Ako sa starať o brečtan a ako ho preriediť
Brečtan (Hedera) je vždyzelená popínavá rastlina, ktorá má v okrasnej záhrade všestranné využitie. Už od dávnych čias sa považuje za symbol večnosti. Vždyzelené listy brečtanu vyniknú najmä počas zimy. Na tmavých súplodiach starších nestrihaných jedincov zvyknú hodovať vtáky. Brečtan si často spájame s ponurým lesom alebo tajomne pôsobiacimi húštinami. Zvláštnu nostalgickú atmosféru navodzuje aj v záhrade, pričom sa ľahko môže vymknúť spod kontroly a dostať sa aj tam, kde nebude žiaduci. Brečtan je odolná a pestovateľsky nenáročná popínavá rastlina, ktorá sa dokáže prispôsobiť rôznym podmienkam. Táto stálozelená, popínavá drevina je odolná voči nízkym teplotám, nedostatku svetla, drsnému zaobchádzaniu, miernemu suchu i voči väčšine škodcov, takže jej stačí v záhrade vybrať vhodné stanovisko a o ostatné sa postará samotná rastlina.
Využívame ho na zakrytie múrov, plotov, kútov, problematických miest, na založenie zelenej fasády, na obrastenie treláží a pergol, na svahy, ako pokryv pôdy a dočasne ho pestujeme aj v kvetináčoch. Prináša zaujímavú estetickú hodnotu i ekologický benefit. Okrem pôvodného druhu existuje veľa zaujímavých kultivarov, ktoré sa odlišujú veľkosťou, tvarom či farbou listov. Ale pozor, mnohé z nich sú pomerne chúlostivé a v našich podmienkach rastú len na chránených miestach v teplejších lokalitách.
Stanovište a nároky brečtanu
Tieň, ale aj polotieň je to, čo mu vyhovuje najviac. Svetlo: Brečtan najviac prosperuje na polotienistom až tienistom stanovisku s priepustnou pôdou, no vie sa prispôsobiť aj slnečnej polohe. Jeho schopnosť rásť aj v tieni sa v záhradách často využíva na zaplnenie tienistého priestoru prípadne pokrytie plôch, na ktorých by iné rastliny neprosperovali. Teplota: Teplotná odolnosť brečtanu závisí od konkrétneho druhu, no vo všeobecnosti je dobre odolný proti silným zimným mrazom, pričom ostáva neustále zelený, prípadne mení farbu do bordových odtieňov. Nevyhovujú mu však letné horúčavy v kombinácii s priamym slnkom, kedy spomaľuje svoj rast a môže dočasne ovädnúť. Pôdu potrebuje mierne zásaditú, humóznu, priepustnú a mierne vlhkú, hoci po dobrom zakorenení znesie aj sucho. Pôda: Brečtanu sa bude najlepšie dariť v priepustnej pôde, s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou, no dokáže sa prispôsobiť aj kyslejším podmienkam.
Zavlažovanie a hnojenie
Vysadené rastliny zavlažujeme, neskôr si vystačí s vlahou zo zrážok. Zálievka - počas vegetačnej doby doprajeme brečtanu miernu zálievku, v zime ju ešte obmedzíme. Voda: Staršie brečtany s dobre rozvinutou koreňovou sústavou sú pomerne odolné voči miernemu suchu, takže si za bežných podmienok vystačia s prirodzenými zrážkami. Naopak, brečtan neznáša trvalé premočenie pôdy. Prihnojovanie nie je potrebné. Hnojenie brečtanu nie je nevyhnutné, no prispieva k bujnejšiemu rastu.
Výsadba brečtanu
Brečtany vysádzame na jar a na jeseň. Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamku - dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava brečtanu, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou (pre rýchlejší a bohatší rast obohatenú kompostom či hnojivom), utlačíme a výdatne zalejeme. Hľadáte sadenice brečtanu do svojej záhrady? Brečtany vysádzame na jar a na jeseň. Ďalej postupujeme klasicky - pripravíme si dostatočne veľkú jamu, ktorú ideálne vysypeme rašelinou zmiešanou s hnojivom.
Výsadbu brečtanu v malej záhrade si ale treba dobre premyslieť. Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, bude plot počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov. Pri výsadbe postupujeme podľa vyššie uvedených informácií. Keď sa stonky začnú vyťahovať a hľadať oporu, smerujte ich na plot. Okrem plotu je medzi záhradkármi obľúbenou oporou pre brečtan aj fasáda domu, chaty alebo napríklad garáže.
Hoci by sa mohlo zdať, že ide o ideálne riešenie, ako zakryť rozpadajúcu sa omietku staršieho domu, opak je pravdou. Aby sme mohli nechať rastlinu voľne stúpať po fasáde, musí byť omietka úplne neporušená, bez prasklín, odkrytých tehál a podobne. Ďalšou nevýhodou brečtanu na fasáde domu je pomerne veľké množstvo obťažujúceho hmyzu v okolí otvorených okien.
Brečtan (Hedera) je rod rastlín pozostávajúci z doposiaľ známych 15. druhov, ktoré pôvodne pochádzajú z Európy, Ázie a Severnej Afriky. Všetky druhy brečtanov sú popínavé dreviny, ktoré rastú vertikálne po opore, prípadne majú pôdopokryvný rast. Najznámejším druhom je brečtan popínavý (hedera helix), ktorý sa prirodzene vyskytuje aj vo voľnej prírode v takmer celej Európe. Je dostupný vo viacerých kultivaroch, no na okrasné účely sú dostupné aj iné druhy brečtanu. V Európe je brečtan popínavý najrozšírenejším a zároveň najčastejšie pestovaným druhom Brečtanu. Je veľmi odolný a výborne prispôsobený na naše klimatické podmienky. Dorastá niekedy až do 30 m a považuje sa za cennú medonosnú rastlinu, keďže počas leta a jesene láka opeľovačov zo širokého okolia.
Brečtan hibernica, známy aj pod názvom írsky brečtan, je svojimi vlastnosťami aj tvarom listov podobný brečtanu popínavému. Na rozdiel od tohto druhu má však brečtan hibernica menej výraznú žilnatinu listov. Brečtan kolchický je charakteristický tvarom lesklých listov oválneho tvaru bez výrazných lalokov. Jeho listy patria k najväčším spomedzi všetkých druhov. Brečtan kolchický pochádza z blízkeho a stredného východu a je tiež známy pod názvom perzský brečtan. Veľmi rýchlo rastie a pomocou vhodnej opory dokáže dorásť do výšky 30 m. Brečtan kanársky sa prirodzene vyskytuje na Kanárskych ostrovoch a v Severnej Afrike a oproti iným druhom sa vyznačuje rýchlejším rastom. Jeho lesklé listy majú štandardný tvar, no oproti brečtanu popínavému sú väčšie a veľmi dobre zapĺňajú priestor. Japonský brečtan pochádza z Východnej Ázie a je charakteristický listami v tvare diamantu, podľa ktorého dostal aj svoj názov “rhombea“. Od iných druhov brečtanu sa odlišuje aj menším vzrastom keďže dorastá len do 10 m. Brečtan pastuchov pochádza z oblasti Kaukazu a stredného východu. Vyznačuje sa úzkymi listami a tým, že uprednostňuje rast do výšky. V porovnaní s inými druhmi brečtanu sa preto nehodí na pôdopokryvné účely ale skôr na porastenie vertikálnych konštrukcií. Alžírsky brečtan je charakteristický veľkými listami s výraznými bočnými lalokmi a červenkastými stonkami. Tak ako iné druhy aj alžírsky brečtan má popínavý charakter a dorastá do viac ako 10 m.
Brečtan má dva typy listov. Jedny sú laločnaté a slúžia na upínanie na povrchy, druhé sú srdcovité a majú voľný prístup k slnku. Kvety brečtanu sú drobné, majú zelenožltú farbu a produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý láka opeľovače. Stanovište - preferuje rozptýlené svetlo až tieň a nižšie teploty. Nároky na pestovanie - jedná sa o veľmi nenáročnú a odolnú rastlinu. Zálievka - počas vegetačnej doby doprajeme brečtanu miernu zálievku, v zime ju ešte obmedzíme. Udáva sa, že jednotlivých druhov je 12 až 15. Nové druhy totiž s najväčšou pravdepodobnosťou vznikali alopatricky (z pôvodných druhov). Ako prvý bol popísaný brečtan popínavý, ktorý je u nás najbežnejší - niektoré druhy tak môžu byť skôr jeho krížencom. Ďalej sa potom môžeme stretnúť s rôznymi šľachtenými odrodami, ktoré sa od seba líšia napríklad veľkosťou či farbou listov.
Typy listov a ich funkcia
Brečtan má dva typy listov. Jedny sú laločnaté a slúžia na upínanie na povrchy, druhé sú srdcovité a majú voľný prístup k slnku. Srdčité listy majú voľný prístup k slnečnému žiareniu, čili sú na povrchoch brečtanom obrostlých plôch. Rovnako sa líšia aj mladé a dospelé výhonky, tie mladé sú užšie, ohybné, popínajú sa menšími vzdušnými korienkami k povrchu, čím sa upevňujú k podkladu, zatiaľ čo staršie výhony sú už schopné udržať sa samy (už nepotrebujú pomocné korene).
Kvitnutie a plody
Kvety brečtanu sú drobné, majú zelenožltú farbu a produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý láka opeľovače. Kvetenstvo sa tvorí v polguľovitých okolíkoch na starých, plodných vetvách a to v septembri a októbri. Až ku koncu zimy dozrievajú zelené bobule do farby čiernej až modro ojínenej. Bobule majú priemer 5 až 10 mm a každá obsahuje 1 až 5 čiernych semien.
Jedovaté účinky
Brečtan je taká rastlina "dvoch tvárí" - hovorí sa o ňom totiž, že je liečivý aj jedovatý. Výťažky z tejto rastliny totiž môžeme nájsť dokonca v sirupoch proti kašľu, ale z toxikologického hľadiska sa jedná o jedovatú rastlinu, kedy pri neodbornom zaobchádzaní môžu uškodiť všetky jej časti. Vyššie množstvo toxických látok je koncentrované v plodoch. Šťava z listov a stoniek zase môže spôsobovať kožné alergické reakcie. Medzi mierne jedovaté časti brečtanu popínavého patria najmä bobule (plody) no v menšej miere aj stonky a listy, ktoré dokážu po požití spôsobiť nevoľnosť a po kontakte s pokožkou vyvolať podráždenie. Ide však len o mierne toxické účinky, ktoré nie sú veľmi nebezpečné. Pozor však - tieto bobule sú jedovaté, hoci pre dospělého člověka jen mírně.
Rez brečtanu
Pravidelným rezom a obstrihávaním nových výhonkov ho udržíme na miestach a v rozsahu, aký sme mu určili. Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhonky na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu. Ideálnym obdobím na strihanie brečtanu je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy. Keď sa rastlina po výsadbe ujme, nepotrebuje už veľa údržby. Výnimkou môže byť udržiavanie jeho rastu pod kontrolou, kedy brečtan redukujeme do potrebnej veľkosti.
Rozmnožovanie brečtanu
Brečtan si ľahko môžeme rozmnožiť pomocou odrezkov, ktoré získame pri jeho strihaní. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, koncové výhonky s listami. Odrezky by mali byť zdravé a zelené. Jednotlivé výhonky je možné nakrájať na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou cca. 5 - 10 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s jedným až dvoma listami. Na takéto množenie je ideálne jarné obdobie. Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (zvýšime tak pravdepodobnosť prijatia), zapichneme (3 cm) do substrátu (hrubšou časťou dolu) a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne ak listy z odrezkov po čase opadnú.
Brečtany patria bezpochyby medzi najznámejšie popínavé druhy. Existuje ale mnoho menej známych popínavých rastlín, ktoré ho na záhrade aj v kvetináčoch skvele doplnia.
Kultivary brečtanu
Menej obvyklý kultivar rastúci vzpriamene, vytvára husté elegantné kríky. Má tmavšie srdiečkovité listy. Je pestovateľsky nenáročný, vyžaduje dostatok priestoru a viditeľné umiestnenie. Domáci druh, ktorý tvorí súvislé a husto olistené porasty. Znáša nedostatok svetla a poradí si aj v miestach, kde sa iným rastlinám nedarí. Kultivar s hlboko vykrajovanými, menšími a sýtozelenými listami s piatimi cípmi. Rastie pomalšie, obľubuje mierne zásaditú pôdu. Zaujímavý, výrazne žlto panašovaný kultivar s jemne ružovými mladými stonkami. Tvorí husté porasty. Mladé výhonky elegantne prevísajú. Hodí sa na ploty, treláže a slúži na zakrytie nevzhľadných miest. Pozoruhodný a osvedčený kultivar vyniká trojuholníkovými listami s krémovo bielou kresbou na okraji. Listy pôsobia, akoby boli pokryté tenkým ľadom.
Brečtan v byte a kvetináčoch
V posledných rokoch sa stal brečtan veľmi obľúbenou súčasťou okrasných kvetináčov. Najlepšie sa hodí k previsnutým rastlinám, medzi ktorých kvety sa rád prepletá. Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme. Mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku. Pestovanie brečtanu v byte vyžaduje podobné pravidlá ako vonku - do kvetináča dáme rašelinový substrát, zálievka je skôr mierna, stanovište s dostatkom rozptýleného svetla.
Pestrolisté odrůdy vyžadují více světla než zelenolisté, ale nejvýše jen několik hodin slunce denně a nikdy ne slunce plné. Břečťan lze pěstovat i v bytě, ale vždy na tom nejstinnějším místě, přičemž v zimě jej přemístíme na chladnější stanoviště o teplotě 8-12 stupňů Celsia (pestrolisté 12 až 16 oC).
Brečtan ako pôdopokryvná rastlina
Najviac problematické plochy v záhrade, pod stromami či na svahoch môžeme vysadiť nenáročnými pôdopokryvnými rastlinami, ako sú zimozeleň, skalníky, pachysandra či brečtan. Brečtan popínavý je radený medzi okrasné rastliny. Známy je predovšetkým svojím nezvyčajne hustým porastom a odolným, hlbokým koreňovým systémom.
Ekologický význam brečtanu
Brečtan má u nás dokonca veľký ekologický význam, pretože produkuje nektár a plody v dobe, keď je už (alebo ešte) iných zdrojov potravy pre hmyz a vtáctvo nedostatok. Napríklad včela Colletes hederae je úplne závislá na brečtanoch a je s nimi previazaný jej životný cyklus. Plody sú zase dôležitou potravou mnohých vtáčích druhov (napr. drozdovití, penicovití, mäkkozobí).
Možné problémy a ich riešenie
Brečtan popínavý (Hedera helix) je okrasnou rastlinou z čeľade aralkovité. Je typický svojou popínavosťou, odolnosťou a stálou zelenou farbou. Má veľmi hustú štruktúru stoniek a listov. Rastlina z jedného koreňa môže dosahovať dĺžku 3 až 25 metrov. Brečtan sa v našich európskych končinách dožíva 450 až 500 rokov. Rastlina v období od septembra do októbra kvitne. Výsledkom kvetov sú modročierne bobule, ktoré sú potravou pre vtáctvo. Pre človeka sú však prudko jedovaté. Okrem toho sa však jeho listy a bobule využívajú na výrobu dezinfekčných prípravkov a majú aj svoje liečivé účinky. Predovšetkým listy pomáhajú pri popáleninách, pokožke spálenej slnkom a teplé obklady sú dobré pri pomliaždeninách.
Mnohí sú toho názoru, že brečtan na stromoch je parazit, ktorý strom vyciciava. Nie je to však pravda. Je to klasická zelená liana, ktorá len kmeň využíva na šplhanie.
Likvidácia brečtanu
Mnohí ľudia trápi skutočnosť, že brečtan rastie tam, kde ho príliš nechcú. Pritom zbaviť sa ho, je často náročné. Likvidácia brečtanu si vyžaduje určitý systém. Spôsobov likvidácie je pritom viac. O brečtane panuje množstvo povier. Mnohí ho označujú za rastlinu, ktorá v sebe ukrýva zlo. Povery o tom, že brečtan je útočiskom pre hady, hlodavce či drobné dravce je však mylná. Vo Veľkej Británii je brečtan symbolom nesmrteľnosti a využíva sa ako prírodná pokrývka budov postavených z tehál. Aj u nás ide často o dekoračný prvok. Má skvelú izolačnú schopnosť, predovšetkým v lete dokáže skvele izolovať teplo. Ide však o typickú lesnú rastlinu, ktorej priame slnko príliš nevyhovuje, no ani mu drasticky neprekáža. Preto, aby ste sa svojho protivníka zbavili, je dobré dôkladne poznať, s kým máte vlastne dočinenia.
Pri likvidácia brečtanu si treba spomenúť na to, ako dobre svojho protivníka poznáte. Ak sa domnievate, že brečtanu stačí prerušiť koreňový systém a otrhať ho z miesta, kde sa ťahá, nie je to tak. Predovšetkým pri rozsiahlom poraste je koreňový systém hrubší, rozľahlejší a odolnejší. Či sa rozhodnete pre likvidáciu brečtanu bez alebo za pomoci chémie, ani v jednom prípade vás nečaká nič jednoduché. Predovšetkým teda začnite nadzemnou časťou. Zhruba 5 cm nad zemou prerušte štruktúru porastu. Výhonky zatiaľ nechajte v zemi. Následne brečtan jednoducho osekáte, orežete, vytrháte z mieste, kde sa popínal. Použiť môžete sekeru alebo nožnice. Keď sa vám podarí odstrániť najväčšiu časť brečtanu, čaká vás tá náročnejšia úloha. Podzemná časť je presne tou, ktorá je najodolnejšou. Ak máte možnosť, na hĺbku rýľu zem porýľujte a zem odstráňte a nahraďte novou. Korene v takej hĺbke by už nemali tak ľahko prežiť.
Hoci chemickú cestu na likvidáciu brečtanu niektorí odmietajú, je tou najúčinnejšou. Najlepším obdobím na chemickú likvidáciu brečtanu je jeseň. Priebeh likvidácie však prebieha podobne ako v predchádzajúcom prípade. Potom prichádza na rad chémia. Musíte však myslieť na to, že chemický prostriedok na likvidáciu brečtanu môže poškodiť i iné rastliny v jeho okolí. Preto je dôležité koncentrovaný prostriedok aplikovať na cielene určené miesto. Na výhonky, ktoré ste teda zanechali, aplikujete účinný prostriedok. Najúčinnejším prostriedkom - herbicídom určeným na likvidáciu brečtanu je prípravok s názvom Roundup. Druhým účinným herbicídom je Fondo, ktorý je takisto určený na likvidáciu škodlivej vegetácie. Mnoho spôsobov likvidácie, okrem hore uvedených nie je príliš účinných. Dôležité je zničiť korene. Niektorým pomohlo správne načasovanie. Bojovať začali s brečtanom cez zimu. Okrem toho, že odstránili jeho nadzemnú časť, následne jeho koreňovú časť nechali vymrznúť.
Břečtan Obecný / Zahradnictví
tags: #ako #preriedit #brectan