Žiadosť o pestovanie rýchlorastúcich drevín (RRD) a súvisiace informácie
Pestovanie rýchlorastúcich drevín (RRD) predstavuje pre poľnohospodárov na Slovensku alternatívu k tradičnej rastlinnej výrobe, nakoľko umožňuje cielenú produkciu biomasy pre energetické využitie. Aj napriek tomu, že Slovensko patrí medzi najviac zalesnené krajiny Európskej únie, situácia v obchode s drevnou hmotou nie je priamo úmerná tejto výsade. Reálny nedostatok drevnej hmoty a rýchlo rastúce ceny tejto komodity poukazujú na potrebu efektívneho využívania pôdy.
Na Slovensku dosahuje množstvo nevyužívanej pôdy hranicu 350 000 hektárov a stále stúpa. Pestovanie RRD je jednou z možných ciest, ako revitalizovať nekvalitné, znečistené, zamokrené alebo erózne ohrozené pôdy a zároveň prispieť k znižovaniu závislosti od fosílnych palív. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka by mohla energia z biomasy v roku 2050 pokryť 30 % celkovej spotreby energie. Avšak pre realizáciu takýchto prognóz je potrebné prekonať existujúce legislatívne a dotačné prekážky.
Legislatívne požiadavky a proces žiadosti
Pestovanie rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde je umožnené zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Tento zákon, aj keď pôvodný zámer bol dobrý, je dnes silne kontraproduktívny a zastaraný, nie však komplexne neopodstatnený. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zjednodušilo v zákone možnosti pre pestovanie tejto plodiny.
Dočasné vyňatie pôdy
Pre pestovanie RRD je potrebné dočasné vyňatie poľnohospodárskej pôdy podľa § 17 zákona č. 220/2004 Z. z. Dočasným vyňatím sa rozumie dočasná zmena spôsobu využitia poľnohospodárskej pôdy na dobu najviac desať rokov. Ak pestovanie rýchlorastúcich drevín presiahne dobu odňatia desať rokov, pestovateľ je povinný pred ukončením platnosti rozhodnutia o dočasnom odňatí požiadať o vydanie nového rozhodnutia.
K žiadosti o dočasné vyňatie pôdy je nutné dodať prílohy, akými sú:
- projektová dokumentácia s celým podnikateľským zámerom,
- geometrický plán,
- vyjadrenie dotknutých inštitúcií štátnej a verejnej správy (obce a orgánov ochrany prírody),
- projekt spätnej rekultivácie dočasne vyradenej pôdy s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov.
Registrácia plôch
Každá osoba, ktorá navrhuje založenie porastu rýchlorastúcej dreviny na poľnohospodárskej pôde, musí podať žiadosť o registráciu do registra plôch rýchlorastúcich drevín, ktorý vedie obvodný pozemkový úrad. Doteraz takáto evidencia neexistovala.
Vhodnosť pôd pre pestovanie rýchlorastúcich drevín
Pestovanie RRD je možné na poľnohospodárskej pôde, ktorá je zaradená podľa kódu BPEJ do nasledujúcich kategórií:
- 5. až 9. skupiny kvality,
- 3. alebo 4. skupiny kvality,
- mimo 3. až 5. skupiny kvality (na plochách, ktoré sú kontaminované).
Ministerstvo pôdohospodárstva SR odporúča pestovanie RRD na BPEJ 6 - 9. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy posudzuje každý návrh nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy pre výsadbu RRD.
Optimálne pôdno-klimatické podmienky
Najvhodnejšie ekologické podmienky pre pestovanie rýchlorastúcich drevín sa nachádzajú v nížinách, pahorkatinových a vrchovinových oblastiach. Chladnejšie klimatické podmienky sú menej vhodné.
Týmto drevinám vyhovujú skôr vlhšie podmienky, ktoré sú reprezentované pseudoglejovými a glejovými typmi a subtypmi pôd. Medzi vhodné pôdy môžeme zaradiť pôdy typu čiernica, smonica a fluvizem s hlbšou hladinou podzemnej vody.
Menej vhodné a nevhodné pôdy
Suchšie pôdy vyhovujú iba čiastočne. Nevhodné sú pôdy s extrémnymi vlastnosťami, ako je vysoká skeletovitosť, plytký pôdny profil, veľmi ľahké alebo ťažké pôdne druhy.
Pestovanie na kontaminovaných pôdach
Kontaminované pôdy môžu byť vhodnou voľbou pre pestovanie rýchlorastúcich drevín. Dôvodom je skutočnosť, že takéto plochy by mali byť vyradené z pestovania plodín používaných v potravinovom reťazci. Preto by mali byť využívané skôr pre pestovanie technických plodín. Zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy podporuje tento prístup a na kontaminovaných plochách umožňuje pestovať RRD bez ohľadu na skupinu kvality pôdy. Informácie o kontaminovaných územiach je možné získať z realizačných výstupov výskumných úloh VÚPOP, ktoré komplexne zhodnocujú aktuálny stav senzitívnych území SR.
Dotačné nástroje a podpory
Deficit cielených podpôr, či už na založenie plantáže alebo jej obhospodarovanie, odrádza potenciálnych záujemcov o tieto plodiny. V rámci opatrenia prvého zalesnenia poľnohospodárskej pôdy je možné preplatiť náklady na založenie porastu. Žiadateľovi musí drevinové zloženie zakladaného porastu schváliť lesný hospodár.
Agrorezort na Slovensku ponúka podporu v rámci jednotnej platby na plochu (SAPS) obhospodarovanej pôdy. Slovenskí poľnohospodári a farmári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Podmienky pre poskytovanie priamych podpôr upravuje legislatíva EÚ a SR. Priame podpory sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ. Všetky informácie, legislatívu, formuláre a príručku pre žiadateľa uverejňuje PPA na internetovej stránke apa.sk.
Zdroje priamych podpôr
- Zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF):
- Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (BISS)
- Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti
- Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov
- Podpora formou celofarmovej eko-schémy
- Podpora na zlepšenie životných podmienok zvierat podporou pastevného chovu
- Platba na pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín
- Platba na kravy chované v systéme s trhovou produkciou mlieka
- Platba na ovce a kozy
- Platba na pestovanie chmeľu
- Platba na pestovanie cukrovej repy
- Platba na pestovanie vybraných druhov ovocia
- Platba na pestovanie vybraných druhov zeleniny
- Zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV):
- Podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka pre oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami
- Podpora v rámci sústavy Natura 2000 na trvalom trávnom poraste
- Podpora v rámci sústavy Natura na lesnom pozemku
- Podpora na chov a udržanie ohrozených plemien hospodárskych zvierat
- Podpora na dobré životné podmienky zvierat
- Podpora na precízne hnojenie orných pôd pri ochrane vodných zdrojov
- Podpora na šetrné hospodárenie na ornej pôde, v ovocných sadoch a vo vinohradoch
- Podpora na ochranu a zachovanie biodiverzity
- Podpora na zatrávňovanie podmáčanej ornej pôdy
- Podpora na ekologické poľnohospodárstvo
- Podpora na lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochranu lesov
- Podpora na založenie agrolesníckeho systému na poľnohospodárskej ploche a na ochranu a údržbu drevín založeného agrolesníckeho systému
- Podpora na založenie líniových vegetačných prvkov a na ochranu a údržbu drevín v rámci založeného líniového vegetačného prvku
- Podpora na zalesňovanie ornej pôdy a na ochranu a údržbu drevín v rámci zalesnenej pôdy
- Zo zdrojov štátneho rozpočtu SR (ŠR):
- Doplnková vnútroštátna podpora na plochu na užívanú výmeru
- Doplnková vnútroštátna podpora na chmeľ
- Doplnková vnútroštátna podpora na dobytčie jednotky
Súčasný stav a potenciál na Slovensku
Slovensko v oblasti pestovania rýchlorastúcich drevín výrazne zaostáva za susednými krajinami. V Českej republike produkcia energetických plodín prudko rastie, v polovici minulého roka bolo osiatych už viac ako 1 500 hektárov RRD. Na Slovensku, podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, bolo za rok 2012 len 240 ha plôch s rýchlorastúcimi drevinami. Navyše, podľa Správy o lesnom hospodárstve v SR za rok 2012, bolo doteraz na lesných pozemkoch prehlásených na energetické porasty len približne 500 hektárov agátových porastov.
Ministerstvo pôdohospodárstva konštatuje, že sa „nevyužíva dostatočne produkčný potenciál jestvujúcich porastov rýchlorastúcich drevín, čo znižuje ročnú produkciu drevnej suroviny približne o 300 tisíc m3. Príčinou je stav porastov a nedostatočné spôsoby ich obhospodarovania (drevinové zloženie, rubná doba a pod.).“ Súčasné dodávky lesnej palivovej biomasy pokrývajú podľa agrorezortu len 1,5 % spotreby prvotných energetických zdrojov SR.
Rýchlorastúce dreviny, najmä topoľ a vŕba, majú v našich agroekologických a ekonomických podmienkach vysoký potenciál. Okrem produkčných výhod poskytujú plantáže RRD aj pozitívne mimoprodukčné efekty. Pestovanie týchto plodín je tiež vhodný spôsob ako revitalizovať nekvalitné, znečistené, zamokrené alebo erózne ohrozené pôdy.
Ekonomická návratnosť a náklady
Najpodstatnejšie výdavky idú na založenie plantáže (16 %) a zberové náklady (50 %). Doba návratnosti bola v najmenej priaznivej variante 11,2 rokov, nebol v nej však zohľadnený ani faktor času (diskontovanie) a daň z príjmu. V tomto prípade nie je možné reálne dosiahnuť návratnosť investície. Z výsledku štúdie „Ekonomika pěstování RRD a jiných energetických plodin“ však vyplýva, že energetické plodiny v podmienkach Českej republiky majú veľký potenciál.
Napríklad cena za výsadbu 1 ha plantáže na palivové drevo (8 000 ks odrezkov / ha) je približne 1350,- €. Cena za údržbu 1 ha plantáže - obsahuje až 3x odburiňovanie, približne s mesačným odstupom za cenu cca 700,- €/ha. Ujímavosť sadby môže dosahovať až 99,5 %.
tags: #ziadost #o #pestovanie #rrd