Komplexný sprievodca pestovaním zeleniny: Od semienka po úrodu
Pestovanie vlastnej zeleniny je skvelá možnosť, ako si obohatiť vlastný jedálny lístok o potraviny tej najvyššej kvality. Každá záhradka bez ohľadu na jej veľkosť sa môže stať efektívnym a bohatým zdrojom úrody plnej vitamínov. Zelenina je základom zdravej výživy a ponúka obrovské množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré sú nevyhnutné pre udržanie dobrého zdravia. Pestovanie vlastnej zeleniny ponúka mnoho výhod pre zdravie, životné prostredie a rozpočet. Zelenina, ktorú si vypestujete sami, je oveľa čerstvejšia než tá, ktorú kúpite v obchode. Navyše, pestovaním vlastnej zeleniny viete presne, čo používate - bez chemikálií a pesticídov. Zelenina má v racionálnej výžive človeka dôležité postavenie pre vysokú biologickú a nízku energetickú hodnotu. Trvalou požiadavkou pri pestovaní zeleniny je zvyšovanie jej celkovej kvality a nutričnej hodnoty. V súčasnej ponuke v podmienkach Slovenska tvorí deväť hlavných zeleninových druhov viac než 80 percentný podiel z celej produkcie zeleniny. Pritom však v našich prírodných a ekologických podmienkach sa úspešne odskúšalo a môže sa pestovať viac než 50 druhov zelenín mierneho pásma.
Plánovanie výsadby a osevný plán
Správne záhradkárčenie vyžaduje dôkladný výsadbový plán s dodržaním niekoľkých základných pravidiel. Takýto plán vám pomôže rozčleniť záhradu a naplánovať si, čo, kam a kedy vysadiť. Budete tak môcť využiť jej potenciál naplno a dopestujete oveľa viac úrody. Ak si chcete dopestovať zeleninu v bio kvalite, v takom prípade bude vhodný osevný plán priam nevyhnutnosťou. Osevný plán odporúčame vytvoriť ešte počas zimných mesiacov, kedy je v záhrade menej práce, vďaka čomu na to budete mať viac času. Spíšte si všetky druhy, ktoré chcete počas roka vysadiť a začnite si ich zoraďovať podľa jednotlivých pravidiel.
Pravidlo striedania plodín
Prvé pravidlo, ktorého by ste sa mali držať, je nepestovať rovnaké druhy plodín viacero rokov na tom istom mieste. V opačnom prípade hrozí vyčerpanie pôdy, nízka úrodnosť a zvyšuje sa aj šanca na napadnutie škodcami a chorobami. Cibuľu aj pór by sme každý rok mali pestovať na inom záhone. Pokiaľ chcete hrášok vysadiť na mieste, kde ste predtým pestovali fazuľu, počkajte aspoň 4 roky, až sa pôda "zotaví".
Pravidlo rozdelenia na trate
Počuli ste už označenie „plodiny prvej, druhej či tretej trate“, a čudovali sa, čo to vlastne znamená? Ide o označenia, ktoré slúžia na odlíšenie počtu rokov, ktoré ubehli od posledného organického hnojenia záhona. Toto rozdelenie hrá dôležitú úlohu pri plánovaní budúcoročnej výsadby. Rôzne druhy zeleniny majú totiž odlišné nároky na množstvo živín v pôde. Na jeseň, skôr ako sa pustíte do hnojenia, si rozdeľte záhradu na tri časti, ktoré budete v priebehu rokov postupne hnojiť - vždy jednu časť v jeden rok. Získate tak tri rôzne vyživené pôdy, na ktorých môžete pestovať zeleninu z príslušnej skupiny. Na čerstvo vyhnojenom záhone potom naplánujte výsadbu plodín prvej trate. O rok na to, na tom istom záhone, môžete pestovať plodiny druhej trate. Nakoniec, v tretí rok, zasaďte na hriadku nenáročné plodiny tretej trate. Plodová zelenina patrí do skupiny zeleniny prvej trate, je teda veľmi náročná na živiny. Jedlé cibuľoviny sú pravým opakom plodovej zeleniny, nedarí sa im totiž v silne a čerstvo vyhnojenej pôde. Oveľa lepšie znášajú hnojenie dobre rozloženým kompostom alebo minerálnymi hnojivami.
Pravidlo susedských vzťahov
Pri plánovaní sadenia nezabudnite prihliadať na susedské vzťahy medzi plodinami. Niektoré druhy zeleniny sa navzájom podporujú a chránia pred škodcami, zatiaľ čo iným dvojiciam sa vedľa seba veľmi nedarí. Napríklad, hrach dobre znáša mrkvu, uhorky, reďkovky a fazuľu, ale neznáša rajčiny a jahody. Podobne, bazalka zlepšuje chuť rajčín, no s karfiolom si paradajky nerozumejú. Nie všetky zeleninové rastliny sa tolerujú, keď ich vysadíte v priamom susedstve. Kým by niektoré rastliny iba súperili o živiny, iné si dokonca vzájomne škodia. Hlávkový šalát a odrody kapusty napríklad spolu vynikajúco obývajú záhon, pretože nesúperia o živiny. Petržlen a šalát je lepšie sadiť oddelene. Konkurujúce si rastliny saďte buď do rôznych záhonov, alebo ich oddeľte neutrálnou odrodou zeleniny, ktorá slúži ako medzivýsadba. Vďaka šikovnému plánovaniu a rozdeleniu týmto spôsobom optimálne využijete miesto vo svojej záhrade. Ak chcete hrášok vysadiť, najlepšie sa mu darí v spoločnosti uhoriek a šalátu, a tiež veľmi dobre znáša mrkvu aj rascu. Naopak najmenej mu svedčí prostredie vyhnojené pre hlúboviny alebo prítomnosť cibule, cesnaku, póru, zemiakov a paradajok.
Trvalkové záhony
Na zeleninu, ktorá bude na záhonoch rásť niekoľko rokov, bez vášho výrazného zásahu, vyčleňte v záhrade špeciálnu hriadku. Patrí sem napríklad pažítka, rebarbora, špargľa či chren. Pri plánovaní myslite na to, že do ich blízkosti by ste mali vysadiť len priateľské druhy, teda zeleninu s ktorou sa dobre znášajú. Po niekoľkých rokoch, v závislosti od druhu, bude potrebné aj takýto záhon prekopať a pohnojiť.
Pestovanie zeleniny v 9 krokoch
Pestovanie zeleniny je, samozrejme, veľká výzva, ale aj príjemná a obohacujúca voľnočasová aktivita. Odmenou za pletie buriny, zalievanie a hnojenie je potom zber úplne čerstvej úrody plnej vitamínov a iných cenných látok. Zeleninová záhrada patrí k priestoru záhrady, ktorý si vyžaduje najintenzívnejšiu starostlivosť, a musíte sa jej venovať od jari do jesene. O čo pravidelnejšie sa o zeleninu staráte, o to nižšie budú náklady na jej ošetrovanie.
1. Sadenie zeleniny na okennú dosku (predpestovanie priesad)
Niektoré druhy zeleniny neklíčia priamo v záhone. Rastú vonku v záhrade alebo na balkóne až od určitej veľkosti. Ak by ste chceli pestovať zeleninu, ako napr. rajčiaky, papriky, uhorky a tekvice, predkultivujte ich v skleníku alebo v dome a byte na parapete. Mimoriadne dobre prosperujú priesady v malých kvetináčoch so špeciálnym substrátom, keď sú na svetle a teple. Semená rastlín sa dajú na vlhký substrát a ľahko zatlačia. Po zatlačení sa osivo pokryje pôdou. Množstvo pôdy zodpovedá pritom veľkosti semena. Špeciálnym prípadom sú rastliny klíčiace za svetla, ako napríklad bazalka: Takéto rastliny sa vyvíjajú iba vtedy, keď sú položené na pôde a keď majú dostatok svetla. Veľmi dobrým miestom na pestovanie zeleniny je vyhrievaný skleník, v ktorom sú dlhodobo perfektné svetelné a teplotné podmienky. Pre domáce použitie na parapete existujú špeciálne miniskleníky. Alternatívne sa výsadbové nádoby pokryjú priehľadnou fóliou alebo plastovým krytom. Klíma je pre klíčenie veľmi dôležitá, pretože osivo potrebuje dostatočnú vlhkosť a nesmie vyschnúť. Pravidelne kontrolujte substrát a prípadne ho polejte trochou vody. Veľmi veľké semená, ako napríklad fazuľu, namočte vopred cez noc do teplej vody. Potom budú klíčiť rýchlejšie. Papriky a rajčiaky vysadíte už na začiatku februára do malých črepníkov. V apríli nasleduje pestovanie ružičkového kelu, ako aj byliniek bazalky a kôpru, potom prichádzajú oneskorenci, ako čakanka a kel v máji a čínska kapusta v júni. Papriky, paradajky, baklažány aj uhorky sa vždy oplatí predpestovať. V apríli si už predpestujeme aj tekvice, cukety alebo patizóny.
Dokonalý sprievodca pre začiatočníkov: PESTOVANIE SEMIEN V INTERIÉRI
2. Výsev priamo do záhona
Zeleninu nie je náročné vypestovať v domácich podmienkach, či už na väčšej záhrade alebo vo vyvýšených záhonoch. Niektoré druhy sa pestujú výlučne z priamej sejby, iné len z priesad a mnohé sa dajú pestovať obidvomi spôsobmi. Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne - je chladu vzdorný. Šaláty, bez ohľadu na druh sa najlepšie množia semenami, ktoré veľmi rýchlo klíčia. Pri klíčení musíte dbať na dostatok svetla, aby boli rastliny silné, ale nie vytiahnuté. Hrach je oveľa otužilejší a vyhovuje mu výsev už v marci alebo v apríli. Fazuľa vyžaduje stabilnejšiu teplotu, preto sa vysieva až v máji. Koreňová zelenina sa vysieva skoro na jar priamo na záhony. Jedinou výnimkou je zeler, ktorý dlho klíči a navyše potrebuje pri predpestovaní oveľa viac starostlivosti. Cibuľu i pór je možné vysievať priamo na záhon alebo si predpestovať sadenice v kvetináči, čo je v chladnejších rokoch oveľa spoľahlivejšia metóda. Pri cibuli je osvedčený spôsob pestovania zo sadzačky, čo pestovanie výrazne zjednoduší. Reďkev sadíte od marca do pôdy do hĺbky asi 1 cm, pričom dodržte vzdialenosť asi 5 cm. Mangold a špenát vysievame priamo na záhon. Uhorky nakladačky môžete vysievať od druhej polovice apríla až do začiatku mája, pri sejbe by mala byť pôda teplá (aspoň 15 °C), to vám potom semená vyklíčia do desiatich dní.
3. Sadenie priesad
Ak bolo pestovanie vašej zeleniny úspešné, dajte vyrastené rastlinky do zeleninovej záhrady. Dôležité je, aby počasie bolo trvalo bez mrazu. Mladé zeleninové rastliny pomaly privyknete na vonkajšie teploty. Na to počas dňa dajte kvetináče na svetlé, ale tienisté miesto. Následne vysadíte svoju zeleninu do záhrady. Na sadenie použite pôdu, ktorá zodpovedá požiadavkám vašej zeleninovej rastliny. V máji môžu prekvapiť neskoré jarné mrazy, ktoré obyčajne trvajú 3 - 4 dni a svoju silu ukazujú v rôznej podobe. Preto podľa lokality zabezpečte rastliny vhodnými krytmi. Mrazy pôsobia väčšinou prízemne, ale môžu poškodiť rastliny natrvalo. Nemyslite si, že pokiaľ rastliny prikryjete textíliou, sú zachránené. Včas pokrývku odstráňte, aby s nástupom slnečného počasia nedošlo k zapareniu rastlín. V polovici mája je vhodné obdobie na výsadbu plánt paradajok, papriky, tekvíc, uhoriek. Cuketa rastie lepšie, keď ju od marca doma predkultivujete a po zamrznutých svätých v máji vysadíte do teplej pôdy na slnečné alebo polotienisté miesto v záhrade alebo na balkóne. Fazuľu kríčkovú sadíte od mája do júla do hĺbky asi 2 až 3 cm, pričom zasadíte do pôdy vždy malé skupiny troch až šiestich fazúľ. Potom nechajte asi 40 cm vzdialenosť a dajte do záhona ďalšie hniezdo. Pri sadení cibule budete potrebovať sádzací kolík. Cibuľky sadíme do takej hĺbky, aby im nad pôdny povrch nevyčnieval vrchol, inak by ich mohli vyťahať z pôdy vtáci. Pri väčšine druhov kapustovín je vhodné predpestovanie sadeníc v kvetináči v interiéri alebo vonku v parenisku či v skleníku.
4. Zmiešaná kultúra
Aby bol váš záhon sezónne rozmanitý, odporúčame vám vopred ho dobre naplánovať a rôzne druhy nasadiť kombinovane.
5. Biologická prevencia škodcov
Prvým krokom v boji proti škodlivým činiteľom je prevencia. Tá spočíva o výbere odolných odrôd, udržiavanie suchého porastu na zamedzenie rozvoja hubových chorôb alebo prikrývanie výsadby bielou netkanou textíliou. V prípade slabého napadnutia môžeme poškodené časti zeleniny odstrániť a aplikovať biologickú ochranu. Rastliny je vhodné ošetriť aj preventívne postrekom z bylinných výluhov alebo prostriedkom na prírodnej báze. Pred pažravými dravcami ochránite vašu zeleninu pomocou ochrannej sieťky pred vtákmi a pomocou bariéry pred slimákami. Najlepšou ochranou proti škodcom koreňovej zeleniny je biela netkaná textília, pod ktorou sa pestujú.
6. Ochrana pred slimákmi
Veľkým nepriateľom šťavnatých šalátov všetkého druhu sú nenásytní slizniaci. Proti nim možno postaviť plot proti slimákom, použiť granule alebo prilákať do záhrady prirodzených nepriateľov.
7. Ochrana pred muškami na zelenine
Rozložte ochrannú sieťku proti muškám a zaťažte ju drevenými doskami.
8. Zber zeleniny
Zozbierajte zrelú zeleninu v správnom čase. Zber sa dá načasovať, napríklad postupným výsevom alebo výsadbou, čo je obľúbená technika napríklad pri pestovaní hlávkového šalátu, reďkoviek alebo kalerábu. Vďaka tomu budeme zberať priebežne, respektíve v niekoľkých za sebou idúcich vlnách. Nevýhodou výsevu v rovnakom termíne pri spomínaných druhoch je nárazový zber, pri ktorom možno nebudeme vedieť úrodu naraz spotrebovať. Reďkovky sú pripravené na zber už do 30 dní. Jarná cibuľka úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov. Kríčkové fazule sa zberajú celé struky. Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov. Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu.
9. Uskladnenie úrody
Zeleninu uskladnite v chladničke, alebo vo vlhkých debničkách s pieskom. Plodovú zeleninu neskladujte v chlade. Reďkovkám sa najlepšie darí v temnom, chladnom a skôr vlhšom prostredí - pivnica. V takomto prostredí dokážu vydržať aj niekoľko mesiacov.
Výber odrody a podmienky prostredia
Pri výbere druhov a odrôd zelenín na pestovanie vychádzame z ich požiadaviek na podmienky prostredia. Treba vedieť, že v suchších polohách zelenina trpí častejším výskytom škodcov, vo vlhších zase chorobami. Vo vyšších polohách sa darí viac zelenine, ktorá znáša chlad, vlhko a hmly (napr. hlúbová zelenina) a naopak, plodovej zelenine sa darí v nízkych a teplých polohách. Správnym výberom odrôd s definovanou dĺžkou vegetačného obdobia môžeme dosiahnuť, že vo vyšších polohách úspešne dopestujeme aj plodovú zeleninu. Pri výbere odrôd na pestovanie sa orientujeme podľa Listiny registrovaných odrôd, ale je dobré brať do úvahy skúsenosti pestovateľov v danom regióne a odporúčania kompetentných inštitúcií, ktoré odrody zelenín skúšajú a povoľujú ich registráciu. Výber správnej odrody je základom úspechu v pestovaní zeleniny. Sortiment pestovateľov a výrobcov osív je široký, pričom aj samotný pestovateľ ponúka mnoho odrôd z jedného druhu zeleniny. Napríklad, mrkva, ktorá sa hodí do ľahkých pôd - koreň je štíhlejší a dlhý, a naopak, mrkva do ťažkých pôd, kde je koreň hrubší, avšak kratší. Výber začíname práve odporúčaním výrobcu, do akých pestovateľských podmienok sa daná odroda hodí, ak je to uvedené. V druhom rade stavíme na skúsenosti z predchádzajúcich rokov a vysievame odrody, ktoré sa osvedčili. Nové odrody vysievame a skúšame v menšom množstve, aby sme si najskôr overili vhodnosť pestovať danú odrodu v našich podmienkach.
Doba klíčivosti osiva
Úspech klíčenia osiva spočíva v jeho veku. Osivo každého druhu zeleniny má určitú dobu klíčivosti, kedy je schopné vyklíčiť takmer všetko. Po uplynutí doby klíčivosti osivo výrazne stráca klíčivosť a výsev je často krát v tomto prípade zbytočné vykonávať. Pred samotným výsevom je preto vhodné vykonať skúšku klíčivosti na vlhkej vate alebo servítke, na ktoré sa nasype malé množstvo osiva. Po niekoľkých dňoch sa spočíta počet vyklíčených a nevyklíčených semien a rozhodneme sa, či má význam dané osivo vysievať.
Pestovanie zeleniny pre začiatočníkov
Ak s pestovaním zeleniny ešte len začínate a chcete sa stať úspešnými, mali by ste vziať do úvahy, že každá skupina zeleniny vyžaduje trochu iné podmienky. Najmä ak nemáte veľa skúseností s pestovaním zeleniny, mali by ste začať výsadbou nekomplikovaných a nenáročných plodín. Uľahčite si to so zeleninou, ktorá je odolná a nenáchylná na choroby a škodcov. Problémom by nemala byť ani zmena počasia. Pravou zeleninou pre začiatočníkov je reďkev. Reďkev rastie veľmi rýchlo, nemá vysoké nároky na pôdu a nepotrebuje veľa živín. Už po štyroch až šiestich týždňoch môžete zbierať prvú zeleninu. Pre začiatočníkov je vhodný aj šalát, cuketa a fazuľa kríčková. Ak chcete pestovať šalát, saďte ho od marca do stredu leta priamo vonku v záhrade, ale možné je aj pestovanie vnútri. Pre začiatočníkov sú vhodné aj mangold, cibuľa, cesnak, zemiaky, špenát, hrach a rajčiaky. Ak chcete pestovať paradajky, vyberte si nenáročnú odrodu, napríklad kríčkové paradajky. Ak máte v zeleninovej záhrade dostatok miesta, môžete zasadiť zemiaky. Niektoré druhy zemiakov sa dajú pestovať aj vo veľkom kvetináči, napríklad na balkóne. Hľuzy môžete zbierať hneď, ako zeleň uvädne. Pestovanie zeleniny z priameho výsevu:
- Šaláty: Listová zelenina rýchlo rastie a všeličo odpustí. Semienka obvykle stačí nasypať do záhonov, ľahko prikryť zeminou a zaliať (nesmie vyschnúť).
- rukola
- špenát
- hlávkový šalát
- Koreňová zelenina a cibuľoviny: Reďkovky sú typickou začiatočníckou plodinou, problémy by vám ale nemala robiť ani mrkva alebo červená repa. Semienka repy vkladajte do riadkov asi 10 cm od seba, naopak mrkvu sa nemusíte báť siať husto. Na sadenie cibule budete potrebovať sádzací kolík.
- reďkovky
- mrkva
- červená repa
- cibuľa
- cesnak
- Plodová zelenina a strukoviny: Tekvica a cukety môžete pestovať na komposte, tam sa im bude ideálne dariť. Pri sadení predpestovaných sadeničiek paradajok nezabudnite na oporu (tyčku), rovnako ako u hrachu a fazule.
- cukety
- tekvica
- uhorky
- paradajky
- hrách
- fazuľa
Pestovanie zeleniny v kvetináči (Jedlý balkón)
Na pestovanie zeleniny nepotrebujete nutne záhradu - stačí hrantíky alebo kvetináče aspoň 15-30 centimetrov hlboké. Do tých najplytších zasadíte reďkovky alebo šaláty, mrkva bude logicky potrebovať priestoru viac. Pestovanie zeleniny nie je obmedzené iba na veľké záhrady. Mnohé druhy zeleniny sa dajú pestovať aj v kvetináčoch na balkóne alebo terase. Používajte dostatočne veľké nádoby s drenážnymi otvormi. Aj zelenina pestovaná na balkóne potrebuje dostatok svetla. Ak máte malú záhradku alebo by ste chceli pestovať zeleninu na balkóne, vyberte si také druhy zeleniny, ktoré nepotrebujú veľa miesta. Ak je priestoru málo, zasaďte si také rastliny, ktoré rastú do výšky a nie do šírky. Patrí medzi ne napríklad zelená fazuľka, popínavá cuketa, tekvica, hrášok, miniuhorky alebo cherry paradajky. Na pestovanie zeleniny v črepníkoch a kvetináčoch sú vhodné paradajky, jahody, bylinky, hlávkový šalát, čili alebo paprika. Na balkóne či terase sú lepšie chránené pred silnými dažďovými prehánkami a vetrom. Črepníky môžete umiestniť aj priamo tam, kde sa rastlinám dostane najviac slnka. Dôležitá je dostatočná veľkosť kvetináča, pravidelné zalievanie a hnojenie. Keď budete hnojiť, použite organické hnojivo. Vypestovať môžete rukolu veľmi ľahko i v byte. Na tanier položíte buničitú vatu, ktorú riadne navlhčíte, posypete rovnomerne semienkami rukoly (rokety) a dáte ju na svetlé a teplé miesto. Už po pár dňoch vám začne klíčiť a za 14 dní môžete začať trhať listy.
Príprava a starostlivosť o pôdu
Zelenina vyžaduje dobre priepustnú, výživnú pôdu. Príprava pôdy je základným krokom pri výseve zeleniny. Dôležitosť sa kladie na jemné spracovanie sejbového lôžka, aby vysiate osivo bolo v čo najbližšom kontakte s vlhkou pôdou. V prípade výskytu vzduchových medzier osivo nerovnomerne klíči a následne viac presychá, čo vedie k pomalšiemu rastu až úhynu. Aby sme zabezpečili čo najväčší kontakt osiva s pôdou, sejbové lôžko po výseve utlačíme. Najjednoduchšie na prípravu sú pôdy s vyšším obsahom piesku a humusu. Naopak, pôdy s vysokým obsahom ílu sa ťažšie spracovávajú a aj po príprave sejbového lôžka zostáva na ploche mnoho väčších hrúd, ktoré je potrené vyhrabať. Tento problém je možné eliminovať pravidelným pridávaním kompostu a organického materiálu do pôdy, poprípade primiešavaním piesku, čím sa pôda vyľahčí. Na prípravu sejbového lôžka sú vhodné kultivátory a rotačné kypriče. Pri pestovaním vo vyvýšených záhonoch, kde je použitý substrát, tento problém odpadá. Substráty sú jemné, ľahké a jednoduché na kyprenie. Potrebné je iba pravidelne substrát do záhonov dosýpať. Na pestovanie zeleniny je vhodná hlinitopiesočnatá pôda, nemala by sa vám v ruke ani sypať (príliš piesku), ani by z nej nemalo ísť utvoriť valček ako z plastelíny (príliš hutná). V prvom prípade dodajte pôde preosiaty kompost, v druhom ju premiešajte s trochou piesku. Pohnojené záhony je potrebné zbaviť buriny a zrýľovať. Uhorky nakladačky vyhovujú hlboké priepustné pôdy, bohaté na humus i živiny, slnečné stanovisko chránené pred vetrom, a naopak sa im nedarí v ťažkých, studených a zamokrených pôdach. Cuketám vyhovujú ťažšie, hlinité pôdy. Hlúbová zelenina (brokolica, karfiol, kaleráb, kapusta aj rôzne druhy kelu) vyžadujú dobre vyhnojenú pôdu a slnečné stanovište. Porastú aj na mierne pritienenom stanovišti, no budeme musieť počítať s menším výnosom. Najlepšie im darí v ťažších pôdach, čo platí predovšetkým pre neskoré odrody. Skoré odrody kapustovín vysadíme skôr do ľahšej dobre priepustnej piesčitej pôdy. Mrkva, petržlen, zeler alebo paštrnák vyžadujú slnečné stanovište s dobre priepustnou hlinitopiesočnatou pôdou. V ťažkom studenom íle príliš dobre nerastú, navyše budú náchylné na hniloby. Aj v tomto prípade je vhodné hnojenie kompostom, čerstvý hnoj je pre koreňovú zeleninu nevhodný.
Zálievka a hnojenie
Zelenina potrebuje dostatok vody, najmä počas suchých období. Po výseve je dôležité dodržiavať pravidelnú zálievku a vlhkosť sejbového lôžka. Vlhké prostredie indikuje rast embrya v semene, z ktorého delením buniek začína rásť koreň, stonka, klíčne a pravé listy. Prvé fázy rastu embrya sú kritické a nesmie dôjsť k zaschnutiu. To môže viesť k úhynu klíčiacej rastliny. Suché prostredie pri klíčení prináša zvýšený stres pre semená, čo sa následne odzrkadlí na raste a vitalite mladých rastlín. Tieto rastliny sú spomalené v raste, náchylné na choroby a škodcov a trvá im dlhší čas, než prinesú želanú úrodu. Pri zálievke je vhodné používať odstátu a ohriatu vodu na okolitú teplotu prostredia. Predíde sa tak tepelnému šoku, ktorý by vznikol pri polievaní priamo zo studne, kde je voda nízkej teploty. Zeleninu pravidelne a výdatne zalievajte, nie však za horúcich dní a za prehriatej pôdy. Radšej si privstaňte alebo zalievajte neskoro večer. Vodu neaplikujte výlučne na listy. Podporujete tak výskyt plesní a múčnatky. Hnojenie počas rastu zeleniny je doplnková činnosť, ktorou dosiahneme vyššiu úrodu. Toto hnojenie nie je nevyhnutné vykonávať, pokiaľ sme pred výsevom do pôdy zapracovali kompost alebo maštaľný hnoj. Pokiaľ pestujeme zeleninu vo vyvýšených záhonoch a naplnili sme ich substrátom, hnojenie taktiež nie je nevyhnutné, pretože do substrátov pri výrobe hnojivá primiešavajú. To platí najmä pri drahších a kvalitnejších substrátoch. Ak sa rozhodneme pre hnojenie, používame hnojivá podľa fázy rastu. Na začiatok sú to hnojivá s vyšším obsahom dusíka na podporu rastu, neskôr hnojivá s vyšším obsahom fosforu, ktorý podporuje kvitnutie a na záver rastu sú to hnojivá s vyšším obsahom draslíka, ktorý napomáha lepšej trvanlivosti a uskladneniu zeleniny. Pravidelným pridávaním vhodného hnojiva zabezpečíte svojim mladým rastlinám zásobovanie živinami. Tekvice a cukety vyžadujú predovšetkým vysoký obsah živín v pôde a výdatnú rovnomernú zálievku. Silné rastliny sú aj oveľa odolnejšie proti škodcom. Hrach aj fazuľa neznášajú extrémy, teda sucho ani mokro. Pred ich výsevom záhon nikdy nehnojíme čerstvým hnojom, skôr siahneme po rozloženom komposte alebo minerálnom hnojive. Nevyrovnaná zálievka je veľký problém pre fazuľu i hrach, preto pôdu udržiavame mierne vlhkú počas celého obdobia pestovania. Striedanie sucha a mokra sa u fazule prejaví skrútením a deformáciou strukov.
Starostlivosť o klíčky a pikírovanie
Kým vašu zeleninu vysadíte do vašej záhrady, budete potrebovať trochu času. Počas niekoľkých týždňov po výsadbe v skleníku alebo na parapete dbajte na to, aby bol substrát dlhodobo vlhký a aby nádoba bola na čo najslnečnejšom a najteplejšom mieste. Optimálna je teplota medzi 22 °C a 25 °C. Po určitom čase vykuknú z pôdy prvé výhonky. Mladé rastlinky sú ešte veľmi citlivé, nedotýkajte sa ich. Pri výsadbových nádobách dbajte teraz na to, aby sa v pôde nehromadila vlhkosť, pretože dlhodobo poškodí mladé korienky. Ak výhonky získajú svetlo, znížte teplotu prostredia na asi 18 °C. Pri príliš veľkom teple a nedostatku svetla sú výhonky mladých rastlín slabé a tenké. Keď jednotlivé rastliny narastú niekoľko centimetrov do výšky, je ich potrebné pikírovať, prípadne rozjednotiť. Pritom vezmete zeleninovú rastlinu opatrne zo substrátu a obozretne od seba oddelíte korienky. Na to použijete buď malú lyžičku, drevenú paličku alebo špeciálny pikírovací kolík. Následne dáte rozjednotené rastliny do vlastných kvetináčov, aby mali dostatok miesta na rast. Tento medzikrok pikírovania a presádzania je potrebný, aby malé rastlinky získali dostatok miesta pre svoj vývoj v chránenom prostredí. Pre zeleninovú záhradu ešte čas neprišiel, pretože jemné rastliny by vonku dlho neprežili. Ak sadíte rôzne druhy zeleniny, začnite teraz s plánovaním zeleninového záhona.
Choroby a škodcovia
Pestovanie zeleniny sa často krát nezaobíde bez chorôb a škodcov. V prípade silného napadnutia je potrebné použiť chemické prípravky. Paradajky sú obzvlášť náchylné na pleseň zemiakovú. Nedostatok vápnika sa prejavuje veľkými čiernymi prepadnutými škvrnami na spodnej strane plodov. Najlepšie im darí v ťažších pôdach, čo platí predovšetkým pre neskoré odrody. Skoré odrody kapustovín vysadíme skôr do ľahšej dobre priepustnej piesčitej pôdy. Pri väčšine druhov kapustovín je vhodné predpestovanie sadeníc v kvetináči v interiéri alebo vonku v parenisku či v skleníku. Tieto rastliny majú pomerne dlhé vegetačné obdobie, počas ktorého sa na ich stave môžu podpísať škodce alebo nepriazeň počasia. Hlavne pestovanie karfiolu môže byť pre niektorých pestovateľov tvrdým orieškom, táto zelenina je totiž náročná na starostlivosť. Navyše je pomerne obľúbeným cieľom škodcov v podobe molíc, skočiek alebo húseníc bieleho motýľa mlynárika kapustového. Ak sa nám pestovanie karfiolu príliš nedarí, môžeme ho v ďalších rokoch vymeniť za spoľahlivejšiu brokolicu. Všetky kapustové zeleniny sú náchylné na poškodenie vegetačného vrcholu slizniakmi a inými škodcami. Koreňovú zeleninu ohrozujú pôdne háďatká, vŕtavka mrkvová alebo drôtovce. Tieto škodce poškodzujú korene predovšetkým mrkvy, zeleru, repy, petržlenu aj paštrnáku. Listy ničia skočky. Väčšine problémov predídeme striedaním pestovateľských záhonov a dodržaním pestovateľských podmienok.
Špecifické požiadavky vybraných druhov zeleniny
Každý druh zeleniny má odlišné rastové podmienky. Ak s pestovaním zeleniny ešte len začíname a chceme sa stať úspešnými, mali by sme vziať do úvahy, že každá skupina zeleniny vyžaduje trochu iné podmienky.
Plodová zelenina
Uhorky, papriky, paradajky i baklažány patria medzi druhy náročné na svetlo, priamy úpal vo vysokých horúčavách však pre ne môže byť nebezpečný. Týmto plodinám sa bude dariť v teplej časti záhrady, v parenisku, prípadne mnohým odrodám na to určeným aj v skleníku či vo fóliovníku. Na južnej strane je vhodné zľahka ich pritieniť. Tekvice a cukety všeobecne znesú aj mierne pritienenie. Ak plánujete pestovať tekvice a melóny, vysaďte ich na vyhnojené miesta na taký priestor, aby sa mohli dostatočne ťahať alebo šplhať. Uhorky skúste pestovať na podpornej sieti. Ušetríte priestor a plody budú čisté a väčšie.
Cibuľová zelenina
Cibuľa, pór aj cesnak vyžadujú dobre vetrané slnečné stanovište s kyprou pôdou. Tá by mala obsahovať živiny hlavne v minerálnej podobe.
Hlúbová zelenina
Brokolica, karfiol, kaleráb, kapusta aj rôzne druhy kelu vyžadujú dobre vyhnojenú pôdu a slnečné stanovište. Porastú aj na mierne pritienenom stanovišti, no budeme musieť počítať s menším výnosom.
Koreňová zelenina
Mrkva, petržlen, zeler alebo paštrnák sú typickými predstaviteľmi tejto skupiny. Vyžadujú slnečné stanovište s dobre priepustnou hlinitopiesočnatou pôdou. Pri priamom výseve týchto zelenín na záhon je pomerne náročné jednotenie rastliniek, aby nerástli veľmi nahusto. Keď jednotenie vynecháme, nevytvoria sa dostatočne silné korene, navyše bude porast ohrozený plesňami.
Listová zelenina
Do širokej rodiny listovej zeleniny patria rôzne odrody šalátu, mangold, valeriánka či špenát. Pestujeme ich pre šťavnaté listy, ktoré majú najlepšiu chuť buď skoro na jar, alebo potom na jeseň. Spoločným menovateľom listovej zeleniny je neznášanlivosť voči vysokým teplotám, v horúčave zle klíčia aj rastú. Aj keď tejto zelenine nevyhovuje sucho, ani každodenná zálievka nie je celkom vhodná. Hlavne hlávkové odrody šalátu totiž môžu pri vyššej vlhkosti vyhnívať, preto ich zalievame radšej menej často a výdatne.
Strukoviny
Hrach a fazuľa patria k strukovinám. I keď je medzi nimi množstvo rozdielov, ich pestovanie sa v mnohom zhoduje. Obom vyhovujú priepustné hlinité pôdy na slnku. Hrach sa dá pestovať aj bez opory, ak si však chceme uľahčiť zber a chceme struky čisté, vysievame ho k oporným sieťam alebo k hustým suchým do pôdy zapichnutým konárom. Hrášok umiestnite tiež v blízkosti konštrukcie.
Zelenina odolná voči suchu
Pretože máme čoraz teplejšie letá, je dobré sadiť odolné druhy zeleniny. Medzi druhy zeleniny, ktoré skutočne dobre tolerujú obdobie sucha, patria tekvica, cuketa, paprika, baklažán, mrkva, zemiaky, cibuľa alebo kapusta. Tieto druhy zeleniny majú relatívne dlhé vegetačné obdobie a dokážu väčšinou lepšie kompenzovať fázy sucha. Zelenina s krátkym obdobím vegetácie ako šalát, reďkovka alebo kaleráb môžu pri nedostatočnom prísune vody uhynúť.
tags: #vsetko #o #pestovani #zelenin