Pestovanie ruží: Kompletný sprievodca pre krásnu záhradu
Ruže, kráľovné záhrad, si získali svoju prezývku vďaka svojej nezameniteľnej krácii a očarujúcej vôni. Sú najtradičnejšími a najčastejšie pestovanými trvalkami v záhradách po celom svete. Hoci je ruža v podstate nenáročná rastlina, pre úspešné pestovanie je dobré poznať aspoň základné informácie o ich nárokoch na pôdu, umiestnenie a zálievku. Ak chcete, aby vaša ruža bola krásna, zdravá a vitálna, musíte sa o ňu dobre starať počas celého roka. Kľúčom k zdraviu ruží je správna starostlivosť, pretože len vďaka nej predchádzame chorobám.
Ruže sú považované za symbol lásky a krásy už od staroveku. Táto nežná krása je ozdobou mnohých záhrad. Pestovanie ruží môže byť odmenou pre každého záhradkára. S trochou pozornosti a správnymi tipmi môžete tieto krásne kvety pestovať aj vo svojej záhrade. Ak si však chcete do záhrady či na balkón vysadiť ruže, mali by ste vedieť, že bez vašej starostlivosti sa im nemusí dariť.
Výber správneho miesta a pôdy
Je dôležité vybrať miesto, kam svieti slnko aspoň 6 hodín denne. Priame slnko zabezpečí rýchly a bujný rast, v polotieni budú rásť o čosi pomalšie. Ruže sú svetlomilné rastliny, a preto potrebujú minimálne 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Ideálnym miestom na výsadbu je juh alebo juhozápad, kde budú mať dostatok slnečných lúčov najmä počas ranných hodín, keď sú najjemnejšie. Aj keď ruže potrebujú slnko, je dôležité zabezpečiť, aby neboli vystavené silným vetrom, ktorý by mohol poškodiť kvety a výhonky.
Bez ohľadu na odrodu, všetky ruže obľubujú dobre priepustnú a ľahkú pôdu. Ideálne sú ílovito-piesočné, no znesú aj kamenisté, suchšie miesta. Ruže obľubujú pôdu, ktorá je hlinitá a dobre priepustná, aby sa zabránilo hromadeniu vody v okolí koreňov. Pre ruže je ideálne, ak pôda dokáže zadržať vlhkosť, ale zároveň zabezpečí dobrý odtok vody. Pre bujný rast a bohaté kvitnutie potrebujú ruže pôdu bohatú na organické látky. Pred výsadbou pridajte do pôdy kompost, hnojivo alebo kvalitný záhradný substrát. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ružiam sa nedarí ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.
Výsadba ruží
Sadenie ruží prispôsobujeme charakteru ich predchádzajúceho skladovania. Tzn., ak si kúpime kontajnerové ruže (ich korene sú umiestnené v pôde, zväčša v hlbšej nádobe), do zeme ich môžeme vysadiť kedykoľvek počas sezóny, dokonca aj v čase ich kvitnutia. Voľnokorené ruže z dôvodu lepšieho prijatia vysádzame na jeseň, príp. na jar. Najlepší čas na výsadbu ruží je na jar alebo na jeseň. Jar je ideálna, pretože rastliny majú dostatok času na zakorenenie pred letným horúčavami. Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne.
Dno jamy odporúčame vysypať trochou piesku, príp. kompostu. Rastlinu dostatočne zalejeme. Pri sadení môžeme pridať kompost, ktorý poskytne vysadeným rastlinám dostatočné množstvo živín. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.
Zálievka a hnojenie
V prvom roku po výsadbe polievame častejšie, aby rastlina dobre zakorenila a bola schopná vlastnej „závlahy“ vďaka hlbokým koreňom. Kríky ruží nie sú extra náročné na závlahu. Môžeme im ju však dopriať počas horúcich dní, najlepšie zavčas ráno a ku koreňom. Ruže potrebujú dostatok vody, ale neznášajú premokrenie. Najlepšie je ich zalievať ráno, aby listy a povrch pôdy mali čas vyschnúť počas dňa, čím sa znižuje riziko plesňových chorôb. Zalievanie by malo byť hlboké, aby sa voda dostala ku koreňom, ale nie časté. Pozor na preliatie: Pri zalievaní dbajte na to, aby ste nezmáčali listy a kvety, pretože to môže podporiť vznik plesňových ochorení. Najlepšou metódou je polievanie priamo na zem okolo koreňov. Polievame ich vždy zospodu, ideálna je pre ne kvapková závlaha. Ruže nesmú byť trvalo zamokrené. Vodu nikdy nelejeme na listy a ani na kvety. Polievanie počas leta je vhodné vo večerných hodinách, no na jar, jeseň a počas zimy ruže večer nezalievajte. Ruže potrebujú najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy.
Ak chceme vypestovať kvalitné rastliny s bohatým kvetenstvom, prísun živín je taktiež dôležitý. Odporúčame hnojiť 2 - 3 krát za sezónu tekutým hnojivom s vyšším obsahom fosforu. Na podporu zdravého rastu a bohatého kvitnutia je dôležité pravidelné hnojenie. Používajte špeciálne hnojivá pre ruže, ktoré obsahujú vyvážený pomer dusíka (N), fosforu (P) a draslíka (K). Frekvencia hnojenia: Prvé hnojenie by malo byť skoro na jar, keď začnú pučať prvé lístky. Nasledujúce hnojenie sa vykonáva každých 4 až 6 týždňov počas vegetačného obdobia, až do konca leta. Od polovice júla už neaplikujeme dusíkaté hnojivá, pretože by rastlina do jesene silno rástla a jej pletivá by nestihli do zimy vyzrieť. To znamená, že by mohla rastlina pri prvých mrazoch namrznúť. Do konca septembra prihnojujeme ružu hnojivom s vyšším obsahom draslíka, vďaka ktorému vyzrejú pletivá, čo zabezpečí vyššiu odolnosť rastliny voči namrznutiu.
Rez ruží
Prvotný rez ruží robíme už krátko po ich vysadení. Aby ruže pravidelne a husto kvitli, je potrebný aj ich každoročný rez. Podľa odborníkov je na rez ruží najlepší čas vtedy, keď začína kvitnúť zlatý dážď (lat. Forsythia). Jednotlivé druhy ruží vyžadujú odlišné spôsoby strihania, avšak nejde o nič náročné. Stačí sa držať základných pravidiel rezu toho-ktorého druhu: mnohokveté floribundy striháme na 5 - 7 očiek, veľkokveté čajohybridy na 2 - 4 očká. Stromčekové ruže režeme na vonkajší púčik tak, aby sme korunku presvetlili, puky by podľa možnosti mali smerovať von z kra. Miniatúrne zakrslé ruže sa nestrihajú. Pôdopokryvné druhy kompletne zrežeme na 10 - 15 cm od zeme. Pri všetkých typoch ruží je potrebné po odkvitnutí zoschnuté kvety odstrániť.
Rez je kľúčový pre zdravý rast ruží. Na jar, skôr ako začnú kvitnúť, odstráňte všetky poškodené, slabé alebo suché výhonky. Tým podporíte tvorbu nových, silnejších výhonkov. Ako rezať: Pri reze ruží používajte ostré záhradné nožnice a režte nad púčikom, ktorý smeruje von od rastliny, čo pomáha pri tvorbe širšej, otvorenejšej koruny. Hlavným cieľom rezu je uchovať zdravie ruže a podporiť jej rast. Správne vykonaný rez zaistí rovnováhu medzi starým a novým drevom, čím sa predĺži životnosť rastliny. Staré drevo ruží stráca vitalitu a schopnosť kvitnutia. Zdravá dreň je v mieste rezu biela alebo zelenkavá. Nahnedlá dreň nie je zdravá a je nutné ju odrezať. Rez by mal byť šikmý, vykonávame ho pár milimetrov od púčika, ktorý smeruje von z kra, aby zostalo vnútro dostatočne osvetlené. Výnimkou, keď striháme na vnútorný púčik, je rez prevísajúcich ruží, kde je rast do vnútra žiaduci. Výhony by cez seba nemali nikdy prerastať. Ak sa výhony krížia, jeden z nich odstránime tak, aby sme zabezpečili vzdušnú a otvorenú stavbu kríka. Preriedením hustého vnútra prevzdušníme ker a zabránime prebytočnému hromadeniu vlahy v jeho vnútri. Odkvitnuté kvety zastrihávame nad prvým listom, ktorý sa skladá z 5 lístkov.
V lete už robíme len menšie estetické úpravy v podobe skrátenia silných výhonov približne o 15 cm, slabé výhony môžeme skrátiť viac. Tu však platí pravidlo, že ruže kvitnúce jedenkrát ročne, botanické ruže a popínavé ruže nestriháme vôbec. Plané výhonky vyrastajúce zo zeme odstránime. Choré výhony odstránime - striháme ich až po zdravé drevo. Rez by mal byť mierne šikmý, aby sa v jeho mieste vďaka dažďovým kvapkám nedarilo hubovým ochoreniam. Napadnuté listy odstránime a spálime, v žiadnom prípade ich nehádžeme do kompostu. Kríkové ruže, určené na rez, striháme ešte v puku. Ruža vďaka tomu vydrží vo váze dlhšiu dobu. Odkvitnuté súkvetia pravidelne odstraňujeme. Vďaka tomu bude ruža stále kvitnúť a nebude míňať svoju energiu na rast plodov.
Vysoké kríkové ruže, mnohokveté a veľkokveté ruže môžeme zrezať o jednu tretinu. Koncom jesene prihŕňame korene kompostom, kôrou alebo pilinami do výšky približne 20 cm. Je vhodné zvoliť taký materiál, ktorý môžeme v jari zapracovať do záhonov. Odkvitnuté súkvetia ruže pravidelne odstraňujeme. Opadaných listov sa zbavujeme, odstránime ich zo záhonov, aby sa v nich neusadili spóry húb.
Jak správně prořezat keřové a pnoucí růže pro bohaté kvetení? #ruze #rosa #rez #garden #kvet
Ochrana pred chorobami a škodcami
Ruže sú pomerne náchylné na hubové ochorenia, akými sú čierna škvrnitosť či múčnatka, zo živočíšnych škodcov sú to napr. vošky alebo piliarky. Vošky sú najčastejším škodcom ruží. Objavujú sa najmä na mladých výhonkoch a pukoch, kde sajú šťavy a spôsobujú deformácie listov a kvetov. Plesňové ochorenia: Čierna škvrnitosť, múčnatka a hrdza sú bežné plesňové choroby, ktoré môžu poškodiť ruže. Na ich prevenciu dbajte na to, aby listy zostávali suché, najmä počas zalievania. Používanie fungicídov alebo postrekov s obsahom síry môže byť efektívne v boji proti plesniam.
Medzi najčastejšie choroby ruží patrí čierna škvrnitosť. Táto choroba síce rastlinu nezabije, ale oslabuje ju a znižuje jej schopnosť prezimovať. Pri prvom náznaku čiernych škvŕn na listoch je vhodné listy odstrániť a zničiť (neukladať na kompost). V tomto štádiu je dobré aplikovať postrek. V rámci prevencie je ideálne odstraňovať všetky listy opadnuté na jeseň. Vošky najčastejšie nájdeme na mladých výhonoch a pukoch, hlavne v jarnom období, kde vyciciavajú šťavu z rastlín. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a sú ľahko rozpoznateľné. Proti škodcom môžeme tiež aplikovať postrek.
Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne. Najčastejšie ružu napadá čierna škvrnitosť a múčnatku. Čierna škvrnitosť je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte. Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. V oboch prípadoch napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom.
Zazimovanie ruží
Pred príchodom silnejších mrazov odporúčame zasypať stred rastliny ľahkým substrátom, príp. kompostom či pomulčovanou kôrou do výšky 15 - 20 cm od zeme. V oblastiach s mrazmi je dôležité chrániť ruže pred chladom. Na jeseň po poslednom reze prihrňte okolo rastlín mulč alebo kompost, aby ste chránili korene. Ružiam môžeme pomôcť prekonať zimu pridaním dodatočnej izolácie k základni rastliny a to nakopcovaním zeminy alebo kompostu do výšky 20 cm, prípadne aj následným prikrytím čečinou alebo slamou. Týka sa to najmä ruží citlivých na nízke teploty (čajové hybridy, floribundy a iné menšie moderné ruže). Najpraktickejším a najpoužívanejším spôsobom ako si vytvoriť nové rastliny je rozmnožovanie ruží pomocou odrezkov.
Po uplynutí zimných mrazov, keď už nečakáme veľké výkyvy teplôt, môžeme odstrániť zimný kryt ruží. Ak sme pri zimnom kopcovaní ruží použili zeminu, môžeme ju rozhrnúť v záhone. Ak sme však pri kopcovaní použili ihličie, zo záhona ho odstránime. Vysadené ruže zbavíme vyschnutých častí a starých kvetov, v ktorých by mohli prezimovať škodcovia. Nabrúsenými nožnicami odstránime všetky poškodené časti rastliny.
Rozmnožovanie ruží
Tak ako každá rastlina, aj ruže je možné sadiť zo semienka. Tento spôsob je však zdĺhavý a často sa využíva iba pri získavaní nových odrôd pri šľachtení. Najčastejšie ruže rozmnožujeme odrezkami a týmto spôsobom si môže ruže vypestovať naozaj každý.
Rozmnožovanie ruží z odrezkov je najjednoduchší spôsob ako získať nové rastliny toho istého druhu. Ak máte odrodu, ktorej sa vo vašej záhrade darí alebo máte možnosť získať nový druh z inej záhrady, odobratie odrezkov je lacný spôsob ako rozšíriť vašu kolekciu. Zakoreniť odrezky je možné v podstate kedykoľvek počas roku, ale pre najlepšie výsledky je vhodné spraviť tak na jar alebo jeseň, kedy sa teplota pohybuje medzi 15 až 30 stupňov. Vyberte výhony tesne pod pukom ruže, ktoré sú pred rozkvitnutím. Druhou možnosťou je výhon pod pukom, ktorému začali opadať lupene. Odrezané časti by mali 10 - 20 cm dlhé. Obsahovať by mali 3 - 5 nód (miesta kde na stonke vyrastajú listy, puky). Po odstrihnutí je treba odrezky vložiť do vody. Nožnicami čiastočne odstránime zelenú povrchovú vrstvu (nie po celom obvode, najlepšie na 3-4 miestach). Odrezky vložíme do zakoreňovacieho hormónu do hĺbky cca 5 cm. Odstránime väčšinu listov a prípadne aj puky, ponecháme vrchný pár listov. Pripravené odrezky zatlačíme 5 cm do substrátu, polejeme, zakryjeme pre udržanie vlhkosti a uložíme na miesto mimo priameho slnečného žiarenia. Vysadené odrezky je nutné kontrolovať, polievať a občas zložiť kryt a vyvetrať. Zakorenenie zvyčajne trvá mesiac až dva. Potom ako začnú odrezky nahadzovať listy a korene na spodu kvetináča začnú prerastať von, môžeme odložiť kryt a rastliny aklimatizovať. Doprajte rastlinkám niekoľko mesiacov v kvetináči, kde zosilnia a budú schopné sebestačne rásť v záhrade.
Najpraktickejším a najpoužívanejším spôsobom ako si vytvoriť nové rastliny je rozmnožovanie ruží pomocou odrezkov. Ideálnym obdobím na odoberanie odrezkov ruží je počas ich najrýchlejšieho rastu (prelom jari a leta). Vyberieme si zdravú časť stonky (vhodnejšie sú stonky z hornej časti rastliny a z vonkajšej strany - stonky zo stredu rastliny majú menšiu pravdepodobnosť prijatia) s minimálne 3 listami a odoberieme z nej 10 - 15 cm odrezok, ktorý kvôli zväčšeniu zakoreňovacej plochy zrežeme zospodu v uhle 45°. Väčšina odrezkov zakoreňuje lepšie ak je tento rez tesne pod listom. Odrezok môžeme kvôli väčšej úspešnosti namočiť do rastového hormónu a zasadíme do hĺbky 5 cm do výsadbového substrátu. Odrezok môžeme zasadiť do kvetináča alebo priamo do záhrady. Zasadený odrezok výdatne polejeme a prikryjeme veľkým zaváraninovým pohárom na udržiavanie teploty a vlhkosti (pri vysokých teplotách a priamom slnku pohár čiastočne zatienime aby sa ruža neprehriala). Pôdu udržiavame vlhkú no nie premočenú. Odrezok sa väčšinou zakorení do 3. až 4. týždňov. Následne môžeme ružu presadiť na jej finálne miesto v záhrade, pričom sa vyhýbame teplotným šokom (presádzame neskoro večer alebo keď je pod mrakom).
Druhy ruží
V súčasnosti existuje veľké množstvo kultivarov rôznych farieb, výšok, veľkostí i tvarov. Ruže sa najčastejšie pestujú ako samostatne stojace. Širokým spektrom pestovateľských tvarov sa pýšia aj ruže svetoznámej značky Kordes (založená už v r. 1887!). Klasické šľachtené popínavé odrody ruží rôznych farieb a typov kvetov dorastajúce do 2,5 - 3 m. Zakvitnú viackrát počas sezóny, vytvárajú viacpočetné kvetenstvá. Veľmi vitálne popínavé ruže kvitnúce jedenkrát v sezóne, zvyčajne na prelome júna/júla. Odrody veľmi nízkeho vzrastu (20 - 40 cm) vhodné do skaliek, predzáhradiek, vynikajúco sa hodia do nádob na balkóny či terasy. Ide o odolné plazivé ruže nenáročné na starostlivosť. Svojim kompaktným tvarom môžu vytvárať súvislé kríčkové porasty s bohatým kvetenstvom. Veľmi dobre pokrývajú svahovitý terén, hodia sa tiež do záhonov i kvetináčov. Najuniverzálnejšia skupina bohato kvitnúcich ruží vhodných do záhonov, v ktorých sa výborne kombinujú s inými ružami alebo trvalkami. Kríkové ruže najvyššej triedy s veľkými bohatými kvetmi. Mohutnejšie ružové kríky dorastajúce do 1,5 - 2 metrov. Vyniknú ako solitéry alebo v kombinácii s drevinami či vyššími trvalkami v prírodne ladených záhradných kompozíciách. Mnohokveté ruže, ktorých vôňa je výrazná, kvety krásne a zdravé. Ide o šľachtiteľsky elitnú triedu, ktorej aromatické kvety prešli profesionálnou analýzou - ich etiketa obsahuje tzv. Okrem vyššie spomenutých Kordes ruží sú veľmi žiadané a obľúbené aj kultivary starých anglických odrôd ruží skrížené s tými modernými. Podľa mena ich šľachtiteľa získali názov DAVID AUSTIN® ruže. Sú to unikátne historické ruže s moderným nádychom súčasnosti. Spájajú v sebe tie najlepšie vlastnosti: neskromnú eleganciu kvetov, harmonickú vôňu i stále viac požadovanú odolnosť.
Kordes ruže, ako aj David Austin® ruže sú garanciou kvality. Ruže prichádzajú v rôznych formách a farbách. Rôzne druhy ruží vyžadujú rôzne podmienky na rast a starostlivosť.
tags: #zlta #ruza #pestovanie