Vtáky, ktoré k nám priletia prezimovať: Spoznajte zimných hostí Slovenska

Hoci zimy v našom zemepisnom pásme nie sú príliš kruté, príroda sa na príchod tohto obdobia starostlivo pripravuje. Zatiaľ čo niektoré zvieratá trávia zimu zimným spánkom, iné migrujú za teplom. Táto každoročná cesta za slnkom často znamená prekonanie stoviek tisíc kilometrov. Slovensko je dôležitou križovatkou zimného putovania vtáctva, pre mnohé sa stane dočasným domovom počas celej zimy. Objavia sa tu tak druhy, ktoré v inom období roka nevidno. V prípade vtákov sa ich pôvod určuje podľa územia, kde hniezdia, teda vychovávajú svoje potomstvo.

„Prvé prílety zimných návštevníkov registrujeme už od konca septembra, počet druhov i jedincov postupne rastie. Odlet potom prebieha pozvoľne od februára a poslední hostia opúšťajú naše územie v apríli.“

Prečo niektoré vtáky zimujú na Slovensku?

Zimovanie vtákov závisí od viacerých faktorov, najmä od dostupnosti potravy a klimatických podmienok. Druhy, ktoré sa živia semienkami, bobuľami alebo zvyškami plodov, majú v našich podmienkach väčšiu šancu prežiť zimu. Naopak, hmyzožravé vtáky, ktorých hlavný zdroj potravy v zime mizne, musia migrovať do teplejších oblastí. Niektoré vtáky k nám prilietajú zo severu, kde sú zimy príliš drsné. Slovensko im poskytuje miernejšie podnebie a dostatok potravy, najmä ak im ľudia pomáhajú prikrmovaním.

Majestátne dravce a tajomní spevavci: Kto k nám prilieta?

Medzi typické zimné druhy, ktoré k nám prilietajú prezimovať, patria myšiaky severské a kane sivé. Menej početne a nenápadne sa vyskytuje sokol kobec. K druhom, ktoré sú na Slovensku doma, sa na zimu môžu pridať ich spoločníci zo severnejších oblastí. Potvrdení boli hostia z Nemecka, Ruska, Estónska, Litvy, Dánska, Poľska a Fínska. Priletia sem na zastávku počas migrácie, alebo sa tu zdržia celý zimný čas. Vhodné prostredie si vyberú podľa obľúbenej potravy a podľa jej dostupnosti.

Orliak morský (Haliaeetus albicilla)

Majestátne dravce s dva a pol metrovým rozpätím krídel. Orliak morský hniezdi aj na Slovensku, najväčšiu šancu vidieť ho máte v zime, keď k nám priletia desiatky párov zo severu. Celoročne u nás hniezdi pár desiatok orliakov, v zime však ich počet môže stúpnuť až na 70 párov! Prilietajú k nám prezimovať zo Škandinávie aj Pobaltia, niektoré prekonajú až 2 000 kilometrov. Majestátne dravce sú sivo-hnedé, majú biely chvost, svetlú hlavu a žltý zobák. Mláďatá sú čiernohnedé s čiernym zobákom aj chvostom. Orliaky morské sa zhromažďujú k veľkým tokom, kde majú prístup k potrave.

Páči sa im aj na čunovskom toku Dunaja, kde sídli novootvorené župné Ekocentrum Čunovo. Historicky najvyšší počet párov žije práve v Dunajských luhoch, najväčšiu šancu vidieť ich máte v oblasti Hrušovskej zdrže. Dunaj totiž málokedy zamrzne, a tak im poskytne dostatok potravy po celú zimu. Orliaky na Slovensku v 60-tych rokoch úplne vymizli. Dôvodom bolo najmä znečistenie prostredia, ale aj pytliaci a vykrádači hniezd. Vracať sa začali až v roku 1998. Ich súčasný výskyt je síce dobrou správou ohľadne čistoty životného prostredia v povodí Dunaja, ale ak sa nepoučíme z minulosti a nebudeme prírodu a vodné plochy dostatočne chrániť, orliaky opäť odletia. Jeho najväčším nepriateľom je totiž človek. Okrem orliakov tam môžete pozorovať rôzne druhy kačíc a husí, volavky a kormorány. Hrušovská zdrž je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy a má najvyššiu koncentráciu vodného vtáctva na Slovensku.

Chochláč severský

Chochláč severský prilieta na naše územie veľmi nepravidelne, ale určite ho mal už takmer každý česť vidieť. V niektorých rokoch nepriletí vôbec, v iných rokoch má zasa jeho výskyt až invázny charakter. Tento druh operenca opúšťa územie našej krajiny s prvými teplejšími lúčmi slnka koncom marca.

Kaňa sivá

Kaňa sivá patrí medzi druhy, ktoré u nás nehniezdia, ale prilietajú prakticky len v zime. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov patrí kaňa sivá medzi najmenej ohrozené druhy.

Kormorán malý

V 90-tych rokoch k nám z juhu začal prilietať tento vták. Kormorán malý hniezdi napríklad na Neziderskom jazere, ktoré patrí medzi jedny z najvýznamnejších miest pre vodné vtáctvo v Strednej Európe vôbec. Vyskytujú sa tu obrovské porasty trstiny, lúky, pasienky a malé pieskoviská. V rôznych ročných obdobiach je tu preto možné zastihnúť státisíce vtákov, ktoré toto miesto využívajú ako svoju migračnú zastávku pri ceste na svoje hniezdiská. Len na tomto relatívne malom území bolo pozorovaných až 341 vtáčích druhov.

Hýľ lesný

Tento nápadný sťahovavec na Slovensko prilieta zo severných častí tajgy. Vraví sa, že kvôli jeho nadmernému apetítu narobí často záhradkárom viac škody než úžitku. Hýľ lesný nevydrží silné mrazy pod -50 stupňov. Preto tí, ktorí žijú v severnej časti lesov tajgy, počas zimy migrujú. Ale nie vždy majú namierené až do južných krajín. Niekedy sa ,,zohrejú“ aj v Rusku.

Vtáky, ktoré u nás zostávajú aj počas zimy

Nemali by sme zabúdať na to, že mnohé druhy vtákov zostávajú v našej krajine aj počas tuhých zím. S príchodom zimy prichádza aj obdobie, kedy je v prírode nedostatok potravy. Tú môžu pociťovať najmä vtáky, ktoré u nás zostávajú aj počas zimy a vyskytujú sa aj priamo v intravilánoch miest a obcí.

Ide najmä o druhy ako ďateľ veľký, rôzne druhy sýkoriek a stehlíkov, drozdy, brhlík lesný, pinka lesná, červienka obyčajná, sojka škriekavá alebo sovy, hlavne myšiarka ušatá. Zima je pre mnohé vtáky náročným obdobím. Zatiaľ čo niektoré druhy migrujú do teplejších krajov, mnohé zostávajú v našom regióne a čelia problémom so získavaním potravy.

Sýkorka veľká (Parus major)

Jedna z najznámejších vtákov, ktoré môžete v zime pozorovať na kŕmidlách. Je ľahko rozpoznateľná vďaka žlto-čiernemu sfarbeniu a čiernej „kravate“ na hrudi. Živí sa semienkami, orechmi a tukovými zmesami, ktoré jej ľudia často ponúkajú. Tento malý vtáčik prekvapuje faktom, že dokáže za deň zničiť takmer pol tisíc lariev, hmyzu a húseníc. Vďaka takémuto výkonu sa stali sýkorky hlavnými ochrankyňami polí a zeleninových záhrad. Ľudia si to všimli a začali sýkorky chrániť.

Vrabec domový (Passer domesticus)

Hoci je vrabec celoročným obyvateľom Slovenska, v zime ho môžeme pozorovať častejšie, keď sa zhromažďuje okolo kŕmidiel alebo hľadá zvyšky potravy v blízkosti ľudských obydlí. Vrabce domové sa v lete i v zime na našom území vyskytujú tak často, že je až zvláštne predstaviť si, že by zmizli. Počet vrabcov, podľa štatistík, dosahuje na svete miliardu. Keďže sa živia obilím, pre pestovateľov predstavujú hrozbu, ak sa objavia vo veľkom kŕdli. Pozorovatelia vtákov preto zistili, že vrabce nedokážu letieť dlhšie ako štvrť hodiny.

Sojka (Garrulus glandarius)

Sojka je známa svojím zvučným hlasom. Na zimu si robí zásoby žaludí a iných plodov, ktoré jej pomáhajú prežiť aj chladné mesiace. Sojka sa živí semenami slnečníc, smreka, obilnín či žaluďov. Zaujímavé je, že nielenže konzumuje dubové plody, ale pripravuje si aj zásoby, ktoré zakopáva do zeme. Podporuje tak rozmnožovanie dubov v oblasti, v ktorej Sojka žije. Tento operenec málokedy spieva svoje vlastné piesne. Často napodobňuje hlasy iných, napríklad slávika, kvákanie vrany, štekot psov a dokonca aj škrípanie dverí.

Červienka obyčajná (Erithacus rubecula)

Tento malý vták s výraznou červenou hruďou patrí medzi obľúbených návštevníkov záhrad. Na rozdiel od mnohých hmyzožravcov niektoré červienky zostávajú na Slovensku aj počas miernejšej zimy, kde sa živia bobuľami a drobnými semienkami.

Drozd čierny (Turdus merula)

Samce sú známe svojím lesklým čiernym perím a oranžovým zobákom, zatiaľ čo samice sú hnedé. Drozd čierny patrí medzi vtáky, ktoré v zime zostávajú hlavne v oblastiach, kde nájdu dostatok bobúľ a ovocia.

Brhlík obyčajný (Sitta europaea)

Tento šikovný vták sa dokáže pohybovať po kmeňoch stromov hlavou dolu. Ak budete mať šťastie, vo vašom kŕmidle sa môžu ukázať aj hmyzožravé vtáky, ako napríklad brhlíky.

Škovránok poľný

Škovránok poľný je podobným otužilcom. Tento drobný vtáčik nemá príliš v láske prekonávanie dlhých vzdialeností, a preto v miernejších zimách zostáva doma. Je zaujímavé, že kým v lete je takmer výlučne hmyzožravý, v zime si vystačí s rastlinnou stravou, ako sú semená, bobule a zvyšky listov.

Prikrmovanie vtákov v zime: Ako pomôcť?

Pomôcť prekonať toto náročné a mrazivé obdobie im môžete aj vy! Stačí si zaobstarať krmítko a pravidelne ho dopĺňať. Prikrmovať môžeme a pokračovať počas celej zimy. Okrem začiatku je dôležité vedieť aj načasovať ukončenie obdobia prikrmovania, a to je hneď s príchodom jari, kedy vtáctvo začína spievať, sneh sa roztopí a začínajú sa predlžovať dni. Tak ako väčšina zvierat, aj spevavce, ktoré u nás zimujú si veľmi rýchlo zvyknú na tento pre nich jednoduchý spôsob získavania potravy a môžu tak trochu „zlenivieť“. To im však môže uškodiť. Známe sú totiž prípady, kedy vtáky začnú semenami z kŕmidiel kŕmiť aj svoje mláďatá a tie z dôvodu nedostatku bielkovín nakoniec môžu uhynúť, prípadne sa im môžu vytvoriť určité deformácie a nedostatky pri vývoji. Taktiež sa počas teplých mesiacov môže na kŕmidle rozšíriť vtáčia trichomoniáza, ktorá je obzvlášť nebezpečná pre niektoré druhy vtákov. Preto obdobie prikrmovania zbytočne nepredlžujme.

Čo ponúknuť vtákom do kŕmidla?

Starostlivo vyberajte, aké jedlo pre vtáky pripravíte. Väčšine z nich vyhovujú rôzne druhy semien, medzi nimi najmä slnečnicové, ľanové, sezamové, mak či repka. Okrem toho im môžete ponúknuť orechy, ako sú lieskové, vlašské či arašidy. Obľúbené sú aj sušené bobule - jarabina, šípky, hloh alebo baza čierna - a tiež hrozienka. Strukoviny či kukurica môžu byť takisto vhodným doplnkom. Najlepšou a najvhodnejšou komoditou je slnečnica, ktorú môžeme kombinovať do rôznych zmesí s inými semenami ako je repka, konopné semeno, ľanové semeno, proso, pšenica a mak. Taktiež im môžeme pridať orechy a loj (najlepšie hovädzí) a niektoré druhy privítajú aj jabĺčka, či kukuricu.

Niektoré vtáky majú však špecifické chute. Napríklad vrabce a hrdličky si radi pochutnajú na obilných zrnách, akými sú ovos, pšenica či proso. Pre drozdy alebo chochláče sú ideálne jablká - môžete ich nechať visieť na strome alebo ich umiestniť do kŕmidla. Druhy ako sýkorky, ďatle a brhlíky ocenia tukové zmesi vo forme lojových gúľ. Dbajte však na to, aby neboli balené v plastových sieťkach, ktoré môžu vtákom spôsobiť zranenia. Pre hmyzožravé druhy, ako sú ďatle či brhlíky, je najlepšou pochúťkou sušený hmyz.

Tabuľka vhodného krmiva pre zimujúce vtáky

Nevhodné potraviny a umiestnenie kŕmidla

Nikdy však vtáctvu neponúkajme pečivo, ktoré im síce chutí, no môže im spôsobiť nemalé problémy. Taktiež sa vyvarujme soleným a praženým orechom alebo slanej kožky zo slaniny. Do kŕmidla nepatria kuchynské zvyšky, ktoré sú slané, korenené, údené, mastné alebo inak nevhodné. Zároveň by ste mali vynechať suché cestoviny, neuvarenú ryžu či čerstvé pečivo, ktoré môžu vtákom viac uškodiť než pomôcť. V neposlednom rade je dôležitý výber miesta. Kŕmidlá neumiestňujeme blízko frekventovaných miest a presklených plôch, do ktorých by mohli vtáky pri preletoch naraziť. Naopak je potrebné ich umiestniť na bezpečné miesto s dostatočným priestorom na odlet vtákov v prípade nebezpečenstva, akým môže byť pre vtáctvo napr. mačka.

Prikrmovanie vodného vtáctva

Počas zimy nezabúdame ani na vodné vtáctvo ako sú labute, kačky a husy. Aj tu platí pravidlo o vhodnom výbere krmiva a ponúkame len neochutené potraviny - obilniny, hrach, cícer, kukuricu, šalát, listovú zeleninu, prípadne špeciálne granule pre zúbkozobce.

Bocian biely a zimovanie na Slovensku

Čoraz častejšie sa na Slovensku vyskytujú jedince bociana bieleho, ktoré neodleteli zimovať do Afriky, ale ostávajú u nás. Neznamená to však, že sú v ohrození a potrebujú pomoc človeka. Pokiaľ bocian nie je zranený a dokáže lietať, vie si nájsť aj dostatok potravy. Tou môžu byť hraboše na poliach, slimáky, dážďovky, larvy vodného hmyzu, malé rybky alebo chrobáky.

tags: #vtaky #ktore #k #nam #priletia #prezimovat

Populárne príspevky:

• Tipy pre rododendrony
• Všetko o pestovaní gaštanov
• Viac o nepohlavnom rozmnožovaní jednobunkovcov
• Rozmnožovanie fakľovky aloovitej
• sprievodca pestovaním kiwi v záhrade