Pestovanie jahôd na Slovensku: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

S blížiacim sa letom je spojená aj nezameniteľná chuť jahôd, na ktoré sa už všetci istotne tešíme. Ak ste sa do vypestovania vlastnej úrody ešte nepustili alebo by ste ocenili užitočné rady ako pestovanie zefektívniť, určite čítajte ďalej, pretože tie domáce predsa chutia najlepšie!

Jahody sú jedným z najpestovanejších ovocí na Slovensku a je skvelé, že sa tak ľahko pestujú! Jahody sú výnimočné nielen vďaka vysokému obsahu vitamínu C, ale aj kvôli obsahu kyseliny listovej a mangánu. Vďaka svojej kalorickej nenáročnosti si ju môžu dopriať aj ľudia strážiaci si líniu či diabetici. Konzumácia jahôd má dlhú históriu. Archeológia nám dokazuje ich konzumáciu už v dobe kamennej. A história ich pestovania siaha až do starovekej Perzie, kde plody jahody volali Toot Farangi. Vďaka Hodvábnej ceste sa ich pestovanie rozšírilo do Európy i na Ďaleký východ. Kulinárskou zaujímavosťou je používanie jahôd pôvodnými americkými Indiánmi, ešte pred príchodom Európanov, na výrobu tzv. jahodového chleba, kde jahody zmiešavali s kukuričnou múkou a upiekli jahodový chlieb.

Aké poznáme jahody?

Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu rozlišujeme dve hlavné skupiny. Poznáme jahody klasické, ktoré rodia jeden krát za sezónu a také, na ktorých plodoch si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Odborne ich nazývame jahody remontantné. Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra.

V našich podmienkach existujú ako šľachtené jahody, tak i divoké či divo rastúce jahody vyskytujúce sa vo voľnej prírode. Ale môžeme ich deliť z viacerých pohľadov.

Podľa plodenia:

Jeden raz rodiace: Sú to šľachtené odrody plodiace spravidla po dobu 3 týždňov a vo väčšom množstve. Ich plody sú vhodné na dlhšie skladovania a zaváranie, s výraznejšou chuťou. Patria sem skoré, stredne skoré a neskoré odrody.
Opakovane rodiace (stálorodiace): Plodiace od júna do októbra, prípadne až do mrazov. Neplodia nárazovo veľký objem plodov, ale v menšom objeme, no postupne počas sezóny. Spravidla sú dve väčšie vlny, pomedzi ktoré sa v menšom počte tiež vyskytujú plody. Charakteristické sú aj menším množstvom odnoží.

Podľa veľkosti plodu poznáme:

Veľkoplodé: Tzv. záhradné jahody (Fragaria x ananassa), plodiace vyšľachtené veľké plody rôznych tvarov, chutí, ale i farby. Sú to najčastejšie pestované jahody. Majú vysoké nároky na živiny a slnečné žiarenie. Patria sem jeden raz rodiace aj opakovane rodiace odrody.
Maloplodé: Produkujúce plody s výraznou chuťou i voňou. Nevytvárajú odnože, množia sa semenami.

Lesné jahody (Fragaria vesca)

Sú nízko rastúce trváce byliny, dorastajúce do 10 cm - 15 cm. Rastú na rúbaniskách, v hájoch, lesných podrastoch, na lúkach a medziach. Naši predkovia lesné jahody s obľubou zbierali a boli neoddeliteľnou súčasťou ich jedálnička v rôznych podobách. Okrem sladkých, aromatických plodov zbierali aj listy, z ktorých si robievali čaj. Aj dnes si môžete dopriať tieto chutné, zdravé, lesné dobrôtky, ktoré si nazbierate pri prechádzkach v našej krásnej prírode.

Mesačné jahody (Fragaria vesca semperflorens)

Sú nízko rastúce trváce byliny, dorastajúce do 10 cm - 15 cm. Nevytvárajú poplazy, ale rozmnožujú sa semiačkami z dozretých plodov. Sú vyšľachtené z lesných jahôd, ktorým sú vzhľadovo podobné. Ich listy a celý habitus rastliny je menší oproti záhradným jahodám. Ich plody sú drobné, ale silno aromatické. Ich tvar je spravidla pretiahnutý. Pre svoje aromatické vlastnosti a plodenie počas celej sezóny až do mrazov sa stávajú čoraz viac obľúbenými. Svojou chuťou vás budú tešiť od leta do začiatku zimy. Výsev uskutočňujeme skoro na jar v januári až marci, pričom ich vysádzame v máji.

Záhradné jahody (Fragaria x ananassa)

Sú to bylinné rastliny s vláknitým koreňovým systémom. Ide o hybridné druhy rodu Fragaria s takmer 1000 odrodami a kultivarmi. Tie sa rozlišujú nielen chuťou, tvarom a veľkosťou plodov či vôňou, ale i farbou plodov. Nájdeme ich v rôznych odtieňoch červenej, ale i žltej a bielej farby. Rozdiely nájdeme aj v kvetoch. Od jednoduchých bielych, cez "plnokveté, až svetlo či tmavoružové. Pochutiť si môžeme na jahodách od ovocných chutí až po korenisté. Jednotlivé odrody a kultivary sa rozlišujú aj v pestovateľských nárokoch, takže s veľkou pravdepodobnosťou nájdete odrody, ktorým sa u vás bude dariť.

Pestovanie jahôd

Jahody sa pestujú pomerne ľahko, pri pestovaní stačí uplatniť pár pravidiel a prinesú vám vytúženú úrodu. Zmestia sa do malých záhrad, ale dokážu zaplniť i obrovské záhradné pozemky. Môžu si však ich dovoliť i tí, ktorí žiadne záhrady nemajú a vypestovať si ich v kvetináčoch či pestovateľských nádobách na terasách alebo balkónoch. Kupné plody jahôd sa s vašími vlastnými, vypestovanými s láskou, porovnať ani nedajú. Zvlášť, keď o komerčne pestovaných nevieme, s čím všetkým boli pohnojené (umelé hnojivá), ošetrené (pesticídy, herbicídy...) a ako boli pestované. U tých, ktoré si vypestuje sami, viete ako ich pestujete a čo im (a pri ich jedení i sebe) doprajete. Domáce sú jednoducho domáce.

Stanovište a pôda

Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda. Jahody vyžadujú priemerne 6-10 hodín slnka denne, preto ich odporúčame vysadiť na slnečnom mieste. Na prevenciu plesňových ochorení je dôležitá dobrá cirkulácia vzduchu. Jahody uprednostňujú hlinitú pôdu, ale zvládnu rôzne pôdne podmienky. pH by malo byť medzi 5,5-7. Jahody majú rady úrodnú, dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu. V chudobnej alebo ťažkej pôde je lepšie ich vysádzať na vyvýšené záhony, ktoré poskytujú lepšiu drenáž a väčšiu hĺbku zakorenenia. Najlepšie rastú a produkujú najsladšie plody na plnom slnku, ale znesú aj nejaký tieň. Lesným jahodám sa darí v svetlom tieni. Vyhýbajte sa výsadbe jahôd na miestach náchylných na neskoré mrazy, ktoré môžu poškodiť kvety a spôsobiť černenie jahôd, alebo na exponovaných miestach, ktoré sťažujú prístup opeľujúceho hmyzu ku kvetom. Jahody neznášajú trvalé premokrenie, ktoré by viedlo k hubovým ochoreniam a odhnívaniu koreňov. V chudobnej alebo ťažkej pôde je lepšie ich vysádzať na vyvýšené záhony, ktoré poskytujú lepšiu drenáž a väčšiu hĺbku zakorenenia.

Príprava pôdy

Jahody uprednostňujú priepustnú, piesočnato-hlinitú pôdu s veľkým množstvom organického humusu. Rozmedzie pôdnej reakcie by ideálne malo byť 5,5 - 6,5 pH. Hoci znesú pôdy od mierne kyslej, cez neutrálnu až po mierne zásaditú. Ale v silno zásaditej či silno kyslej pôde nebudú jahody dobre prosperovať. Dôležitú organickú zložku pôdy môžete doplniť kvalitným rozloženým maštaľným hnojom, kompostom alebo vermikompostom, ktorý zapracujete do pôdy. Pri maštaľnom hnoji a komposte je veľmi dôležité, aby boli dobre rozležané, a tak nenarobili viac škody ako úžitku. U rozležaného maštaľného hnoja sa odporúča zapracovať 4kg - 6kg/1m2, u vyzretého kompostu 6kg - 8kg/1m2. Ak nemáte túto možnosť, prinášame vám produkty, ktoré vám v tomto (a nielen v tomto ;-) ) podávajú pomocnú ruku. Napríklad na Slovensku málo známy Alginit. Je jedinečný v tom, že, okrem organickej zložky obsahuje aj minerálnu. Jeho organika prináša veľa pravekého humusu, ktorý vznikol rozpadom rias. Minerálna zložka ukrýva v sebe množstvo minerálnych živín, dôležité stopové prvky. Alginit obsahuje aj Humínové kyseliny, ktoré sa pomaly dostávajú do povedomia pestovateľov svojím veľkým prínosom pre pestovanie všetkých druhov rastlín, stromov a kríkov. Alginit prináša pre jahody 64 potrebných živín. A nielen to. Pri pestovaní jahôd je odporúčaná dávka 350g - 500g/1m2 (3,5kg - 5kg/10m2) v závislosti od kvality vašej pôdy. Existuje v práškovej a granulovanej forme. Jahodám sa nebude dariť v ťažkej ílovitej zemine. Do pôdy môžete zapracovať napríklad piesok, kvalitnú univerzálnu zeminu, rašelinu či ZeoSand a tepelne aktivovaný Zeolit Agro, obidva z prírodného zeolitu, ktoré môžete, rovnako ako piesok, použiť pri výsadbe aj ako drenážnu vrstvu pri ílovitej pôde. ZeoSand a Zeolit Agro zároveň doplnia do pôdy dôležité minerálne mikro a makro živiny, ktoré jahody potrebujú pre svoj zdravý rast, odolnosť, kvitnutie i bohatú úrodu. Prispievajú k budovaniu silného koreňového systému rastlín. Pomôžu vám prevzdušniť pôdu, zabránia vyplavovaniu živín z pôdy, aby boli dlhšiu dobu prístupné pre vaše rastliny a mohli ich efektívnejšie využívať. Skvelou pomocou v oblasti hospodárenia s vodou pri pestovaní, je ich schopnosť zadržiavať v sebe vodu, vďaka čomu je vlaha po dlhšiu dobu prístupná pre rastliny.

Výsadba jahôd

Jahody vysádzajte na jar alebo na jeseň. Načasovanie výsadby jahôd závisí od toho, či kupujete rastliny pestované v kvetináčoch alebo mladé jahody s odhalenými koreňmi, známe ako „bežce“. Holokorenné behúne sú dostupné v širokej škále odrôd a predávajú sa vo zväzkoch (takže žiadne plastové kvetináče). Na ich nákup a tradičnú výsadbu však existuje obmedzené časové okno, pričom najlepší čas na výsadbu jahôd je koniec leta až začiatok jesene, keď je pôda ešte teplá a rastliny sa rýchlo usadzujú. Jahody nemajú radi sadenie do studenej, mokrej pôdy, takže ak môžete, vyhnite sa zime alebo skorej jari. V niektorých škôlkach sú k dispozícii jahodové bežce skladované v chlade. Tie sa zvyčajne dodávajú od apríla do júna. Pre dosiahnutie najlepších výsledkov zasaďte korene jahôd skoro na jar. Ak pestujete jahody vonku, potom je vhodný rozostup 45 cm od seba a 75 cm medzi riadkami. Vytvorte si jamku dostatočne hlbokú a širokú, aby sa korene rozprestreli a aby "srdiečko" rastliny bolo na úrovni pôdy alebo tesne nad ňou. Prvý rok okolo rastliny mulčujte, aby sa udržala vlhkosť.

Ak ste sa rozhodli sadiť jahody z dcérskych poplazov, musíme vedieť, že úrody sa dočkáme až v nasledujúcom roku. Výsadbu časovo orientujeme na júl alebo august, kedy si do príchodu zimy ešte stihnú vytvoriť koreňovú sústavu aj s novou ružicou listov. Pri výsadbe dbáme na to, aby sa srdiečko rastliny nachádzalo na úrovni pôdy, v žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou. Ak by sme neboli pozorní a zahrabali ho pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala, a zároveň by sme ju vystavili riziku väčšej náchylnosti na choroby.

Jahody umiestňujeme a sadíme do sponov, ktorých parametre úzko súvisia s intenzitou rastu konkrétnej odrody. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že pri pestovaní jahôd v jednotlivých trsoch sa odporúča spon 0,50 x 0,30 - 0,50 cm. Ide o spôsob výsadby, kedy rastliny udržujeme bez dcérskych rastlín a zachovávame iba materskú rastlinu.

Do dobre pripravenej pôdy môže vysádzať rastliny jahôd. Ak na mulčovanie použijete čiernu textíliu, pripravte si ju vopred. Okraje, ktoré prichytíme, by mali presahovať po cca 10cm a na miesta výsadby si urobte do textílie otvory. Existuje niekoľko spôsobov vysádzania jahôd. V riadku sa odporúča vysádzať sadeničky od seba vzdialené 30cm - 40cm. Jednotlivé riadky by mali byť od seba vo vzdialenosti 60cm - 80cm. Vzdialenosť záleží od odrody a či budete nechávať zakoreniť mladé rastliny z poplazov u záhradných jahôd. Je dôležité, aby medzi rastlinami prúdil vzduch. Keď sa rozrastú, aby neboli príliš blízko pri sebe. Mohlo by to prispieť k nadmernej vlhkosti listov a rozšíreniu hubových ochorení.

Výsadbová jamka má byť dostatočne hlboká, aby sa do nej zmestil celý koreňový systém rastliny. Umiestnite sadenicu jahody tak, aby stredové srdiečko bolo nad úrovňou pôdy a celý koreň prikrytý pôdou. Ak stredové srdiečko nakryjete zeminou, rastlina vám odhnije. Ak časť koreňov ostane nad povrchom pôdy, dôjde k ich vyschnutiu. Okolo zasadenej rastlinky je dobré vytvarovať z hliny tvar zálievkovej misky, aby voda po zaliatí vsiakla priamo ku jej koreňom. Po vysadení, nezabudnite rastlinky výdatne zaliať a ak používate iné mulčovanie ako textíliu, následne zamulčovať.

Ak máte záujem o pestovanie jahôd v kvetináči na balkóne či terase, môžu byť pre vás zaujímavé rôzne previsnuté formy vhodné aj do visiacich nádob. Pri pestovaní na balkóne alebo terase je vhodné siahnuť po stále rodiacich odrodách. Môžeme si zároveň vybrať aj takzvané previslé jahody a pestovať ich v závesných nádobách. Jahody rastú mimoriadne dobre v kvetináčoch, závesných košíkoch a okenných boxoch. Vyberte si hlboký kvetináč široký aspoň 15 cm a zasaďte do každého kvetináča jednu jahodu. Ak máte dlhý črepník (truhlík) rastliny umiestnite vo vzdialenosti 10-20 cm od seba. Darí sa im vo vlhkých, ale dobre odvodnených podmienkach, preto použite pôdny kompost s hlbokou vrstvou štrku alebo malých kamienkov v základni.

Frigo sadba

Pestovatelia, ktorí chcú mať úrodu už v prvom roku, často siahajú po tzv. „frigo“ sadeniciach. Sú to sadenice, ktoré farmár alebo pestovateľ vybral z pôdy minulý rok v novembri, odstránil listy a ponechal iba rastové srdiečko. Vďaka tomu majú frigo sadenice krajší a silnejší koreňový systém ako klasické sadenice, ktoré sú v ponuke na jar. Vďaka tomu majú frigo sadenice rýchlejší štart a sú schopné vykvitnúť a priniesť úrodu už v prvom roku.

Starostlivosť o jahody

Následne po výsadbe jahody bohato zavlažíme, snažíme sa rastlinky polievať predovšetkým ku koreňom, nie na listy. Vo všeobecnosti je dobré, ak na jahodách nikdy nebadáme ani najmenšie náznaky vädnutia. Ak pôdu okolo jahôd následne zamulčujeme, udržíme ju tým dlhšiu dobu s požadovaným mierne kyslým ph a zároveň aj vlhkú. Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina.

Bez pravidelnej zálievky to nepôjde. Jahody zalievajte v skorých ranných hodinách či po západe slnka. Rastliny sa tak nespália a udržia si vlahu. Nezabudnite tiež na priebežné odstraňovanie buriny. Pri tejto príležitosti jahody kontrolujte kvôli vzniku plesne. Tá býva najčastejším dôsledkom nadmernej zálievky a daždivého počasia. Pleseň sa môže veľmi rýchlo rozšíriť. Zvážte obstaranie vyvýšeného záhonu na jahody, ktorý má mnoho výhod. Zemina si viac drží vlahu, rast buriny máte viac pod kontrolou a všeobecne je pestovanie pohodlnejšie.

Pri pestovaní klasickým spôsobom v zemine platí pár jednoduchých pravidiel. Jahody milujú slnko, na ktorom prinášajú najbohatšiu úrodu. Znesú aj mierne zatienenie, ale pravdepodobne nebudú prinášať až toľko úrody ako na plnom slnku. A lepšie znášajú polotieň mesačné odrody, oproti záhradným. Všetky druhy potrebujú dostatočnú vlhkosť. Nebude sa im dariť v suchu a pri slabej zálievke. Odporúča sa množstvo zálievky až 20L/1m2. Tak ako u ostatných rastlín je vhodná ranná zálievka ku koreňom, aby sa predišlo rozvoju hubových ochorení a zbytočne sa vlhkosťou na večer neprivolávali slimáky. Pri pestovaní jahôd je užitočné používať mulčovanie, ktoré zabráni nadmernému odparovaniu vody. Vďaka mulčovaniu sa zároveň plody nešpinia od pôdy, budú menej zahnívať, či plesnieť. Ďalšou výhodou je zabránenie prerastaniu buriny. To je tiež veľká výhoda, lebo burina nebude jahodám odoberať živiny, ale ani ich obmedzovať v priestore či zatieňovať. Na mulčovanie môžete použiť prírodné materiály ako napríklad slama, lístie, štiepka ..., ale i čiernu netkanú či tkanú textíliu .

Ak ideme postupne, tak v marci počas pekných dní ostriháme škaredé listy. Väčšinou sú to hnednúce, suché listy, ktoré počas zimy omrzli. Vplyvom pôsobenia mrazu môžu občas sadenice jahôd akoby „vyliezť“ zo zeme, vtedy je potrebné zatlačiť ich späť do pôdy, alebo im prisypeme substrát. Počas jari ich tiež okopeme a odburiníme. Do záhona môžeme pridať aj kompost, ktorý zapravíme do vrchnej vrstvy pôdy.

Pri tejto príležitosti jahody kontrolujte kvôli vzniku plesne. Tá býva najčastejším dôsledkom nadmernej zálievky a daždivého počasia. Pleseň sa môže veľmi rýchlo rozšíriť. Ak by sme ich sadili príliš nahusto, opäť by hrozili choroby. Môžeme ich pestovať v riadkoch, ale v riadku môžeme vytvoriť dvoj- alebo trojspon. Čiže urobíme 2 až 3 riadky jahôd a potom vytvoríme 50 - 70 cm medzeru, ktorú používame ako chodníček. Potom opäť pokračujeme dvoj- alebo trojsponom.

Odstráňte všetky nechcené bežce, aby ste zabránili preplneniu záhona. Niektorí záhradkári uprednostňujú súvislý rad v druhom a treťom roku pred rozmiestnenými rastlinami. Celková úroda môže byť vyššia, ale kvalita plodov nie je taká dobrá. Bez ohľadu na to, akú metódu použijete, ponechajte medzi riadkami voľnú medzeru, aby ste mali prístup na odstraňovanie buriny a zber plodov.

Hnojenie jahôd

Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov. Kedy hnojiť jahody? Zásadné je načasovanie. Nezáleží pritom, či pestujete jahody v hrantíkoch alebo voľne na záhone. Jahody by sa mali hnojiť na jar, kedy sa prebúdza k životu. Hnojivo na jahody podporí rast kvetu a dodá silu na tvorbu plodov. Hnojenie pri výsadbe, či už jarné alebo jesenné, sa neodporúča. Rastliny sú počas výsadby náchylné k poškodeniu - hnojením by mohlo dôjsť k tzv. "spáleniu živinami". Kvapalné hnojivá na jahody sa aplikujú so zálievkou. Pri bio pestovaní jahôd je možné využiť aj bežný kompost. Aby ste zaistili správne vstrebávanie živín, zemina by mala byť vlhká.

Týždeň pred presadením jahôd aplikujte hnojivo na jahody podľa návodu. Prihnojujte každú jar pred začiatkom rastu. Ak túžite po bohatej úrode veľkých, krásnych a chutných jahôd, doprajte svojim rastlinám vhodné pestovateľské podmienky a dostatok vlahy a živín. Jahody sú náročné na živiny a bez kvalitnej výživy sa vysnívanej úrody pravdepodobne nedočkáte. Po prebudení zo zimného spánku, potrebujú jarnú starostlivosť. Do nej spadá aj výživa vo forme hno... Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame výluh zo žihľavy.

Zazimovanie jahôd

V južných oblastiach Slovenska zvyčajne jahody veľmi dobre prezimujú bez akejkoľvek zimnej prikrývky. V severnejších oblastiach a chladnejších oblastiach Slovenska je vhodné jahodovisko pred zimou poprikrývať čečinou, ktorú skoro na jar odstránime. Pri pestovaní jahôd v kvetináči je to trochu iné. Ak záhradu nemáme, zazimujeme ich na balkóne alebo terase podobne ako ostatné rastliny.

Choroby a škodcovia jahôd

Určite vás nepoteší, keď sa do vašich jahôd dostanú škodcovia, ktorí poškodzujú rastliny a plody tohto ovocia. Aj v takomto prípade zachovajte jasnú a pozitívnu myseľ. Existujúce prípravky, ktoré sú dostupné na trhu, vám pomôžu vašu situáciu zlepšiť a mnohokrát aj predísť neželanému stavu.

Choroby jahôd

Pleseň sivá môže byť problémom na jahodách, najmä vo vlhkom počasí. Botrytída) ich môže zničiť. Keď sú plody napadnuté, vytvorí sa rozmazaná sivá vrstva plesne. V horúcom a suchom počasí to môže byť problém. Okamžite odstráňte všetky zasiahnuté listy. Pre optimálny rast a minimálne riziko ochorení sa odporúča zabezpečiť, aby vaša pôda bola dobre odvodnená. Pleseň sivá je najčastejšia choroba, ktorá napáda jahody. Prejavuje sa sivým povlakom na plodoch, ktorý môže viesť k ich hnilobe. Ochorenie sa šíri najmä vo vlhkom prostredí. Múčnatka sa často vyskytuje na listoch aj plodoch a nájdeme ju tiež na iných druhoch ovocia. Objavuje sa za striedavého počasia - keď sa strieda sucho s vlhkom. Veľmi často sa tiež môžeme stretnúť so škvrnami na listoch. Je to škvrnitosť jahôd. Takto postihnuté listy čo najskôr odstraňujeme.

Škodcovia jahôd

Asi sú to slizniaky. Tu je tiež najvhodnejšie použiť bio ochranu v podobe parazitických hlístic. Kvetárka je taká malá muška a roztočíky sú drobné bezstavovce, ktoré likvidujú plody. Dospelé nosániky možno chytiť ručne a odstrániť. Jahody sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo ovocia uložte slamu, ktorá ich odrádza. Popol - rozsypaním popola okolo rastliniek vytvoríte bariéru s vysokými absorpčnými schopnosťami, ktorú títo malí škodcovia nedokážu prekonať. Vaječné škrupiny - rozdrvené vaječné škrupiny rozsypte v okolí záhonov a rastlín. Takáto bariéra znemožní slimákom cestu k potrave a navyše, sú vďaka obsahu vápnika i prospešné pre pôdu. Káva - slimáky sú na kofeín veľmi citlivé a jeho vôňu priam neznášajú. Pripravte im preto dostatočne silnú kávu, nechajte ju vychladnúť a aplikujte na pôdu, ale aj listy či záhony. Káva zároveň poslúži aj ako hnojivo, keďže obsahuje draslík.

We grow DELICIOUS STRAWBERRIES! (pest and disease prevention)

Odrody jahôd

Existuje mnoho rôznych odrôd všetkých troch typov s variáciami v chuti, sladkosti, veľkosti a farbe plodov, odolnosti voči chorobám, dobe zberu a dokonca aj farbe kvetov.

Z odrôd, ktoré rodia jednorázovo odporúčame napríklad:

´Elsanta´: Ide o holandskú odrodu s veľmi veľkými plodmi, ktoré sú sladké a aromatické. ´Elsanta´ je spoľahlivá a odolná voči chorobám. Dozrieva začiatkom júna a pestuje sa takmer všade. Prof. Hričovský ju najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva.
´Senga Sengana´: Stará odroda patrí medzi poloskoré odrody, vysoko úrodné, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti. Rokmi overená aromatická odroda s vysokou úrodnosťou.
´Polka´: Vysoko úrodná skorá holandská odroda vhodná aj do ťažkých pôd a vyšších polôh.
´Korona´: Stredne skorá veľkoplodá odroda, rekordne úrodná a odolná voči chorobám.
´Sonata´: TOP ODRODA!
´Joly´: Plody sú mimoriadne atraktívne, pevné, krvavočervené s leskom, mimoriadne sladké a - ak je v pôde dostatok vlhkosti počas zrenia - do konca zberu veľmi veľké.
´Sibilla´: Vyznačuje sa dlhým obdobím dozrievania a zberu, plodí veľmi veľké ovocie, červené s leskom, tmavé na priereze, kužeľovité, s mimoriadne sladkou chuťou.
´Symphony´: Vyznačuje sa stredne veľkými aromatickými a šťavnatými plodmi.

Z remontantných odrôd je výborná napríklad:

´Mara de Bois´: So stredne veľkými jemnými plodmi, ktoré sú veľmi aromatické. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois.
´Selva´: Veľmi vďačná odroda, oceníte jej nenáročné pestovanie bez náchylností na choroby. Plody tejto odrody sú nie veľmi výrazné, sú sladké, pevné, dobre prenosné. Je to stále najznámejšia stáleplodiaca dezertná odroda s vysokými úrodami.
´Ostara´: Holandská odroda, ktorá poskytuje plody na jar a potom znova od polovice júla do jesene - v praxi až do prvého mrazu.
´Karmen´: Veľmi chutné sladké plody majú vôňu po lesných jahodách. V krvavočervenej dužine je malá dutinka. Prináša bohatú úrodu.

Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad:

´Tubby®Red´: Jej chuť sa podobá chuti lesných jahôd.

Ďalšie zaujímavé odrody:

Odrody známe enormnými úrodami.
Odrody s lahodne sladkou chuťou.
Odrody farby, ktoré spestrujú sortiment jahôd na záver zberovej sezóny.
Odrody tvaru a sýtočervenej farby. Ich chuť je harmonická, sladká, typicky jahodová.

Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča.

Zber a uskladnenie

Pred zberom počkajte, kým bobule nie sú úplne červené, pretože po zbere vám už nedozreú. Jednoducho stlačte stonku prstom a palcom, aby ste predišli pomliaždeniu ovocia. Keďže jahody podliehajú skaze, je najlepšie ich konzumovať priamo z rastliny, ideálne ešte teplé od slnka. Neumyté ovocie môžete skladovať niekoľko dní v chladničke.

Pri letných jahodách po dokončení zberu odrežte staré listy asi 10 cm nad korunou, aby sa mohli rozvinúť nové listy. Pri jesenných rastlinách to nie je potrebné - namiesto toho stačí odstrániť staré listy počas upratovania na konci sezóny. Ak ste používali slamu na mulčovanie, odstráňte ju.

Vlhké jahody rýchlo splesnivejú, preto umyte len to, čo môžete zjesť, a osušte ich kuchynským papierom. Pred použitím odstráňte zelený kalich - stačí ho odrezať nožom.

Využitie jahôd

Jahody sa dajú jesť na viacero spôsobov: samotné, so smotanou, ako prísady do koláčov a iných dezertov. Ak máte to šťastie, že máte veľa plodov, vyšľahajte ich do lahodných smoothies alebo použite na prípravu džemu či lekváru. Jahodové torty, džemy, jahody so šľahačkou, jahody v mede, smoothies, či iné dobroty. Mnohé domácnosti si nevedia predstaviť leto bez prípravy týchto maškŕt, v ktorých hlavnú zložku tvoria práve jahody.

tags: #zahradkar #pestovanie #jahod