Tuje: Všetko o hnednutí, škodcoch a starostlivosti

Tuje (Thuja) patria medzi stálozelené dreviny, ktoré majú svojich zástancov aj odporcov. V dnešnej modernej minimalistickej dobe výsadieb je na ústupe, ale pôvodné výsadby kvôli tomu hromadne rušiť nebudeme. Často sa nás pýtate, prečo tuje hnednú, čo im chýba, ako sa o ne treba ďalej starať? Tu nájdete odpovede na vaše otázky.

Identifikácia príčin hnednutia tují

Hnednutie tují a ich postupné vysychanie má hneď niekoľko príčin. Môže to byť zlá pozícia, vek drevín, nedostatok vody, nevyhnutných živín, no i činnosť širokého zástupu škodcov z hmyzieho sveta. Hnednutie tují môže byť spôsobené viacerými faktormi. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých ale aj na starších drevinách. Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar.

Hnednutie tují môže mať rôzne príčiny, ktoré je potrebné správne rozlíšiť, aby bolo možné zvoliť účinnú liečbu. Medzi najčastejšie patria:

1. Nedostatok vlahy

Hoci sa tuje často považujú za nenáročné, pravidelná a dostatočná zálievka je kľúčová, najmä počas horúcich letných mesiacov a v zime. V lete môžu dlhé obdobia bez dažďa viesť k vysychaniu rastlín. V zime, keď slnko odparuje vodu z ihličia, ale pôda je zamrznutá a korene nemôžu prijímať vlahu, dochádza k tzv. fyziologickému suchu. Riešením je zabezpečiť výdatnú zálievku pred príchodom zimy a v priebehu zimných mesiacov počas dní bez mrazov.

Letné sucho: Ak v horúcom lete neprší dva týždne a vy nezalejete živý plot, začne trpieť. Zimné sucho (fyziologické sucho): Toto je zákernejší nepriateľ. Mnohé choroby tují sa prejavia na jar, no ich príčina vznikla v zime. Keď svieti zimné slnko, tuja sa snaží fotosyntetizovať a odparuje vodu. Ak je však pôda zamrznutá, korene žiadnu vodu neprijmú. Výsledok? Riešenie: Zabezpečte pravidelnú a výdatnú zálievku, najmä mladým výsadbám. Kľúčové je zaliať tuje poriadne pred príchodom zimy a využiť dni, keď v zime nemrzne, na doplnenie vlahy.

2. Nedostatok živín

Strata sýtej farby staršieho ihličia, ktoré sa mení na svetlozelené, žlté až hnedé, zatiaľ čo konce výhonkov zostávajú zelené, často signalizuje nedostatok horčíka (Mg), ktorý je nevyhnutný pre tvorbu chlorofylu. Problémom môže byť aj celkové vyčerpanie pôdy. Ako prvú pomoc pri nedostatku horčíka možno použiť postrek „horkou soľou“ (síran horečnatý), ktorý dodá horčík priamo cez ihličie. Dlhodobé riešenie spočíva v aplikácii hnojiva s obsahom horčíka do pôdy na jar a začiatkom leta.

Ak vidíte, že staršie ihličie smerom od kmeňa stráca sýtu farbu, mení sa na svetlozelenú, neskôr žltú až hnedú, kým konce sú stále zelené, rastlina vám signalizuje hlad. Konkrétne ide najčastejšie o nedostatok horčíka (Mg). Je to základný stavebný prvok chlorofylu (zeleného farbiva). Druhým problémom býva celkové vyčerpanie pôdy. Riešenie: Prvou pomocou pri deficite horčíka je postrek na list tzv. horkou soľou (síran horečnatý). Ide o rýchly zásah, ktorým dodáte horčík priamo cez ihličie. Následne aplikujte hnojivo na tuje s obsahom horčíka aj do pôdy (na jar a začiatkom leta), aby ste problém vyriešili dlhodobo.

Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nie len na tuje. Využijete ho v záhrade aj na iné plodiny a dreviny. Doplníte horčík, ktorý zabraňuje hnednutiu a tým aj doplníte potrebnú výživu.

3. Hubové choroby

Pri starostlivom polievaní a hnojení môžu byť na vine hubové infekcie, ako sú napríklad rody Kabatina alebo Pestalotiopsis. Typickým prejavom je odumieranie končekov vetvičiek, ktoré postupuje smerom dovnútra rastliny. Na rozhraní zdravého a suchého pletiva sa niekedy dajú voľným okom spozorovať drobné čierne plodnice húb. Pri silnejších hubových ochoreniach, ako je napríklad Phytophthora cinnamomi, ktorá napáda korene, rastlina vädne a ihličie žltne a hnedne odspodu nahor. Pri hubových ochoreniach je nevyhnutná hygiena: napadnuté časti treba ostrihať až do zdravého dreva a spáliť. Používajú sa aj špeciálne fungicídy.

Ak sa o tuje vzorne staráte, polievate ich aj hnojíte, a napriek tomu sa objavujú problémy, na vine môžu byť hubové infekcie. Typickým prejavom hubových chorôb (napr. rody Kabatina alebo Pestalotiopsis) je odumieranie končekov vetvičiek, ktoré postupuje smerom dnu. Na rozhraní zdravého a suchého pletiva môžete niekedy lupou spozorovať drobné čierne plodnice húb. Iné huby (napr. Riešenie: Základom je hygiena. Všetky napadnuté hnedé časti musíte vystrihať až do zdravého dreva a spáliť (nedávať do kompostu!). Nožnice po práci dezinfikujte.

Pokiaľ sú však na konci poškodených výhonkov viditeľné aj čierne plodničky alebo zdurené vankúšovité plodnice, jedná sa o hubové ochorenie, ktoré je nutné ošetriť chemicky. Kabatiniové odumieranie výhonkov tiež spôsobené hubou, napadnuté sú najmä najmladšie a vrcholové výhonky. Prejavuje sa tiež hnednutím a vysychaním.

4. Napadnutie škodcami

Tuje sú náchylné na rôznych škodcov, ktorí spôsobujú hnednutie a odumieranie výhonkov:

Molovka tujová (Argyresthia thuiella): Drobný motýľ, ktorého larvy sa zavŕtajú do končekov vetvičiek a vyžierajú ich zvnútra. Napadnuté končeky hnednú.
Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae) a lykokaz borievkový (P. aubei): Títo malí podkôrnikovití chrobáci si vyhrýzajú chodbičky pod kôrou, čím prerušujú tok miazgy a spôsobujú náhle uschnutie celých konárov alebo rastlín.
Puklice, červce a štítničky (Coccoidea, Diaspididae): Títo škodcovia sa živia saním rastlinných štiav, čo oslabuje rastlinu a môže viesť až k jej odumretiu.
Roztoče (napr. Tetranychus urticae): Drobné škodce, ktoré spôsobujú žltnutie a hnednutie ihličia, často sprevádzané jemnými pavučinkami.
Vošky: Sajú rastlinné šťavy a ich medovica vytvára živnú pôdu pre čierne huby.

Pri silnom napadnutí škodcami je často nevyhnutné použiť vhodné insekticídy alebo akaricídy. V prípade lykokazov je niekedy nutné napadnuté stromy vykopať a spáliť.

Aj tuje majú svojich nepriateľov z ríše hmyzu. Molka tujová (Argyresthia thuiella): Tento drobný motýľ kladie vajíčka, z ktorých sa liahnu larvy. Tie sa zavŕtajú do končekov vetvičiek a vyžierajú ich zvnútra. Napadnuté končeky na jar a začiatkom leta hnednú. Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae): Oveľa nebezpečnejší škodca, malý chrobák, ktorý si robí chodbičky pod kôrou. Prerušuje tok miazgy, čo vedie k náhlemu uschnutiu celých veľkých konárov alebo aj celého stromu. Riešenie: Tu je boj zložitý. Silno napadnuté stromy treba okamžite vykopať a spáliť, aby sa chrobák nešíril na susedné tuje.

Lykokaz je škodca, ktorý napáda tuje a iné ihličnaté dreviny. Vyhryzáva do vetvičiek chodbičky, do ktorých kladie vajíčka. Poškodené dreviny chradnú a hnednú. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú. Je nutné takéto poškodené dreviny ošetrovať a postihnuté vetvy odstrániť.

Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami.

5. Nesprávna výsadba a podmienky

Príliš hlboká výsadba: Ak je koreňový krčok utopený pod úrovňou pôdy, kôra môže začať hniť a rastlina sa dusí. Ťažká ílovitá pôda bez drenáže: Vytvára sa „bazén“, kde sa voda drží a korene hnijú. Nedostatok svetla: Tuje vysadené príliš blízko pri sebe, pri betónových plotoch alebo v tieni iných rastlín, môžu hnednúť kvôli nedostatku slnka. Zimné slnko (popálenie): Silné zimné slnko môže poškodiť ihličie na južnej strane, najmä ak je pôda zamrznutá. Posypová soľ: Soľ používaná na posyp chodníkov v zime môže poškodiť spodné časti tují. Moč psov: Agresívny moč psov môže spáliť ihličie na miestach, kde si značkujú teritórium.Riešením je správna výsadba s dostatočným priestorom, priepustná pôda s drenážou a v prípade potreby úprava pH pôdy. Pri podozrení na príliš hlbokú výsadbu je možné opatrne odobrať zeminu okolo kmeňa.

Bola výsadba správna? Často k nám chodia zákazníci, ktorým tuje chradnú už rok-dva po výsadbe, hoci navonok robia všetko správne. Príliš hlboká výsadba: Ak ste koreňový krčok (miesto, kde kmeň prechádza do koreňov) "utopili" hlboko pod zemou, kôra na kmeni začne hniť, strom sa dusí a postupne odumiera. Ťažká ílovitá pôda bez drenáže: Ak vykopete jamu v ťažkom íle, vložíte tuju a zalejete, vytvorili ste "bazén", z ktorého voda neodteká. Riešenie: Ak máte podozrenie na utopený krčok, skúste opatrne odhrabať zeminu okolo kmeňa.

Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Pokiaľ vysádzate tuje v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku , môže byť aj rozpálený. Skúste sa v horúcom lete dotknúť betónového plota alebo len priložiť ruku 10 cm od plota. Ucítite teplo.

Mohlo byť spôsobené nedostatočnou alebo nadmernou závlahou a v samotnom zakoreňovaní sa a prijímaní vody a živín. Po výsadbe dreviny musíme zaliať, ale nie vytopiť. Vlhkosť pôdy musíte sledovať a podľa druhu pôdy určite viete, ako často zalievať. V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne, naopak v suchých piesčitých pôdach výdatne a často.

Zimné slnko (popálenie): Na konci zimy, keď je slnko už silné, ale zem ešte zamrznutá, dochádza k rýchlemu odparovaniu vody z ihličia na južnej strane. Pletivá sa doslova spália mrazom a slnkom. Posypová soľ: Ak vám hnedne spodná časť tují pri ceste alebo chodníku, na vine je pravdepodobne zimný posyp soľou. Ak máte psa (najmä samca), ktorý si značkuje teritórium stále na tom istom mieste živého plota, moč agresívne spáli ihličie. Riešenie: Jediným riešením je zamedziť prístupu psa k plotu alebo dané miesto ihneď po "čine" výdatne opláchnuť krhlou vody, aby sa moč zriedil.

Mnohí neverili, že aj slnko dokáže takéto markantné škody. Má to však súvis so závlahou v zime a obsahu vody v pletivách. Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú že vymrzli.

6. Prirodzené odumieranie staršieho ihličia

Je dôležité rozlišovať patologické hnednutie od prirodzeného procesu. Ak tuje žltnú rovnomerne vo vnútri koruny, najmä na jeseň, a staršie vetvičky ľahko opadávajú, pričom vonkajšie prírastky sú zelené, ide o prirodzené čistenie rastliny. Tieto staršie vetvičky možno jemne odstrániť.

Skôr než prejdeme k patologickým stavom, musíme vylúčiť jednu prirodzenú vec. Každý ihličnan, aj ten neopadavý, obmieňa svoje ihličie (v prípade tují šupiny). Ak pozorujete, že tuje žltnú rovnomerne vo vnútri koruny, najmä na jeseň, a tieto staršie vetvičky po dotyku ľahko opadávajú, pričom vonkajšie prírastky sú krásne zelené, zachovajte pokoj. Ide o prirodzené čistenie stromu. Rastlina sa zbavuje starého "ošatenia", ktoré už nemá dostatok svetla. Ak však hnednú konce výhonkov, celé vonkajšie strany, alebo sa objavujú škvrny, čítajte ďalej.

Rovnako je to aj s ihličím ihličnatých stromov alebo s vetvičkami u tují. Staršie ako 3 roky sa vo vnútri okolo kmeňa v dôsledku nedostatku slnka jednoducho nemajú k svetu. Je to však prirodzený jav. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste.

Krasoň borievkový (Lamprodila festiva) - nový a nebezpečný škodca tují

Púta pozornosť jedinečným vzhľadom a dostal i vznešené meno. Z prítomnosti krasoňa borievkového však nebudete mať radosť. Tento drahokamovo lesklý chrobák pácha posledné roky na tujách a borievkach obrovské škody, voči ktorým je takmer každý zásah vopred prehratým bojom.

Krasoň borievkový (lat. Lamprodila festiva) patrí medzi teplomilné druhy hmyzu. Má oválny tvar, dorastá do veľkosti 8 - 13 mm a neprehliadnuteľným ho robí jeho kovový lesk v modrozelených odtieňoch. Hruď a krovky zdobia výrazné tmavomodré škvrny. Ide o hmyz, ktorý dokáže lietať. Krasoň borievkový (lat. Krasoň borievkový pochádza pôvodne z oblastí južnej Európy, kde napáda predovšetkým borievky obyčajné. Vplyvom rastúcich teplôt v strednej Európe a v nemalej miere aj následkom dovozu exotickejších teplomilných druhov drevín, sa tento lesklý hmyz dostal aj do našich končín. Okrem borievok sú činnosťou jeho lariev ohrozené aj cyprusy, cyprušteky a tuje. Samičky krasoňa borievkového totiž kladú vajíčka do prasklín v kôre drevín, kde sa z vajíčok liahnu larvy. Ich vývin trvá dva až štyri roky a za ten čas vyžierajú v dreve stromov hlboké diery a rozsiahle chodbičky. Larvy môžu byť dlhé až 20 mm. Napadnuté stromy sú po aktivite lariev častokrát nezvratne poškodené. Z lariev sa stávajú kukly a v nich sa premieňajú na dospelé jedince. Dospelé krasone sa zo stromu vyhryzú von a zanechajú za sebou oválne dierky v kôre.

Ako bojovať proti chrobákovi Lamprodila festiva

Odpoveď na túto otázku zrejme nepoteší žiadneho nadšeného záhradkára. Keďže sa krasoň borievkový v štádiu lariev nachádza niekoľko rokov, dáva význam preventívne umiestnenie žltých lepových doštičiek okolo okrasných drevín počas jarných mesiacov a začiatkom leta. V tomto období sa totiž dospelé krasone pária a s veľkou pravdepodobnosťou budú samičky vyhľadávať vhodné miesto pre potomstvo. Niektorým pestovateľom sa osvedčila aplikácia postrekov na dreviny zo skupiny neonikotinoidov, pyrethroidov a biologických prípravkov na báze spinosadu. Už jedna napadnutá tuja môže byť záhubou pre ostatné okrasné dreviny. Ak nezaberá doplnenie živín, častejšie polievanie ani insekticídne prípravky, dlho s rozhodovaním nečakajte. Napadnuté dreviny zo záhrady odstráňte. Nepatria však ani do kompostu, skadiaľ by niektoré jedince tohto hmyzu mohli uniknúť.

Ochrana proti Lamprodila festiva:

Prevencia: Keďže vývojový cyklus trvá 2 roky a obdobie kladenia vajíčok je od polovice mája do polovice júna, odporúča sa v tomto období rozvešať na slnečnejšej strane tují žlté lepiace pásy, na ktoré sa môžu vychádzajúci chrobáci nalepiť.
Chemický postrek: V čase rojenia chrobákov sa odporúča chemický postrek viacerými prípravkami, napríklad KARATE ZEON 5CS, ACTARA 25WG, VAZTAK 10SC, MOSPILAN 20SP, v týždňových intervaloch. Pre lepšiu účinnosť je vhodné pridať zmáčadlo. Účinnosť postrekov však nie je stopercentná a dolet chrobákov zo susedných porastov je ťažko odhadnuteľný.
Likvidácia napadnutých rastlín: V prípade silného napadnutia je najlepšie spáliť suché alebo napadnuté tuje, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu škodcu. Hoci vyššie teploty v kompostárňach by mali chrobáka zničiť, bezpečnejšou metódou je likvidácia prostredníctvom spaľovne.

Hlavným záškodníkom je chrobák krasoň (Lamprodila festiva), ktorého v rovnakom období výskytu aktívne dopĺňa ešte lykokaz borievkový (Phloeosinus aubei) a lykokaz tujový (P. thujae). Čo na nich zaberie?

Krasoň cestovateľ Ide o pomerne nového škodcu, nakoľko sa na Slovensku objavil v roku 2018. Šírenie chrobákov je v súčasnosti vďaka kamiónovej doprave veľmi intenzívne a prostredníctvom dovážaných okrasných rastlín omnoho jednoduchšie. V prirodzenom prostredí sa krasoň živí borievkami obyčajnými, no v posledných rokoch prišiel o svoje prirodzené prostredie likvidáciou pastvín, na ktorých práve tieto dreviny rástli. Aktuálne v mnohých oblastiach invázne zamoruje a napáda rôzne druhy a odrody okrasných drevín, teda okrem borievok tuje, cyprusy či cyprušteky.

Krasoň dlhý je 7 až 12 mm dlhý a veľmi ľahko spoznateľný vďaka svetlozelenému zafarbeniu s modrastým kovovým leskom. Na hrudi a krovkách má výrazné symetricky usporiadané modročierne škvrny. Larvy sú ploché žltobiele, 15 až 20 mm dlhé, s výraznou hlavovou časťou. Kukly sú 8 až 12 mm dlhé, veľmi jemné, biele.

Životný cyklus Dospelé chrobáky sa začínajú liahnuť a byť aktívne v prvej polovici mája. Živia sa ihličím hostiteľskej rastliny. Do konca júla kladú samičky do trhlín a poranení v kôre vajíčka. Vyliahnuté larvy sa dva až štyri roky v závislosti od klimatických podmienok vyvíjajú vnútri konárov a kmeňov, kde v dreve vyžierajú chodbičky. Po ukončení vývoja sa koncom marca až začiatkom apríla v kôre kuklia. Dospelé jedince si neskôr vyhrýzajú oválny výstupný otvor.

Veľkým nebezpečenstvom výskytu krasoňa je fakt, že na rozdiel od iných škodcov tují napáda a ničí aj úplne zdravé stromy, ktoré do dvoch až troch rokov odumierajú.

Škodlivosť Pre dreviny sú nebezpečné larvy, ktoré vyžieraním vlnitých, širokých a plochých chodbičiek vyplnených drvinou poškodzujú vodivé pletivá. Dôsledkom toho je postupné hnednutie a usychanie konárikov, konárov a časom celého stromu. To, že rastliny napadol krasoň, zistíte práve podľa oválnych otvorov na konároch a kmeni veľkých 2 až 4 mm. Žiaľ, vtedy už bude na účinnú ochranu príliš neskoro.

Možné ochranné opatrenia Likvidácia je ťažká, preto treba dbať na prevenciu výskytu. Pri nej si treba uvedomiť, že vývojové štádium trvá najmenej dva roky. Preto v máji, keď dospelé chrobáky vyliezajú z otvorov a následne sa pária, treba robiť ich signalizáciu rozvešaním žltých lepových doštičiek najmä na slnečnú stranu drevín. Ak sa na ne chrobáky lepia, treba urobiť postrek insekticídom. To hovorí teória, no v praxi u nás proti Lamprodila festiva nemáme autorizovaný žiadny prípravok. V zahraničí sa využívajú prípravky zo skupiny pyretroidov a neonikotinoidov. Z biologických dobre zaberá prípravok na báze spinosadu (Spintor). Do postrekovej kvapaliny odporúčame pridať zmáčadlo.

Je cca 1 cm veľký, lesklý, zelený s čiernymi bodkami. Spôsobuje vysychanie tují. Dostal sa k nám cca pred 2 rokmi pravdepodobne z Talianska, dovozom ihličnanov a spôsobuje naozaj veľké problémy. Samičky kladú vajíčka od polovice mája do otvorov v porastoch, do trhliniek v kôre. Tam sa larvy vyvíjajú 2 roky a požierajú vnútro dreviny. Pokiaľ si už všimnete že chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré časť samičiek určite chytíte. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa Vám porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.

Ivan Hričovský: JE ODPAD Z TUJÍ JEDOVATÝ PRE ČUČORIEDKY?

Čo ak chrobák napadol tuje a tie vyschli?

Ak vaše tuje už vyschli v dôsledku napadnutia škodcami, odporúča sa ich vyrúbať a spáliť. Toto je dôležité najmä preto, aby sa v pletivách nezachovali vajíčka alebo larvy, ktoré by mohli napadnúť ďalšie rastliny. Pri likvidácii je potrebné dbať na to, aby sa škodca nerozšíril napríklad prostredníctvom kompostu.

Ďalšie rady pre zdravé tuje

Tuje, najmä kultivar „Smaragd“, sú obľúbené pre svoju rýchlu rastúcnosť a schopnosť vytvoriť hustú zelenú stenu. Pri ich pestovaní je dôležité dodržiavať:

Rozstupy pri výsadbe

Odporúča sa minimálne 0,7 až 0,8 metra od seba, aby mali rastliny dostatok priestoru pre rast, koreňovú konkurenciu a prístup svetla. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch.

Niektoré záhradníctva chcú pravdepodobne predať viac ks na 1m, preto prezentujú rozostupy 0,4m od seba. Reálne je však vhodné urobiť rozostupy minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť.

Pestovanie v nádobách

Ak pestujete tuje v kvetináčoch, používajte kameninové, keramické alebo betónové nádoby s dobrou izoláciou, drenážou a otvormi na odtok vody. V zime nezabúdajte na zálievku.

Odporúčame, ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať inak vyschne.

Strihanie

Tuje sa strihajú približne 2-3 krát ročne, ideálne pod mrakom. Po reze je potrebné rastliny zaliať. Mladé dreviny zvládajú hlbší rez lepšie ako staršie porasty.

Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom. Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Staršie tuje postupne po tretinách.

Hnojenie

Nadmerné hnojenie, najmä dusíkom, môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak.

Výsadba tují

Tuje, ktoré sú predávané kontajnerované, sa vysádzajú od marca do novembra resp. do trvalého zamrznutia pôdy. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte.

Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra , kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať.

Premýšľanie o alternatívach

Vždy sa nájdu odporcovia aj obľúbenci tují. Okolo cintorínov sa kedysi naozaj hojne používali. ale nejednalo sa o tuje západné, ktoré sa momentálne predávajú. Momentálne je na trhu dostatok nových a zaujímavých aj farebných kultivarov, ktoré môžu oživiť priestor v záhrade. Nemusí ísť o súvislý pás v živom plote. Ale napr. Tuje sú vhodné pre rýchle vytvorenie steny a bariéry takmer bez zasahovania. Nádherné sú však aj listnaté opadavé kry, stálozelené kry, ich kombinácie, ktoré najmä na jeseň vytvoria nádherné predstavenie farieb a tvarov. Je to však vec pohľadu a názoru.

tags: #zeleny #leskly #chrobak #tuja