchranu rybárov, ktorí boli uväznení na jazere tri dni.

Hyacint je tiež hrozbou pre miestny kvetinový priemysel, ktorý je závislý na mokradiach okolo jazera. Tento invázny druh môže upchať hydroelektrické a zavlažovacie systémy, čo znamená, že jeho vplyv sa prejavuje aj mimo bezprostredného okolia jazera. Vodný hyacint je invázny škodca, čo je aj dôvodom, prečo sa niektoré spoločnosti rozhodli premienať ho na plastové výrobky.

Riešenia problému vodného hyacintu

Rôzne organizácie a miestne iniciatívy sa snažia nájsť riešenia na tento problém. Jednou z najinovatívnejších metód je využitie vodného hyacintu na výrobu bioplastov. Spoločnosť HyaPak Ecotech Limited v Keni premení túto inváznu rastlinu na biologicky rozložiteľné plastové výrobky, ako sú tašky, slamky a kvetináče. Tento prístup nielenže pomáha odstraňovať hyacint z jazera, ale tiež rieši problém plastového odpadu. Ďalšou možnosťou je využitie vodného hyacintu na výrobu biopalív. Kombinácia hyacintu s komunálnym odpadom a kravským hnojom môže produkovať bioplyn, ktorý môže byť použitý ako zdroj energie. Tento prístup by mohol byť obzvlášť užitočný v oblastiach s obmedzeným prístupom k tradičným zdrojom energie.

Biologická kontrola je ďalšou metódou, ktorá sa skúma. Zavedenie špecifických druhov hmyzu, ako sú weevily, ktoré sa živia vodným hyacintom, môže pomôcť obmedziť jeho šírenie a znížiť jeho vplyv na ekosystém. Weevily sú chrobáky patriace do nadčeľade Curculionoidea, známe svojimi predĺženými rypákmi. Tieto chrobáky sú zvyčajne malé, menej ako 6 mm dlhé, a sú bylinožravé. Existuje približne 97 000 známych druhov weevily, pričom väčšina z nich patrí do čeľade Curculionidae, známej ako pravé weevily. Na druhej strane, niektoré druhy sa používajú na biologickú kontrolu inváznych rastlín, ako je vodný hyacint, čím pomáhajú obmedziť jeho šírenie a znížiť jeho vplyv na ekosystém.

Vedci používajú satelity na monitorovanie jazier zamorených vodným hyacintom. Napríklad skupina NASA DEVELOP vyvinula automatizovanú techniku na monitorovanie vodného hyacintu v zálive Winam na jazere Viktória.

Typy a zdroje znečistenia vody

Znečistenie vody možno klasifikovať ako znečistenie povrchových vôd (jazier, potokov, morí, ústí riek, oceánov...) a znečistenie podzemných vôd. Medzi zdroje znečistenia zaraďujeme bodové zdroje a zdroje nebodové. Bodové zdroje predstavujú lokalizované zdroje ako priemyselný proces, ťažobná činnosť. Sú zvyčajne regulované tak, aby bolo možné predvídať vplyv a minimalizovať dopad. Nebodové zdroje sú neidentifikované zdroje, z ktorých sú znečisťujúce látky odnášané vypúšťaním a odtokom vody.

Podzemná voda je (na Slovensku) hlavný zdroj pitnej vody a jedným z najdôležitejších zdrojov vody na zavlažovanie. Avšak taktiež býva kontaminovaná rôznymi produktmi vyrobenými človekom, ako je benzín, ropa, cestné soli, chemikálie. Materiály z povrchu pôdy môžu presiaknuť cez pôdu a skončiť v podzemnej vode, ktorá sa týmto stáva nebezpečnou a nevhodnou pre využívanie. Pesticídy a hnojivá si časom nachádzajú cestu do zásob podzemných vôd. Toxické látky z ťažobných lokalít, ako aj použitý motorový olej môžu preniknúť do zdrojov podzemnej vody, a tak spôsobiť jej kontamináciu. Systémy na likvidáciu odpadových vôd, ktoré nie sú napojené na mestskú kanalizáciu, sú navrhnuté tak, aby pomaly odvádzali odpad pod zem pomalou a neškodnou rýchlosťou.

Povrchová voda, ako voda z jazier a riek, je čoraz viac vystavená znečisťujúcim látkam. Jedným z najčastejších zdrojov kontaminácie povrchových vôd je ľudský odpad, najmä v rozvojových krajinách. Priemyselné závody spôsobujú znečistenie povrchovej vody vedľajšími produktmi, ktoré unikajú do riek a kanalizačných systémov. Zle udržiavané odpadové systémy a nepriaznivé poveternostné podmienky, ako sú záplavy, tiež možno zaradiť medzi kontaminanty povrchových vôd. Veľkým rizikom pre ľudí v dôsledku znečistenia povrchových vôd sú patogény, ktoré spôsobujú ochorenia prenášané vodou.

Chemické znečistenie

Chemikálie, ktoré sú najbežnejším typom znečistenia vody, môžu preniknúť do podzemných zdrojov vody, ale aj do tých, ktoré sa nachádzajú na zemskom povrchu. Veľká časť chemickej kontaminácie pochádza z pesticídov používaných v poľnohospodárstve. Pesticídy sa používajú v poľnohospodárstve na ničenie buriny, hmyzu a húb. Únik týchto pesticídov spôsobuje znečistenie vody a otravu života vo vode. Následne pri konzumovaní infikovaných rýb môže dôjsť k otrave ľudí, vtákov a iných zvierat.

Vo vodách USA sa každý rok vyskytne tisíce ropných škvŕn. K väčšine týchto únikov dochádza rozliatím ropy pri tankovaní lode. Tieto malé úniky tiež predstavujú hrozbu pre životné prostredie. Pri poruche potrubia alebo potopením veľkých ropných tankerov vznikajú veľké úniky ropy. Následky pre ekosystémy možno pociťovať ešte desaťročia. Ropa pozostáva z mnohých toxických zlúčenín, ktoré vyvolávajú vážne zdravotné problémy.

Mikrobiologické znečistenie

Vo všeobecnosti je mikrobiologické znečistenie vody prirodzený druh znečistenia vody, produkovaný mikroorganizmami, ako sú baktérie, vírusy a prvoky. Niektoré nebezpečné choroby, ako je cholera, sú spôsobené mikroorganizmami.

Znečistenie živinami (eutrofizácia)

Forma znečistenia vody týkajúca sa kontaminácie nadmerným prísunom živín. Tento proces je tiež známy pod názvom eutrofizácia povrchových vôd, v ktorých nadbytočné živiny, zvyčajne dusík alebo fosfor stimulujú rast rias. Odtok z poľnohospodárskych polí a pasienkov, vypúšťanie nežiaducich látok zo septikov a výkrmní predstavujú zdroje znečistenia živinami. Odpadová voda je veľkým prispievateľom k eutrofizácii, z dôvodu obsahu veľkého množstva živín.

Látky náročné na kyslík

Molekuly rozpusteného kyslíka vo vode predstavujú hlavný ukazovateľ kvality vody. Látky náročné na kyslík, často vypúšťané zo závodov, pivovarov, ako aj z komunálnych čistiarní odpadových vôd, predstavujú výraznú skupinu kontaminantov, pretože vo vodnom toku sa rozkladajú a vyčerpávajú kyslík, čím vytvárajú anaeróbne podmienky. Bez kyslíka veľká časť živočíšneho života vymiera, niekedy viditeľne vo forme masy mŕtvych rýb plávajúcich na vodnej hladine.

Mikroplasty

Mikroplasty pretrvávajú v životnom prostredí na vysokej úrovni, najmä vo vodných a morských ekosystémoch, kde spôsobujú výrazné znečistenie vody. 35% všetkých oceánskych mikroplastov pochádza z odevu. Plasty predstavujú veľké nebezpečenstvo pre život vo vode. Vodné živočíchy sú poškodzované plastmi v prípade zamotania sa do nich, často si ich mýlia aj s potravou.

Prípadové štúdie znečistenia riek

Znečistenie vodných tokov je globálny problém. Kúpaním sa v týchto 8 svetových riekach by ste poľahky mohli ohroziť svoje zdravie a imunitu. Dôvodov ich znečistenia je hneď niekoľko.

Odra (Poľsko/Nemecko)

Znečistenie rieky Odra na hraniciach medzi Poľskom a Nemeckom, ktoré viedlo k hromadnému úhynu rýb, by mohlo zasiahnuť vodné živočíchy a rastliny až po ústie tejto rieky do Baltského mora, oznámilo ministerstvo životného prostredia v nemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko. Znečistenie by sa v závislosti od poveternostných podmienok a vodných prúdov mohlo počas soboty rozšíriť až do západnej časti Štetínskeho zálivu. Vedci sa už niekoľko dní usilujú odhaliť príčinu hromadného úhynu v rieke Odra, odkiaľ už vylovili desať ton uhynutých rýb. Poľská polícia v spojitosti s úhynom rýb ponúka finančnú odmenu za informácie, ktoré by viedli k chyteniu páchateľov. Poľská vláda a úrady čelia kritike z dôvodu váhavej reakcie na úhyn rýb. Poľský premiér Mateusz Morawiecki uviedol, že o hromadnom úhyne rýb sa dozvedel až v stredu 10. augusta. V piatok bol z funkcie odvolaný šéf vodohospodárskeho úradu a vedúci úradu životného prostredia.

Matanza (Argentína)

Rieka Matanza je 64 kilometrov dlhá rieka pretekajúca Argentínou. Okrem svojho názvu má však aj špecifickú prezývku, ktorá upozorňuje na jej znečistenie. Práve do tejto rieky totiž vypúšťa množstvo bitúnkov a garbiarní svoje odpadové vody, ktoré rieku znečisťujú rôznymi chemikáliami a ťažkými kovmi, ako sú arzén, chróm, ortuť, olovo či meď.

Buriganga (Bangladéš)

Buriganga je, bezpochyby, najznečistenejšou riekou v Bangladéši. Vodný tok je tak znečistený azda každým typom odpadu, aký si len dokážete predstaviť. Od chemického odpadu z tovární cez odpad z domácností až po zdravotnícky odpad a mŕtve zvieratá.

Marilao (Filipíny)

Rieka Marilao, ktorá preteká provinciou Bulacan na Filipínach, je poznačená rôznymi formami znečistenia, predovšetkým odpadom z kožušinových a textilných tovární, ale aj komunálnych skládok. Kvôli tomu v súčasnosti vo vode nie je takmer žiadny kyslík, čo znamená, že v nej nie je ani žiaden život. Napraviť zlyhanie ľudského faktoru zodpovedného za odvádzanie odpadových vôd z tovární do rieky sa v tomto prípade usiluje organizácia Greenpeace.

Sarno (Taliansko)

Ak ste nadobudli dojem, že problém znečistenia riek sa týka predovšetkým mimoeurópskych kontinentov a rozvojových krajín, mýlite sa. Presvedčí vás o tom prípad rieky Sarno, ktorá preteká južným Talianskom. Vodný tok obsahuje množstvo toxínov z poľnohospodárskych, priemyselných a komunálnych odpadov. Zatiaľ čo horný tok rieky je ešte relatívne čistý, čím nižšie po rieke pôjdete, tým viac si začnete všímať jej znečistenie. Pozitívne však je, že Taliansko plánuje rieku vyčistiť a postupne od roku 2000 k tomu aj podniká jednotlivé kroky.

Mississippi (Spojené štáty)

Znečistenie riek neminulo ani Spojené štáty. Prirodzene, do veľkej miery sa dotklo rieky Mississippi, jednej z najväčších riek sveta, okolo ktorej sa nachádza množstvo úrodných údolí. Tie sa totiž značne využívajú na poľnohospodárske účely, a preto má aj väčšina znečisťujúcich látok v rieke poľnohospodársku povahu.

Citarum (Indonézia)

Pohľad na rieku Citarum v Indonézii je doslova žalostný. Nielenže obsahuje až 1000-krát väčšie znečistenie olovom, ako je prijateľné podľa Americkej agentúry na ochranu životného prostredia, ale navyše si z nej milióny ľudí, ktorí bývajú v jej okolí, urobili aj smetisko. Za najväčšie znečistenie rieky však stále nie sú zodpovední bežní obyvatelia, ale továrne, ktoré do rieky vypúšťajú neprečistené odpadové vody. Ich činnosťou dospeli až k tomu, že sa dnes rieka považuje za jednu z najšpinavších na svete.

Žltá rieka (Čína)

Žltá rieka je druhou najdlhšou riekou Číny a jej stredné a dolné povodie sú označované za kolísku čínskej civilizácie. Prívlastok „žltá“ pritom nedostala len tak náhodou. Pôvodne má totiž voda v rieke charakteristické žlté sfarbenie, ktoré spôsobuje unášaná zemina. Rieka sa totiž stala skládkou toxických odpadov a jej voda sa dnes už nedá využiť ani len na poľnohospodárske účely.

Ganga (India)

Na jednej strane je táto rieka najposvätnejšou riekou hinduizmu - náboženstva, ktoré verí, že jej voda čistí ľudí od hriechov, no na strane druhej ide tiež o jednu z najšpinavších riek planéty. Trpí totiž obrovským znečistením z odpadových vôd, ktoré sem bez akéhokoľvek prečistenia vypúšťa až 25 veľkých miest v okolí. Mnoho ľudí si pritom myslí, že voda z rieky je elixírom zdravia, a preto sa v nej nielen kúpu, ale tiež ju pijú, používajú na kúpanie či dokonca na varenie.

Ohrozenie sladkovodných ekosystémov

Sladkovodné ekosystémy pokrývajú menej ako 1 % povrchu Zeme, no ich význam pre život je nevyčísliteľný. Nový výskum, publikovaný v špičkovom vedeckom časopise Nature, však ukazuje, že poškodzovanie týchto prostredí tlačí sladkovodné druhy na okraj vyhynutia - až 24 percent z nich je vážne ohrozených. Tisíce druhov rýb, kôrovcov či vážok by mohli v nasledujúcich desaťročiach vyhynúť, pričom mnohé z nich už dnes čelia nezvratným stratám. Podľa novej štúdie, ktorá posudzovala stav takmer 24 000 sladkovodných druhov, je takmer štvrtina z nich ohrozená. Napriek svojej nepatrnej rozlohe sú sladkovodné biotopy domovom pre 10 percent všetkých známych druhov na Zemi. Hoci je voda nevyhnutná pre všetok život, sladkovodné ekosystémy patria medzi najohrozenejšie. Zvýšený dopyt po potravinách, vode a prírodných zdrojoch vyvíja na tieto prostredia obrovský tlak.

Mokrade, ako sú rašeliniská, mangrovy a slaniská, sú na tom najhoršie. Odhaduje sa, že od roku 1700 zmizlo okolo 3,4 milióna kilometrov štvorcových mokradí, čo zodpovedá približne ploche veľkosti Indie. Strata mokradí však neohrozuje len živočíchy a rastliny, ktoré tam žijú, ale zároveň obmedzuje schopnosť týchto ekosystémov zmierňovať následky klimatických zmien a brániť záplavám. Zdroje sladkej vody čelia mnohým ďalším problémom, napríklad znečisťovaniu, odčerpávaniu vody a výstavbe priehrad, ktoré zmenšujú a fragmentujú životné prostredie pre živočíchy. Aj vo zvyšných biotopoch čelí fauna ďalším výzvam, ako sú odpadové vody, priemyselné znečistenie a zamorenie plastovými odpadmi.

Aktuálna štúdia sa zamerala na štyri hlavné skupiny sladkovodných živočíchov - desaťnožce, vážky, mäkkýše a ryby. Autori v štúdii posúdili stav populácií takmer 24-tisíc druhov. Medzi nimi sa nachádza približne 1 000 kriticky ohrozených druhov a odhaduje sa, že okolo 200 z nich už mohlo úplne vyhynúť. Desaťnožce, čiže kôrovce, ktoré zahŕňajú kraby, raky, krevety a homáre, patria medzi najohrozenejšie. Približne 30 percent sladkovodných desaťnožcov čelí vyhynutiu, pričom hlavným problémom je znečistenie, najmä z poľnohospodárstva. Pesticídy, ktoré zabíjajú hmyz, často poškodzujú aj raky či krevety, a to najmä v období ich zvliekania.

Vážky sú zraniteľné stratou biotopov, keďže ich juvenilné štádiá žijú vo vode. Viac ako polovica ohrozených druhov trpí premenou mokradí na poľnohospodársku pôdu. Pre vážky je problémom tiež odlesňovanie, ktoré ničí životné prostredie dospelých jedincov. Šidielko druhu Nehalennia speciosa je na Slovensku považované za vyhynuté. Posledné známe nálezy z nášho územia pochádzajú zo 60. rokov minulého storočia. Kým stav populácií vážok, rýb a desaťnožcov je dobre zdokumentovaný, o mäkkýšoch - sladkovodných ulitníkoch a lastúrnikoch - mali autori štúdie relatívne menej informácií. Predchádzajúce výskumy však naznačujú, že asi tretina z nich je ohrozená vyhynutím, čo by mohlo zvýšiť celkové percento ohrozených sladkovodných druhov. Tieto čísla však môžu byť len vrcholom ľadovca, keďže vedcom stále chýbajú údaje o mnohých druhoch.

Tabuľka: Ohrozené sladkovodné druhy podľa skupín

Rozsiahly a často prepojený charakter sladkovodných ekosystémov znamená, že ich ochrana nie je jednoduchá. Spolupráca medzi rôznymi zainteresovanými stranami a krajinami bude nevyhnutná na to, aby ohrozené druhy rýb, kôrovcov, vážok a ďalších sladkovodných živočíchov mali šancu na prežitie. Štúdia zároveň zdôrazňuje potrebu zahrnúť údaje o sladkovodných druhoch do stratégií ochrany a plánovania vodných zdrojov. Zvýšené investície do monitorovania týchto druhov sú kľúčové pre ich zachovanie a pre zabezpečenie zdravých sladkovodných ekosystémov. „Je nevyhnutné, aby údaje o sladkovodných druhoch boli aktívne zahrnuté do stratégií ochrany a riadenia využívania vodných zdrojov na podporu zdravých sladkovodných ekosystémov,“ upozornil spoluautor práce Topiltzin Contreras-MacBeath.

tags: #vodny #hyacint #znecistovanie #riek

Populárne príspevky:

• Všetko o pestovaní konope hydroponicky
• Prečítajte si viac o zelených orchideách
• Ako množiť marhule odrezkami
• Viac o vistérii a jej kvetoch
• Kvetinové umenie s osobitným prístupom