Zelkova ostrolistá: Nároky na pestovanie a starostlivosť
Zelkova ostrolistá (Zelkova serrata) je atraktívny a odolný listnatý strom, ktorý je cenený pre svoj elegantný vzhľad a vynikajúce vlastnosti ako okrasná drevina. Má vzpriamený rast a širokú korunu, ktorá je v dospelosti hustá a rozvetvená. Tento strom má zvyčajne rýchly rast, najmä v prvých rokoch po výsadbe.
Zelkova je najznámejším a najobľúbenejším druhom v bonsajovej tvorbe. Jeho domovinou sú Japonsko, Čína a Thajsko. Tento druh je opadavým stromom, v teplejších pásmach zostáva zelený počas celého roka. Na jemných konárikoch má malé listy s pílkovitým okrajom, ktoré sa v jesennom období sfarbujú do žltých, oranžových a karmínovočervených odtieňov. Ak ho zazimujeme v chladnom prostredí, odhalí svoje rozvetvenie a je vhodný na zimné výstavy.
POPISTáto rastlina je príbuzná európskemu rodu brestovitých (Ulamaceae). Má pomerne rýchly rast a krátky rovný kmeň, z ktorého vyrastajú dlhé vzpriamené konáre. Táto rastlina má hustú korunu a preto sa hodí na štýl metla, vytvára hustú spleť jemných formovaných konárov. Hodí sa na zimné výstavy, lebo je bez listov.
Vlastnosti Zelkovy ostrolistej
Zelkova serrata dorastá do výšky 15 až 25 metrov, so šírkou koruny 10 až 15 metrov. Listy sú oválne až eliptické, tmavozelené a na okrajoch jemne zubaté (serrátové). Na jeseň sa listy sfarbujú do krásnych odtieňov žltej, oranžovej a červenej, čo dodáva stromu výrazný sezónny efekt. Na jar sa objavujú malé a nenápadné, zelenkasté kvety. Plody sú drobné, okrúhle a tvrdé.
Sivá kôra je spočiatku hladká, s ružovými až hnedo-oranžovými lenticelami. Neskôr sa začína odlupovať v plátkoch, čím odhaľuje oranžovo-hnedú vnútornú kôru. Vajcovité až podlhovasté listy sú jemne zelené a na jeseň sa farbia do bronzovočervena a oranžovo-žlta. Vrchol listu je predĺžený a zužuje sa do špičky, okraj listu je jemne zúbkovaný.
Zelkova serrata GREEN VASE ('Flekova') je rýchlo rastúca drevina dosahujúca výšku približne 18 metrov a šírku 12 metrov. Vyznačuje sa širokou, vásovito tvarovanou a polootevorenou korunou. Kmeň je zvyčajne nízko zavetvený s niekoľkými robustnými hlavnými konármi smerujúcimi nahor. S pribúdajúcim vekom sa koruna rozširuje. Keďže 'Flekova' má užší spôsob rastu v porovnaní s pôvodným druhom, je táto drevina vhodnejšia na použitie ako alejový strom.
Zelkova serrata ‘Goblin’ je atraktívny, pomaly rastúci opadavý strom s kompaktným, guľovitým habitusom. Dorastá do výšky približne 2 - 3 metre, čo z neho robí ideálnu voľbu pre menšie záhrady alebo ako solitér. Má krásne, jemne zúbkované, ostro zakončené listy, ktoré sa na jeseň menia na ohnivé odtiene červenej, oranžovej a žltej. Vyniká tiež hladkou, sivou kôrou, ktorá sa s vekom jemne odlupuje, čím pridáva na jeho dekoratívnosti aj v zimnom období.
Zelkova Parvifolia, známa tiež ako japonský jilm, je medzi milovníkmi bonsajov často označovaná za ideálnu voľbu pre začiatočníkov. Vďaka svojej odolnosti, schopnosti adaptácie a estetickému vzhľadu si získala obľubu po celom svete. Zelkova Parvifolia, často len krátko nazývaná Zelkova, je strom s menšími listami a atraktívnym, hladkým kmeňom, ktorý sa časom stáva viac popraskaným a charakteristickým. Tento strom je pôvodom z Japonska a Číny, kde rastie v širokej škále podmienok, čo naznačuje jeho prispôsobivosť.
Zelkova ostrolistá 'Iruma Sango' je stĺpovitý strom, ktorý dosahuje výšku približne 10 m. Má vzpriamený habitus. Kmeň je spočiatku sivý a hladký, neskôr sa však odlupuje v tenkých plátkoch. Mladé vetvičky sú zelenkavé a chlpaté, neskôr sa zmenia na červenohnedé. Listy sú vajcovité, podlhovasté a zubaté. Sú sviežo zelené, na jeseň žltnú a môžu sa sfarbiť do bronzovočervena. Kvitne veľmi nenápadne počas apríla a mája.

Nároky na pestovanie
Zelkova ostrolistá preferuje slnečné stanovište, ale toleruje aj polotieň. Najlepšie prosperuje na polostinných či slnečných stanovištiach. Najlepšie im vyhovujú stanovištia v chránených závětrných lokalitách. Nehodí sa do mrazových polôh, kde obvykle namrzajú koncové výhony a na kmenech sa vytvářejí mrazové trhliny. Oba citované druhy toho rodu sú v podmienkach Slovenska poměrně mrazuvzdorné. S úspěchem snášejí teploty klesající až k 30 °C. Lze je doporučit pro pěstování v zemědělské výrobní oblasti kukuřičné a řepařské.
POHLO: Zelkova má rada slnečné miesto po väčšinu roka. Ale pred horúcim letným slnkom ju treba trochu zatieniť.
Substrát a miska pre bonsaj: Kvalita substrátu je pre bonsaje dôležitá - potrebujú totiž prísun vlahy, no nesmú byť premočené. Vyberá sa preto taká pôda, ktorá vlahu mierne zadržiava, ale nie úplne. Na bonsaje sa používajú špeciálne substráty pre bonsaje, ktoré zvyknú mať granulovanú štruktúru, pričom malým bonsajom vyhovujú jemné substráty (2 - 5 mm) a väčším drevinám môžete dopriať hrubší granulovaný substrát (do 12 mm). Pri výbere substrátu je dôležité aj jeho pH. Bonsajom vyhovuje pH v neutrálnom rozmedzí 6,5 - 7,5 v závislosti od druhu, pričom ak pestujete rododendron a iné rastliny potrebujúce kyslú pôdu, siahnite po substráte s pH 5,5. Niektorí pestovatelia substráty miešajú s pemzou alebo podobnými materiálmi (láva), ktoré majú vyhovujúce pH a pôde domôžu lepšie odvodniť, aby bonsaj nestál vo vlhkej zemine.
Pri zakúpení bonsaja už síce misku získate, no možno sa pri presádzaní rozhodnete pre zmenu. S miskou treba zohľadniť najmä veľkosť bonsaja, aby mal dostatok priestoru na rast, no nie príliš, aby si zachoval svoj typický bonsajový vzhľad. Okrúhle a oválne misky by mali mať spravidla tretinu výšky bonsaja a dlhšie obdĺžnikové misky zas 2 tretiny z výšky rastliny. Toto je základné pravidlo, ktoré platí pri výbere misiek k bonsajom. Dôležitá je harmónia. To znamená nijaké zbytočne veľké či krikľavé a do očí bijúce farby, ako sú výrazná oranžová či žeravá červená, inak riskujete, že ohnisko pohľadu sa prenesie zo stromčeka na misku. Tak dosiahnete úplne opačný efekt. Preto majú nádoby tlmené, zemité farby, ktoré bonsaj dopĺňajú.
Zelkova ‘Goblin’ je nenáročná na pestovanie, dobre znáša rôzne druhy pôd, preferuje slnečné stanovište a je mrazuvzdorná do -25 °C.
Zelkova ostrolistá 'Iruma Sango' vyžaduje úrodnú, vlhkú pôdu s pH 5-8.
Starostlivosť
Zálievka
Zalievajte pravidelne, ale nechajte pôdu trochu vyschnúť medzi zálievkami. Vo všeobecnosti sa odporúča polievať raz až dvakrát týždenne, v závislosti od druhu bonsaja a podmienok v interiéri. No nesmie byť ani premočený. Nepríjemným dôsledkom nedostatku vlahy môže byť zhadzovanie listov a postupné vysychanie rastliny, opačnou situáciou je premočený substrát, vtedy môžu začať korene zahnívať.
Bonsaje treba pravidelne zalievať, to znamená dopriať im výdatnú zálievku a nechať deň-dva, aby ju absorbovali (frekvencia zalievania závisí od viacerých faktorov, napríklad od svetla, umiestnenia, vlhkosti vzduchu, ročného obdobia a podobne). Ako spoznáte, že rastlinu treba zaliať? Keď je substrát na dotyk mierne vlhký, je ten správny čas. Zatiaľ čo exteriérové bonsaje možno zalievať zvrchu, pri interiérových je postup trochu iný. Odporúča sa ponoriť misku s bonsajom do vody (až po okraj misky), nechať ju stáť vo vode približne desať minút, potom ju vybrať a umiestniť na pôvodné stanovište.
Zalievka bonsajov: To, ako často potrebuje bonsaj zálievku, opäť raz závisí od druhu bonsaja, ale aj od toho, aké má svetelné podmienky, aká je teplota vzduchu a podobne. Frekvencia polievania sa môže pohybovať kdekoľvek medzi 2x - 7x za týždeň. Sami však najlepšie zistíte, kedy je voda potrebná. Bonsaj sa zalieva rovnomerne, miernym prúdom odstátej vody, najlepšie izbovej teploty. Zalieva sa veľkým množstvom vody tak, aby prenikla do celého substrátu, preto po poliati nechajte misku na chvíľu odkvapkať. Ďalšou metódou je zaliatie ponorením do nádoby s vodou - celú misku ponorte do vody na krátku dobu, aby substrát úplne nasiakol, vyberte a nechajte odkvapkať. Zálievke venujte špeciálnu pozornosť v lete, pri extrémnych horúčavách, a v zime, keď domácnosť vykurujete. Vtedy sa zemina vysuší rýchlejšie a je potrebné častejšie kontrolovať potrebu vody.
ZALIEVANIE: Rastlinu treba polievať častejšie hlavne v lete, v ostatnom období trochu menej, ale aby sa nestalo, že koreňový bal medzi zálievkami preschol. Polievanie opakujte 2-3 krát do týždňa (tento údaj je len orientačný) podľa toho, ako je substrát preschnutý. Môžete aj rosiť listy, ale treba dať pozor, aby sme nerosili keď je silné slnko.
Svetlo a hnojenie
Bonsaje milujú svetlo a potrebujú ho pre zdravý rast. Preto je ideálne, ak ich umiestnite na okno, na balkón a do svetlých miestností. Pozor, v lete sa vyhnite priamemu slnku, ktoré by napoludnie mohlo bonsaje na oknách spáliť. Čo by sa stalo, keby ste bonsaj umiestnili do tmavej miestnosti? V kútoch a izbách bez okien by bonsaj rástol len veľmi pomaly, kvetnaté druhy by zase nekvitli.
Bonsaje hnojenie jednoznačne potrebujú, žijú totiž v malých miskách s malým množstvom zeminy a výživy, ktorá sa navyše prelievaním rýchlo vyplaví, preto ju treba dopĺňať. Hnojenie sa mení počas leta a zimy - v lete sa hnojí 2 - 4x za mesiac, v zime 1 - 2x, pričom exteriérové bonsaje sa v zime nehnoja. Na jar môžete siahnuť po dusíkatých hnojivách, v lete hnojivách s fosforom a draslíkom. Na bonsaje môžete jednoducho zakúpiť hnojivo určené špeciálne bonsajom, prípadne im vyhovuje aj hnojivo na citrusy.
Pravidelné hnojenie pre zdravý rast: Používajte špeciálne hnojivo pre bonsaje a aplikujte ho každé dva týždne počas vegetačného obdobia (jar a leto). Toto hnojenie podporí silný rast a zdravý vývoj stromu.
Bonsaje rastú v obmedzenom priestore, z ktorého dokážu veľmi rýchlo vyčerpať živiny, preto sú odkázané na ich pravidelný prísun. Interiérové bonsaje treba prihnojovať približne každých 14 dní v období od jari do jesene, cez zimu stačí raz mesačne. Pri exteriérových bonsajoch platí iný postup: v zime sa neprihnojujú. Výber hnojiva záleží na druhu pestovaného bonsaja. Sú totiž hnojivá, ktoré podporujú kvitnutie, iné zasa tvorbu plodov. Rozdeľujú sa na organické a chemické. Organické hnojivá sa od chemických líšia tým, že v pôde nezabíjajú mikroorganizmy, ktoré sú pre rastlinu prínosom. Pri chemických je to opačne - síce dodajú bonsaju potrebné živiny, ale na druhej strane môžu zničiť aj niektoré prospešné mikroorganizmy. Najúčinnejší spôsob, ako rastline dodať dostatok živín, je tekutá zálievka - vtedy sa koreňový bal rýchlejšie nasýti živinami. Granuláty si dávajú načas - rozkladajú sa pomalšie, približne dva mesiace. Vďaka ich dlhodobému efektu ich netreba aplikovať často.

Tvarovanie a prerezávanie
Na to, aby si bonsaj zachoval svoj tvar, bude potrebné jeho pravidelné zastrihávanie. To je vhodné vykonávať od marca až do septembra. Ak ste si bonsaj zakúpili už s vyvinutým tvarom, bude to celkom jednoduché - stačí, ak poodstrihujete prerastajúce lístky a konáriky. Zároveň odstráňte aj konáriky, ktoré sú zlomené alebo poškodené a konáriky, ktoré rastú v opačnom smere.
Ak máte mladý bonsaj, ktorý ešte nedosiahol požadovaný tvar, môžete mu v ňom dopomôcť priviazaním konárikov drôtikom alebo špagátom v požadovanom smere rastu. Vzhľad koruny môžete upraviť aj úmyselným zmenšovaním veľkosti listov. To dosiahnete tak, že staré listy jednoducho poodstrihujete. Odstrihuje sa len list, nie jeho stonka, a strihá sa približne 1/7 listov, nie všetky listy. Po zostrihaní vyrastú nové listy, ale už menšie.
Tvarovať môžete aj korene. Koreňový bal môžete pri presádzaní zredukovať a ak chcete dosiahnuť efekt vytŕčajúcich koreňov, stromček zasaďte o čosi vyššie, aby bola vrchná časť koreňov odkrytá.
Tvarovanie Zelkova Parvifolia je proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť a pravidelný zásah. Vďaka svojej flexibilite a rýchlemu rastu je možné strom ľahko tvarovať podľa predstáv pestovateľa, či už rezom alebo drôtovaním. Rez by mal byť vykonávaný pravidelne, najmä v období aktívneho rastu, aby sa podporil bujnejší rast a udržal požadovaný tvar bonsaja. Drôtovanie je možné vykonávať kedykoľvek počas roka, ale je potrebné byť opatrný, aby sa nezranila kôra.
Tvarovanie drôtom: Ak chcete usmerniť rast vetiev, môžete použiť jemný drôt na tvarovanie. Drôt obtočte okolo vetví a jemne ich nasmerujte do požadovaného smeru.
Pri presádzaní sa redukuje koreňový bal (spravidla o jednu tretinu až polovicu, záleží od toho, ako je bonsaj vyvinutý - to môže byť spočiatku trochu problematické, ale základnú techniku možno zvládnuť aj pomocou odbornej literatúry, prípadne možno využiť služby bonsajcentier). Rastlinu nevyživujú hrubé korene - tie plnia len nosnú funkciu. Sú to vlásočnice (tenké korienky), ktorými čerpajú živiny. Pri redukcii koreňov je preto dôležité zachovať aspoň polovicu vlásočníc. Staré suché a hrubé korene (bez vlásočníc) môžete pokojne odstrániť, tie sú pre rastlinu zbytočné. Netreba zabúdať aj na to, že keď sa redukuje koreňový bal, treba ostrihať aj korunu, aby rastlina dokázala zvyškom koreňov vyživiť zelenú časť.
STRIHANIE: Nové výhonky strihajte na jeden alebo dva dvojité listy. Veľké listy odstraňujte počas celého roku.
Presádzanie
Presádzajte skoro na jar každý rok. Staršie rastliny presádzajte podľa potreby, podľa vývinu koreňov.
Na presádzanie si pripravte vždy nový substrát a misku, do ktorej budete bonsaj presádzať. Nový substrát bonsaju prospeje, keďže z takého malého priestoru sa živiny vyčerpajú rýchlo. Pri presádzaní najprv jemne uvoľnite rastlinu zo svojej misky, aby ste ju manévrom nepoškodili.
PRESÁDZANIE: Presádzajte skoro na jar každý rok. Staršie rastliny presádzajte podľa potreby, podľa vývinu koreňov.
Bonsajová tvorba
Zelkova je najznámejším a najobľúbenejším druhom v bonsajovej tvorbe. Hodí sa na všetky štýly okrem literárneho štýlu, hodí sa najmä na štýl metla.
Umenie pestovania miniatúrnych stromčekov, známe ako bonsaj, má svoje korene v Číne, odkiaľ sa rozšírilo do Japonska a postupom času aj do západného sveta. Bonsaj je miniatúrny stromček alebo ker, ktorý sa pestuje v malých okrasných miskách buď v záhrade, alebo v interiéri. Bonsaj svoj tvar získava starostlivým tvarovaním konárov i korienkov za pomoci drôtov, špagátov alebo kamienkov. Bonsaj sa tvaruje tak, aby získal zaujímavý vzhľad a pripomínal ním zmenšenú verziu reálneho stromu. Bonsaje sú najčastejšie listnaté dreviny ako javor, buk, zelkova či wisteria, ktoré na jeseň krásne menia farbu listov.
Čo je to bonsaj a odkiaľ pochádza? Pestovanie bonsajov sa v našich končinách teší obľube už niekoľko rokov. Toto umenie pestovania a tvarovania malých stromčekov v okrasných miskách k nám prišlo z Ázie. Bonsaje pochádzajú z Číny, odkiaľ sa toto umenie rozšírilo do Japonska. Keď sa Japonsko v 19. storočí otvorilo západnému svetu, jeho kultúra, umenie, tradície a s nimi aj pestovanie bonsajov sa postupne rozšírili do celého sveta. Bonsaj (Bonsai), ktorý predstavuje miniatúrnu verziu stromu, je symbolom trpezlivosti, sústredenia a elegancie. Pestovanie bonsajov je nádherná zmes umenia a prírody.
Výber správneho druhu bonsaja: Na pestovanie bonsaja sa používajú rôznorodé druhy stromov a drevín, ktoré je možné pestovať v menších nádobkách. Kreativita nepozná hraníc. Druh dreviny sa vyberá podľa podnebia, v ktorom sa bude bonsaj pestovať, ale aj podľa toho, či rastlinu budete mať v interiéri, alebo exteriéri. Bonsaje sú najčastejšie listnaté dreviny ako javor, buk, zelkova či wisteria, ktoré na jeseň krásne menia farbu listov. Na jar sú nádherné kvitnúce odrody, ako čerešňa, japonská sakura, slivka, marhuľa, figovník alebo rododendron.
Zelkova je druh bonsaja, ktorý je známy svojimi jemnými listami a atraktívnym tvarom.
Bonsaify | One Simple Principle to Level UP! your Zelkova Bonsai!
Kultivary Zelkovy ostrolistej
Predovšetkým od nejdy ostrolistej (Zelkova serrata) sa pestuje tiež rad zaujímavých kultivarov, ktoré naše možnosti ďalej rozširujú. Medzi najznámejšie patria:
- ’Iruma Sango’ - štíhle sloupovitě rastúci forma dorastajúca okolo 10 m.
- ’Goblin’ - zakrslý, približne 1 m vysoký kerík.
- ’Goshiki’ - 5 - 8 m veľký stromček s nepravidelne bielo panašovanými listami.
- ’Green Vase’ - vzpriamene rastúci strom s úzko stavanou, vásovitou, až 20 m vysokou korunou a s pôsobivým jesenným oranžovým až bronzovo červeným prefarbením listov.
- ’Parkview’ - selektovaný klon, dorastajúci obdobnej veľkosti ako materský druh, ale s nápadne široko stavanou vásovitou korunou.
- ’Urban Ruby’ - forma s nápadným červeným až vínovo červeným prefarbením listov na jeseň.
- ’Village Green’ - v korune poněkud zaoblená a oproti generatívne množeným rastlinám nápadne rýchlejšie rastúca obľúbená forma, ktorá vytvára pomerne rovné kmene.

tags: #zelkova #ostrolista #naroky #na #pestovanie
