Pestovanie žltého melónu: Komplexný sprievodca pre bohatú úrodu

Plody plné živej vody - aj tak možno charakterizovať prakticky všetky druhy melónov. Melóny sú skvelým doplnkom každej záhrady a ich pestovanie môže byť veľmi zábavné a odmeňujúce. Hoci sa melón bežne pestuje v teplých klimatických podmienkach, s vhodnou starostlivosťou sa dá úspešne pestovať aj v miernejších oblastiach. Rozhodne neplatí, že by sa tejto rastline u nás darilo iba v južných oblastiach. Kľúčová je skôr správna voľba odrody pre konkrétnu nadmorskú výšku a podnebie. Pestovanie melónov môže byť zábavné a odmeňujúce.

Čo je žltý melón?

Melóny patria do čeľade tekvicovitých. Všeobecne rozlišujeme dva základné druhy melónov - vodný a cukrový. Žltý melón (Cucumis melo var. inodorus) patrí medzi cukrové melóny. Má žltú kôru a svetložltú alebo bielu dužinu. Cukrové melóny spoznáte nielen podľa žltej šupky a dužiny, sú tiež menšie a majú trochu iný povrch ako vodové, teda červené melóny. Žltý melón má menšie plody ako melón červený, ale obsahuje viac cukru a má väčšiu energetickú hodnotu.

Cukrový melón je jednoročná, poliehavá i popínavá, silno rozvetvená rastlina s výhonmi dlhými až 150 cm, s úponkami a väčšinou so zaokrúhlenými listami. Z hlavnej stonky vyrastajú z úžľabín listov bočné výhonky, na ktorých väčšinou kvitne a plodí. Celá rastlina je chlpatá. Koreňový systém je dobre vyvinutý, z hlavného zvislého koreňa odbočujú bočné koreňové výhony, ktoré sa bohato rozvetvujú a vytvárajú hustú koreňovú sieť. Veľká časť koreňov prerastá k povrchu pôdy, čo má výhodu v tom, že tieto korienky dokážu dobre využiť i menšie zrážky. Kvety má žltkasté, väčšinou jednopohlavné a jednodomé, podobné uhorkovým. Samčie kvety rozkvitajú o niekoľko dní skôr ako samičie, ktoré ľahko poznáme podľa spodného guľovitého semenníka. Plody podľa odrody majú rôzny (guľatý i pretiahnutý alebo rebrovitý) tvar, sú rôznej veľkosti. Ich povrch môže byť hladký, bradavičnatý, sieťovaný, žltej, bielej, oranžovej, zelenej, sivej i hnedej farby.

Populárne odrody žltého melónu

• Melón Ananás (Cucumis melo var. Ananas): Melón 'Ananás' je populárna odroda melóna s vynikajúcou chuťou a vysokým obsahom cukru. Plody majú jemnú ananásovú arómu, s krémovou a šťavnatou dužinou. Melóny dorastajú do hmotnosti 1,9 - 2,2 kg. Sú oválne, na povrchu jemne oranžové s výraznou sieťovinou.
• Oranž
• Solar - F1
• Ananas
• Lednický cukrový
• Solartur

Príprava na pestovanie

Kedy vysievať a presádzať

Melóny sú citlivé na chlad a potrebujú teplé podmienky na klíčenie a rast. Najlepší čas na výsev melónov je po posledných jarných mrazoch, keď je pôda dostatočne teplá - ideálne okolo 21 °C. Čas na pestovanie melónu zo semienka prichádza zhruba na konci marca alebo v apríli. Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm. Teplota v čase klíčenia by mala byť aspoň 20 °C.

Pre pestovanie melóna priamo zo semena sa ľuďom, ktorí nikdy nepestovali melóny, odporúča z odrôd, ktoré sú v pestovateľskej branži už niekoľko rokov osvedčené. Ak ste si semienka kúpili v obchode, budú pravdepodobne pripravené na zasadenie do pôdy. Ak ste si z kupovaného melónu odložili, je potrebné, aby boli minimálne 2 roky odležané. Semienka sa pred vysadením namočia na 12 hodín do vody s teplotou 25 °C a zasadia sa do ľahkého napareného substrátu (kompostovanú pôda s trochou piesku a rašeliny prehrejeme na pare) približne do hĺbky 3-5 cm.

Substrát získame, ak zmiešame polovicu kompostovanej pôdy so štvrtinou rašeliny a štvrtinou piesku a všetko na pare alebo v rúre prehrejeme. Vlhkosť substrátu udržiavame rosením, prípadne prekrytím fóliou až do vzídenia. Keď rastlinky rozvinú deložné lístky, tak ich presadíme - najlepšie do rozpojiteľných fóliových zakoreňovačov s priemerom 10 cm, v ktorých sa sadenice jednak dobre vyvíjajú, ale pri ich vysádzaní na stanovište sa ich koreňová sústava neporušuje. Predpestované sadeničky melónov môžete do záhrady premiestniť najskôr v polovici mája. Kľúčové je, aby už v tomto období nehrozili mrazíky. Sadenice už budú mať pevné lístočky.

Vrúbľovanie melónov

Zaujímavý spôsob, ako melónom zvýšiť ich vitalitu a odolnosť jednak voči chorobám, ale aj trochu znížiť ich vysoko tepelné nároky (vhodné to je pre tepelne menej priaznivé polohy), je naštepiť ich klíčiace rastlinky na tekvicu figolistú (Cucurbita ficifolia), ktorá má aj bohatší koreňový systém, a teda i vyššiu plodnosť. Vrúbľované melóny v sebe spájajú hneď dve hlavné výhody. Hlavne sa jedná o nízky výskyt hubových chorôb, s ktorými sa pestovatelia melónov môžu stretávať. Druhým dôvodom vrúbľovania melónov je zvýšenie ich výnosu, pretože vrúbľovaná rastlina dokáže priniesť aj viac ako 80 kg plodov.

Pri pestovaní vrúbľovaného melónu je na mieste najskôr pristúpiť k ich predpestovaniu. Rastlinkám v štádiu prvých pravých lístkov asi 1,5 cm pod nimi šikmo žiletkou narežeme obe stonky a zasunieme ich zárezy do seba, oviažeme staniolom alebo umelohmotnou páskou a zasadíme do zakoreňovača. Zrastanie trvá asi 10 dní. Po tomto čase odrežeme vrchnú časť tekvice nad zrastom. Iným, možno jednoduchším spôsobom je štepenie do klínka. Pri ňom klíčiacu rastlinku tekvice narežeme medzi deložnými lístkami smerom dolu a do vytvoreného priestoru vložíme vrúbeľ melóna, ktorý sme pod listami klínovito zrezali. Pri sadeniciach vrúbľovaných melónov sa zeminou zasypáva iba podnož. Miesto vrúbľovania musí vyčnievať nad povrch, aby nedošlo k zakoreneniu. Ak sa napriek tomu melón pokúsi zakoreniť, treba mu korienky opatrne odstrániť.

Melón si nevyžaduje špeciálnu pôdu, darí sa mu v ťažších, aj ľahších pôdach. Podstata je v tom, že tekvica si vytvorí násobne väčší koreňový systém, čiže dokáže melónu doručiť viac živín aj vlahy, plus je pre ňu typický bujný rast. Pri bežnom pestovaní melón toľko listov nemá ako štepený. Navyše slnko, keď svieti priamo na plod, ho neprimerane zohrieva. Veľa listov štepeného melónu poskytuje plodom dostatok príjemného tieňa aj výživy. Preto je jedna rastlina schopná priniesť niekoľko násobne vyššiu úrodu ako pri klasickom melóne, kde bežne na jednej rastline dozrieva jeden či dva plody.

Podmienky pestovania

Teplo a slnko

Keďže cukrový melón pochádza z tropických oblastí, tak jeho nároky na teplo sú vysoké. Kľúčovým faktorom pestovania melónov je dostatok tepla a svetla. Optimálna denná teplota hlavne pôdy je okolo 25 °C, nočná by nemala klesnúť pod 14 °C. Pri teplote 10 °C už melón zastavuje rast, pričom teploty blížiace sa k +1 °C sú pre neho už likvidačné. Teplota vzduchu sa môže pohybovať v rozpätí 18 - 30 °C. Melóny potrebujú plné slnko, aspoň 6-8 hodín denne. Vyberte pre ne teplé a slnečné stanovište s dobre priepustnou pôdou. Melóny milujú teplo a neznášajú chladné počasie, dokonca nemajú rady ani silný alebo dlhý dážď a už vôbec nie vietor. Mali by sa sadiť na miesta, kde je bezvetrie, prípadne je takmer nevyhnutné toto mieste zabezpečiť nejakou veternou bariérou, napr. okolo melónov vysadíte krík, kukuricu alebo proste niečo, čo neprepúšťa vietor.

Do skleníka môžete sadeničky spravidla vysadiť na prelome apríla a mája. Všeobecne sa odporúča umiestniť tu jednu sadenicu na zhruba 150 cm. Pamätajte, že skleník je nutné nechávať z času na čas otvorený, aby sa do neho dostal hmyz a mohol kvety opeľovať. V krytých priestoroch však musíte v čase kvitnutia zabezpečiť prístup opeľovačom (včelám, osám, čmeľom). Najlepšie preto je sadiť ich bližšie k dverám, kde si ich hmyz počas vetrania nájde. Ak ich pestujete v skleníku, nezabudnite, že vám tam chýbajú včely a melóny treba opeliť štetcom.

Pôda a živiny

Aj na pôdu a živiny v nej sú melóny veľmi náročné. Pôda by mala byť ľahšia až stredná, výhrevná, veľmi dobre zásobená humusom a bohatá aj na živiny, dobre odburinená a nezamokrená. Pôda by mala byť bohatá na organické látky, s pH okolo 6,0-6,8. Pred výsevom je dobré pôdu prekypriť a zapracovať do nej kompost alebo organické hnojivo, aby ste zabezpečili dostatok živín pre rastliny. Dobré je, keď na jeseň do nej zapravíme hnoj v dávke 300 - 500 kg na ár, prípadne použijeme kvalitný a o minerálne živiny a stopové prvky obohatený kompost, a na jar pridáme ešte aj kombinované hnojivo alebo aspoň zmes síranu amónneho, superfosfátu a draslíka zasa vo forme obohateného kompostu.

Počas rastu rastlín, najmä v skorých fázach, použite hnojivá bohaté na dusík, aby ste podporili zdravý rast výhonkov a listov. Organické hnojivá, ako je kompost alebo hnoj, dodávajú pôde dôležité živiny a zlepšujú jej štruktúru. Ak ste pôdu pripravili podľa odporúčaní, melónom sa pravdepodobne bude dariť a postačí, ak ich pohnojíte až na samom začiatku kvitnutia tekutým hnojivom alebo bio hnojivom. Bio hnojivo získate z výluhu niektorých rastlín, napr. výluh zo žihľavy, ktorý je univerzálny a účinný. Vhodným hnojivom na melóny je aj NPK (univerzálne záhradné hnojivo) alebo hnojivová zálievka so slepačím trusom. Toto hnojivo je možné zakúpiť si aj v granulovanej forme, ktoré môžete zapracovať do pôdy. Dobré hnojivo na uhorky a aj na melóny je Hoštické hnojivo, ktoré obsahuje zase trus z morských vtákov.

Zavlažovanie

Voda je silným rastovým motorom melónov, ktorá je dôležitá aj pre bohatú a chuťovo kvalitnú úrodu plodov. Melóny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby plodov. Závlahy by sa však mali realizovať podmokom primeranou intenzitou bez rozbahnenia pôdy (následný pôdny prísušok je škodlivý) a mali by byť rovnomerne dávkované podľa klimatickej situácie. Polievajte rastliny priamo na pôdu a vyhnite sa vlhkosti na listoch, aby ste predišli plesňovým ochoreniam. Zavlažovacia voda by mala mať aspoň teplotu danej pôdy, a preto si ju zohrievame napríklad v sudoch na slnku, prípadne aj priamo vo fóliovníku. Používajte vodu s podobnou teplotou ako teplota pôdy, polievajte ich pravidelne a nie príliš, tak aby ste nespálili listy. Veľmi dôležité je zavlažovať hlavne v čase pred rodením plodov a začiatkom ich rodenia. Samozrejme, že poskytovanie vody je stále, ale už nie v takom množstve. Keď sa začnú plody melónov zväčšovať a dozrievať, znížte frekvenciu zavlažovania. Melóny milujú vodu, ale nie hocijakú, milujú teplé počasie, ale nie hocijaké.

Pestovanie v záhrade, skleníku a kvetináči

V záhrade

Ak sa rozhodnete pre sadenie melónu na záhrade, voľte slnečné miesto, ktoré je dobre chránené pred vetrom. Pripravte si na záhrade pre túto chutnú zeleninu miesto a vyhĺbte jamky, ktorých dno naplníte hnojom. Sadenice vysádzajte von až po polovici mája, kedy už nehrozia mrazy a teplota je vyššia. Medzi riadkami nechávajte vzdialenosť aspoň 1,5 metra, pretože melóny potrebujú dostatok priestoru na rozrastanie svojich výhonkov. Optimálny pestovateľský spon je 120 až 130 x 50 až 60 cm. Pôdu môžete prihnojiť maštaľným hnojom alebo dobre rozloženým kompostom. Rastliny je vhodné nastlať čiernou netkanou textíliou alebo slamou.

Cukrové melóny poškodzuje hlavne pleseň uhorková, proti ktorej porast ošetrite rovnako ako v prípade uhoriek nakladačiek. Venujte pozornosť zdravotnému stavu rastlín, aby ste pri výskyte choroby či škodcu zasiahli čo najskôr. Melóny môžete presadiť v čase objavovania sa prvých lístkov. Pred tým, ako ich zasadíte vonku, mali by ste ich postupne otužovať, až na teplotu 16 °C. Lepšie sa tak prispôsobia vonkajším podmienkam a nebudú sa dlho zotavovať z teplotného šoku. Ak máte planty, urobte to rovnako.

V skleníku alebo fóliovníku

Melóny môžete pestovať aj v parenisku, vo fóliovníku alebo v skleníku. Do skleníka môžete sadeničky spravidla vysadiť na prelome apríla a mája. Všeobecne sa odporúča umiestniť tu jednu sadenicu na zhruba 150 cm. Pamätajte, že skleník je nutné nechávať z času na čas otvorený, aby sa do neho dostal hmyz a mohol kvety opeľovať. V krytých priestoroch však musíte v čase kvitnutia zabezpečiť prístup opeľovačom (včelám, osám, čmeľom). Najlepšie preto je sadiť ich bližšie k dverám, kde si ich hmyz počas vetrania nájde.

V kvetináči

Áno, melóny môžete pestovať aj v kvetináči, ale potrebujú dostatok miesta na rast. Ak sa chcete pustiť do pestovania melónov na balkóne, môžete tak urobiť pomocou vhodnej nádoby. Tá by mala byť priestranná a jej hĺbka by mala byť aspoň 65 cm. Rozmer je v tomto ohľade dôležitý a platí, že čím väčší, tým lepší. Melón pokojne zasaďte aj do kvetináča na balkóne. Zvoľte radšej väčší kvetináč s minimálnou hĺbkou 60 cm, aby ste ho nemuseli presádzať, pretože presádzanie nemá rád. Umiestnite ho na slnečný balkón s mriežkovou oporou, po ktorej sa pri raste môže šplhať. Mriežka musí byť pevná, aby uniesla váhu plodov.

Starostlivosť o melóny

Zaštipovanie a formovanie

Ich tvorbu a tým aj plodnosť môžeme pri niektorých odrodách podporiť zaštipnutím hlavnej stonky na mladých rastlinách za 4. - 5. listom. Postranné výhony sa potom zaštipujú za 5. až 6. listom. Plody je vhodné podkladať, aby neležali priamo na pôde. Na jednej rastline nechávame dozrieť v dobrých podmienkach len maximálne 3 - 4 plody, ktoré zberáme najlepšie počas chladného rána. V prípade veľkého množstva plodov, nebudú také veľké a sladké, pretože melón ich nebude stíhať a vedieť vyživovať.

Škodcovia a choroby

Melóny môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, slimáky, alebo červy. Žlté melóny chytá múčnatka, na tú používam Thiovit jet. Hneď po prvých príznakoch treba listy postriekať. Tie napadnuté zoschnú a nové ju už nemajú. Melóny sú náchylné na plesňové ochorenia, najmä ak sú listy vystavené nadmernej vlhkosti. Najväčším problémom, ktorý môže melón mať, je nedostatok svetla a vody. Akonáhle sa objaví múčnatka uhorková, ktorú spoznáte tak, že na listoch sa objavujú biele fľaky/škvrny, je potrebné ošetriť chemicky a to napr. prípravkami s obsahom citrusovej silice, ktorá je účinná v boji proti hubovitým chorobám. Čo sa týka škodcov, ohrozujú ho hlavne vošky, prípadne rovnaké škodce, ktoré otravujú aj uhorky. Tu vám pomôže aj BIO domáci postrek, výluh zo žihľavy. Z chemických prípravkov to môže byť napr. Karate Zeon.

Tabuľka najčastejších škodcov a chorôb žltého melónu:

Zber úrody

Melóny sú pripravené na zber, keď sa kôra zmení na matnú farbu a pri poklepaní vydávajú dutý zvuk. Ďalším znakom je, keď sa stopka pri plode ľahko oddeľuje od hlavného výhonku. Zrelosť melónu spoznáte podľa intenzívnej vône, žltkastého zafarbenia šupky a jemného zmäknutia na konci plodu. Stopka často prirodzene vysychá, čo je znak blízkej zrelosti. Zberajte melóny ostrým nožom a nechajte na plode časť stopky, čo pomôže predĺžiť jeho životnosť. V teplých podmienkach dozrievajú od júla do augusta. Príliš skorý zber môže spôsobiť menej sladkú dužinu, preto je dôležité počkať na plnú arómu.

Zrelému melónu začne žltnúť spodok. Najskôr je biely, potom žltne. Zrelý melón ho má mať taký pekný žltý. Dobrým indikátorom zrelosti je aj to, že melónu zoschne nie stopka, to by bol už melón dávno prezretý, ale fúz. Tesne nad stopkou plodu. Je to logické, lebo rastlina už dozretý melón držať fúzom nemusí, tak uschne. Rastlina by ho chcela pustiť, aby melón spadol a vypustil semená. Stopka je zelená stále. Dobré dozretie a vychutenie týchto melónov si však okrem tepla vyžaduje aj priame slnko, takže zamračené leto ich chuti veľmi nesvedčí. Ak sa predsa len stane, že omylom odtrhnete nie ešte úplne dozretý melón, nechajte ho niekoľko dní v teple na slniečku. Postupne dozreje podobne ako napríklad rajčiaky.

tags: #zlty #vodny #melon #pestovanie

Populárne príspevky:

• Pestovanie ananásu doma
• štýlové kvetináče do záhrady
• Liečivé účinky púpavy
• Kompletný sprievodca pestovaním konope
• Umelé kvety ako štýlová dekorácia a praktické riešenie