Agát biely (Robinia pseudoacacia): Podrobný sprievodca inváznou drevinou a jej súkvetiami
Agát (Robinia), z čeľade bôbovitých, je rod dvojklíčnolistových rastlín. Patria sem rýchlorastúce, jedovaté, opadavé stromy alebo kry, ktoré pochádzajú zo Severnej Ameriky.
Na Slovensku zdomácnel invázny, do 25 m vysoký druh agát biely (Robinia pseudoacacia), ktorý má sivohnedú hlboko zbrázdenú borku. Zriedkavejšie sa v parkoch pestuje agát srstnatý (Robinia hispida) a agát lepkavý (Robinia viscosa) s fialovoružovými kvetmi.
Agát biely je rýchlo rastúci listnatý strom, ktorý môže dorásť až do výšky 20 až 30 metrov. Má tmavohnedú kôru s hlbokými brázdami. Listy sú nepárno perovito zložené zo 4 až 8 párov oválnych lístkov. Agát je známy svojou schopnosťou rýchlo zakoreňovať a obsadzovať rôzne stanovištia, často aj chudobnejšie pôdy.
Rastie rýchlo, pričom ročný prírastok môže dosiahnuť 1 - 1,5 metra. Hoci odoláva mrazu, veľmi tuhé zimy mu môžu uškodiť. Je odolný voči suchu, no neznáša tieň, preto vyžaduje dostatok svetla.
Charakteristika agáta bieleho
Botanický opis
Agát biely (Robinia pseudoacacia), často nazývaný aj trnovník agát, je opadavý strom pôvodom zo Severnej Ameriky, ktorý sa rozšíril po celej Európe. Tento strom môže dorásť do výšky 25 - 30 metrov a má rozkladité konáre. Kôra agáta je hlboko ryhovaná, tmavohnedo-sivá, pričom mladé vetvy a výhonky sú typické svojimi tŕňmi. Konáre sú tŕnisté, s pevnými tŕňmi, striedavo olistené nepárnoperovitými listami. Jednotlivé lístky sú oválne, celookrajové.
Listy
Listy má nepárno perovito zložené v 4 - 10 jarmách, elipsovité, holé.
Kvety a kvitnutie
Najvýraznejším znakom tohto stromu sú však jeho biele, veľmi voňavé kvety, ktoré sú usporiadané v stopkatých, previsnutých strapcoch dlhých 10 - 20 cm. Agát kvitne bohato v druhej polovici mája až v júni, keď už ostatné stromy spravidla odkvitli. Jeho omamná vôňa láka včely a je znamením príchodu leta. Kvety sú bohaté na nektár a priťahujú množstvo včiel a motýľov.
Plody
Plodom je hnedý sploštený struk. Plody agátu sú ploché, hnedé struky obsahujúce niekoľko semien. Tieto struky zostávajú na strome až do nadchádzajúcej jari.
Pôvod a rozšírenie
Domovom agáta bieleho (Robinia pseudoacacia) je juhovýchodná časť Spojených štátov, rastie napr. v južnej časti Apalačských vrchov, vo Virgínii, a pod. Agát bol vôbec prvou lesnou drevinou, ktorá bola do Európy v roku 1601 zo Spojených štátov dovezená. Na európsky kontinent sa dostal vďaka záhradníkom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII, ktorí neodolali jeho „pôvabom“ a vysádzali ho ako okrasnú drevinu.
Od roku 1600 sa agát postupne na európskom kontinente stal inváznou drevinou a jeho „využiteľnosť“ sa rozšírila. Začal sa využívať nielen na oživovanie spustnutých plôch, ale aj pestovať na poľnohospodárske a komerčné využitie, a to nielen v jeho domovine, ale aj v Európe, Ázii, Austrálii, Južnej Amerike a Afrike. Dnes je rozšírený po celej Európe a v mnohých oblastiach považovaný za inváznu drevinu.
Bežne je najmä v južných častiach Slovenska vysádzaný v lesných porastoch, nakoľko je zaradený v zozname lesných drevín, ktoré sa využívajú pri tvorbe programov starostlivosti o lesy. Agát tvorí prevažne súčasť nízkych lesov, vyznačuje sa bohatou výmladnosťou. Pre mohutnú koreňovú sústavu sa využíva pri zalesňovaní strží a neúrodných pôd. V lesoch na Slovensku je zastúpený 1,72 % (agát biely; údaj 2012).
Nároky na prostredie a invázne správanie
Agát biely je mimoriadne prispôsobivý strom. Agát biely rastie najlepšie na slnečných a teplých miestach, v dobre priepustných pôdach, ale dokáže prežiť aj na suchších a menej úrodných stanovištiach. Je však citlivý na ťažké a zamokrené pôdy. Vďaka svojej rýchlosti rastu rýchlo osadzuje miesta s poškodeným pôdnym krytom. Agát má málo škodcov a je odolný voči priemyselným exhalátom. Agát je schopný rásť v širokom rozpätí pôdnych a ekologických podmienok a vďaka jeho schopnosti viazať v pôde dusík dokáže osídľovať na živiny veľmi chudobné substráty, ktorých „sparťanské“ podmienky vyhovujú len veľmi úzkej skupine drevín.
So zvyšujúcou sa koncentráciou atmosferického CO2 bude narastať intenzita rozširovania agáta a to najmä v oblastiach bez vhodnej mykorízy. Na Slovensku, keďže je nepôvodný, prirodzených hmyzích škodcov nemá. Invázne rozširovanie agáta je potrebné kontrolovať, pretože má schopnosť modifikovať svoje rastové vlastnosti, je veľmi agresívny a dokáže sa prispôsobiť rôznym podmienkam prostredia.
Agát biely je schopný sa rýchlo rozmnožovať koreňovou aj pňovou výmladnosťou, vďaka čomu vytvára skupiny (trsy) jedincov navzájom prepojených spoločným koreňovým systémom. Mechanické poranenie koreňov a kmeňov len zvyšuje už beztak vysokú výmladkovú schopnosť, čo značne sťažuje kontrolu jeho šírenia. Výmladky tejto dreviny sa veľmi úspešne šíria na kvalitných alebo do pôvodného stavu obnoviteľných stanovištiach. Druh vylučuje koreňmi chemické látky do pôdy, ktoré bránia rastu iných rastlín vrátane drevín. Tým znehodnocuje pôdu a zhoršuje podmienky pre rast iných druhov.
Hrozba inváznych druhov - Jennifer Klos
Ekologické dôsledky
Svojím agresívnym rastom narúša prirodzený vývoj pionierskych ekosystémov lesa, vďaka čomu sa vedú vášnivé diskusie o jeho invazívnosti. Na druhej strane bol často vysádzaný na miestach, kde sa naším pôvodným druhom dobre nedarí. Pôvodné ekosystémy prérií a saván Severnej Ameriky boli vďaka expanzívnosti agáta bieleho podstatne zredukované a v súčasnosti tvoria len nepatrné zvyšky pôvodných spoločenstiev, ktorých ďalšia existencia je ohrozená.
Po introdukcii do novej oblasti je agát schopný pohotovo expandovať na nové lokality, kde svojím tienením znižuje konkurencieschopnosť ostatných druhov slnných rastlín. Husté zhluky agáta vytvárajú zatienené ostrovčeky s veľmi obmedzenou bylinnou vegetáciou. Nedostatok zápalnej hmoty v takýchto lokalitách limituje využívanie ohňa ako prirodzeného regulátora výskytu agáta.
Drevinové zloženie európskych lesov môže byť vážne ovplyvnené vlastnosťami korunovej vrstvy agáta. Hoci táto drevina je vysoko plodivá, len malé percento semien je schopných vyklíčiť. Podľa niektorých autorov však aj „expresná“ klíčivosť semien a rýchly rast semenáčikov napomáhajú jeho šíreniu. Agát ako invázna rastlina výrazne zhoršuje kvalitu pôdy, vytláča iné druhy rastlín a následne klesá druhová pestrosť v danej lokalite.
Ekonomický a hospodársky význam
Dôvodov, kvôli ktorým sa pestovanie agáta rozšírilo do celého sveta je hneď niekoľko. Agát biely sa v minulosti masovo vysádzal najmä kvôli svojej schopnosti viazať pôdny dusík, ako medonosná drevina a ako zdroj drevnej hmoty na výrobu kolov do plotov a reziva. Agát sa stal ekonomicky významnou drevinou, najmä vďaka svojmu využitiu v lesníctve, včelárstve a drevospracujúcom priemysle.
Včelárstvo - Agátový med
Agátový med je veľmi cenený včelármi pre svoju jemnú chuť a svetlú farbu. Med získaný z agátových kvetov je mimoriadne cenný: Má svetlú farbu a zostáva dlho tekutý, pretože kryštalizuje veľmi pomaly. Má jemnú, sladkastú chuť, ktorú mnohí obľubujú. Kvety slúžia ako potrava pre mnohé druhy hmyzu, najmä včely.
Drevospracujúci priemysel
Drevo agátu je tvrdé, trvácne a odolné voči vode. Používa sa na výrobu rôznych kolov na ploty. Agátové drevo je mimoriadne tvrdé, trvácne a odolné voči vode, preto má široké využitie: Používa sa na výrobu záhradného nábytku, plotov, stĺpov a železničných podvalov. Je výborným palivovým drevom - má vysokú výhrevnosť a horí pomaly. Agát biely má mocné, ťažké a tvrdé drevo s mnohostranným využitím (koly do plotov, násady a rukoväte, policajné obušky, železničné podvaly, prepravky, drevené klince ako spojovací materiál pre drevené lode, banské drevo, stĺpy, palivové drevo, stavebné drevo, výroba vlákniny, a pod.).
Lesníctvo a ochrana pôdy
Vďaka rýchlemu rastu a schopnosti zlepšovať kvalitu pôdy sa používa na zalesňovanie opustených a neúrodných oblastí. Agát sa už oddávna považuje za významnú drevinu pri rekultivácii a zazeleňovaní banských lokalít, pretože má schopnosť rásť v extrémnych podmienkach a osídľovať aj degradovanú pôdu. Jeho výmladkové schopnosti a charakter koreňovej sústavy (prepojenosť koreňov) ho stavajú do pozície dreviny vhodnej na stabilizáciu eróziou postihnutých oblastí. V roku 1984 plantáže tejto dreviny dosiahli výmeru viac ako 1 milión hektárov a vďaka tejto štatistike sa agát stal druhou najčastejšie pestovanou „plantážnou“ listnatou drevinou na svete.
Liečivé využitie
V tradičnom bylinkárstve sa na liečebné účely zberajú výhradne kvety, ktoré obsahujú flavonoidy, silice, glykozidy, triesloviny a slizové látky. Kvety sú najlepšie čerstvé, no dajú sa aj sušiť. Nálev z agátových kvetov sa v ľudovom liečiteľstve využíva pri nasledujúcich problémoch:
- Zmiernenie žalúdočných ťažkostí a kŕčov.
- Utlmenie pálenia záhy a nadmernej kyslosti žalúdka.
- Upokojenie nervového napätia a podpora lepšieho spánku.
- Podpora vylučovania prebytočnej vody z tela.
- Pomoc pri ochoreniach dýchacích ciest.
Odporúčané dávkovanie je 1 - 2 šálky denne, ideálne večer alebo po ťažšom jedle. Kvet zlepšuje chuť do jedenia, povzbudzuje vylučovanie tráviacich enzýmov. Flavonoidy zlepšujú činnosť močových ústrojov. Spolupôsobenie silice uvoľňuje hladké svalstvo močových ciest, tráviacej trubice a žlčových ciest - uvoľňuje kŕče hladkého svalstva a pôsobí proti nim aj preventívne. Tvorí ochucujúcu zložku čajovín (šípkový, žlčníkový).
Jedovatosť a bezpečnostné upozornenia
Všetky časti stromu okrem kvetov sú jedovaté a môžu spôsobiť problémy. Mladé výhonky majú na sebe ostré pichliače. Pri manipulácii s agátom treba byť mimoriadne obozretný. Všetky časti rastliny okrem kvetov sú prudko jedovaté - týka sa to listov, kôry, koreňov i semien. Kôra, listy aj semená sú jedovaté. Okrem kvetov sú všetky ostatné časti agáta značne jedovaté.
Príznakmi otravy je slinenie, nevoľnosť, preháňanie, bolesť hlavy, srdcová slabosť, pokles tlaku, kŕče, ochrnutie a smrť. V prípade otravy treba ihneď zabezpečiť lekársku prvú pomoc. Použitie ktorejkoľvek inej časti agátu ako kvetu poškodzuje výstelku tráviaceho traktu. Vyvolá hnačku, vracanie, koliku. Okrem kvetov sú zastúpené v celej rastline jedovaté lektíny, toxalbumíny. Na človeka a zvieratá pôsobia toxicky. Kvety treba užívať bez stopky.
Kontrola a manažment agáta bieleho
Keďže agát biely má vo všeobecnosti negatívny vplyv na znovunavrátené, obnovené a prírodné lesné ekosystémy, je veľmi dôležité zvládnuť metódy jeho kontroly. Medzi tradičné metódy kontroly rastlinných spoločenstiev s dobre etablovanými cudzími inváznymi druhmi patria metódy chemickej, fyzickej a biologickej kontroly problémových druhov. Aj napriek tomu, že potreba kontroly agáta má celosvetový charakter, doteraz nebola vynájdená všeobecne akceptovateľná metóda jeho účinnej kontroly.
Problémom je, že sa nedarí vytvoriť dostatočne selektívnu metódu, ktorá by cielene pôsobila len na nechcené druhy. Efektívne spôsoby kontroly budú s narastajúcim rozširovaním agáta bieleho nadobúdať čoraz viac na významnosti. Pri tomto druhu nestačí len mechanické odstraňovanie výrubom, ale je potrebná aj následná aplikácia herbicídneho prípravku na odstraňovanie rastlín. Herbicíd sa musí hneď natrieť na reznú plochu.
Vyžínanie a vypaľovanie sú jedinými momentálne známymi metódami účinnej kontroly šírenia mladých výhonkov zo skupín a trsov výmladkov. Ak chceme zničiť celý trs alebo celú skupinu, zrezanie samotné nie je postačujúce. Herbicídy aplikované na kmene a pne sa rozšíria aj do koreňovej sústavy a poskytujú lepší spôsob kontroly šírenia. V USA sa ako jedna z metód používa ručná aplikácia 6.25 % roztoku glykofosfátu (v pomere 15 dielov vody a 1 diel glykofosfátu) na pne zrezané nízko pri zemi v období od polovice júna do augusta.
Používa sa aj injekčná metóda, kedy sa herbicídny prostriedok aplikuje priamo do kmeňa stojaceho stromu tak, že sa šikmo dole do kmeňa vyvŕta dierka, do ktorej sa vstrekne herbicíd alebo sa urobí šikmý zásek sekerkou a herbicíd sa strekne do záseku.