Vyvýšené a štrkové záhony: Komplexný sprievodca pre záhradkárov

Záhradkárska sezóna sa blíži a možno aj vy uvažujete nad tým, ako budete svoju zeleninu pestovať. Najmä v menších záhradách si prídu na svoje zvýšené a vyvýšené záhony, ktoré sú praktickým a flexibilným nástrojom pre záhradníkov. Zlepšujú kvalitu pôdy, uľahčujú prácu a poskytujú lepšiu kontrolu nad odvodnením, teplotou a živinami. Vyvýšené záhony sa osvedčili pri pestovaní zeleniny, byliniek aj okrasných rastlín a prinášajú záhradkárom mnohé výhody.

Ich čisté línie a upravený vzhľad pôsobia na pozorovateľa „uprataným“ dojmom. Použiť ich môžete aj na rozdelenie pozemku alebo si s ním vytvoriť zátišie v zadnej časti záhrady. Vyhnete sa s nimi mnohým nepríjemnostiam, ktoré číhajú v záhrade, a uľahčia vám činnosti spojené so zberom byliniek a zeleniny, šetria váš chrbát.

Typy vyvýšených záhonov

Existujú rôzne typy záhonov, ktoré sa líšia konštrukciou a účelom. Rozdiel je napríklad medzi zvýšeným a vyvýšeným záhonom, hoci sa často zamieňajú.

Zvýšený záhon

Ide o typ záhona, ktorý je pomocou obruby vyzdvihnutý nad úroveň terénu. Obrubu môžu predstavovať drevené hranoly, staré tehly, škridle, nepotrebné plechové nádoby (pozor, musia byť bez dna), prútie, betónové tvárnice, kameň... Možností je neúrekom. Podstatou záhona je, že je spojený s pôvodným terénom a do vytvorenej oruby je navezená kvalitná záhradná zemina. Minimálna výška by mala byť približne 30 cm. Šírka by však v žiadnom prípade nemala presahovať 1,2 m, kvôli ľahkému a pohodlnému obrábaniu z každej strany záhona. Orientácia záhona by mala byť v smere sever - juh, aby mali všetky rastliny čo najviac slnečného svitu.

Vyvýšený záhon

Platia preň rovnaké pravidlá ako pre záhon zvýšený. Rozdielom však je, že tento typ záhona má určitú skladbu jednotlivých vrstiev. Výška je preto štandardne približne 70-80 cm. Vyvýšené záhony sú záhradné konštrukcie, kde je pôda umiestnená nad úrovňou okolitého terénu, obvykle v ráme z dreva, kameňa, tehál, kovu alebo plastu.

Či má záhon dno alebo nie, záleží na umiestnení a účele - na záhrade sa často ponecháva bez dna, na balkónoch a terasách je vhodné dno použiť.

S dnom

Používa sa hlavne na terasách, balkónoch alebo iných povrchoch, kde je potrebné zabrániť priesaku pôdy. Drevené kvetináče sú originálnym doplnkom nielen terás, ale najmä balkónov.

Bez dna

Typické pre záhradu, kedy pôda prirodzene nadväzuje na podložie. Umožňuje presne kontrolovať zloženie pôdy - kombinácia záhradnej zeminy, kompostu, rašeliny alebo perlitu. Dno vyvýšeného záhona je otvorené, aby mohla nadbytočná voda odtekať a vysadené rastliny mohli čerpať vlahu a živiny z pôdy.

Tvar kľúčovej dierky

Tento "vynález" pochádza z Afriky. Tvar nie je striktne daný. Podstatou je, že týmto tvarom dosiahnete výbornú dostupnosť k úrode z každej strany. Zároveň vôbec nevstupujete na hriadku, vďaka čomu neutláčate pôdu. V strede tohto záhona môžete vybudovať miesto na kompostovanie. Okrúhly okraj je prerušený "príjazdovou cestou" ku miestu kompostovania. Ide o prepojenie čerstvej zeminy s kompostom tak, aby sa rastlinkám dokonale darilo vďaka živinám, ktoré sa z neho do pôdy primiešavajú.

Nemecká kopa

Je to vyvýšený záhon bez obruby v tvare slnečnej pase. To znamená, že otvorený je zo severnej strany. Vnútro nemeckej kopy tvorí tak ako pri vyvýšenom záhone organický materiál, ktorý sa postupne rozkladá. Tento záhon sa teda zakladá rovnako, ako klasický vyvýšený záhon. Hodí sa do prírodnejších záhrad.

Výhody vyvýšených záhonov

• Šetrí priestor a je vhodný takmer do každej záhrady.
• V prípade neúrodnej pôdy je skvelým riešením.
• Pôsobí esteticky, preto môžete pestovať zeleninu hoci aj priamo pri terase.
• Šetrí prácu - pôdu nie je potrebné rýľovať, často okopávať a pri použití nástielky ani plieť.
• Máte pohodlný prístup k rastlinám.
• Je v ňom menší výskyt slimákov a hlodavcov (v prípade použitia siete proti krtom).
• Je ochranou proti prízemným mrazom.
• Šetrí vaše kĺby a chrbticu, čo ocenia najmä staršie generácie.
• Organický materiál postupne sa rozkladajúci vo vyvýšenom záhone poskytuje živiny rastlinám niekoľko rokov.
• Ak na vrch položíte kryt z fólie alebo skla, získate parenisko.
• Záhon udrží záhony upravené a zvýrazní čisté línie trávnika a chodníka, ktoré sa nebudú zanášať výsadbou na rovnakej úrovni a ich samotná údržba bude ľahšia.
• Vyvýšený záhon sa dá použiť ako pohľadová bariéra, ktorá očarí pozorovateľa svojím prírodným a funkčným vzhľadom.
• Psíkovia vedia narobiť poriadnu šarapatu, dostatočne vysoký záhon bude rastliny pred domácim miláčikom uchovávať v bezpečí.
• V záhrade je dôležitým faktorom aj teplota. Bočné steny záhon zahrievajú, vďaka čomu rastliny nie sú náchylné na prízemné mrazy.
• V porovnaní s pestovaním v zemi sa môže úrodnosť až strojnásobiť.
• Keď vyvýšený záhon naplníte kvalitnou pôdou bez nechcených semienok, vyhnete sa prerastaniu záhona burinami. Ak sa predsa len nejaká objaví, jej plenie bude menej náročné.
• Pôda je vo vyvýšených záhonoch spravidla priepustnejšia a úrodnejšia, takže jednotlivé rastliny môžu byť vysádzané hustejšie a zároveň je možné prispôsobiť typ pôdy konkrétnemu druhu rastlín.

Nevýhody vyvýšených záhonov

• Keďže sú tieto záhony nad terénom, môže dochádzať k rýchlejšiemu presychaniu pôdy v nich. Riešením môže byť automatická kvapková závlaha.
• Náchylnosť na prehrievanie, ktoré nemusí vyhovovať niektorým druhom zeleniny.
• Rýchlejšie vysychajú, budú preto potrebovať častejšie zalievanie.

Zakladanie vyvýšeného záhona

1. Vykopte zeminu do hĺbky asi 30 cm. Dno výkopu porýľujte, čím zabezpečíte lepšie prepojenie s novými vrstvami. Môžete položiť sieť proti krtom.
2. Na spodok nasypte hrubší materiál, napríklad konáre alebo drevo v štádiu rozkladu. Táto vrstva tvorí akúsi drenáž a zároveň zadržiava vlhkosť.
3. Ďalšiu vrstvu tvorí materiál, ktorý bežne dávate do kompostu: lístie, seno, slama, kukuričné šúľky, kuchynský odpad a iný biologický odpad. Môžete sem "schovať" v podstate všetok nepotrebný organický odpad zo záhrady. Svojim rozkladom zabezpečí nielen dostatok živín pre zeleninu, ale aj teplo.
4. Ďalšou vrstvou je trávna mačina, ktorá vám ostala z výkopu. Uložte ju však koreňmi nahor. Priebežne môžete vrstvy polievať. Môžete zasypať trávou alebo listami.
5. Nasypte vyzretý kompost.
6. Ak chcete zabrániť prerastaniu expanzívnych rastlín či buriny, uložte aj vrstvu kartónu.
7. Nasypte kvalitnú zeminu.

Čím viac vrstiev vytvoríte, tým väčšie množstvo živín dosiahnete. Záhon postupne (po dvoch až troch rokoch) zľahne, preto podľa potreby dosýpajte kompost a zeminu. Asi po šiestich rokoch rastlinné zvyšky úplne zhnijú. Zeminu z neho môžete použiť v záhrade a záhon vybudujte odznova.

Správna štruktúra vyvýšeného záhonu

Na najniššej úrovni je to vrstva raždia a dreva. Túto vrstvu je vhodné dobre utlačiť, pretože medzery medzi drevom spôsobia rýchle prepadávanie pôdy v záhone. Nasleduje vrstva obrátenej mačiny (tráva s hlinou) a vrstva kompostu. Najvyššou vrstvou je vrstva pôdy.

Substrát vo vyvýšenom záhone

Vyvýšený záhon umožňuje presne kontrolovať zloženie pôdy - kombinácia záhradnej zeminy, kompostu, rašeliny alebo perlitu. Pôda vo vyvýšených záhonoch by mala byť priepustná a mala by obsahovať dostatok organického materiálu. Na prípravu substrátu môžete použiť mix záhradnej zeminy s kompostom či vyzretým hnojom. Ak je pôda v záhrade ílovitá, je do mixu vhodné primiešať aj piesok na zvýšenie priepustnosti. Podľa typu rastlín, ktoré budete vo vyvýšenom záhone pestovať, môžeme pH pôdy znížiť pridaním rašeliny napríklad pre čučoriedky alebo rododendrony, prípadne zvýšiť pridaním drveného vápenca alebo drevného popola. Väčšine rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda 6 - 7 pH.

1. Spodná vrstva: Tvorená pletivom, ktoré zamedzí prístupu hlodavcom, či iným škodcom. Mohli by vám napadnúť úrodu.
2. Hydroizolačná akumulačná vrstva: Nachádza sa medzi drevom a substrátom, slúžiaca ako izolant. Chráni drevo pred vlhkosťou zeminy a tým zvyšuje životnosť dreva. V praxi sa používa nopová fólia zo stavebníctva.
3. Výplň: Tvorí hrubý záhradný odpad, lístie, hrubý kompost / pôda.
4. Vrstva zabezpečujúca priedušnosť: Ďalšia vrstva je tvorená priepustným materiálom, ktorá zabezpečí cirkuláciu vzduchu. Napríklad nástelka tenkých konárov alebo kartón.
5. Vrstva jemného kompostu: Používajte len dobre vyzretý kompost, v ktorom už nevidíte kusy rozkladajúcej sa zeleniny.
6. Výsadbová vrstva: Vrstvu tvorí jemný kompost, prípadne špeciálny substrát. Pri výsadbe zeleniny môžeme použiť klasický záhradnícky substrát, vhodný aj na okrasné trávy a suchomilné trvalky. Dbajte na nároky rastliny.

Substrát prispôsobujeme výsadbe vyvýšeného záhonu. Pre kyslomilné rastliny ako napríklad čučoriedky alebo azalky použite špecifické substráty. Ak vyberiete vhodný substrát, vaša rastlina bude prosperovať a vy si môžete vychutnávať jej plody a krásu. U vyvýšených záhonov všeobecne platí, že zemina prvé tri roky výrazne klesá a tak substrát treba dopĺňať. Každá nová výsadba sa poteší mykorhíznym hubám. Huby sa spoja s koreňmi a umožnia im lepší príjem živín a potrebných látok. Spravia z neho “superkoreň”, ktorý zabezpečuje lepšiu ujímateľnosť rastliny.

Časté chyby pri zakladaní a údržbe vyvýšených záhonov

Aj keď sa vybudovanie vyvýšených záhonov zdá jednoduché, často sa pri stavbe robia chyby, ktoré môžu ovplyvniť ich funkčnosť a v konečnom dôsledku aj úrodnosť. Pozrime sa teda na niektoré z najčastejších chýb a povedzme si, ako sa im vyhnúť.

1. Nesprávny výber miesta: Záhony by mali byť umiestnené tam, kde je dostatok slnečného svetla, ideálne 6-8 hodín denne. Vyhnite sa miestam, kde je príliš veľa tieňa, najmä blízkosti veľkých stromov.
2. Nesprávna štruktúra: Ďalšou častou chybou je nedostatočná drenáž. Bez dobrej drenáže sa voda hromadí v záhone, čo môže viesť k hnilobe koreňov a iným problémom. Môžete použiť vrstvu štrku alebo kamienkov na spodku záhona, aby ste zabezpečili správny odtok vody.
3. Použitie nekvalitnej pôdy: Kvalita pôdy, resp. jej nekvalita je často základným dôvodom, prečo sa rozhodujeme vybudovať vyvýšené záhony. Preto je pre úspech pestovania vo vývýšenom záhone kvalita pôdy kľúčová. Je dôležité použiť zmes kvalitnej záhradnej pôdy, kompostu a ďalších organických materiálov, ktoré zabezpečia dostatok živín a dobrú štruktúru pôdy.
4. Príliš vysoké alebo príliš nízke záhony: Optimálna výška je zvyčajne medzi 30 až 60 cm.
5. Nepoužívanie mulča: Nedostatok mulčovacieho materiálu vedie k rýchlemu vysychaniu pôdy a zvýšenému rastu buriny. Použite organický mulč, ako je slama, drevná štiepka alebo kôra, aby ste udržali pôdu vlhkú a zdravú.
6. Nesprávne zavlažovanie: Ideálne je zavlažovať ráno, aby rastliny mali dostatok času na vyschnutie pred večerom, čím sa minimalizuje riziko plesňových ochorení. Nezabudnite, že pôda vo vyvýšenom záhone je ľahšia a preto vyžaduje zvyčajne viac vody na riadne zavlaženie.
7. Podcenenie potreby rotácie plodín: Pestovanie tej istej plodiny na rovnakom mieste každý rok môže viesť k vyčerpaniu pôdy a zvýšeniu výskytu škodcov a chorôb. Striedajte plodiny, aby ste udržali pôdu zdravú a dosiahli dobrú úrodu.
8. Ignorovanie okrajov záhonov: Pevné a stabilné okraje záhonov sú dôležité pre udržanie tvaru a pevnosti záhonu. Použitie slabých alebo nevhodných materiálov na okraje môže viesť k ich rozpadu alebo deformovaniu. Investujte do kvalitných materiálov, ako je drevo, kameň, odolný plast alebo kov, ktoré vydržia dlhodobo.

Výber materiálu na ohraničenie záhona

Ohraničenia záhonov môžu slúžiť na dekoratívne aj užitočné účely. V aktívnom záhradnom dizajne môžete ohraničenia záhonov použiť na vizuálne oddelenie kvetinových záhonov alebo zeleninovej záhrady od trávnika alebo iných plôch. Tým sa v záhrade vytvoria jasné a prehľadné línie. Obruby záhonov poskytujú praktické výhody, keď sa používajú na ochranu rastlín. Zabudovaním deliacich prvkov do zeme sa zabráni neobmedzenému rastu koreňov trávy alebo buriny smerom ku kvetinovým alebo zeleninovým záhonom.

Pri hĺbke 20 cm zabráni ohraničenie záhonu rozšíreniu väčšiny koreňov trávy do susedného záhonu. Vďaka takejto hĺbke ohraničenia sa do záhonu ťažko dostáva aj burina. Ak chcete zabrániť prenikaniu hlboko zakorenených rastlín do záhonu, pomôže vám špeciálna koreňová bariéra zapustená hlboko do zeme.

Materiály na olemovanie záhona

Ako materiály na olemovanie záhona sú k dispozícii kameň, kov alebo drevo. Aj rastliny ako krušpán alebo iné kríky a trvalky môžu poslúžiť ako obrubníky záhonov.

Kameň

Obrubníky v záhone z kameňa sú dobrým riešením, ak hľadáte materiál odolný proti poveternostným vplyvom s dlhou životnosťou. Kameň je navyše nenáročný na starostlivosť. Môžete sa slobodne rozhodnúť, ktorý typ kameňa sa najlepšie hodí k zvyšku vašej záhrady. Do moderných a elegantných záhrad sa hodia obrubníky z granitu. Cenovo výhodnou alternatívou sú tehly. Na prírodné olemovanie záhonov sa hodí prírodný kameň, napríklad poľný kameň alebo pieskovec. Aj svahové tvárnice alebo ozdobný štrk poslúžia na olemovanie záhona. Zámková dlažba vám ponúka na výber rôzne tvary, farby a materiály.

Tehly alebo palisády

Tehly môžete uložiť vedľa seba na okraj vášho záhona a pritom jemne zatlačiť do zeme. Ak chcete zabezpečiť väčšiu stabilitu, môžete tehly podložiť lôžkom z malty. Prípadne použite takzvané palisády, ktoré uložte vzpriamene vedľa seba a zahrabte.

Drevo

Drevo ponúka aj množstvo kreatívnych možností na oplotenie alebo ohraničenie záhonov. Obzvlášť obľúbené sú tu malé plotové prvky, vyrobené buď z vŕbového prútia, drevených lamiel alebo guľatiny. Ak použijete drevo, musíte venovať pozornosť typu použitého dreva. Na vonkajšie použitie by ste mali uprednostniť dreviny odolné voči poveternostným vplyvom, ako je smrekovec alebo duglaska. Ak chcete ešte viac predĺžiť životnosť dreva, môžete ho ošetriť aj moridlom alebo olejom na drevo. Ak chcete použiť laky alebo farby na drevo, uistite sa, že sú netoxické.

Pre mnohých ľudí má drevo skôr rustikálny vzhľad, preto sa často používa v prírodných záhradách. V závislosti od farby a prevedenia je však drevená obruba vhodná aj do moderných záhrad. Pre tých, ktorí dávajú prednosť voľnejšiemu a prirodzenejšiemu vzhľadu, je možné drevo položiť aj v nespracovanej podobe ako celé polená a vytvoriť tak obrubu. Táto kombinácia vyzerá obzvlášť atraktívne v spojení s farebnými, pestrými a sviežimi kvetinovými záhonmi.

Kov

S kovovými obrubníkmi do záhonov získate rovné okraje trávnika a vytvoríte pevnú bariéru pre bujne rastúcu burinu. Takéto olemovanie sa dá pomerne jednoducho upevniť tak, že jednotlivé diely spojíte alebo zoskrutkujete a takmer celé zapustíte do zeme. Tvar obruby si môžete určiť sami, pretože väčšina kovových obrubníkov na trávnik sa dá ľahko ohnúť. Patrí sem napríklad vlnitý alebo pozinkovaný plech.

Medzi nápady na ohraničenie záhonov z kovu patria napríklad ozdobné mriežky alebo záhonové ploty. Malé ploty existujú aj s dekoratívnymi ornamentami. Ďalšou možnosťou je obruba trávnika z ocele COR-TEN. Nehrdzavejúca oceľ odoláva slimákom, nedá sa však ohýbať. Veľký priestor na tvorivosť máte pri ohraničení záhonov z gabionových košov. Koše môžete navzájom spojiť v rôznych uhloch. Gabiony môžete naplniť nielen kameňmi, ale aj iným materiálom odolným proti poveternostným vplyvom.

Iné materiály

Kameň, drevo a kov sú pravdepodobne najbežnejšími materiálmi na ohraničenie, ale majitelia záhrad môžu byť aj kreatívni. Tí, ktorí uprednostňujú prirodzené prechody medzi záhradnými plochami, môžu ako ohraničenie použiť aj samotné rastliny. Na tento účel sa hodia mnohé rastlinné druhy, napríklad buxus, alebo nízke a kompaktné trvalky a kríky, napríklad levanduľa. Ak dávate prednosť niečomu netradičnému, môžete svoj okraj aj upcyklovať a opätovne použiť existujúce materiály: Čo tak použiť starý riad, sklenené fľaše, plechovky, naskladané strešné škridly alebo vinylové platne ako dekoratívne ohraničenie? Obľúbené sú aj staré pneumatiky z áut ako náhrada výsadbových kameňov. Ďalšou možnosťou sú plastové obruby.

Pestovanie vo vyvýšených záhonoch

V prvom roku obsahuje takýto záhon najviac živín, preto na ňom pestujte plodiny prvej trate, ako sú rajčiaky, paprika, tekvice, cukety, uhorky... V ďalších rokoch postupujte podľa osevného plánu. Na zadržanie vlhkosti a na zamedzenie tvorby prísušku či rastu burín povrch záhona nasteľte slamou.

Najviac živín obsahujú vyvýšené záhony počas prvých dvoch rokov. Vtedy ich môžeme osadiť vysoko výnosnými rastlinami. Medzi ne patria paradajky, uhorky, brokolica, karfiol či pór. V treťom roku môžeme sadiť menej náročné rastliny - šalát, fazuľu, hrach, špenát či reďkovky. Samozrejme, môžeme skombinovať náročné a menej náročné rastliny hneď v prvom či druhom roku. Dôležité je, aby sme ich skombinovali správne. K tomu môže pomôcť sprievodca vzťahmi medzi rastlinami. Medzi rastliny, ktorým sa vo vyvýšených záhonoch darí najlepšie, patria v prvom roku uhorky, kaleráb, karfiol, kapusta, kel, kôpor, paradajky, papriky alebo zeler. Vyvýšené záhony sú vhodné aj na pestovanie bylín a kvetov. Zasadiť do nich môžete bazalku, tymian, mätu a medovku, levanduľu alebo nechtík lekársky.

Rastliny do vyvýšených záhonov

Do vyvýšených záhonov môžete sadiť aj okrasné rastliny ako sú trvalky, stálozelené kry a ihličnany, okrasné trávy alebo cibuľoviny. Vavrínovec lekársky - Prunus laurocerasus je nenáročný okrasný typ, ktorý môžete zasadiť do svojich vyvýšených záhonov, ak počas zimných dní nechcete mať na záhrade sústavu prázdnych drevených boxov. Je to stálozelený krík a vyznačuje sa intenzívnym rastom. Má rád slnko, znáša polotieň a jeho rast môžete redukovať strihaním. Strih mu zabezpečí bujný rast a svieži vzhľad. Patrí k vhodným rastlinám na stálozelený živý plot.

Vybrať si zo širokej ponuky rôznych druhov okrasných rastlín práve tie, ktorým sa u vás bude dariť, je veľkou výzvou. Mali by ste postupovať podľa toho, aké stanovište im viete ponúknuť a do akej pôdy ich plánujete vysadiť. Ak to bude na mieste, kde praží slnko väčšinu časť dňa, musíte zabudnúť na rastliny, ktoré milujú tieň či polotieň. Ak túžite pestovať hortenzie, ale viete im ponúknuť iba slnečný domov, vyberte si metlinaté hortenzie, ktoré slnko milujú a kvitnutím sa vám odvďačia takmer celú sezónu. Okrasný záhon má robiť radosť po celý rok, nie iba na jar, keď kvitne väčšina trvaliek. Premyslene v ňom rozmiestnite kvitnúce rastliny skoro na jar, v lete, aj také, ktoré rozžiaria záhradu až do neskorej jesene. Nielen v zime oko potešia stálozelené stromy aj kríky.

Štrkový záhon

Štrk je materiál, ktorý navodzuje pocit prirodzenosti, elegancie, hrejivosti a zároveň romantiky. Je nadčasový - výborne zapadá aj do moderných kompozícií. Je to materiál, ktorý sa veľmi dobre kombinuje s kameňom, kovom, drevom, dokonca aj so sklom či s betónom. Prirodzene spája voľné, vysadené aj spevnené plochy, zároveň rozčleňuje priestor. Štrkový záhon môže mať rôzny tvar: prísne geometrický (moderné záhrady) aj nepravidelný (vidiecke a tradičné záhrady). Môže mať rôznu veľkosť. Majte však na pamäti, že príliš veľké štrkové polia nepôsobia pekne. Svetlejšie typy štrku a kameňa vyberajte do tieňa. Riečny štrk pôsobí prirodzene, môžeme kombinovať menšie aj väčšie kusy, dá sa po ňom prechádzať aj naboso. Drvený lomový kameň má ostrejšie hrany, čo môže byť problematické pri ošetrovaní rastlín aj prechádzaní. Tento kameň sa hodí na väčšie plochy, do moderných sadovníckych kompozícií a je pekný v spojení s minimom rastlín. Svetlejšie typy štrku a kameňa vyberajte do tieňa - presvetlia ho. Naopak, na slnečné miesta sa hodí štrk alebo kameň v sivých odtieňoch. Štrk môže byť biely, sivý, žltý, s ružovým, červeným či hnedým nádychom. Pri výbere berte do úvahy aj farebnosť fasády a dlažby.

Výhody štrkových záhonov

• Na rozdiel od klasických záhonov tu nemusíte neustále plieť burinu, kypriť pôdu, ba dokonca ani zavlažovať netreba tak často - štrk totiž pomáha zadržiavať vlahu a takisto zohrieva pôdu, čo niektorým rastlinám len prospieva.
• Rastliny sa v takomto záhone zakrátko pekne rozrastú, neraz rýchlejšie ako na klasickom záhone.
• Údržba je jednoduchá a časovo nenáročná, zvládne ju aj pestovateľ-začiatočník.
• Chráni vysadené rastliny, dokonca oveľa viac ako kôra.
• Počas dňa kumuluje teplo, ktoré pretrváva do nočných hodín, a to pomáha vybraným rastlinám lepšie rásť - chráni korene pred extrémnejšími výkyvmi teplôt a rovnako aj krčky rastlín, ktoré sú často náchylnejšie na napadnutie škodcami a chorobami.
• Vďaka štrku nedochádza k premokreniu záhonov, a teda ani k zahnívaniu koreňov vysadených rastlín.
• Slimáky nemajú v obľube štrkové záhony, čiže rastliny tu nie sú také ohrozené.
• Výhodou hrubšieho štrku, v tomto prípade drveného lomového kameňa je, že sa príliš neroznáša do okolia.

Zakladanie štrkového záhona

Náročnejšie (hlavne po finančnej stránke) je založenie štrkového záhona.

1. Najskôr si vyznačte predpokladanú plochu štrkového záhona. Použiť môžete starú hadicu alebo špagát. Rozmery a hranice musia byť definitívne, nemenné.
2. Následne vyberte asi 25- až 30-centimetrovú vrstvu vrchnej pôdy. Pritom zlikvidujte prípadné korene trvácich burín či drevín, ako aj nevyklíčené semená burín. Základ štrkového záhona musí byť dostatočne priepustný a aspoň do hĺbky 30 cm dôkladne prekyprený a urovnaný.
3. Budúci záhon ohraničte, aby sa štrk neroznášal do okolia. Je to praktické hlavne vtedy, ak štrkový záhon susedí s trávnatou plochou alebo s bežným záhonom. Poslúžia na to rôzne typy obrubníkov, tie by nemali byť veľmi viditeľné.
4. Po prekyprení a urovnaní pripraveného pôdneho lôžka položte geotextíliu, prípadne mulčovaciu textíliu. Mala by byť vodopriepustná a dostatočne pevná. Tento krok je nevyhnutný, jeho vynechanie by zapríčinilo neskoršie problémy - prerastanie buriny. Okraje textílie by mali siahať až tesne k obrubníkom záhona; ak sa textílie prekrývajú na záhone, šírka prekrytia by mala byť aspoň 20 cm.
5. Na natiahnutej textílii v mieste plánovanej výsadby urobte zárezy v tvare kríža.
6. Po výsadbe rozprestrite okolo rastlín štrk (ideálna výška je 3 až 5 cm).
7. Rastliny vysádzajte podľa vopred premysleného plánu. V štrkových záhonoch sa rastliny nevysádzajú veľmi nahusto, ako je to bežné na záhonoch, ale tak, aby každá rastlina mala dostatok priestoru na svoj rast. Vysádzajte zdravé rastliny s koreňovým balom v dňoch, keď je daždivejšie počasie, aby sa rýchlo uchytili.

Drobné kamene majú svoje opodstatnenie aj v klasickej záhrade. Vyhnite sa však kombinácii štrku s kôrou. Štrkové záhony sú charakteristické pre východné zenové záhrady. Na štrkovú plochu okrem rastlín môžete sústrediť aj menšie jazierko či pramenisko. Trendové je napríklad jazierko v nádobe. Posedenie s ohniskom uprostred štrkovej plochy.

Rastliny do štrkového záhona

Pri výbere vhodných rastlín do štrkového záhona sa musíte riadiť podmienkami daného miesta. Ak je záhon založený na tienistom či polotienistom mieste, bude výber obmedzenejší. Oveľa prirodzenejšie však štrkový záhon pôsobí na slnečnom a suchšom mieste. Dostatok svetla by malo prichádzať zo všetkých strán, aby boli rastliny rovnomerne olistené a neboli vytiahnuté. Zastúpené by mali byť trvalky, okrasné trávy (kostravy, kavyľ, ovsíkovec), cibuľoviny (tulipány, narcisy, okrasné cesnaky), dokonca vybrané nižšie a kompaktné dreviny (krušpán, borovica kosodrevina, vybrané druhy borievok). Pekne tu vyniknú a bohato zakvitnú aj niektoré letničky obľubujúce sucho a slnko (portulaka, slncovka, aksamietnica). Štrkový záhon je ideálny najmä pre veľké množstvo byliniek, dokonca ho možno poňať ako bylinkový záhon. Hodí sa sem levanduľa, tymian, šalvia, rozmarín, materina dúška, pamajorán, slamiha, saturejka a ďalšie. Z trvaliek dominantnejšieho charakteru by nemala chýbať juka (Yucca filamentosa) alebo rebríček (Achillea filipendulina), z ostatných druhov najmä suchomilné druhy, ako sú rozchodníky (Sedum), čistec (Stachys lanata), krásnoočká, gypsomilky, kokardy, kukučky, liatry, gaura, kotúče, kosatce, mliečniky, kocúrniky, echinacea a ďalšie. Ak máte chuť experimentovať, môžete si sem vysadiť aj mrazuvzdorné opuncie či iné druhy kaktusov. V menšej záhrade vyniknú malé štrkové záhony.

Starostlivosť o štrkové záhony

O vysadené rastliny v štrkových záhonoch sa treba vhodne postarať. Inak bude takýto záhon rušivým prvkom. Dbajte na to najmä na začiatku, kým sa rastliny zakorenia. Potom už spravidla nevyžadujú pravidelnejšiu starostlivosť. Zavlažovať ich treba počas veľmi suchých a teplých dní. Sem-tam ich treba prihnojiť hnojivom na trvalky, nutné to však nie je. Priebežne treba ostrihať odkvitnuté kvety, na jeseň po ukončení sezóny aj suché súkvetia. Ak sa predsa len objaví burina, treba ju hneď zlikvidovať na začiatku, aby nemala šancu sa ďalej rozšíriť. Ak treba, je dobré redukovať aj príliš rozrastené druhy. Štrkové polia, kde je použitý štrk s menšou frakciou, treba občas prehrabať. Plocha sa tak prečistí, zároveň sa odstránia drobné buriny.

tags: #zahon #vysypany #korou

Populárne príspevky:

• návod na výrobu záhradného kvetináča
• Ideálne riešenie pre vašu záhradu
• Kvety pre klobásovú kyticu
• Kvetina Smrti v The Sims
• Pestovanie paradajok na Slovensku