Živná pôda pre pestovanie rastlín: Komplexný pohľad na tradičné a moderné metódy

Živná pôda, alebo rastové či kultivačné médium, je substrát, ktorý poskytuje výživu a vhodné podmienky pre rast organizmov a ich častí pestovaných in vitro. Čím zložitejší a neúplnejší je organizmus, tým komplexnejšiu živnú pôdu obyčajne potrebuje.

Kvalita a kondícia rastlín sú ovplyvnené mnohými faktormi, pričom pôda je jedným z najdôležitejších. V záhradníckej praxi rozlišujeme vonkajšiu pôdu a skleníkovú pôdu, ktorá sa používa pre rastliny v pareniskách a interiéroch. Živná pôda nie je len výživný držiak pre rastliny, ale je živá sama o sebe. Naším cieľom by malo byť urobiť ju tak živou, ako je to len možné. Pôda je život, dáva nám život, a na to, aby sme boli živí a zdraví, potrebujeme takú aj pôdu. Nestačí sa starať o rastliny, v prvom rade musíme chrániť pôdu.

Chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy

Z fyzikálneho hľadiska by pôda mala byť schopná zadržiavať dostatočné množstvo vody, tepla a živín. V pôde sa nachádza množstvo vzduchu v póroch - medzerách medzi čiastočkami pôdy. Póry majú rôzny priemer - kapilárne (pod 0,2 mm) a nekapilárne (nad 0,2 mm). Voda vsakuje do pôdy rýchlejšie, ak je viac nekapilárnych pórov. V kvalitných pôdach je celkový objem pórov približne 50 %, pričom podiel kapilárnych a nekapilárnych pórov je 1:1. Ak je pôda uľahnutá, vo vrchnej vrstve sa tvorí pôdny prísušok a voda sa v nej pohybuje len smerom nahor, pričom sa rýchlo vyparuje bez úžitku. Naopak, ak je v pôde priveľa nekapilárnych pórov, je príliš zrnitá, ľahká a piesočnatá.

Z chemického hľadiska je kľúčová sorpčná kapacita pôdy, ktorá jej umožňuje pútať a uvoľňovať živiny pre rastliny. Je to najdôležitejšia chemická vlastnosť pôdy, lebo chýbajúce živiny môžeme ľahko doplniť hnojivami. Zmeniť výmennú schopnosť je ťažšie a závisí od množstva ílov a vyzretých humusov v pôde. Ílovité pôdy majú vysokú sorpčnú kapacitu, pútajú ióny živných látok a chránia ich pred vylúhovaním. Naopak, piesočnaté pôdy, rašelina alebo kompostovaná kôra majú nízku sorpčnú kapacitu a živiny sa z nich ľahko vyplavujú. Úplne vyzretý humus zvyšuje sorpčnú schopnosť pôdy a podporuje tvorbu drobnohrudkovitej štruktúry. Reakcia pôdy (pH) je jej druhá najdôležitejšia chemická vlastnosť, ktorá ovplyvňuje príjem živín rastlinou. Väčšine rastlín vyhovuje neutrálna reakcia, no niektoré preferujú kyslú alebo zásaditú pôdu.

Dôležité živiny pre rastliny

Príjem živín je jedným z najdôležitejších procesov každého živého organizmu, a teda aj rastlín. Už od polovice 19. storočia bolo dokázané, že všetky bunky rastlinného tela sú schopné prijímať minerálne živiny z okolitého prostredia.

Dusík (N)

Kľúčovú úlohu vo výžive rastlín zastupuje dusík. Na začiatku vegetácie je zvyčajne obsah dusíka najvyšší, ale počas vegetácie sa jeho koncentrácia postupne znižuje. S rastom biomasy sa celkové množstvo prijatého dusíka zvyšuje. V období dozrievania prechádza značná časť dusíkatých látok z vegetatívnych orgánov do generatívnych orgánov. Rastliny prijímajú dusík vo forme NO3- a NH4+. Prevzdušnenosť pôdy podporuje príjem NH4+ katiónov a nemá výrazný vplyv na príjem NO3- aniónov.

Fosfor (P)

Celkový obsah fosforu v našich pôdach je nízky a závisí od pôdneho typu, druhu, obsahu organických látok a pôdotvorných substrátov. V podmienkach Slovenska sú fosforom lepšie zásobené černozeme a fluvizeme hlinité. Nízky obsah celkového fosforu sa zdôvodňuje tým, že u nás prevládajú substráty a sypké horniny s menším potenciálnym obsahom živín a s veľmi malým obsahom fosforu. K určitým zmenám v obsahu fosforu dochádza obrábaním pôd. Na obrábaných pôdach sa môže v dôsledku intenzívnejšej mineralizácie organických zlúčenín zvýšiť obsah prijateľného fosforu, ale obsah celkového fosforu sa znižuje. Celkový príjem a využitie fosforu rastlinami závisí tiež od množstva a foriem prijateľného dusíka. Príjem fosforu je brzdený prebytkom dusíka v dusičnanovej forme. Na druhej strane, pri nedostatku prijateľného fosforu v živnom prostredí prijímajú rastliny menšie množstvo dusíka a rovnako tiež nedostatok dusíka brzdí využitie fosforu z pôdy a z hnojív. Efektívnosť a účinnosť fosforečných hnojív sa zvyšuje zvýšením rozpustnosti v pôdnom roztoku alebo znížením fosforu fixovaného v pôde.

Draslík (K)

Draslík rastliny prijímajú v iónovej forme z pôdneho roztoku alebo priamo kontaktnou výmenou za vodík zo sorpčného komplexu. Na príjem draslíka majú vplyv živiny nachádzajúce sa v aniónovej forme, a to predovšetkým dusík, fosfor a síra. Okrem uvedených foriem živín ovplyvňuje príjem draslíka aj obsah kyslíka v pôde, teplota pôdy a podmienky osvetlenia rastlín.

Vápnik (Ca), horčík (Mg) a síra (S)

Vápnik je základným prvkom pôdnej úrodnosti. Ako najdôležitejší bázický katión rozhoduje o pôdnej reakcii a pufračnej schopnosti pôd. Dynamika horčíka v pôdach je výrazom pôdotvorných procesov, ktoré v pôde prebehli a prebiehajú pod vplyvom agrotechniky a pestovania určitých druhov plodín a ich hnojenia. Celkový obsah síry v pôde závisí od mnohých činiteľov, najmä od pôdneho typu a druhu, obsahu humusu, antropogénnej činnosti, obrábania pôdy a ďalších faktorov. Rastliny prijímajú síru v síranovej forme a v tejto forme sa prevažná časť síry nachádza v ornici a v podorničnej vrstve.

Mikroelementy

Mikroelementy získavajú rastliny z pôdnych zásob. Obsah mikroelementov v pôde závisí od geologického pôvodu hornín, z ktorých pôda vznikla, ako aj od druhu používaných hnojív. Medzi hlavné pôdne vlastnosti, ktoré ovplyvňujú prístupnosť mikroelementov, patrí pôdna reakcia, prevzdušnenosť, štruktúra pôdy, obsah organických látok a ročné obdobie.

Pôdna biológia a jej vplyv na úrodnosť

Ak sa pozrieme na komplexný svet pôdy bližšie, objavíme celý rad faktorov, ktoré prispievajú k optimálnej funkcii „zdravej pôdy" - chemické, fyzikálne alebo biologické. Súčasný záujem o zdravie pôdy veľmi ovplyvňuje práve pôdna biológia, a to z jedného dobrého dôvodu - vzájomné biologické vzťahy v pôde sú kľúčovým faktorom mnohých dôležitých pôdnych funkcií - obeh živín pre ich vstrebávanie rastlinami, zachovanie pôdnych agregátov a štruktúry, zlepšenie súhry plynu a vody, ochrana rastlín pred škodcami a chorobami a tvorba organickej hmoty. Mikroorganizmy sú bez pochyby neviditeľným hnacím mechanizmom pre úrodnosť pôdy a rast rastlín tak závisí na celom rade funkcií, ktoré tieto rôzne organizmy žijúce v pôde a na koreňoch plnia. Tento mikrobióm je obrovský, ešte neobjavený zdroj s mimoriadnym potenciálom, ktorý môže zlepšiť naše produkčné metódy.

Dôležitosť mikroorganizmov

Pôda je živý ekosystém, v ktorom sa nachádzajú miliardy mikroorganizmov, ako sú baktérie, huby, aktinomycéty a iné mikroskopické organizmy. Mikroorganizmy vytvárajú v pôde prírodné antibiotiká. Enzýmy vytvárajú všetky organizmy a korene rastlín, hlavne mikroflóra žijúca pri koreňoch rastlín. Enzýmy rozkladajú pesticídy a iné jedy v pôde. Dážďovky prepúšťajú cez svoje tráviace ústrojenstvo ročne na 1 ha 1000 ton pôdy, čím pôdu uzdravujú a prevzdušňujú.

• Fixácia dusíka: Niektoré mikroorganizmy fixujú atmosférický dusík, ktorý je pre rastliny nevyhnutný. Baktérie viažuce dusík nemôžu bez dôležitých minerálov ako molybdén, kobalt a nikel fixovať vzdušný dusík.
• Mykoríza: Mykorízne huby sa pripájajú ku koreňom rastlín a vytvárajú sieť, ktorá rozširuje dosah koreňov a zlepšuje schopnosť rastlín prijímať živiny a vodu.
• Exsudáty z koreňov: Rastliny uvoľňujú cez korene organické zlúčeniny (cukry, aminokyseliny), ktoré živia prospešné mikroorganizmy.

Pôdne mikroorganizmy majú množstvo stratégií a metód, ako tieto celkové živiny uvoľniť a rozpustiť. Deje sa tak vylučovaním špeciálnych enzýmov a kyselín, ktoré rozpúšťajú minerály v pôdnej matrici a uvoľňujú ich pre následný príjem rastlinami. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo zavedenie stratégií na zlepšenie biologickej funkcie pôdy môže pomôcť k zníženiu našej závislosti od dávok hnojív - uvoľňovaním týchto celkových zásob.

Strategické prístupy k zlepšeniu biologickej funkcie pôdy

Pre optimalizáciu biologickej funkcie pôdy je možné zaviesť niekoľko stratégií:

• Zachovanie živých koreňov: Pri pokrytí pôdy živými rastlinami zaistíme, že korene a koreňové exsudáty budú neustále vyživovať a podporovať pôdne organizmy. Ideálne je trvalé vysádzanie, ozelenenie alebo využitie medziplodín mimo sezónu.
• Biologické hnojivá: Kompost alebo hnoj dodávajú nešpecifickú očkovaciu látku. Podľa okolností to môže byť aj špeciálne vypestovaná očkovacia látka pre dosiahnutie cielenej reakcie, napríklad hľuzkové baktérie v zelenine alebo mykorhízne huby na ovocných stromoch.
• Rastlinná rozmanitosť: Využitie zmesí medziplodín, viacdruhové pastviny a zmesné plodiny preukázateľne zvyšujú biologickú funkciu pôdy.
• Minimalizácia narušenia pôdy: Postupy NoTill, MinTill alebo StripTill pomáhajú minimalizovať fyzické narušenie pôdneho biotopu.
• Minimalizácia nadmerných dávok: Nadmerné používanie hnojív alebo pesticídov môže negatívne ovplyvňovať biologické funkcie.

Zelená pokrývka rastlín je nevyhnutná pre ochranu a zlepšovanie pôdy. Viac zelenej plochy znamená väčší koreňový systém rastlín, viac organizmov a viac života v pôde. Ovocné stromy môžu byť skvelými spojencami regeneratívneho poľnohospodárstva, ich hlboké korene zlepšujú štruktúru pôdy a zabraňujú erózii. Pri pestovaní zeleniny sa regeneratívne princípy sústreďujú na udržiavanie pôdneho krytu a minimalizáciu chemikálií.

Obrábanie pôdy a jeho vplyv

Obrábanie pôdy ako základná agrotechnická operácia, systém prípravy pôdy a s ním súvisiace zakladanie porastu, ako aj množstvo dusíka možno považovať za determinujúce faktory, pretože ovplyvňujú produkčný potenciál pestovaných plodín. Obrábanie pôdy zohráva dôležitú úlohu pri zmene počiatočného stavu pôdy, ktorá modifikuje celé prostredie, ako je objemová hmotnosť a pórovitosť, ktorá ovplyvňuje rýchlosť infiltrácie vody. Spôsoby obrábania pôdy majú veľký dopad na trvalo udržateľné využívanie pôdy skrz ich vplyv na vlastnosti pôdy.

Typy obrábania pôdy

• Konvenčné obrábanie pôdy: Zvyčajne zvyšuje vodnú kapacitu a rýchlosť infiltrácie vody.
• Minimalizačné a pôdoochranné obrábanie pôdy (No-till, Min-till, Strip-till): Je fenomén, ktorý sa už natrvalo usadil v našich zemepisných šírkach. Poľnohospodárstvo bez orby bolo prvýkrát systematicky posúdené v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia.

Technológia strip-till je technológia, pri ktorej je pôda obrábaná len v pásoch širokých 0,25 až 0,30 m. Pôda je pri obrábaní prekyprená, no pracovné časti stroja usmerňujú pohyb pôdy tak, aby zostala na mieste a nebola vyhrnutá do strán. Priestor medzi obrobenými pásmi zostáva pokrytý rastlinnými zvyškami tak ako pri všetkých konzervačných technológiách. No-tillové obrábanie pôdy podporuje sekvestráciu pôdneho organického uhlíka, zlepšuje pôdne agregáty a pórovitosť pôdy, napomáha zvyšovaniu množstva vody v pôde, podporuje jej infiltráciu. Taktiež má vplyv na distribúciu a dynamiku premien živín v pôde. Za najväčší benefit sa považuje zlepšenie stavu pôdy z hľadiska biologickej aktivity, tvorby prirodzeného prostredia a zvyšovanie odolnosti pôdy. Intenzívne obrábanie pôdy bez pokryvu rastlinnými zvyškami spôsobuje značnú stratu pôdnej organickej hmoty, degradáciu pôdy a ohrozuje udržateľnú produkciu plodín a národnú potravinovú bezpečnosť.

Výsledky výskumu

Vplyv rôznych spôsobov obrábania pôdy na príjem živín a výšku úrody pestovaných plodín nie je vo všetkých ročníkoch rovnaký. Je v úzkej korelácii nielen s pôdnymi, ale i s poveternostnými podmienkami. Na Slovensku v NPPC - VÚRV Piešťany bol realizovaný pokus počas rokov s rôznymi poveternostnými podmienkami. V rokoch s nevyrovnanými poveternostnými podmienkami boli dosiahnuté vyššie úrody plodín pestovaných v minimalizačných a pôdoochranných technológiách. Výsledky viacerých výskumov potvrdili najvyššiu úrodu zrna pšenice pri no-tillovej technológii. Pri uvedenej technológii bol zaznamenaný nárast vo výške úrody v porovnaní s konvenčným obrábaním, hlbokou orbou a redukovaným obrábaním pôdy. Štúdia naznačila, že pri porovnateľnom zadržiavaní zvyškov plodín môže konvenčné obrábanie pôdy dosahovať lepšie výsledky z hľadiska výkonnosti plodín a množstva pôdneho organického uhlíka ako pri bezorbovej technológii. Predpokladom, ktorý potvrdzujú výsledky viacerých pokusov na Slovensku i v zahraničí, je, že zlepšenie fyzikálnych a biologických vlastností pôdy vplýva pozitívne aj na sprístupňovanie živín z pôdy pre rastliny.

Ponechanie pozberových zvyškov výrazne zlepší obsah organickej zložky v pôde, čo zníži potrebu dodávaných živín vo forme priemyselných hnojív, čo je v súčasnej ekonomicky nepriaznivej situácii veľkým benefitom. Keďže Slovensko je bohaté na pôdne typy a klimatické a poveternostné podmienky sa v priebehu rokov vyvíjajú a menia, uniformné riešenie neexistuje. Zmena technológie pestovania nie je otázkou niekoľkých dní. Pre porovnanie je vhodné zaznamenávať si zmeny štruktúry pôdy a podobne v priebehu rokov.

Pestovateľské substráty

Až na výnimky sa pestovateľské substráty pripravujú z viacerých zložiek - rašeliny, kompostovanej kôry, rôznych zemín a minerálnych zložiek (ornica, íly, hlina). Spolu s kompostovanou kôrou a zemitými prímesami je najvýznamnejšou zložkou dnes používaných pestovateľských substrátov rašelina.

Zložky substrátov

• Rašelina: Vzniká v prírodných podmienkach rozkladom rastlín bez prístupu vzduchu za prítomnosti vody, najmä v močiaroch. Nerozložená rašelina je kyslá, má výbornú nakyprovaciu a nasávaciu schopnosť a aj pri plnom nasýtení vodou má veľkú vzdušnú kapacitu - asi 50 %.
• Kompostovaná kôra: Získava sa z rozdrvenej borovicovej alebo smrekovej kôry. Vzniknutý materiál má veľkú vzdušnú kapacitu a ako zložka substrátov môže plniť nakyprovaciu funkciu, zle však zadržiava vodu.
• Piesok: V minulosti sa často používal, dnes sa v záhradníckej praxi používa len výnimočne s rašelinou v zmesi na zakoreňovanie odrezkov.
• Perlit: Získava sa tepelným spracovaním hlinitého silikátu a tvorí biele zrná s priemerom 0,5 až 3 mm. Zvyšuje vodnú kapacitu substrátu a má vysoký obsah vzduchu v otvorených póroch, je vhodný pre rastliny vyžadujúce vzdušný a priepustný substrát. Prírodný perlit je vulkanická hornina, ktorá po zahriatí na vyššiu teplotu napučí a spracúva sa do tvaru penových vločiek s početnými otvorenými pórmi, ktoré zvyšujú vsakovateľnosť.

Tradične sa zmesi na pestovanie rastlín prácne pripravovali z veľkého množstva rôznych zemín, ako napríklad ihličnatky, vresovky, listovky, pareniskovej zeminy, hnojovatky, mačinovky a kompostovej zeminy. Dnes sa tieto zeminy používajú skutočne veľmi zriedkavo. Na miešanie zeminy s kompostom stačí lopata a sito. Minerálna zložka môže byť v substráte zastúpená dezinfikovanou kompostovanou zeminou, kvalitnou ornicou a neroztejúcim sa ílom zo spodných vrstiev pôdy s veľkosťou zŕn 2 až 8 mm.

Substrát je vhodné pripraviť minimálne 2 až 3 týždne pred použitím, aby jednotlivé podiely medzi sebou reagovali a vyrovnali sa ich chemické vlastnosti. Hotový substrát na presný účel si kúpime v záhradnom centre. Doma pripraveným substrátom na množenie ušetríme len zopár centov. Najčastejšie slúži na predpestovanie priesad zeleniny, kvetov a zakoreňovanie odrezkov úžitkových drevín. Substráty s vyšším podielom rašeliny sa pripravujú alternatívne buď ako substrát s nižšou dávkou hnojív (2 kg na m³) pre mladšie rastliny a rastliny citlivé na vyššiu koncentráciu pôdneho roztoku, alebo pre staršie rastliny ako substrát s vyššou dávkou hnojív (4 kg na m³). Rastliny, ktoré vyžadujú vzdušnú vlhkosť pri koreňoch, treba pestovať v substrátoch, neobsahujúcich minerálnu zložku. V praxi medzi takéto rastliny patria rododendrony, vresovce, broméliovité, antúrie a epifytické orchidey na rozdiel od terestrických.

Hydroponické pestovanie

Hydroponické pestovanie je spôsob, ako pestovať rastliny bez pôdy. Táto technika, známa aj ako hydropónia, sa stáva čoraz obľúbenejšou, najmä medzi mestskými záhradkármi a tými, ktorí chcú pestovať čerstvé rastliny celoročne. Hydropónia ponúka viacero rôznych metód pestovania rastlín, ktoré umožňujú efektívne a čisté pestovanie bez pôdy. V hydroponických systémoch sa najčastejšie pestujú šaláty, bylinky (bazalka, mäta), paradajky, papriky, jahody a dokonca aj niektoré kvety. Hydroponické pestovanie rastlín bez pôdy, v živnom roztoku, je úsporné a ekologické. Spotrebuje sa pri ňom o 90 percent menej vody, než pri bežnom pestovaní.

Metódy hydroponického pestovania

• Metóda živného filmu (NFT - Nutrient Film Technique): Táto metóda zahŕňa neustále prúdenie tenkého filmu živného roztoku cez korene rastlín. Rastliny sú umiestnené v kanáloch, kde živiny prechádzajú okolo koreňov a sú efektívne absorbované.
• Raftový systém (Deep Water Culture - DWC): V tomto systéme sú korene rastlín ponorené priamo v živnom roztoku, ktorý je prevzdušňovaný vzduchovými kameňmi alebo bublinkovými generátormi.
• Aeroponika: Rastliny sú umiestnené v uzavretom priestore a ich korene sú vystavené živnému roztoku, ktorý sa rozprašuje vo forme jemnej hmly. Aeroponika umožňuje maximálny prístup kyslíka k rastlinám a rýchly rast.
• Štýl kvapkového zavlažovania (Drip System): V tomto systéme sa živný roztok aplikuje priamo na korene rastlín prostredníctvom kvapkadiel. Je vhodný pre rastliny s vyššími nárokmi na vodu a živiny, napríklad paradajky a papriky.
• Knôtový systém: Jedna z najjednoduchších metód, kde knôt vedie živný roztok z nádržky k rastline.

Kľúčové faktory pri hydroponickom pestovaní

• Výber živného roztoku: Na trhu sú k dispozícii špeciálne živné roztoky pre hydroponiku, ktoré obsahujú potrebné makro- a mikroživiny.
• Osvetlenie: Pri hydroponickom pestovaní v interiéri je dôležité zabezpečiť dostatok svetla, najmä ak pestujete plodiny náročné na svetlo.
• Udržiavanie pH: Rastliny pestované hydroponicky sú citlivé na pH živného roztoku. Ideálne pH je v rozmedzí 5,5 - 6,5.
• Prevzdušňovanie: Kyslík je pre rastliny kľúčový.
• Monitorovanie teploty: Teplota živného roztoku by mala byť v rozmedzí 18 - 22 °C.

Živný roztok sa odporúča meniť každé dva týždne, prípadne aj častejšie, ak pozorujete pokles živín alebo zvýšenie pH. Na základné hydroponické pestovanie postačia jednoduché súčasti, ako sú nádoba, knôt, živný roztok a rastlina. Hydroponické pestovanie je skvelým spôsobom, ako pestovať rastliny efektívne a ekologicky. Hydropónia umožňuje dosiahnuť vysoké výnosy aj v obmedzených priestoroch a bez potreby pôdy. S trochou starostlivosti a správnymi technikami si môžete vytvoriť zelenú oázu aj bez potreby pôdy. Pri údržbe a presádzaní rastlín vám pomôže ergonomické náradie do záhrady, ktoré zabezpečí pohodlnú a presnú prácu.

Regeneratívne poľnohospodárstvo

Regeneratívne poľnohospodárstvo je pestovanie a spôsob hospodárenia, ktorý nielen minimalizuje negatívne dopady na pôdu, ale ju aj aktívne obnovuje. Je to vlastne prirodzené pestovanie a starostlivosť o pôdu. Regeneratívne poľnohospodárstvo nie je len spôsobom, ako pestovať jedlo - je to cesta, ako vytvoriť udržateľnú budúcnosť pre nás všetkých. Je to nevyhnutnosť pre udržateľnú budúcnosť našej planéty. Tento prístup, ktorý kladie dôraz na obrodu pôdy, biodiverzitu a obnovu ekosystémov, ponúka reálne riešenia na mnohé výzvy, ktorým čelíme - od znečistenia a erózie pôdy až po klimatické zmeny.

Pôdu tvorí život - malé, väčšie i mini-pidi organizmy. Spolu s pevnými časťami, vodou, slnkom, inými energiami. Pre nás všetkých je dôležité si uvedomiť, že regeneratívne poľnohospodárstvo nie je len záležitosťou poľnohospodárov, ale aj spotrebiteľov, tvorcov politík a podnikateľov. Každý z nás môže prispieť k tejto zmene - či už podporou miestnych farmárov, výberom udržateľných produktov alebo aktivizmom v oblasti ochrany životného prostredia. Budúcnosť našich krajín, zdravia a planéty závisí na tom, ako sa rozhodneme správať k pôde a prírode dnes.

Vyčerpaná pôda nemôže poskytovať kvalitné plodiny, čo má negatívny dopad na naše zdravie aj životné prostredie. Či už ste skúsený pestovateľ alebo začiatočník, regeneratívne pestovanie je prístupné každému.

tags: #zivne #pody #pre #pestovanie #rastlin

Populárne príspevky:

• Významy tetovania ľalie
• Ako pestovať georgíny
• Informácie o Kvetinárstve Terno v Čadci
• Symbolika jarných kytíc
• Oslava farieb a vôní