Zamiokulkas: Nenáročná krása pre váš interiér
Zamiokulkas (Zamioculcas zamiifolia) je veľmi modernou izbovou rastlinou, ktorá patrí do čeľade áronovitých (Araceae). Často sa mu skrátene hovorí zamia, čo je však botanicky nesprávne, pretože s rastlinou Zamia furfuracea nemá nič spoločné. Zamiokulkas je známy aj pod názvami ZZ plant, Zuzu plant, Zanzibar gem (klenot zo Zanzibaru) alebo Emerald palm (emereldová palma), a v niektorých kultúrach sa mu dokonca hovorí „kvet peňazí“ alebo „rastlina šťastia“.
Táto rastlina pochádza z východnej Afriky, konkrétne z oblastí Zanzibaru a Tanzánie, kde sa striedajú obdobia sucha s obdobiami dažďov. Vďaka svojmu pôvodu je mimoriadne odolná a prispôsobená prežitiu v drsných podmienkach, ako sú nízke zrážky, kamenistá a rýchlo presychajúca pôda a dlhodobo vysoké teploty. Dorastá do veľkých rozmerov, v dospelosti dosahuje výšku 1 až 1,2 metra a rovnakú šírku.
Prečo je zamiokulkas ideálnou voľbou pre každého?
Ak nemáte žiadne záhradnícke skúsenosti, no napriek tomu túžite po kúsku zelene v interiéri, tento druh je pre vás ideálnou voľbou. Zamiokulkas je taká odolná, že ju i najväčší záhradkársky amatér len ťažko zničí. Má zaujímavý rast a takmer žiadne nároky na starostlivosť, čo ho robí perfektnou rastlinou pre tých, ktorým sa nedarí udržať iné izbovky nažive. Je prakticky nezničiteľná, vydrží aj dlhšie sucho, nedostatok svetla, nešetrné zaobchádzanie a nie je napádaná takmer žiadnymi škodcami. Vďaka tomu je vhodný aj pre začínajúcich pestovateľov a ľudí, ktorí majú málo času na starostlivosť o izbové rastliny.
Zamiokulkas je obľúbený už dlhé roky pre jednoduchosť pestovania a výborne sa hodí i do kancelárií, chodieb či obchodných domov. Svojím atraktívnym vzhľadom nádherne dotvára moderné interiéry a ozvláštni každú miestnosť. Táto bezúdržbová izbová rastlina je atraktívna najmä vďaka netradičným dužinatým stonkám a listom s lesklým povrchom. Jeho lesklé tmavozelené listy pomáhajú znížiť prehrievanie a stratu vody.
Charakteristika a kultivary
Zamiokulkas zamiifolia je zelená rastlina s hrubými lesklými kožovitými listami, rastúcimi striedavo na hrubších stonkách, ktoré dorastajú do dĺžky 75 centimetrov, niekedy aj viac. Má vzpriamený rast a vytvára podzemné cibule (hľuzy), ktoré fungujú ako zásobník vody a dokážu uchovať vlahu na dlhé obdobia sucha.
Existuje niekoľko kultivarov, ktoré sú populárne pre ich pekný vzhľad:
- Zamioculcas zamiifolia: Najznámejší druh, s lesklými tmavozelenými listami, ktoré sú mäsité a rastú v rozete na dlhých stonkách.
- Zamioculcas zamiifolia 'Raven': Kultivar s tmavými, takmer čiernymi listami, ktorý je veľmi populárny pre svoj dramatický vzhľad.
- Zamioculcas zamiifolia 'Zenzi': Tento kultivar má kratšie, kompaktnejšie stonky a menšie listy, ktoré sú hustejšie usporiadané, čím vytvára kompaktnú rastlinu.
Ako pestovať zamiokulkas bez problémov?
Zamiokulkas je nenáročný, ale nie je úplne „bezúdržbový“. Darí sa mu najlepšie pri dodržaní určitých zásad. Túto izbovú rastlinu stačí v podstate iba občas poliať a z času na čas utrieť prach z jeho listov.
Svetelné podmienky
Zamiokulkas sa vie prispôsobiť rôznym svetelným podmienkam vrátane tienistých miest. Dokáže rásť aj na stinných miestach, ale aj na priamom slnku. Najlepšie rastie na miestach s jasným nepriamym svetlom. Priame slnko listy poškodzuje a veľmi ostré slnko môže rastlinu spáliť, preto volíme skôr stanoviská s nepriamym rozptýleným svetlom. Ak je umiestnený aj na tmavšom mieste, listy sa postupne sfarbia do tmavšej zelenej.
Teplota a vlhkosť
Zamiokulkas obľubuje teplotu medzi 21 °C až 30 °C. Ideálne teplotné rozmedzie je cez rok 18-26 °C a minimum v zime 15-16 °C. Teploty pod 20 °C sú pre túto rastlinu nepríjemné. Ak je vystavená nízkym teplotám príliš dlho, môže to mať pre ňu fatálne následky. Chlad v kombinácii s vlhkou pôdou výrazne zvyšuje riziko hniloby.
Zamiokulkas preferuje suchší vzduch a dobre znáša suché podmienky v interiéroch. Suchý vzduch z kúrenia neprekáža, pretože zamiokulkas tak ľahko nevyschne. Nepotrebuje vysokú vlhkosť a rosenie nie je potrebné. Prekvapivo dobre znáša aj prievan a blízkosť radiátora alebo klimatizácie. Ak je pri radiátore, je však potrebné ho častejšie polievať a zvlhčovať vzduch.
Zalievanie - kľúčový faktor starostlivosti
Zamiokulkas je sukulentný typ rastliny, ktorý spotrebuje veľmi málo vody. Zabúdanie na polievanie tejto rastline vôbec neublíži. V dužinatých listových stonkách a podzemných hľuzách totiž ukladá vodu, takže stačí zalievať len každých pár týždňov. V praxi to znamená, že zalievajte až vtedy, keď je pôda úplne suchá, nielen „takmer suchá“ alebo „zvädnutá navrchu“. Substrát musí byť suchý aj v hĺbke, čo môže trvať 2-4 týždne, v zime aj dlhšie. V zimných mesiacoch, keď rastlina prechádza do obdobia pokoja, znížte frekvenciu zalievania na minimum. Čím máme viac svetla, tým častejšie musíme polievať, pretože na svetlom mieste rastie rýchlejšie a tak spotrebuje aj viac vody.
Keď už zalievate, vodu nalejte tak, aby pretiekla až ku koreňom a odtiekla do podmisky, ktorú následne vyprázdnite. Zamioculcas nikdy nesmie stáť vo vode. Používajte odstátu alebo filtrovanú vodu izbovej teploty.
Príznaky prebytku vody a riešenie
Paradoxne, väčšina problémov so zamiokulkasom vzniká preto, že mu chceme dopriať až príliš - a najmä voda býva pri tejto rastline najväčším nepriateľom. Zamiokulkas má len dve slabiny - premokrenie a chlad. Ak je umiestnený v príliš vlhkej pôde, dolné listy začnú žltnúť a mäknúť. Ak polievame príliš veľa, listy budú žlté a mäkké a neskôr budú mäkké aj stonky. Žltnutie listov je príznakom prílišnej zálievky alebo chladu. Spomalený rast, hnedé škvrny na listoch a mokrý, zapáchajúci substrát sú tiež znaky preliatia. V takom prípade je nevyhnutné presadiť ho do suchej pôdy, aby korene nezačali hniť. Ak sa tak stane, stonky môžu stratiť stabilitu a rastlina sa začne rozpadať. Ak ste si doteraz mysleli, že len kaktusy alebo tilandsie sú schopné prežiť s minimom vody a starostlivosti, zamiokulkas vás presvedčí o opaku.
Ak je pôda premočená, treba:
- Odstrániť prebytočnú vodu z misky.
- Nechať substrát niekoľko dní preschnúť.
- Rastlinu ďalej nezalievať.
V pokročilejšom štádiu hniloby je potrebné presadiť rastlinu, odstrániť poškodené korene a použiť úplne nový, suchý substrát.
Pôda a presádzanie
Zamiokulkas nie je náročný na zloženie pôdy, no v každom prípade by mal byť substrát maximálne priepustný a kvetináč by mal byť vybavený drenážnymi odtokmi. Substrát musí byť ľahký, vzdušný a rýchlo presychajúci. Najlepšie funguje zmes univerzálnej zeminy, piesku alebo perlitu, prípadne kúskov kôry pre lepšiu štruktúru. Ťažká, zle odvodnená pôda vedie k hnilobe koreňov. Bez odtoku vody je hniloba prakticky istá. Voda nikdy nesmie stáť v miske pod rastlinou.
Zamiokulkas potrebuje k životu len trochu pôdy. Presádzanie je potrebné len pri mladých rastlinách, rastie pomaly (najmä ak nie je prihnojovaný) a nie je ho potrebné často presádzať. Zamiokulkas presádzame doslova, až keď praská kvetináč, pretože sa rád tlačí. Zamiokulkas koreňmi často úplne vyplní kvetináč, preto sa pri presádzaní nebojte starý rozstrihnúť, aby ste rastlinu nepoškodili. Nový plastový kvetináč použijeme iba o malý kúsok, 1 - 2 centimetre väčší od predošlého. Mal by mať drenážny otvor na dne, aby mohla prebytočná voda odtekať. Na spodok je dobré vytvoriť drenážnu vrstvu, použiť môžeme napríklad keramzit. Na sadenie odporúčame kvalitný substrát na izbové rastliny.
Po 5.-8. rokoch je potrebné túto izbovú rastlinu presadiť do o číslo väčšieho kvetináča, prípadne rozdeliť rastlinu na viacero častí. Staršie rastliny majú vyvinutý koreňový systém tak, že dokáže deformovať keramické i plastové nádoby. Ako tomu predísť? Pravidelne presádzajte váš zamiokulkas do väčšej nádoby či črepníka. Ak sa pri presádzaní stane, že žltnú listy, nezľaknite sa. Vyberte ju z nádoby a presaďte ju do novej. Nezabudnite predtým očistiť korene od substrátu, poprípade odstrániť časti, ktoré začali hniť.
Hnojenie a strihanie
Zamiokulkas nie je nutné pravidelne prihnojovať. Počas vegetácie v letnom období (od jari do jesene) vyžaduje pravidelné hnojenie. Hnojíme od marca do augusta tekutým, kryštalickým, tuhým alebo tyčinkovým hnojivom na izbové rastliny podľa návodu na obale daného hnojiva. V zimnom období hnojiť nepotrebuje. Strihanie vôbec nie je potrebné.
Množenie zamiokulkasu
Zamiokulkas je rastlina, ktorú ak si chceme namnožiť, musíme sa vyzbrojiť dávkou trpezlivosti. Množenie listovými či stonkovými odrezkami trvá niekoľko mesiacov, priemerne pol roka, no môže to trvať aj vyše roka. Odrezky sú však náchylné na hnilobu, preto je najvhodnejší spôsob rozmnožovania zamioculcasu delenie hľúz. Pri presádzaní jednotlivé hľuzy od seba oddelíme a zasadíme zvlášť.
Škodcovia a choroby
Zamiokulkas je tiež odolný proti škodcom a choroby sa u neho prakticky nevyskytujú. Táto izbová rastlina nie je napádaná takmer žiadnymi škodcami.
Čistenie listov
Listy je vhodné občas utrieť vlhkou handričkou - odstraňuje sa prach, ktorý bráni fotosyntéze. Táto izbová rastlina nádherne dotvára moderné interiéry a ozvláštni každú miestnosť. Má tmavozelené perovito rozdelené listy. Charakteristickou črtou zamiokulkasu sú práve lesklé listy.
Kvitnutie zamiokulkasu
Aj zamiokulkas občas vyprodukuje kvet, ktorý sa podobá kvetom filodendronu alebo monstery. Zamiokulkas nie je pokojová rastlina, ktorá by okúzlila svojimi kvetmi, nemá totiž žiadny výrazný kvet.
Toxicita zamiokulkasu
Áno, zamiokulkas je jedovatý. Zamioculcas zamiifolia je mierne toxický pre ľudí a domáce zvieratá. Obsahuje kryštáliky šťavelanu vápenatého, ktorý pri konzumácii spôsobuje podráždenie úst, hrdla a žalúdka, zažívacie problémy, kŕče a problémy s dýchaním. Pri vysokých dávkach je aj životu nebezpečný. Zamiokulkas je jedovatý len pri konzumácii stoniek a listov alebo dráždivý, ak jeho šťavy prídu do kontaktu s pokožkou. Preto by mala stáť mimo dosahu detí či domácich miláčikov.