Pestovanie a starostlivosť o pajazmín: Tipy od Starkl

Pajazmín (Philadelphus) je obľúbený opadavý ker, ktorý zdobí mnohé záhrady svojimi voňavými kvetmi. Vďaka svojej nenáročnosti na pestovanie a odolnosti voči škodcom a mrazu je ideálnou voľbou pre začiatočníkov aj skúsených záhradkárov. V tomto článku sa dozviete všetko potrebné o výsadbe, starostlivosti, hnojení, reze a zimnej ochrane pajazmínu, vrátane špecifických informácií o hybridnom kultivare 'Virginal' od Starkl.

Vlastnosti pajazmínu 'Virginal'

Philadelphus × virginalis 'Virginal' je starší lemoineovský hybrid z Francúzska, vyšľachtený v Nancy u Victora Lemoina a uvedený v roku 1909. Tento kultivar tvorí opadavý, vzpriamený ker s ľahko oblúkovitými vetvami, ktorý dorastá do výšky približne 2,5-3 m a šírky 2-3 m. K tejto veľkosti obvykle dorastá počas 5-10 rokov, v závislosti od pôdnych podmienok.

Listy sú vajcovité, 4-8 cm dlhé, tmavo zelené a na jeseň žltnú.
V júni až júli nesie na minuloročných výhonkoch hrozno s 3-7 bielymi poloplnými až plnými kvetmi s priemerom 4-5 cm.
Kvety sú citrusovo vonné, pripomínajúce pomarančový kvet, vhodné aj na rez do vázy a lákajú opeľovače, poskytujúc im nektár.
Po odkvitnutí sa môžu tvoriť drobné kapsuly, ktoré na kríku často vytrvávajú do zimy.

Krík sa uplatní ako solitér, v romantických kríkových lemoch aj ako kvitnúci živý plot. Dobre znáša mestské prostredie a osvedčuje sa aj v otvorenejších záhradách. Vyzreté rastliny znášajú pokles teplôt približne do -25 °C.

Výsadba pajazmínu

Doba výsadby

Pajazmín sa môže vysádzať v niekoľkých termínoch, aby sa dosiahlo čo najlepšie zakorenenie:

Marec - máj: Jarná výsadba, ktorá ovplyvňuje čas kvitnutia (júl až august).
Október až do mrazov: Jesenná výsadba. Je dôležité počítať s tým, že pri príliš vysokých teplotách po výsadbe môže rastlina uhynúť.
Kontajnerové rastliny: Môžu sa vysádzať po celý rok, pokiaľ to počasie dovoľuje.

Výber stanovišťa a pôdy

Pajazmín najlepšie prospieva na slnečnom až polotienistom stanovisku. Preferuje mierne závetrie, a to najmä kvôli estetickej stránke, keďže jemné okrasné lupienky môžu byť poškodené silným vetrom. Dôležitá je príprava vhodného stanovišťa, ktoré ponúka slnečné lúče aspoň 5 hodín denne a priepustnú pôdu.

Vyhovuje mu bežná záhradná pôda, skôr hlinitá, priepustná a stredne vlhká, s pH mierne kyslým až neutrálnym. V ťažších, zamokrených pôdach sa odporúča zlepšenie štruktúry pieskom a kompostom a založenie ľahkej drenáže. Priepustnú pôdu dosiahneme nielen častým okopávaním, ale aj dostatočným zavlažovaním.

Postup výsadby

Príprava jamy: Jama pre rastlinu musí byť dostatočne veľká.
Úprava koreňov: Okrasné kríky a listnáče so zemným balom sa nezrezávajú. Pri výsadbe drevín bez zemného balu sa korene skracujú a poškodené časti koreňov sa úplne odstránia, aby rastliny rýchlejšie vytvorili nové korene.
Zasypávanie: Pri zahrňovaní treba dbať na to, aby zem bola rovnomerne rozdelená okolo koreňov. Dosiahne sa to tak, že rastliny pri zasypávaní podržíme trochu nižšie a pred ušliapaním ich vytiahneme do správnej výšky.
Hĺbka výsadby: Sadíme tak hlboko, aby horné korene boli 2 prsty pod zemou.
Ušliapanie a zálievka: Po zasypaní sa zem okolo rastlín musí dobre ušliapať, aby sa korene dobre spojili so zemou a mali dobrý prístup k podzemnej vode. Pôdu okolo rastlín upravíme tak, aby sa voda z dažďa a zo zavlažovania zadržiavala v okolí koreňov. Pri jarnej výsadbe alebo ak je pôda pomerne suchá, odporúčame výsadbu do zemitej kaše - bahna.
Počiatočný rez: Väčšina opadavých drevín, pokiaľ nie sú dodávané so zemnými alebo rašelinovými balmi, sa musí pri výsadbe zrezať. Rastlina, ktorá stratila časť svojich koreňov, kým nie je pevne zakorenená, nemôže dostatočne zásobovať nadzemnú časť vodou a živinami. Zrezaním sa opäť vytvorí rovnováha a vyrašenie je podstatne mohutnejšie. Pri výsadbe u okrasných kríkov sa skracujú všetky výhonky o 1/3 dĺžky, okrem hlavného výhonu, ktorý ponechávame o niečo dlhší.

Pajazmín je všestranným krom, ktorý môžeme vysadiť ako solitér, ale aj do zástavby živého plota. Dorastá do 200 centimetrov, preto ho odporúčame vysadiť do zadných radov, ak sa rozhodnete vysádzať záhon. Ak ho vysadíme ako solitér, jeho veľkosť sa zväčšuje a zakročiť musíme vhodným rezom.

Spon rastlín

Pri voľnom raste jednotlivých kríkov sa odporúča spon podľa sily koreňov, približne 1 - 3 metre. Pre kvitnúci živý plot sa v kríkových skupinách používajú rozostupy okolo 1-1,2 m.

Pestovanie na balkóne a terase

Okrasné kríky, vrátane pajazmínu, môžeme ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo je, že čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast.

Veľkosť črepníka: Objem od 50 litrov. Pre zakrpatený pajazmín by nemal byť črepník objemovo menší než 20 litrov.
Drenáž: Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom.
Pôda: Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1).
Zalievanie: V črepníku potrebujú rastliny veľa vody, obyčajne sa zalievajú raz denne. Zalievame zásadne ku koreňom v pravidelných intervaloch.
Hnojenie: Použite hnojivo určené na okrasné kríky a trvalky (plné viaczložkové, ideálne dlhodobo pôsobiace). Tak získate zdravý rast, krásne farby a robustnú rastlinu.
Rez: Režu sa len ľahko do formy.
Upevnenie: Pre vhodný spôsob upevnenia kmienku použite 3 bambusové tyče, ktoré sú o niečo vyššie ako rastlina v črepníku, ako klenbu po kraji črepníka. Na vrchu ich pevne spolu zviažte. Tak vznikne podpera, ktorá nielen dobre vyzerá, ale aj dokonale plní svoj účel.
Zimná ochrana: Črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Aj v zime je nutná mierna zálievka, najlepšie za teplejších bezmrazých dní. Mráz znižuje vlhkosť pôdy, preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.

Výsadba kríkov v nádobách

Starostlivosť o pajazmín

Hnojenie

Potreba živín u listnáčov je nepatrná. Na úrodnej humusovej pôde tak neprináša pri každoročnom pohnojení plnými organickými hnojivami žiadne problémy. Je dôležité neprekračovať udané množstvá hnojív. Prehnojenie nepriaznivo ovplyvňuje odolnosť rastlín voči mrazu a suchu. Prehnojené rastliny sú tiež viac napádané škodcami. Zdravý rast podporuje záhradná zem obohatená rašelinovým múľom. U mnohých drevín, napríklad lieska, cezmína, niektoré druhy čerešní, je dobrý rast závislý od obsahu vápnika. Vápenaté hnojivo je potrebné zapracovať do vrchnej vrstvy pôdy, alebo rozpustené vo vode zaliať ku koreňom. Hnojenie pajazmínu môžeme vykonávať počas vegetačného obdobia, vždy sa však riadime prísnymi pokynmi uvedenými na obale od hnojiva.

Zavlažovanie

Ak okrasné dreviny dobre zakorenia, nepotrebujú na stanovištiach s bežnou intenzitou zrážok žiadne ďalšie zavlažovanie. V piesčitých alebo štrkovitých pôdach je v suchom období potrebná zálievka každých 14 dní. Staršie kríky krátkodobé sucho znášajú.

Rez

Pre prirodzený a typický rast pre tú ktorú rastlinu nie je nutný žiadny rez. Má význam, ak ním sledujeme nejaký cieľ - napríklad ak je potrebné prispôsobiť silnejší vzrast malému priestoru, podporiť určité vlastnosti (kvety, hustota) alebo vytvoriť určitú formu (živý plot). Každý rez je však účinný len vtedy, ak zohľadňuje zákony rastu rastliny. Zásadný rozdiel je medzi presvetľovacím rezom a zrezaním starých výhonov.

Schéma rôznych typov rezu okrasných kríkov

Presvetľovací rez

Presvetľovací rez zmladzuje krík, pričom špecifický tvar rastu odrody zostáva zachovaný. Núti rastlinu tvoriť mladé výhonky, čo má priaznivý účinok pre násadu kvetov. Presvetľovacím rezom sa pomocou obojručných nožníc, ručnej pílky alebo nožníc na ruže odstránia výhonky staršie ako 3 roky. Dreviny pripravujú kvetné púčiky už v predchádzajúcom roku, kvitnú teda na dvojročnom dreve, nie na jednoročných výhonoch. Pajazmín kvitne na dvojročnom dreve, a preto sa strihá hneď po odkvitnutí, čím sa podporí tvorba mladého kvitnúceho dreva.

Zmladzovací rez sa vykoná presvetlením starých výhonov asi od 4. až 5. roku na stanovišti. Rez vždyzelených listnatých drevín sa riadi tými istými pravidlami ako u opadavých drevín.

Zimná ochrana

Po jeseni chudobnej na zrážky by mali byť všetky vždyzelené dreviny (asi okolo 1. decembra), prípadne opakovane po dvoch po sebe nasledujúcich dňoch výdatne zaliate. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí v extrémne dlhých obdobiach mrazov alebo pri krátkodobej zmene teplôt (extrémne nočné a denné teploty). Ak sú časti vždyzelených drevín vystavené napriek snehovej vrstve po dlhšiu dobu teplým slnečným lúčom, dochádza k popáleniu až k opadaniu listov, dokonca k odumretiu celých častí. Akákoľvek pomoc zlyhá, ak nie je v pôde dostatok vlhkosti. Ochrana proti škodám z dlhšie trvajúcich mrazov, pri svietiacom slnku, sa dosiahne prikrytím smrekovým, jedľovým alebo borovicovým čečiním. Čečina môže byť u nižších odrôd položená priamo nahor na rastlinu alebo u vyšších odrôd postavená, prípadne zabodnutá do zeme pred rastlinu zo slnečnej strany. V polohách bohatých na sneh by sa mali rastliny trochu zviazať, prípadne by sa mala na postavenú latkovú konštrukciu položiť čečina.

Mladé kríky pajazmínu je vhodné chrániť mulčom v koreňovej časti.

Ochrana rastlín

Väčší výskyt škodcov a chorôb na okrasných drevinách signalizuje chyby v hnojení alebo zoslabenie rastliny v súvislosti s nesprávnym stanovišťom. Hľadanie účinnej ochrany preto musíme vždy spojiť s hľadaním príčiny masového napadnutia. Pajazmín je ker, ktorý je odolný aj proti škodcom a je rovnako mrazuvzdorný. Tieto vlastnosti však oslabuje prekročené množstvo hnojiva či príliš časté hnojenie. Príležitostne sa môžu objaviť vošky, húsenice či larvy, na ktoré reagujeme potrebným postrekom.

Vošky

Vysávanie voškami vedie k zakrúcaniu listov alebo k zakriveniu mladých výhonkov. Výskyt vošiek spôsobuje sucho. Ochrana: Odporúča sa striedanie postrekov, aby sa predišlo rezistencii.

Húsenice

Pri silnejšom napadnutí obžierajú listy až na listové rebrá a celé vetvičky. V prvom vývojovom štádiu sa nachádzajú v hniezdach na končekoch výhonkov, alebo zvinuté okolo nich. Ochrana: Najzdravšie, najlacnejšie a najúčinnejšie je odrezanie a spálenie výhonkov.

Larvy

Na listoch orgovánu a cezmíny sa objavia zažltnuté, neskôr nahnedlé požerové chodbičky, alebo ako ostrovčeky požeraných vnútri listu žijúcich lariev, ktoré vedú pri silnom napadnutí až k opadávaniu listov. Pri prvom napadnutí asi v polovičke mája ošetriť systémovým ochranným prostriedkom proti hmyzu. V predjarí ošetriť preventívne.

U okrasných drevín je výskyt hubovitých ochorení (múčnatka a chrastavitosť) veľmi zriedkavý.

tags: #zakrpateny #pajazmin #starkl