Pestovanie Vrízey: Exotická kráska s mečovitými kvetmi
Bromélie priťahujú pozornosť pestovateľov rastlín už po stáročia najmä svojím tropickým výzorom a výraznými farbami kvetov. Tieto exotické rastliny vynikajú typickými podlhovastými listami, vyrastajúcimi zo stredovej rozety a centrálnym kvetom, ktorý vydrží kvitnúť celé mesiace. Bromélia je ľudový názov pre všetky rastliny z čeľade broméliovité, ktorá pozostáva z viac ako 3 500 druhov. Bromélie pochádzajú z tropickej časti amerického kontinentu, kde sa prispôsobili na rôzne podmienky, takže sa značne líšia tvarom, veľkosťou a rôznymi farbami. Väčšina v súčasnosti pestovaných bromélií v našich podmienkach sú epifytické rastliny pochádzajúce z tropických oblastí. Označenie “epifytické” znamená, že tieto rastliny rastú vo voľnej prírode na iných stromoch a rastlinách, pričom na nich nijakým spôsobom neparazitujú. Ich korene sú prispôsobené na absorpciu vlhkosti a živín zo vzduchu a z okolitého prostredia, takže pestovanie týchto rastlín v mnohom pripomína pestovanie orchideí.
Napriek svojmu tropickému vzhľadu nie je bromélia náročná na údržbu a s trochou starostlivosti sa z jej krásy môže tešiť každý. Pri pestovaní bromélií sa snažíme vytvoriť podmienky podobné tým, ktoré majú tieto rastliny aj v ich prirodzenom prostredí. Väčšina v domácnosti pestovaných orchideí sú tropické epifytické rastliny, žijúce v korunách stromov, či na podraste a preto spôsob ako sa starať o broméliu sa značne líši od pestovania iných druhov rastlín.
Vrízea, s jej okúzľujúcimi kvetmi pripomínajúcimi horiace meče, je rastlina, ktorá upúta pozornosť v každom kvetinárstve. Ak ste si ju kúpili na základe jej atraktívneho vzhľadu a neviete, ako sa o ňu starať, tento článok vám poskytne všetky potrebné informácie. Pôvodný latinský názov Vrízea je "Vriesea". Táto izbová rastlina pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky a dnes je rozšírená po celom svete. Je pomenovaná po holandskom botanikovi a lekárovi Willem Hendrikovi de Vriese. Vrízea patrí do čeľade broméliovitých a existuje mnoho druhov, avšak väčšina z nich kvitne len raz. Svojím zaujímavým vzhľadom, ktorý tvoria kvety aj listy, zdobí akýkoľvek interiér po celý rok. Je to tiež skvelý darček, ktorým určite nič nepokazíte.
Charakteristika Vrízey
Vrízea má neprehliadnuteľný príťažlivý vzhľad. Spodnú časť tvorí koreň, ktorý nie je silný a slúži skôr ako konár, na ktorom vyrastá rastlinka a prostredníctvom ktorého je prichytená v pôde. Z koreňa vyrastajú dlhé pochovité, ploché listy, ktoré sú ukončené špicom. Listy vyrastajú do ružice, z ktorej vyrastá stonka s kvetom, resp. s kvetinovou hlavou. Kvety na kvetinovej hlave sú otvorené po oboch stranách hlavy a rastú do špicov.
Pod rod vrízea patria stovky druhov, z ktorých sa niektoré pestujú aj v interiéri. Tieto bromélie sú charakteristické nádhernou, perovitou kvetnou stonkou, ktorá dokáže rozžiariť svoje okolie. Vrízey sú prispôsobivé na rôzne svetelné podmienky (od tienistých až po svetlé miesta) a nie sú náročné na starostlivosť. Rodina Vrízei obsahuje vyše 360 rozličných druhov a ešte viac vyšľachtených hybridov, medzi nimi aj Vrízea lesklá ("Vriesea splendens").
Jednotlivé druhy sa od seba odlišujú hlavne odlišným sfarbením listov zeleného spektra farieb až po purpurovo červené. Podobne je to aj s kvetmi, resp. s výraznými farebnými listencami, ktoré vytvárajú rastlinke dekoratívnu funkciu. Podľa druhu Vrízei sa farba kvetov pohybuje v odtieňoch jasnej sýtej žltej, oranžovej, červenej, krvavo červenej až bordovej. Existujú aj druhy, ktoré nemajú dekoračné kvety, ale na druhej strane sú zaujímavé sfarbením listov.
Vrízea skvelá je jednou z najobľúbenejších bromélií pestovaných v izbových podmienkach. Domovom bromélií sú tropické pralesy Strednej a Južnej Ameriky, kde väčšina týchto rastlín rastie epifyticky. Vrízea vytvára ružicu pruhovaných, oblúkovito zahnutých hladkých listov dlhých do 30 cm. Listy sú tmavozelenej farby a majú fialovo - hnedé vodorovné pruhy. Uprostred listovej ružice je nálevkovitý priestor, v ktorom si rastlina zadržiava vodu. Z tohto stredu vyrastá vysoký kvetný klas tvorený priliehavými, plochými, svietivo červenými listeňmi. Spoza listeňov vyrastajú žlté trubicovité kvety, ktoré žijú iba krátko. Červené kvetné hlavice však zdobia rastlinu aj niekoľko mesiacov.
Najznámejšia predstaviteľka: Vrízea lesklá (Vriesea splendens)
Najznámejšou predstaviteľkou rodu vrízea je azda Vrízea lesklá (vriesea splendens), ktorá je zaujímavá hnedo-zelenou rozetou listov a žiarivo-červeným kvetom. Vrísea Astrid (Vriesea splendens) je veľmi obľúbená vďaka svojim žiarivo červeným kvetenstvom. Vrízea lesklá sa hodí do moderných aj starších bytov a patrí k druhom, ktoré sú v ponuke kvetinárstiev dostupné počas celej zimy aj na jar. Jej atraktívny vzhľad ju robí ideálnym darčekom, ktorý poteší každého milovníka rastlín.
Ako pestovať Vrízeu
Všetky druhy Vrízei si môžete zakúpiť v záhradkárstve alebo v kvetinárstve. Pestovanie zo semienok je mimoriadne náročné a vyžaduje vysoko sterilné podmienky. V prípade kúpy hotovej rastlinky, vám odporúčame zakúpiť si tú, ktorá práve kvitne, aby vám vydržala čo najdlhšie. Pri nákupe bromélií si všímajte celkový vzhľad rastliny, vyfarbenosť súkvetí a nepoškodenosť listov.
Svetlo a umiestnenie
Väčšina druhov Vrízei obľubuje jasné a prirodzené denné svetlo. Nikdy ju nedávajte na parapet, kde dopadajú priame slnečné lúče, pretože by ju mohli ľahko spáliť. Vrízea potrebuje presvetlený priestor, ale nie ostré letné slnko. Rastlinu umiestnite na miesto s jasným filtrovaným svetlom, potrebuje presvetlený priestor.
Rôzne druhy bromélií majú rôzne nároky na svetlo, no v každom prípade by malo ísť o nepriame svetlo (priame slnko by broméliu spálilo - najmä pri južnom, či západnom okne). V prípade nedostatku svetla sa listy bromélie sfarbia viac do tmavo zelena a naopak v prípade nadbytku slnka majú tendenciu žltnúť a na povrchu listov sa môžu objaviť bodky. V každom prípade by sme mali broméliám dopriať maximum svetla, ktoré zvládnu, pretože lepšie znášajú viac ako menej svetla. Takisto si je potrebné uvedomiť, že bromélie pestované v našich podmienkach pochádzajú z trópov a vyhovuje im konštantná dĺžka dňa (12 až 14 hodín) počas celého roka.
Všeobecne platí, že odrody s mäkkými, pružnými listami bez tŕňov zvyčajne uprednostňujú nižšiu úroveň svetla, zatiaľ čo odrody s tuhými, tvrdými listami uprednostňujú jasné nepriame svetlo. Rastliny, ktoré sú žltkasté, môžu dostávať príliš veľa svetla, zatiaľ čo rastliny, ktoré sú tmavozelené alebo predĺžené, môžu dostávať príliš málo svetla. Zvyšovanie svetelnej expozície môže pomôcť rastline kvitnúť za predpokladu, že sú splnené ďalšie podmienky.
Ideálne umiestnenie bromélie vo vašom domove:
- Kúpeľňa: Majú prirodzene vyššiu vlhkosť ako zvyšok domu. Ak vo vašej kúpeľni nie sú žiadne okná, uistite sa, že je rastlina vystavená neustále svietiacemu svetlu, alebo namontujte v blízkosti rastliny rastové svetlo. Niekoľko druhov z rodov Aechmea a Vriesea znesie aj slabé svetelné podmienky.
- Kuchyňa: Majú tiež vyššiu vlhkosť a viac svetla. Väčšine bromélií bude dariť na stole alebo na pracovnej doske niekoľko metrov od okna. Neumiestňujte broméliu priamo do južne orientovaného okna.
- Okno orientované na juh: Druhy v rodoch Dyckia a Hechtia sú prispôsobené jasnému, suchému podnebiu. U týchto bromélií si nemusíte robiť starosti s vlhkosťou. Najlepšie sa cítia keď budú vystavení dostatku priameho slnečného žiarenia.
- Zvyšok bytu: Ak máte svetlé miesto s dostatkom nepriameho svetla, ale s nízkou vlhkosťou vzduchu, môžete skúsiť zvýšiť vlhkosť vzduchu umiestnením vodotesného podnosu naplneného malými kamienkami alebo riečnymi kameňmi priamo pod rastlinu.
Zálievka
Vrízea má slabo vyvinuté korene, ktoré pravdepodobne slúžia len na zakotvenie rastliny do pôdy. Rastlina neprijíma vlahu a živiny z pôdy cez koreň, ako to u väčšiny rastlín býva, ale cez ružicu. Ružicou sa myslí útvar, ktorý vznikne z vyrastených listov. Preto ju polievajte v tejto oblasti, medzi listami, kde vytvára "kalištek" a nie priamo na pôdu.
Najlepšie urobíte, ak na polievanie použijete odstátu, prevarenú vodu, nie čerstvú. Ešte lepšou zálievkou je dažďová voda. Od jari do jesene rastlinu výdatne zalievajte, substrát by nemal nikdy úplne preschnúť. V lete rastline vypĺňajte vodou stred ružice listov (najlepšie čistou dažďovou). Stred ružice listov však nenapĺňajte v čase, keď sa objavuje hlavica kvetu. Bromélie sú náročné na dostatok vlahy. Zalievajte ich tak, aby bol substrát stále vlhký, no nie premáčaný. Medzi každým ďalším zaliatím by však mal mierne preschnúť. Vodu treba dopĺňať aj do listových lievikov, a to do dvoch tretín. Približne raz za mesiac ju však musíte vymeniť, aby bromélie nezačali zahnívať.
Väčšina bromélií lepšie znáša sucho ako prebytok vlahy. Bez dostatočnej cirkulácie vzduchu v koreňovej sústave sa totižto orchidea zadusí a zahynie. Prebytočná voda musí preto vždy úplne odtiecť a nemala by zostať v kontakte s koreňmi. Bromélie sú výborne prispôsobené aj na zadržiavanie vody v centrálnej rozete, takže je možné broméliu polievať aj zhora na listy a rastlina túto vodu pomaly vstrebe. V každom prípade by sa však na zalievanie bromélií nemala používať tvrdá voda ale skôr dažďová voda, ktorá neobsahuje minerály. Medzi jednotlivými zálievkami by mal mať substrát, či listy čas preschnúť, čo pre väčšinu bromélií znamená polievanie raz týždenne. Frekvenciu polievania bromélií znižujeme v období vegetačného pokoja rastlinky. Po odkvitnutí sa musia rastliny zalievať menej. Nikdy nenechajte rastlinu odpočívať v stojatej vode.
POLOPATĚ 17 11 2019 Bromélie
Teplota a vlhkosť
Rastlina v teplom prostredí obľubuje zvýšenú vlhkosť vzduchu a rosenie. Odporúča sa občasné sprejovanie listov mäkkou vodou, alebo kvetináč postavte do blízkosti vodného difuzéra, ktorý premieňa vodu na jemnú vodnú paru. Vhodná je bežná izbová teplota so zimným minimom 16°C.
Väčšina bromélií pestovaná v domácich podmienkach bude prosperovať pri denných teplotách od 20 do 30 °C, ktoré cez noc ideálne poklesnú o cca 7 °C. Broméliám vyhovuje tiež vyššia vlhkosť vzduchu (cca. 60 %), ktorú môžeme zabezpečiť zvlhčovačmi, prípadne pravidelným poprašovaním orchidey vodou (najmä v zimných mesiacoch). Alternatívou môže byť polievanie bromélie do jej centrálnej rozety listov, či umiestnenie misky s vodou a okruhliakmi (kamienkami) v blízkosti bromélie, prípadne pestovanie bromélie medzi inými rastlinami, ktoré udržujú vyššiu vlhkosť v miestnosti. Bromélie preferujú teploty medzi 13 a 27 stupňami Celzia. Nemali by byť vystavené teplotám pod 5 stupňov. Rastú dobre v interiéroch pri vlhkosti od 40 do 60 percent. V mnohých klimatických podmienkach sa môže bromélia počas leta presťahovať do exteriéru.
Hnojenie
Vrízea nezískava živiny z pôdy, pretože má slabý koreň. Na tento účel jej slúži ružica, ktorá sa nielen zalieva, ale aj prihnojuje. Nikdy ju však nehnojte príliš, pretože hnojivá obsahujú soli, ktoré neznáša a môže zahynúť. Postačí, ak do šálky s vodou pridáte naozaj minimum hnojiva. Počas vegetačného obdobia podávajte do listovej ružice raz mesačne napoly zriedené hnojivo určené pre izbové rastliny. Pravidelný prísun živín je potrebný v čase kvitnutia, ale aj počas vegetačného obdobia.
Bromélia vo voľnej prírode zachytáva svojimi koreňmi mikroskopické časti rozkladajúcich sa rastlín, živočíchov a pôdy, prenášané vetrom, ktoré využíva ako živiny. V domácich podmienkach však bromélia získava zo substrátu len minimum živín, takže ich je potrebné rastline dodávať formou hnojiva. Keďže však bromélia rastie pomaly, nevyžaduje si hnojivo vo veľkom množstve. Na hnojenie bromélií je vhodné tekuté hnojivo v pomere 20-20-20 (NPK), aplikované (ku koreňom rastliny) cca. raz za tri mesiace počas obdobia aktívneho rastu bromélie.
Bromélie netreba veľmi hnojiť. Počas vegetačného obdobia používajte tekuté hnojivo zriedené na 1/8 alebo 1/4, aplikované každé dva až štyri týždne. Ak používate peletové hnojivo s pomalým uvoľňovaním, pri zalievaní centrálneho pohára naneste každú sezónu jednu peletu. Vyvarujte sa hnojeniu dospelých rastlín v zime alebo keď rastlina začne kvitnúť. Prihnojovanie je ideálne dvakrát mesačne, najmä v prípade kvitnúcich rastlín, čím sa podporuje aj tvorba nových dcérskych odnoží. Používa sa hnojivo na izbové rastliny alebo hnojivo na orchidey, zvyčajne v polovičnej koncentrácii. V období vegetačného pokoja a po odkvitnutí rastlinu nehnojíme.
Substrát a kvetináč
Vrízei vyhovuje dobre priepustná, ľahká zemina tvorená zmesou rašeliny, listového humusu, rozdrvenej kôry a perlitu. Ako drenážnu zložku môžete použiť hrubozrnný piesok. Na dno črepníka nezabudnime dať drenážnu vrstvu. Črepník naplníme do dvoch tretín pripraveným substrátom. Mal by byť mierne vlhký, nie však studený.
Keďže väčšina tropických bromélií rastie vo voľnej prírode v korunách stromov, či na podraste a nie v pôde, sú zvyknuté na dobrú cirkuláciu vzduchu v koreňovej sústave bez prebytočnej vlhkosti. Substrát na bromélie by preto mal v prvom rade zabezpečiť dokonalú cirkuláciu vzduchu a okamžitý odtok prebytočnej vody od koreňov rastliny. Substrát by tiež mal plniť úlohu opory pre broméliu. Ideálnym substrátom pre broméliu sú kúsky kôry ihličnanov s trochou rašeliny, no na tento účel môžeme použiť aj zmes perlitu, keramzitu kokosového vlákna, rašeliny, hrubého štrku, prípadne lávových kamienkov. Pre dostatočnú cirkuláciu vzduchu je dôležitý aj správny kvetináč na broméliu, ktorý by mal mať extra otvory v spodnej časti. Priesvitné plastové kvetináče sú ideálnou voľbou pri pestovaní bromélií. Takéto kvetináče prepúšťajú ku koreňom svetlo, ľahko sa s nimi manipuluje a navyše máme prehľad o stave koreňovej sústavy rastliny.
Presádzanie a rozmnožovanie
Broméliády a teda aj Vrízea nedisponuje rozsiahlym koreňovým systémom. Rozmnožuje a presádza sa tak, že pôvodný kvet, teda materská rastlina, kvitne väčšinou len raz a následne umrie. "Deti matky", výhonky, sa objavujú v strede rastliny v ružici. Nechajte ich po celý čas pripevnené k matke. Presádzanie je potrebné po zvisnutí kvetu alebo keď už kvetina preplní svoj kvetináč, zvyčajne každé dva až tri roky.
Po odkvitnutí sa materská rastlina postupne odumiera, ale môže produkovať nové výhonky alebo „púčiky“. Ak nenastala žiadna z týchto situácií, broméliu nepresádzajte, pretože tieto rastliny nemajú radi časté narúšanie. Ani presádzanie bromélie počas kvitnutia nie je dobrý nápad. Na pestovanie a presádzanie bromélií sú ideálne priesvitné plastové kvetináče, vďaka ktorým máme prehľad o stave koreňovej sústavy a vyberanie bromélie z kvetináča je jednoduchšie.
Po vybratí bromélie z pôvodného kvetináča ju očistíme od starého substrátu (môžeme si pomôcť vodou) a presadíme do nového kvetináča, na dno ktorého vložíme vrstvu hrubšieho štrku (kvôli zaťaženiu a odvodu vody). Následne dopĺňame substrát (najmä kôru, doplnenú o rašelinu, štrk, perlit alebo kokosové vlákno) pomedzi korene tak, aby sme rastlinu stabilizovali.
Najspoľahlivejším spôsobom ako rozmnožiť broméliu je pomocou jej bočných výhonkov, ktoré bromélia vyháňa po období kvitnutia. Nadzemná časť bromélie sa zvyčajne dožíva len 1 až 3 roky, pričom svoj životný cyklus zvyčajne zavŕši 3 až 6 mesačným kvitnutím. Po tomto období kvitnutia bromélia vyháňa jeden, prípadne aj viac bočných výhonkov, z ktorých je možné broméliu rozmnožiť. Rozmnožovanie: Počkajte, kým sa na výhonkoch vyvinú dostatočné korienky. Oddeľte ich ostrým nožom a zasaďte do samostatného kvetináča so vzdušným substrátom. Ponechajte im čo najviac koreňov. Odnože by pred oddelením mali dosahovať aspoň polovičnú veľkosť materskej rastliny. Čím sú vyvinutejšie, tým je vyššia šanca na uchytenie sa. Nové rastliny potom vykvitnú najskôr za 2 - 3 roky. Ideálny čas na množenie je jar a leto. Zabezpečte im vyššiu vlhkosť vzduchu, teplotu okolo 24 °C a dostatočne vlhký substrát.
Odnože oddelíme od materskej rastliny opatrným roztrhnutím koreňového balu. Ten by mal byť mierne vlhký. Pripravenú oddelenú odnož môžeme vysadiť. Pri práci dbáme na to, aby sme nepoškodili korene. Substrát okolo rastliny jemne utlačíme a nezabudneme ani na miesta pri okrajoch črepníka. Dosypeme zvyšnú zeminu. Presadenú rastlinu výdatne zavlažíme. Opäť použijeme mäkkú vodu izbovej teploty. Mladé rastliny presádzame každoročne. Presadit je je ttřeba do odkvětu cca 2x.
Bromélie majú malé koreňové systémy a väčšina z nich rastie najlepšie, keď je pestovaná v malých kvetináčoch. Mladé rastliny môžu byť bezpečne zasadené v 12 cm. Mladá bromélia môže mať z presadenia úžitok, ak prerastie svoj kvetináč. Najlepšie je to urobiť na jar. Väčšina plnohodnotných bromélií nebude vyžadovať kvetináč väčší ako 15 cm. Použitie väčšej nádoby na rastliny, ako je potrebné, môže viesť k problémom s nadmerným zalievaním. Či už presádzate veľkú broméliu alebo malé odnože, dávajte pozor, aby ste rastliny nezasadili príliš hlboko alebo príliš plytko. Výsadba bromélie po základňu listov pomôže zabrániť hnilobe koruny. Ak rastlina nemá dostatočný koreňový systém na to, aby mohla vo svojej novej nádobe zostať vzpriamene, zaistite jej polohu drevenými kolíkmi. Ak sa bromélii umožní voľný pohyb, môže dôjsť k poškodeniu vyvíjajúcich sa koreňov. Hneď ako rastlina vytvorí koreňový systém, ktorý je schopný uniesť jej hmotnosť, môžu byť kolíky odstránené.
Strihanie a údržba
Pri broméliách striháme len zoschnuté časti listov, stoniek a koreňov, nikdy nie zelené časti. Po odkvitnutí bromélie jej prospeje odstrihnutie centrálneho kvetu (v skutočnosti ide o sfarbené listy s drobnými kvietkami na vrchole). Odkvitnuté kvety nepôsobia príťažlivo, navyše môžu byť zdrojom chorôb a úkrytom pre škodcov, takže ich radšej odstránime. Pomocou nožníc odstraňujeme aj žltnúce a suché listy, prípadne tie, ktoré sú mechanicky poškodené. Veľkolisté druhy bromélií pravidelne zbavujeme prachu, keďže im neprospieva.
Choroby a škodcovia
Vrízea je netoxická. Ak máte domáce zvieratká a stane sa, že si kúsok z nej odhryznú, nič vážne sa nestane. Nato, aká je Vrízea krásna, škodcov veľmi neláka. Omnoho viac je citlivejšia na nevhodné umiestnenie, priame slnečné lúče, nadmernú zálievku a na nadmerné hnojenie. Najčastejším ochorením bromélie je zahnívanie koreňov dôsledkom prelievania, prípadne nedostatočnou priepustnosťou substrátu a nedostatočnej ventilácie. Stáva sa to často pri broméliách, ktoré neboli dlho presadené, takže substrát (kôra) sa začína rozpadať, zadržuje viac vody a dusí rastlinu. Bromélie môžu zriedkavo napadnúť aj rôzne druhy vírusových, či bakteriálnych infekcií, ktoré sa väčšinou prejavujú škvrnami na listoch a stonkách.
Najčastejší škodcovia:
- Vošky: Môžu byť červenej, zelenej alebo žltej farby. Parazitujú hlavne na koreňoch a na listoch rastlín, z ktorých nasávajú šťavy. Na listy často kladú vajíčka. Pomôže postrek na izbové rastliny proti voškám.
- Pavúčikovité roztočce: Vytvárajú jemné pavučinky a cicajú z listov šťavu, v dôsledku čoho vznikajú na listoch početné drobné škvrnky. Prevenciou pred napadnutím aj množením týchto škodcov je zvýšenie vzdušnej vlhkosti okolo rastliny.
Pri používaní akéhokoľvek postreku, vyskúšajte malú dávku len na malej časti listu a pozorujte, čo sa s rastlinou deje. Suché hnedé konce listov sú spôsobené nedostatočnou zálievkou. V dôsledku prelievania zas môžeme rastline spôsobiť zahnívanie koreňov. Ako prevencia je dôležité zabezpečiť rastline pri výsadbe aj presádzaní vzdušný substrát.
Bromélie môžu byť citlivé na niektoré chyby v starostlivosti:
- Zalievanie: Ak sa omylom zalieva nadmerne pôda namiesto toho, aby sa naplnil stredový „kalich“ tvorený listami, môže sa u bromélií vyvinúť hniloba. Ide o rastliny, ktoré majú rady relatívne suché podmienky.
- Tvrdá voda: Voda s vysokým obsahom minerálov môže spôsobiť škvrny vodného kameňa základni rastliny a v strede kalicha. Najlepšie je polievať demineralizovanou vodou.
- Nesprávny kvetináč: Bromélie nemajú veľký koreňový systém, preto ich zasaďte do malých, dobre priepustných kvetináčov, v ktorých sa nebude hromadiť veľa vody, čo môže viesť k hnilobe.
Zakvitne bromélia opakovane?
Znovu zakvitnutie bromélie nebude fungovať, pretože za celý život rastliny vyprodukujú iba jednu kvetinu. Bromélie rastú v ružici s kalichovitou priehlbinou v strede. Táto je zodpovedná za zber živín a vody. Na rozdiel od väčšiny rastlín sú korene bromélie väčšinou za účelom adherencie a nevyhovujú potrebám rastliny. Dažďová voda a rosa padajú do kalicha a odpad z rastlín, drobný hmyz a organický materiál, ktoré končia v kalichu, slúžia ako zdroj minerálov. Rozeta rastie pridaním nových listov do stredu, čo sa po odkvitnutí kvetu stane nemožným a dospelá bromélia nebude znova kvitnúť.
Aj keď môže byť ťažké presne replikovať podmienky, ktoré potrebuje každá konkrétna bromélia na kvitnutie, ukázalo sa, že rastliny môžu byť nútené kvitnúť pôsobením plynného etylénu. Ak teda chcete svoju rastlinu prinútiť kvitnúť, umiestnite ju do tesne uzavretého, priehľadného plastového vrecka až na 10 dní s dozretým jablkom. Jablko pri rozklade vydáva etylén. Predtým, ako sa o to pokúsite, skontrolujte, že v centrálnom kalichu bromélie nie je voda. Ak do zálievky po vyvinutí bohatej listovej ružice budete pridávať trochu síranu horečnatého, rastliny postupne vytvoria atraktívne súkvetia.
Bromélia v exteriéri
Takmer všetky bromélie pochádzajú z tropického podnebia. Ich pôvodné prostredie je vlhké a rastú na tienistých lesných podhubiach, alebo sú pripojené ku stromom. To znamená, že bromélie sú prispôsobené na teplé, vlhké a tienisté podnebie. Ak žijete v oblasti, kde nie sú silné mrazy, môžete svoju broméliu pokojne vysadiť vonku. Uistite sa však, že máte priestor, ktorý ju nevystavuje veľkému množstvu priameho slnečného žiarenia. Bromélia sa môže spáliť keď sa jej dostane príliš veľkého množstva priameho svetla. Rôzne odrody majú rôznu toleranciu vystavenia slnku. Monitorujte svoje stanovištia, aby ste určili, koľko priameho slnka prijímajú a v ktorú dennú dobu, a potom sa rozhodnite pre, ktorých potreby zodpovedajú špecifikáciám vášho stanovišťa. Určite si vyberte bromélie, ktoré zvládnu občasné výkyvy teplôt a prípadný mráz počas zimy. Na prežitie v nízkych teplotách sú zvyčajne najviac prispôsobené bromélie, ktoré pochádzajú zo subtropických oblastí a vyšších nadmorských výšok.
Ako polievať počas zimného obdobia v exteriéri?
Diskutuje sa o tom, či by centrálne kalichy bromélií mali byť pred prvým mrazom naplnené vodou alebo nie. Niektorí odborníci tvrdia, že ak voda zamrzne, môže zabiť broméliu, iní tvrdia, že pomáha rastline prežiť. Všeobecne je najlepšie v zime vodu obmedziť. To pomôže rastline prejsť do stavu vegetačného pokoja, v ktorom je menej pravdepodobné, že bude poškodená chladným počasím. Ak však očakávate mráz, môžete zaliať pôdu okolo bromélie. Voda v zemi pomôže, aby teplota pôdy zostala mierne vyššia ako teplota vzduchu. Pri výsadbe bromélií vonku, kde môžu byť vystavené mrazu, vždy existuje určité riziko. Avšak pri náležitej starostlivosti väčšina z nich prežije iba s malým poškodením. Často sa rýchlo zotavia.
Rôzne druhy bromélií
Okrem Vrízey lesklej existuje mnoho ďalších atraktívnych druhov bromélií, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou a farbou. Mnohé z nich sú vhodné do moderných interiérov a vynikajú svojimi listami aj kvetmi.
- Guzmánie: patria sem stovky druhov, známe žiarivými farbami kvetov (červená, žltá, ružová, oranžová, biela). Sú nenáročné a kvitnú žiarivou kvetnou stonkou.
- Achmea: rod zahŕňa viac ako 250 druhov, pričom Achmea pásikovaná (Aechmea fasciata) je jednou z najznámejších. Sú ideálne do interiéru, znesú aj menej svetla a nevyžadujú veľa starostlivosti.
- Tilandsie: sú epifytické rastliny, ktoré dokážu žiť úplne bez substrátu, preto sa nazývajú aj 'vzdušné' kvety. Pestujú sa pripevnené na konštrukciách alebo v sklenených nádobách.
- Neoregelie: charakteristické sú otvorenou rozetou listov s centrálnou nádržkou na vodu. Počas kvitnutia sa mení sfarbenie centrálnej časti.
- Cryptanthus: na rozdiel od väčšiny bromélií nie sú epifytické a majú mohutnejší koreňový systém.
tags: #vriesea #kvet #pestovanie