Slovenčina a čeština: Porovnanie a vývoj
Obe v súčasnosti odlíšené etnické skupiny - český a slovenský národ - pôvodne patrili do praslovanského etnika s predpokladaným spoločným praslovanským jazykom.
Po príchode do stredoeurópskeho priestoru sa historickým vývinom začlenili do jedného spoločenského a politického útvaru s jednotným kultúrnym jazykom, avšak dlhé obdobie ich existencie v odlišných štátnych celkoch sa pokladá za jednu z historických príčin vzniku dvoch samostatných spisovných jazykov - českého a slovenského jazyka.
K zbližovaniu týchto geneticky veľmi blízkych jazykov dochádzalo počas spoločného štátu Cechov a Slovákov (1918 - 1993).
Aktívne kontakty obidvoch jazykov sa prehlbovali v spoločných sociálnych a ekonomických podmienkach vzhľadom na komunikačné potreby občanov spoločnej republiky.
V tomto období je jazyková komunikácia Cechov a Slovákov ovplyvnená pasívnym bilingvizmom (lingválna konvergencia), okrem extrémnej blízkosti jazykov podporovaným aj celoštátnymi dvojjazyčnými médiami, v ktorých bol pomer vysielania 60 % : 40 % v prospech češtiny, a rozsiahlymi spoločenskými, pracovnými a kultúrnymi kontaktmi.
Podľa výskumov F. Uhera (1990) existuje medzi češtinou a slovenčinou formálna a významová zhoda v textoch v rozsahu 38%, čiastočná zhoda v rozsahu 46%, komunikačné problémové lexémy predstavujú 16%. Napríklad z 500 najfrekventovanejších lexém je 230 úplne zhodných (t. j. 46%), 154 (30, 8%) lexém čiastočne zhodných a 116 (23, 2%) lexém celkom odlišných, pórov. Sokolová (1991).
Paralelne sa rozvíjala hlavne slovná zásoba slovenčiny a češtiny.
Po rozdelení federácie v r. 1993 sa situácia zmenila.
Hoci vzťahy Cechov a Slovákov (ako ukazujú najnovšie sociolingvistické výskumy, pórov. Štich, 1995) sa obojstranne hodnotia výrazne pozitívne, redukovali sa spoločenské, pracovné aj kultúrne kontakty, zmenila sa situácia v médiách, a preto možno očakávať postupné odďaľovanie jazykov.
Napriek tomu niektoré kontakty pretrvávajú: v obmedzenej miere sú vydávané československé periodiká, aj naďalej sa organizujú česko-slovenské odborné a kultúrne projekty, bežné sú vstupy českých publicistov do slovenského rozhlasového a televízneho spravodajstva a naopak, rozšírený je český dabing v televíznom vysielaní aj na videokazetách.
Ďalším zdrojom kontaktov oboch jazykov sú paralelné česko-slovenské texty v obchodnej sfére (pórov. Nábělková, 1996; Rangelova, 1997).
Koncom 90. rokov sa začínajú opäť rozvíjať nadštandardné vzťahy v oblasti kultúry a vzdelávania.
V r. 1997 bola podpísaná dohoda o vzájomnej spolupráci medzi českým a slovenským rozhlasom, začiatkom r. 1999 bola uzavretá takáto zmluva aj medzi verejnoprávnymi televíziami v oboch republikách.
Na úrovni ministerstiev školstva boli dohodnuté nové podmienky vysokoškolského štúdia Cechov na Slovensku a Slovákov v Čechách: študenti môžu používať počas celého štúdia vrátane prijímacích skúšok svoj rodný jazyk.
Na výskum vzťahov češtiny a slovenčiny v nových podmienkach bol zameraný česko-slovenský projekt, ktorý sa zaoberá vývinom česko-slovenského pasívneho bilingvizmu (pórov. Musilová, 1997, 2000).
Pred rokom 1993 vychádzala výučba češtiny na slovenských a slovenčiny na českých pedagogicky zameraných vysokých školách práve z existencie pasívneho perceptívneho bilingvizmu, tak, aby boli schopní čítať a interpretovať české a slovenské texty.
Študenti slovakistiky a bohemistiky získavali informácie o češtine či slovenčine a o českej či slovenskej literatúre v rámci povinných disciplín.
Po r. 1993 sa z češtiny a slovenčiny postupne stali „cudzie" jazyky s osobitným štatútom.
Prejavilo sa to napríklad v tom, že z pôvodne povinných disciplín sa stali disciplíny nepovinné, povinne voliteľné, výberové, prípadne sa daný jazyk nevyučuje vôbec.
Z anketového prieskumu, uskutočneného koncom roka 1998 na bohemistických a slovakistických pracoviskách vysokých škôl v Čechách aj na Slovensku, vyplynulo, že väčšine spomínaných pracovísk daný stav nevyhovuje.
Existujúca literatúra (Pauliny et al., 1972; Bělič et al., 1964; Uher, 1990; Sokolová, 1991) už nezodpovedá zmenenej spoločenskej a jazykovej situácii; navyše, v kodifikácii obidvoch jazykov prebehli viaceré úpravy (1991, 1993, 1998, 2000), ktoré sa v predloženej publikácii Slovenčina a čeština.
Koncom deväťdesiatych rokov 20. storočia sa v rámci projektu Súčasné československé a slovensko-české jazykové kontakty, ktorý prebiehal vďaka podpore nadácie Research Support Scheme Open Society Foundation (č. 118/1998), vytvorili študijné materiály Renovovaný kurz českého jazyka pre Slovákov a Renovovaný kurz slovenského jazyka pre Čechov (K. Musilová, M. Sokolová, D. Slancová, J. Dršatová).
Predkladaný učebný materiál Slovenčina a čeština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami nadväzuje jednak na učebnicu M. Sokolovej Český jazyk (1991) a jednak na spomínaný výskum a jeho výsledky.
Je určený hlavne bohemistom a slovakistom zaujímajúcim sa o druhý jazyk, vrátane účastníkov Letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca, preto sa v ňom vychádza zo synchrónneho porovnávania s posilnením všeobecnolingvistického aspektu, pričom sa pamätá aj na slavistické hľadisko.
V cvičeniach sú okrem porovnávacích úloh pre obidva jazyky (O) často aj paralelné úlohy určené primárne bohemistom (S) a slovakistom (C) na precvičovanie javov v druhom jazyku.
V slovenskom jazyku sa často stretávame s javmi ako napríklad:
- Striednica dz (z) za skupinu \*dj (dj -> dz (z): s. medza - č. mez - p. miqdza - hls.
- Zachovanie skupiny \*kv (s. kvet - č. květ - p. kwiat - his.
- Skupina \*gv (hv), napr. s. hviezda - č. hvězda - p. gwiazda - his.
- Metatéza likvid \*TerT -> TreT (->s. breh - č. břeh - p. brzeg - his. břeh), \*TorT -> TroT, TraT (s. krava - č. kráva - p. krowa - hls. kruwa), orT, olT -> roT, loT, v slovenčine -> raT, laT (s. lakeť - č. loket - p. lokieč - hls. lochč, - s. rastlina - č. rostlina - p. - hls.
- Spoluhlásková skupina dl (s. radlo, radlica - č. rádio, radlice - p. radlo, radlica - hls.
- V zsl. jazykoch prebehla kontrakcia {-aja -> -á {-a): s. dobrá - č. dobrá - p. dobra - hls.
- Spoločná je aj tzv. tretia palatalizácia ch -> š: s. všetko - č. všechno - p. wszystko - hls.
Čeština spolu s poľštinou majú isté spoločné znaky, ktoré ich odlišujú od slovenčiny, napr. početnejšie hláskové alternácie; bohatšiu deklinácia (sedem pádov), skloňovanie maskulín typu kolega, poeta čiastočne podľa ženského vzoru; častejšie používanie príčastí a prechodníkov; prítomnosť minulého prechodníka; rozlišovanie rodov aj v pluráli minulého času slovies; častejšie použitie pasíva; početné zložené súvetia, najmä v písanej podobe textov; bohato zastúpené archaické javy v hláskosloví, morfológii.
Synchrónne porovnanie fonologických systémov
V rámci synchrónneho porovnávania fonologických systémov češtiny a slovenčiny môžeme pozorovať nasledujúce charakteristiky:
Samohlásky
- Stúpavé dvojhlásky: Slovenčina má tri i-ové dvojhlásky ia, ie, iu a dvojhlásku ô [úo], ktoré sa pokladajú za monofonematické jednotky.
- Splývaná výslovnosť: Pre slovenčinu je charakteristická splývaná výslovnosť.
- Tendencia k zachovávaniu sonority: Slovenčina má tendenciu k zachovávaniu stúpajúcej sonority spoluhlások na začiatku slov; rozdielne od češtiny je v slovenčine len málo slov proti tejto tendencii a aj tie sú výpožičkami z češtiny (ľstivý, ľpieť, lkať).
- Hláskové alternácie: Celkovo je v slovenčine najmenej hláskových alternácií zo západoslovanských jazykov, pretože v nej sú oslabené pozície pred gramatickými morfami, kde je výrazná tendencia po jednotnom tvarotvornom základe; pokiaľ však ide o počet alternantov, slovenčina sa od češtiny mimoriadne neodlišuje, pretože pred derivačnou morfémou sa aj v slovenčine realizujú alternácie systémovo.
- Vokalické alternácie: Slovenčina má najvyšší počet vokalických alternácií spomedzi západoslovanských jazykov.
- Česká výslovnosť: V češtine je vyššia frekvencia e, i než v slovenčine (pórov, výsledok přehlásky a na e, u na i v okolí mäkkých spoluhlások).
- Znelostné alternácie v češtine: Čeština má osem párov konsonantov podľa príznaku znelosť - neznelosť - [b:p, d:t, ď:ť, g:k, z:s, ž:š, v:f, x:y :h]; pri dvojici x - h je pozičný variant y, ale na rozdiel od slovenčiny je dvojica [v - f] bez pozičného variantu [w] a hlásky [->,->'] a neznělé [ř# ] sú iba variantmi hlások c, č, ř.
- Regresívna znelostná neutralizácia v češtine: V češtine je regresívna znelostná neutralizácia (rozdielne od slovenčiny okrem vokálov a zvučných - sonórnych konsonantov), rozdiel medzi oboma jazykmi zreteľne vidíme, ak porovnáme tie isté slová v slovenčine a češtine: [bez*! obáú - bes~obaf, bez"! opsahu -bes~opsahu, g"!
- Stúpajúca sonorita v češtine: V kombinácii dvoch konsonantov je v češtine stúpajúca sonorita na začiatku slov obmedzená, takmer nulová - lze, lže, lvi, rtuť, jméno, mše, msta. Mluvnice češtiny (1987) označuje tieto prípady termínom pobočné slabiky. V kombinácii troch konsonantov sa však aj v češtine realizuje princíp stúpajúcej sonority {sklo, stlát, ztlumit, strom, strava, struna, střecha, skřípot, zdraví).
- Výslovnosť skupín st, sp, sk v internacionalizmoch: V češtine je výslovnosť spoluhláskových skupín st, sp, sk v internacionalizmoch sp, st, sk (pórov.
Obidva jazyky majú zhodne päť dlhých samohlások á, ó, ú, é, í.
Samohlásky ó a čiastočne aj é sú na periférii systému v slovenčine aj v češtine.
Naopak, slovenskému ú môže zodpovedať česká dvojhláska ou.
V obidvoch jazykoch je protiklad krátkeho vokálu proti dlhému vokálu alebo dvojhláske, dlhej nositeľke slabičnosti.
V češtine sa dlhé ú graficky označuje trojakým spôsobom: na začiatku slova, po predpone a v cudzích slovách ako dlhé ú {ústa, neúnavný, túra), vnútri a na konci slov ako ú {stůl, domu) a v cudzích slovách v prípone -ura a -una s krátkym u {kultura - číta sa ako kultúra).
Proti krátkemu i, ý je v obidvoch jazykoch dlhé í, ý.
Proti krátkemu e je v slovenčine častejšie dvojhláska ie a len zriedkavo v koncovkách adjektív dlhé é.
V češtine stojí proti krátkemu e iba jeden pendant é.
Proti krátkemu o je v slovenčine diftong ô {noha - nôh) a len zriedkavo v cudzích slovách a citoslovciach ó {balón, betón, škandalózny, haló).
Pendantom krátkeho o je v češtine tiež dlhé ó, rovnako silne obmedzené na cudzie slová.
Graféma ä a jej ekvivalenty
Tam, kde je v slovenčine graféma ä (ako výsledok za bývalú nosovú hlásku [q] po perniciach p, b, m, v), je v češtine a, ak po ä v slovenskom slove nasleduje tvrdá spoluhláska okrem k (ak nie je uvedené inak, pri príkladoch je vždy prvý slovenský variant):
- mäso - maso
- žriebä - hříbě
- mäta - máta
- pamätať - pamatovat
- zmätok - zmatek
- pata - pata
- vädnúť - vadnout
- zväz - svaz
- svätý - svatý
Ak je v slovenskom slove po ä mäkká spoluhláska alebo k, je v češtine ě, ktoré sa číta ako [je], po m ako [ňe]:
- pamäť - paměť
- päť - pět
- väčší - větší
- deväť - devět
- mäkký - měkký
Vzťah slovenského [a] a českého [a]
Slovenskému [a] zodpovedá v češtine [a] po tvrdej spoluhláske, resp. na začiatku slova:
- a, Alena, na, dva, matka, žena, noha, ruka.
Slovenské [a] korešponduje aj s českým dlhým [a:]:
- zdať sa - zdát se
- vojak - voják
- brať - brát
- spať - spát
- hrať - hrát
Vzťah slovenského [u] a českého [u]
Podobne ako je to pri [a], aj slovenskej krátkej samohláske [u] zodpovedá v češtine [u] len po tvrdých spoluhláskach:
- ruka, zub, dub, už, tu, skupina, ucho, muž, vzduch, republika.
Vzťah slovenského [i] a českého [i]
Krátkemu [i] (grafémám i a y) v slovenských slovách zodpovedá väčšinou [i] (i a y) v českých slovách:
- my, vy, ryba, chytám, jazyk.
Vzťah slovenského [e] a českého [e]
Slovenské krátke [e] korešponduje často s českým krátkym [e]:
- žena, český, slovenský, srdce, sen, chlapec, počet, ten, sem, jeho, že.
Po d, t, n sa označuje ako e alebo e:
- teplo, otec, nemocnice, děti, tělo, Němec;
po b, p, m, v sa označuje aj ako ě:
- pěna, běžet, svět, směr.
Vzťah slovenského [o] a českého [o]
Slovenskému krátkemu [o] zodpovedá české [o]:
- nos, nový, noc, mnoho, o, od, pod, do, on, trochu.
Slovenskému krátkemu [o] môže zodpovedať aj české dlhé [u:] (bývalé ó, graficky sa realizuje ako ú):
- voz - vůz, dvor - dvůr, boh - bůh, soľ - sůl, svoj - svůj, tvoj - tvůj.
V historicky vysvetliteľných prípadoch (často ako striednica za tvrdý jer alebo vkladná hláska) korešponduje slovenské [o] s českým [e]:
- Pavol - Pavel, orol - orel, posol - posel, slovenská prípona -ok s českou príponou -ek (lístok - lístek) a koncovka -om v Isg.
Dvojhlásky
V češtine aj v slovenčine majú dvojhlásky platnosť dlhej hlásky.
Slovenčina má štyri stúpavé dvojhlásky ia, ie, iu, ô, ktoré majú polovokál i alebo u na začiatku.
Čeština má klesavé diftongy, a to v domácich slovách diftong ou (se ženou) a v cudzích slovách diftongy eu, au {auto, neurochirurgie, pneumatika).
Vzťah slovenskej dvojhlásky ie a českých samohlások
Slovenská dvojhláska ie korešponduje s českými samohláskami í, e, é.
S dlhým í korešponduje v Nsg. vzoru vysvedčenie {vysvědčení, psaní, čtení) a v koncovkách adjektív vzoru cudzí í jarní {dalšího, cizímu, cizí dítě, další děti a ženy) a vnútri slov {miesto -místo, biely - bílý, dielo - dílo, pieseň - píseň, podmienka - podmínka, mier - mír, cieľ -cíl).
S českým krátkym e korešponduje dvojhláska ie predovšetkým vnútri slov:
- koniec - konec, myšlienka - myšlenka, nie - ne, čierny - černý, rieka - řeka;
po d, t, n sa e zapisuje ako ě:
- niekde - někde, hľadieť - hledět, vidieť - vidět, vedieť - vědět.
Po b, p, m, v, f sa graféma ě číta ako je (po m ako ňe):
- hviezda - hvězda, rozumieť - rozumět, sovietsky - sovětský.
Vzťah slovenského diftongu ia a českého á
Slovenský diftong ia korešponduje najčastejšie s dlhým á:
- žiadny - žádný
- žiak - žák
- žiarovka - žárovka
- diaľka - dálka
- čiara - čára
- piaty - pátý
- piatok - pátek
Slabikotvorné r, l
V slovenčine sa slabikotvorné r, l nikdy nemôže vyskytovať v pozícii na konci slova.
Na rozdiel od slovenčiny sa v češtine v tejto pozícii môžu vyskytovať slabikotvorné hlásky r, l, m:
- vietor - vítr
- Peter - Petr
- brat - bratr
- niesol - nesl
- padol - padl
- zmysel - smysl
- osem - osm
- sedem - sedm
Vzťah slovenského r a českého ř
Slovenskému r v okolí predných samohlások e, i a i-ových dvojhlások ia, ie, iu zodpovedá v českých domácich slovách hláska ř, ktorá vznikla z pôvodného mäkkého r':
- reč - řeč
- remeslo - řemeslo
- rez...
tags: #znelka #matko #a #klincek #svoboda