Pestovanie cukrovej repy na Slovensku: Výzvy, súčasný stav a budúcnosť

Cukrová repa je dlhodobo strategickou plodinou pre slovenskú poľnohospodársku výrobu, ktorá zabezpečuje sebestačnosť krajiny v produkcii cukru. Napriek tomu čelí sektor mnohým výzvam, od klimatických zmien až po ekonomické tlaky, ktoré ovplyvňujú nielen pestovateľov, ale aj celý cukrovarnícky priemysel.

Vplyv počasia a klimatických zmien na úrody

Extrémne sucho v období vegetácie zhoršilo rast cukrovej repy a negatívne ovplyvnilo jej úrody. Keďže priaznivé počasie pre rast a tvorbu cukru bolo najmä na prelome augusta a septembra, rozhodlo sa s cukrovarmi o oddialení tohtoročného zberu repy o pár dní, aby repa ešte mohla nabrať na cukornatosti a hmotnosti. Predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska Róbert Kovács vysvetlil, že práve počasie je príčinou nižších úrod cukrovej repy.

Klimatická zmena spôsobuje čoraz častejšie extrémy počasia, ako sú veľmi horúce letá a nepravidelné zrážky, čo komplikuje a predražuje pestovanie cukrovej repy. Firma upozorňuje aj na prudko klesajúce objemy repy a zhoršujúcu sa kvalitu suroviny, najmä nižšiu cukornatosť. To výrazne komplikuje a predražuje samotné spracovanie.

Počasie tiež ovplyvňuje výskyt chorôb a škodcov, ktoré napádajú plodinu. Napríklad cerkospóra, ktorá napáda listy, nie je z hľadiska úrody vôbec významná v tomto roku. Zelená nafta pokračovala aj roku 2023 v sume 83,12 eura na hektár.

Ekonomická situácia a podpora sektora

Sebestačnosť v produkcii cukru Slovensku po dlhom čase klesne pod 100 %. Predseda Slovenského cukrovarníckeho spolku a predseda predstavenstva cukrovaru v Trenčianskej Teplej - Považský cukor Michal Abelovič uviedol, že pre sucho bude tohtoročná výroba okolo 150-tisíc ton cukru, čo predstavuje sebestačnosť na úrovni okolo 90 %. Napriek tomu neočakávame výpadky v zásobovaní s cukrom.

Na pestovanie repy a jej spracovanie do podoby bielych kryštálikov je napojených viac ako 3 000 pracovných miest najmä vo vidieckych oblastiach. Sektor prináša pre štátny rozpočet Slovenska každoročne podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) okolo 42 mil. eur a každé jedno euro v podobe podpôr sa štvornásobne vracia do štátneho rozpočtu.

Cena cukru sa v priebehu niekoľkých rokov prepadla z úrovne 1,24 eura za kilogram na hodnoty okolo 65 až 75 centov. V takomto prostredí sa nerozhoduje o prežití fabrík podľa regionálnej tradície, ale podľa výnosnosti v rámci celej skupiny. Dôležitým parametrom pre zachovanie rentability výroby pre pestovateľov je dostatočná a ideálne aj dlhodobo predvídateľná realizačná cena cukrovej repy.

V roku 2023 sa cukrová repa pestovala na výmere 22 323 hektárov, celkový balík na viazanú platbu je vo výške 11 300 000 eur. Viazaná podpora príjmu na cukrovú repu tak vychádza na 507,17 eura na hektár. Výzva cez PPA na rok 2024 na výmeru cukrovej repy by mala byť na úrovni 174 euro na hektár.

Zmiešaná komisia pri Považskom cukre a.s. vyrokovala minimálnu garantovanú cenu pri 16-percentnej cukornatosti na úrovni 43 eur za tonu, priemernú úroveň príplatkov na úrovni 0,4 eura a cenu za rezky na úrovni 1,6 eura, t. j. minimálna realizačná cena spolu pri 16-percentnej cukornatosti je 45 eur za tonu.

Viazaná priama platba je stabilizačná esenciálna podpora pre špeciálnu rastlinnú výrobu, a chceme, aby sa zachovala na úrovni 514 eur na hektár. V prípade Zelenej nafty máme informáciu, že táto podpora bude pokračovať minimálne do roku 2025.

Vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka informovali o schéme štátnej pomoci pre podporu poľnohospodárskej prvovýroby. Pre rok 2024 sú finančné prostriedky vyčlenené, avšak vyplácanie sa bude realizovať iným spôsobom ako doposiaľ. Snahou je, aby sadzba pre cukrovú repu bola na približne tej istej úrovni ako v minulom roku.

Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska (ZPCR SR) a Slovenský cukrovar (SCS) informovali o stretnutiach so zástupcami Vlády SR a MPRV SR. Cieľom je, aby cukrová repa naďalej ostala ako plodina špeciálnej rastlinnej výroby, jej zachovanie v dotačnej schéme Viazanej podpory príjmu vo výške 600 eur na hektár a Zelenej nafty na cukrovú repu vo výške 83,12 eur na hektár.

Budúcnosť cukrovarníckeho priemyslu na Slovensku

Slovenský cukrársky priemysel stojí na prahu zásadnej zmeny. Najväčší cukrovar v krajine, Považský cukor v Trenčianskej Teplej, definitívne ukončí výrobu cukru a spracovanie cukrovej repy. Rozhodla o tom jeho materská spoločnosť Nordzucker AG. Výsledkom bude ďalší úder pre potravinovú sebestačnosť Slovenska.

Považský cukor patrí medzi posledné dva funkčné cukrovary v krajine. Druhým je závod v Seredi. Nemeckí investori dnes kontrolujú celý zvyšok domácej výroby cukru. Cukrovar v Trenčianskej Teplej, fungujúci nepretržite 125 rokov, paradoxne končí v období mieru, otvorených hraníc a jednotného trhu.

Firma Nordzucker tvrdí, že dlhodobo nevidí šancu na návrat k udržateľnému biznis modelu. Na základe dlhodobého výhľadu sa neočakáva, že by výroba cukru mohla dosiahnuť úroveň ziskovosti potrebnú na dlhodobú rentabilnú prevádzku.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč informoval o spoločnom stretnutí s Michalom Abelovičom. Podľa Takáča boli však zo strany štátu na Slovensku vytvorené najlepšie podmienky na pestovanie cukrovej repy a výrobu cukru. Má na to vplyv asi aj to, že cukru je prebytok a do určitej miery na to má vplyv aj správanie spotrebiteľa. Mladá generácia už toľko necukrí, ako to bolo možno zvykom pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi.

Minister Takáč tiež uviedol, že o kúpu cukrovaru sa zaujímali dva subjekty zo súkromného sektora. Väčšinový vlastník cukrovaru, nemecká spoločnosť Nordzucker Group, 5. februára informoval, že v spoločnosti Považský cukor v Trenčianskej Teplej sa skončí výroba cukru a spracovanie cukrovej repy. Spoločnosť bude pokračovať a rozširovať svoje aktivity ako obchodné a logistické centrum zásobujúce domáci trh a ďalšie trhy juhovýchodnej Európy.

Hoci výroba cukru sa skončí, závod v Trenčianskej Teplej nezanikne. Nordzucker plánuje jeho transformáciu na obchodné a logistické centrum. Nový model má zabezpečovať zásobovanie domáceho trhu a zákazníkov v juhovýchodnej Európe. Podľa vedenia spoločnosti ide o reakciu na meniaci sa charakter celého odvetvia.

Základné princípy pestovania cukrovej repy

Dôležitosť pracovnej operácie „sejby“ je opodstatnené spomínať stále častejšie. Cukrovej repe v prvom vegetačnom roku chýba autoregulačná schopnosť a preto kvalitná sejba predurčuje výsledné proporcie pre dosiahnutie požadovaných parametrov pri pestovaní.

Z hľadiska posúdenia nárokov technológií pestovania cukrovej repy na kvalitu osiva je samotná technológia stanovená predovšetkým vzdialenosťou výsevu, voľbou osiva, poľnou vzchádzavosťou a z toho vyplývajúcich kompletností, resp. nekompletností porastu.

Agrotechnický termín sejby - vegetačná doba cukrovej repy je 180 -210 dní, čo si vyžaduje skorú sejbu. Predĺženie vegetačnej doby má pozitívny vplyv na výšku úrody a jej kvalitu. Z hľadiska optimálnej vegetačnej doby je nutné akceptovať určité riziko vymrznutia. Osivo cukrovej repy dokáže klíčiť pri teplote pôdy 4-6°C a vzchádzať pri teplote 5-8°C v hĺbke sejby.

Ak nám pôdne podmienky umožňujú predsejbovú prípravu (teplota pôdy 5-8 °C, vlahové podmienky) minimalizujeme čas medzi otvorením pôdneho profilu(kompaktor) a uložením osiva do lôžka(sejačka).

Kvalita sejby je okrem presného rozmiestňovania osiva ovplyvňovaná aj hĺbkou sejby. Na ľahkých pôdach a za suchých podmienok sejeme do hĺbky 30-40 mm, na stredne ťažkých pôdach do hĺbky 30 mm a za vlhkých podmienok 25-30 mm na aktívnu kapilárnu vrstvu. Pri oneskorenej sejbe sa hĺbka sejby zvyšuje na 40 mm.

Bezorbové obrábanie pôdy je medzi poľnohospodármi čoraz obľúbenejšou technologickou možnosťou pestovania cukrovej repy. Hoci systémy bezorbového a pásového obrábania ponúkajú mnoho výhod, nesú so sebou aj určité riziká. Cukrová repa sa čoraz častejšie pestuje na poliach obrábaných systémami konzervačného obrábania pôdy, ktoré eliminujú potrebu pluhov.

Výber technológie pestovania cukrovej repy je kľúčový pre výrobné náklady, včasné spracovanie a zdravie pôdy. Charakteristickým znakom zjednodušeného obrábania pôdy je absencia inverzie ornice a ponechanie veľkého množstva slamy, napríklad, na povrchu poľa. Časť zvyškov sa zmieša s pôdou, zatiaľ čo časť zostáva na povrchu ako mulč. Bezorbové obrábanie pôdy môže pri správnom využití znižovať spotrebu pohonných hmôt a pracovný čas v porovnaní s tradičným obrábaním pôdy.

Princíp celoplošného hlbokého obrábania pôdy spočíva v kyprení a plytkom premiešaní pôdy na celom poli. Kyprenie uvoľňuje a prevzdušňuje pôdu, premiestňuje častice pôdy a čiastočne zapracováva a zakrýva rastlinné zvyšky.

Aby cukrová repa dosahovala vyššie výnosy, je kľúčová nielen starostlivosť, ale predovšetkým správna pôda a pravidelná analýza jej zloženia. Hlavným pravidlom konzervačného obrábania pôdy pri cukrovej repe je žiadne preorávanie ornice a pokrytie povrchu pôdy mulčom vyrobeným zo zvyškov plodín alebo biomasy z krycích plodín. Poľnohospodárske postupy by sa mali obmedziť na nevyhnutné minimum.

Medzi poľnohospodármi rastie záujem o technológie konzervačného obrábania pôdy, ktoré sa spoliehajú na rôzne varianty bezorbového obrábania a použitie medziplodín alebo slameného mulču. Konzervačné obrábanie pôdy je možné dosiahnuť aj bezorbovým obrábaním s priamou sejbou, ale nie je také populárne ako systém bezorbového obrábania.

Bohaté úrody cukrovej repy možno získať v úrodných, nekyslých pôdach bohatých na humus a minerály. Najlepším substrátom na pestovanie je pôda s regulovanými pomermi voda-vzduch, fyzikálnymi vlastnosťami, ktoré umožňujú prenikanie vzduchu aj vody hlboko do ornice, a so schopnosťou zadržiavať vodu. Najdôležitejšími vlastnosťami pôdy, určenej na pestovanie cukrovej repy je hlboká vrstva orného humusu (do 30 cm), hrudkovitá štruktúra a vysoká biologická aktivita pôdy.

Je samozrejmé, že pole by nemalo obsahovať kamene, kompaktné pevné látky, veľké prázdne priestory naplnené vzduchom alebo vrstvy podložia príliš nasýtené vodou. Príliš kyslá alebo zásaditá pôda nie je optimálna pre pestovanie. Najvyšší výnosový potenciál cukrovej repy je tiež určený pH pôdy, ktoré by malo byť blízke neutrálnemu, v rozmedzí 6,0 - 7,0. V príliš kyslých pôdach môže byť nitrifikácia slabá, zatiaľ čo v príliš zásaditých pôdach môžu mať rastliny ťažkosti s vstrebávaním železa, horčíka, mangánu a najmä bóru.

Analýza pôdy na pestovanie repy cukrovej by sa mala preto zamerať na určenie pH a obsahu živín, ako sú fosfor, draslík a horčík, bór, meď, zinok, železo a mangán. Vzorky na analýzu pôdy, by sa mali odobrať dvakrát a to po zbere rastlín a skoro na jar pred začiatkom poľných prác. Vzorka by sa mala odobrať z vrchných 0 až 20 cm pôdy pomocou Egnerovej tyče alebo pôdneho vrtáka.

tags: #abelovic #a #pestovanie #repy

Populárne príspevky:

• Recenzia matraca Dormeo Aloe Vera
• Rozmnožovanie klinčekov
• Vývoj slovenského a českého jazyka
• Všestranné bylinky pre zdravie
• Všetko o čínskej ruži