Zaujímavé druhy aloe a ich pestovanie
Aloe, vedecky známe ako Aloe, je rozsiahly rod jednoklíčnolistových rastlín z čeľade asfodelovité. Tieto vždyzelené sukulenty, ktoré môžu rásť ako nízke trvalky alebo dokonca ako stromy dorastajúce do 30 metrov, sú pôvodné v suchých púštnych a stepných oblastiach tropickej Afriky. Ich charakteristické dlhé, dužinaté listy sú usporiadané v ružiciach a rúrkovité alebo zvončekovité kvety vytvárajú strapce alebo metliny. Plodom je bobuľa alebo tobolka.
V súčasnosti je známych približne 500 druhov aloe, pričom mnohé z nich sú obľúbené ako okrasné alebo liečivé rastliny po celom svete. Ich schopnosť prežiť v extrémnych suchých podmienkach je fascinujúca vďaka špecifickej fyziologickej stavbe listov, ktorá im umožňuje efektívne hospodáriť s vodou.
Liečivé a kozmetické využitie aloe
Už staroveké civilizácie, ako napríklad Egypťania, poznali a využívali výťažky z aloe. V starovekom Egypte sa používali pri balzamovaní a šťava z rastlín bola považovaná za zázračný prostriedok na krásu a symbol nesmrteľnosti. Alexander Veľký a Krištof Kolumbus používali aloe vera na liečenie poranení svojich vojakov.
V ajurvéde je rastlina známa pod názvom Ghritkumari a jej liečivé vlastnosti sú cenené od dávnych čias. Obchodný druh hybridnej lesklej aloy kapskej, pochádzajúcej z juhovýchodnej Afriky, je známy pre svoju drogu (zahustenú šťavu z listov), ktorá má laxačné účinky a v ľudovom liečiteľstve sa aplikuje na popáleniny a hnisavé rany.
Moderná veda potvrdzuje výnimočné vlastnosti aloe. Extrakt z rastliny obsahuje približne 200 vzácnych látok, vrátane enzýmov, vitamínov, minerálov, cukrov a 22 druhov aminokyselín. Je bohatý na kalcium, kálium, magnézium, železo, zinok a mangán. Polysacharid acemanán, obsiahnutý v aloa barbadoskej (Aloe barbadensis Mill.), pri vnútornom užívaní aktivuje imunitný systém, chráni bunkové membrány a pôsobí antibakteriálne, antiviroticky a antimykoticky. Výťažky sa používajú na urýchlenie regenerácie rán, popálenín, pri zvýšenej hladine lipidov v krvi a v podpornej liečbe cukrovky.
Po priečnom reze listu vytekajú dva druhy štiav: žltozelená z povrchovej časti, obsahujúca aloín, a bezfarebný gél, ktorý má upokojujúce a hydratačné účinky. Počas priemyselného spracovania sa šťavy oddeľujú, aby sa odstránil laxatívny účinok látok z povrchovej časti listov. V súčasnosti sa extrakt z aloe hojne využíva aj na kozmetické účely.
Vybrané druhy aloe pestované na Slovensku a vo svete
Na Slovensku sa ako okrasné (napr. izbové) rastliny pestujú viaceré druhy aloe. Druhová rozmanitosť ponúka pestovateľom bohatý výber aloe na pestovanie.
1. Aloa pravá (Aloe vera / barbadensis)
Mnohí z nás ju máme doma vo svojich črepníkoch. Je to sukulentná, vždyzelená rastlina, bez stonky, dorastá do výšky 0,5 - 0,9 m. Listy sú dužinaté, zelené až sivozelené, ostnaté iba na okrajoch listovej čepele. Vo vnútornej dužine listu je priehľadná, polotekutá šťava, tzv. gél. V extrémne suchých podmienkach sa prieduchy listov uzatvoria, čo umožňuje rastline prežiť aj pri veľmi vysokých teplotách vzduchu. Kvety rastú v žltom alebo žltooranžovom klasnatom súkvetí, na kvetnej stonke dlhej 0,5 až 0,9 m. Patrí do čeľade ľaliovitých (Liliaceae). Je trvalou, xerofytickou rastlinou hráškovo zelenej farby so zavalitou a hrubou stonkou. Dorastá do výšky 80 až 100 centimetrov. Má vláknitý typ koreňového systému a hrubé, kopijovité, dužinaté listy s ostrými koncami. Tie môžu dorásť až do dĺžky 46 centimetrov a do šírky 5 centimetrov. Sú zelenej až sivozelenej farby, rovnomerne dlhé a trojuholníkového tvaru. Pozostávajú z troch vrstiev, pričom vnútorná obsahuje 99% vody a 1% patrí biochemikáliám. Stredná vrstva je formovaná latexom, ktorý je tvorený žltou miazgou. Poslednou vrstvou je vonkajšia, hustá vrstva utvorená z 15 až 20 druhov buniek, ktorá chráni celú rastlinu. Kvety sú valcovité, ovisnuté a husté strapce žltej farby dorastajúce do dĺžky 2 až 3 centimetrov.
Pochádza pôvodne zo stredomorského regiónu severnej Afriky, Kanárskych ostrovov a južnej Európy. Kultivuje sa v USA, Mexiku, Ázii, južnej Európe, Arube, na ostrove Bonaire, Bermudách, Karibiku (oblasť West Indies), Bahamách, Strednej a Južnej Amerike. Nadivoko sa šíri na pobrežiach a pobrežných regiónoch južnej Indie.
Pre pestovanie v domácich podmienkach vyžaduje slnečné prostredie, najvhodnejší je piesočnatý substrát, s dobrým priepustným podkladom. V letnom období je možné rastlinu pestovať vo vonkajšom prostredí. Gélom z jej listov môžete ošetriť kožné rany, popáleniny, opary či vyrážky. Je z neho skvelá pleťová maska aj maska na vlasy, ktorá podporí ich rast a zastaví vypadávanie. Pri dobrej starostlivosti sa rastlina rýchlo rozrastá.
2. Aloa ozbrojená (Aloe ferox)
Má na hrubom kmeni dekoratívne ružice. Pochádza z Južnej Afriky a v prírode dorastá do výrazných rozmerov. Má robustné, ostnaté listy modrozelenej farby, ktoré môžu mať až mierne červený nádych. Je to mimoriadne odolná rastlina, ktorá sa dobre prispôsobí suchším podmienkam a pritom zaujme svojím exotickým vzhľadom. Okrem dekoratívneho využitia je Aloe ferox známa aj svojimi liečivými vlastnosťami. Listy produkujú šťavu s mierne preháňavým účinkom, ktorá sa využíva v tradičnej medicíne. Vyrábajú sa z nej aj prípravky pre pokožku podobne ako z Aloe vera.
3. Aloa strakatá (Aloe variegata)
Má do seba zapadajúce listy so svetlou kresbou. Pôvodom je z polopúštnych oblastí južnej Afriky a Kanárskych ostrovov. Kvety sú rúrkovité, červených, žltých až oranžových odtieňov. Vzrast je ružica tvorená z kolmo odstávajúcich sukulentných listov s bledými škvrnami a zúbkatými okrajmi. Charakteristické sú hlavne svojimi bledými škvrnami. Sú usporiadané v ružici. Na vyšších stvoloch vyrastajú rúrkovité kvety žltej, oranžovej či červenej farby, ktoré sa podobajú na kvety spomínaného Aloe humilis. Pre stanovište potrebuje celoročný dostatok svetla, znáša aj priame slnko, nie však poludňajšie. Ideálna teplota je 18 - 24 °C. Pri polievaní dávajte pozor, aby sa voda nedostala do ružice. V lete udržujte pôdu len vlhkú, v zime zálievku znížte, ale nenechajte substrát úplne preschnúť. V lete prihnojujte každé dva týždne hnojivom s nízkym obsahom živín. Ak chcete, aby kvitli, dajte ich v zime na 4 - 5 týždňov na miesto s 10 °C. Je to endemická rastlina v Južnej Afrike a Namíbii, dosahuje maximálnu výšku 30 centimetrov. Jeho listy sú mäsité, tmavozelené a s bielymi pruhmi. Rastie správnym spôsobom v kvetináčoch aj v záhrade, v oblasti, na ktorú sa nedostáva priame slnko.
4. Aloa stromčekovitá (Aloe arborescens)
Je to určite nezničiteľný druh. Po Aloe vera je pravdepodobne druhou najznámejšou. Tento druh taktiež radíme medzi liečivé rastlinky. Výťažky z rastliny podporujú hojenie rán i popálenín. Využíva sa na prípravu rôznych krémov či tinktúr. V miernom podnebí je ju možné pestovať v interiéri ako izbovú rastlinu, počas leta taktiež na balkóne. V trópoch je však celoročne pestovaná vonku, pričom pri dobrých podmienkach dorastá do skutočne veľkých rozmerov. Môže mať cez 2 až 3 metre. Jedná sa o krovitý druh známy ako rastlina chobotnica, acíbar, svietnik alebo kandelabra aloe. Pochádza z Južnej Afriky, Mozambiku, Zimbabwe a Malawi. Dosahuje výšku 1-2 metrov, a vyvíja stonky, ktorých konce pučia zeleno -zelené listy. Vzhľadom na veľkosť, ktorú dosahuje, musí byť od mladosti pestovaný v zemi a na plnom slnku, aj keď sa dobre drží aj vo veľkých kvetináčoch dlhých približne jeden meter. Má šedozelené listy so zubatými okrajmi. Jeho kvety sú zoskupené v strapcoch a sú červeno-oranžovej farby.
How to propagate aloe arborescens for beginners who are afraid it will rot.
5. Aloa ostnitá (Aloe aristata)
Je známa ako pochodeň a je rastlina pôvodom z Južnej Afriky. Moc nerastie vysoký iba asi 10-15 centimetrov, a tvorí skupiny široké asi 30-40 centimetrov. Jeho listy sú tmavozelené s bielymi bodkami. Keďže je to malá rastlina, ale nie príliš, môžete ju mať v kvetináčoch aj na záhrade. Má rád slnko aj polotieň. Ide opäť o nenáročnú rastlinu, ktorej postačí slabá zálievka a dostatočné svetlo v miestnosti. V lete ju možno pestovať i na balkóne či terase. Podobne ako pri iných druhoch, aj aloa ostnitá je citlivá na preliatie a môže to zapríčiniť jej úhyn. Vytvára nádhernú ružicu dužinatých tmavozelených listov, ktoré sú zvyčajne fľakaté a mierne ostnaté, respektíve majú bledšie výrastky. Postupne vytvára mnoho takýchto odnoží. Vynikne v plytkom a širokom črepníku. Je to druh sukulentnej rastliny s tmavozelenými trojuholníkovými listami s bielymi bodkami, ktoré nikdy nestrácajú. Na koncoch majú akési veľmi krátke biele vlasy, dlhé asi 1 centimeter. Dorastá do výšky 10-15 centimetrov, hoci môže dosiahnuť 40 centimetrov na šírku, pretože produkuje prísavky.
6. Aloa mladá (Aloe juvenna)
Je to endemický druh v Keni. Vytvára ružice listov, ktoré pučia po celej stonke, ktorá dosahuje dĺžku asi 40-50 centimetrov. Jedná sa o rastlinu, ktorá v skalke funguje veľmi dobre, pretože stonky pri raste padajú a rastú horizontálne. Je však tiež ideálny pre hrnce, áno, pokiaľ je na slnečnom mieste. Tento druh Aloe v poslednej dobe naberá na veľkej popularite naprieč celým svetom. Má vskutku unikátny tvar. Tvoria ju asi 25 až 30 cm vysoké stopky tvorené len 2 až 3 cm dlhými listami, ktoré majú po okraji ostne. Listy majú obvykle svetlé škvrny, no vzhľad môže byť premenlivý. Kmienok tohto druhu Aloe sa nevyholuje, pretože spodné listy nezvyknú opadávať. Ak sa jej dobre darí a má na to vhodné podmienky, kvitne peknými červenými kvetmi. Avšak, je to skôr zriedkavý jav. Rovnako potrebuje primeranú zálievku a dostatok svetla.
7. Aloa škvrnitá (Aloe maculata)
Je to endemický druh Južnej Afriky, ktorý dosahuje výšku 30-40 centimetrov. Jeho listy sú zoskupené v bazálnych ružiciach a tie môžu pochádzať z krátkej stonky. Tieto listy sú zelené a škvrnité s bielymi bodkami. V kultivácii je to veľmi vďačná rastlina. Má rada slnko a polotieň a rastie v kvetináčoch aj v záhrade. Je to rastlina s dužinatými tmavozelenými listami s bielymi škvrnami, ktoré si na rozdiel od A. vera vždy zachováva. Dorastá do výšky 50 centimetrov a už v ranom veku vytvára prísavky, ktoré je možné oddeliť na jar a v lete. Tento druh sa vyznačuje širokými listami s bledými škvrnami a jemnými tŕňmi na okrajoch. Listy vytvárajú pravidelnú ružicu a ich sfarbenie môže prechádzať od zelenej po modrastú. V lete vás môže rastlina prekvapiť oranžovými až červenými kvietkami na vyššom stvole. Aloe maculata nie je náročná na pestovanie - rovnako ako iné druhy znesie sucho aj priame slnko. Obľubuje teplejšie stanovištia a výborne sa jej darí aj na balkóne počas letných mesiacov.
8. Horská aloa (Aloe marlothii)
Je endemický druh v Južnej Afrike. Dosahuje výšku 8 metrov, so solitérnou stonkou, z ktorej klíčia zelené až sivozelené listy s veľmi malými červenohnedými ostňami. Jeho rast je pomalý, preto ho odporúčame držať v kvetináči aspoň dovtedy, kým nevytvorí kmeň. Dajte ho na slnko, so substrátmi, ako je lícna kosť, a málo polievajte.
9. Aloa špirálovitá (Aloe polyphylla)
Je veľmi zvedavý druh, ktorý pochádza z Lesotha a dosahuje 30 - 40 centimetrov na výšku. Jeho 15-30 listov je usporiadaných špirálovito v piatich úrovniach a sú zelených s cípmi, z ktorých vychádza veľmi krátka červenkastá / žltkastá chrbtica. Jeho pestovanie je veľmi náročné, pretože vôbec nevydrží chlad a vyžaduje substráty, ktoré rýchlo odvádzajú vodu. Medzi najefektnejšie druhy určite patrí aj Aloe polyphylla, známa ako aloa špirálovitá. Jej listy rastú v dokonalom špirálovom vzore - či už v smere hodinových ručičiek alebo proti nim. Práve táto symetria robí z rastliny doslova umelecké dielo a výnimočnú ozdobu do bytu. Najčastejšie sa pestuje ako solitér v črepníku, kde nádherne vynikne jej tvar.
10. Aloa krátkolistá (Aloe brevifolia)
Je veľmi pekný sukulent a predstavuje jedinečnú živú dekoráciu do každého príbytku. Toto Aloe je nenáročné a ľahké na pestovanie. Má kratšie dužinaté a ostnaté listy sivozelenej farby, niekedy až s modrastým nádychom. Nedosahuje veľkých výšok, rozrastá sa skôr do strán. Vo svojom prirodzenom prostredí, najmä na juhu Afriky, je Aloe brevifolia ohrozeným druhom. V našom podnebí je však hojne pestovaný ako izbová rastlina.
Ďalšie zaujímavé druhy
- Aloe humilis (Aloa humilis): Pochádza z juhu Afriky a ide o jeden z najodolnejších sukulentov. Má ostnaté dužinaté listy, často tmavozelenej, modrozelenej až sivozelenej farby. Ružice listov vyháňa najmä do strán a takto sa rýchlo rozrastá. Pýšiť sa však môže vskutku krásnymi kvetmi v oranžových až červených odtieňoch.
- Aloe mitriformis a Aloe saponaria: Majú atraktívne kvety.
Pestovanie a starostlivosť o aloe
Všetky druhy Aloe sú na pestovanie v črepníkoch pomerne nenáročné. Vďačia za to svojmu pôvodnému prostrediu - púšťam. Počas vegetácie obľubujú svetlé miesta a čerstvý vzduch. Darí sa im na podobločniciach alebo v zimných záhradách. V období vegetácie zalievame pravidelne, ale neprelievame. Medzi polievaním by sme mali zeminu nechať trochu preschnúť. Na jeseň polievanie obmedzíme, až kým zem v črepníku nepreschne. Pri zalievaní pozor, aby sa voda nedostala do ružice!
Aloy sú xerofytnými rastlinami so špecifickou fyziologickou stavbou, ktorá im umožňuje prežiť v suchých, aridných oblastiach. Sukulencia rastlín dovoľuje úspešnú vegetáciu v oblastiach s extrémne nízkym množstvom zrážok. Väčšina aloí vykazuje listovú sukulenciu umožňujúcu úspešne hospodáriť s tekutinami, keď je táto schopnosť umocnená voskom prítomným na povrchu listov. Stomatá (prieduchy pre výmenu plynov) sú umiestnené v nižších úrovniach suprasomatickej jamky (je to útvar, kde sa nachádza stomatum). Režim otvorenia prieduchov je úzko spojený s CAM (crassulacean acid metabolism), pričom prieduchy sú otvorené v noci, kým cez deň sú zatvorené.
Rozmnožovanie
Aloa sa rozmnožuje veľmi jednoducho. Počas rastu vytvára odnože, ktoré odtrhnite a zasaďte do dobre priepustnej zeminy. Mladé výhonky vo veľkosti 2-3 cm už môžeme zasadiť do nového črepníka. Nechávame ich však najprv na tienistom mieste trochu preschnúť a až potom zasadíme do zeminy. Najlepšou zeminou je zmes hrubého piesku a rašeliny, mali by sme zabezpečiť aj dobrý odtok vody, to znamená uložiť na dno črepníka vrstvu štrku.
Hybridné druhy aloe
V poslednej dobe sa na trhu objavili rôzne hybridné rastliny z rodu Aloe alebo hybridy medzi aloí a inými rodmi (Haworthia, Gasteria, Astroloba, Chortolirion). Hybridné rastliny vznikajú aj v prírode, kde buď zaniknú, alebo môžu byť aj základom ďalšej populácie, ktorá sa časom stabilizuje a vytvorí nový taxón.
V kultúrach hybridy môžu vzniknúť buď spontánne, keď kvety boli opeľované hmyzom, alebo cielene, keď záhradník zámerne vyberie dva-tri druhy a kríži ich medzi sebou. Semenáče prvej generácie (F1 generácia) sú ešte dosť jednotné a nedávajú veľkú možnosť na výber zaujímavých mutácií. Druhá generácia (F2 generácia) sa už štiepi, prakticky každý jedinec má osobitný charakter. Z týchto jedincov sú potom vybrané zaujímavé formy alebo farebné odchýlky. Problém je v tom, že takéto jedince sa nedajú ďalej rozmnožovať zo semien. Prakticky sme odkázaní na náhodné odnože. Tento spôsob rozšírenia rastlín je veľmi pomalý, preto vo veľkopestiarňach ich množia in vitro.
V tomto prípade stačí zobrať z rastliny pár buniek a potom na živnej pôde (agar agar) v sterilných podmienkach nútia bunky na bujné množenie, časom pridajú nejaké hormóny a v skúmavke sa objavia malé rastlinky. Po vytvorení koreňového systému sú skupinky rozdelené a zasadené do substrátu.
Pri spontánnych, ako aj cielených hybridizáciách môžu vzniknúť "necenné" hybridy, ktoré sú len medzitvary druhov, ktoré boli použité na tento účel. Hlavne, keď použité taxóny sú si príliš blízko príbuzné, dostaneme takéto necharakteristické jedince. Pri plánovaných, cielených hybridizáciách záhradník vopred určí, ktoré vlastnosti rastlín chce zmeniť. V dnešnej dobe sme svedkami úžasných výtvorov japonských záhradníkov, ktorí sú schopní svoje sny najprv doslovne nakresliť alebo pomocou počítačových programov vyobraziť a potom vybrať vždy tých rodičov (pomocou genetických analýz daných exemplárov), ktorí majú v sebe predpokladané gény na uskutočnenie ich zámerov. Táto práca je nesmierne ťažká, dlhodobá, finančne náročná a potrebuje vhodnú a drahú výbavu.
Príklady úspešných aloidných hybridov:
- Aloe cv. Pepa: Je to dieťa druhov Aloe haworthioides a Aloe descoingsii, je to rastlina, u ktorej sú viditeľné hlavné rozlišovacie znaky obidvoch rodičov.
- Aloe cv. Snow Flake a Aloe cv. Chrystmas Carol: Vznikli v Japonsku, a sú výsledkom genetickej výbavy Aloe rauhii.
- Aloe cv. Spinosissima: Charakteristický kultivar, poznáme obidvoch rodičov, ktorých znakov bezpochyby nesie na sebe.
Je tiež zaujímavé, že veľmi známa a rozšírená Aloe vera je pravdepodobne hybridného pôvodu. V prírode ju nikdy nenašli, len v oblastiach, kde ju vysadil človek. Pravdepodobnými rodičmi budú Aloe arborescens a Aloe africana, znaky z týchto rodičov sú zrejmé každému, kto pozná a videl živé rastliny týchto druhov. Aj malé sadenice majú dostatok odnoží, ktoré už majú vlastné korene. Ďalším dôkazom je fakt, že všetky rastliny Aloe vera sú akoby "jednu matku mali", len mladé odnože sú trošku odlišné od veľkých rastlín, majú na listoch bledozelené fľaky, ktoré na dospelých jedincoch chýbajú. Táto skutočnosť viedla niektorých autorov na to, aby taxón rozdelili na dva typy.