Ako rozmnožiť a pestovať rastliny rodu Cytisus (Zanoväť)
Zanoväť (Cytisus) je rod rastlín z čeľade bôbovitej a zahŕňa približne 50 jednotlivých druhov. Tento ker je pôvodom z Európy, západnej Ázie a severnej Afriky, kde rastie na slnečných stráňach, v krovinách alebo vo svetlých lesoch. Rod rastlín zanoväť patrí pre svoju pevnosť a nenáročnosť k obľúbeným záhradným krom. Vyskytuje sa v početných druhoch a všetkých veľkostiach od plazivých trpasličích foriem (Cytisus x kewensis), ktorý dorastá do výšky kolien, po rýchlo rastúcu zanoväť Cytisus battandieri, ktorá má ananásovú vôňu, veľké súkvetia kvetov a dorastá do výšky 5 m.
Zanoväť je drevina rozšírená od submeridionálnej, temperátnej po suboceánickú oblasť Európy a Turecka. Zanoväť (Cytisus) je rastlina, ktorá patrí do čeľade bôbovitých (Fabaceae) a je známa pre svoje motýlovité kvety a nízky rast. Zanoväť je krásna a nenáročná rastlina, ktorá môže dodať farbu a textúru vašej záhrade. S týmito tipmi na pestovanie môžete dosiahnuť zdravé a bohato kvitnúce rastliny, ktoré budú rozjasňovať vašu záhradu počas celej sezóny.
Vzhľad rastlín rodu Cytisus
Zanoväť trojkvetá je nižší krík s poliehavými, vystúpavými alebo priamymi konármi, ktorý dorastá do výšky 100 cm. Staršie kríky sa rozrastajú rozložito do šírky. Mladé vetvičky sú plstnato vlnaté, staršie bývajú lysé a redšie olistené. Listy rastú striedavo, sú dlhostopkaté, zložené z 3 elipsovitých lístkov. Tiež sú plstnaté, na líci bývajú občas holé. Kvety vyrastajú z pazúch listov po 1 - 4. Aj kvetné stopky a kalich sú plstnaté. Kvety sú sýto žltej farby, zvnútra môžu byť niektoré tmavšie, hnedasto sfarbené. Plod je podlhovastý struk, veľký do 4 cm, rovný alebo skrútený, plstnantý, obsahujúci 5 - 8 semien.
Listy zanoväťa sú drobné, striedavé a majú charakteristický tvar, ktorý niekedy pripomína ihličie, záleží na konkrétnom druhu zanoväťa. Zanoväť je zvyčajne pestovaný pre svoje krásne kvety, ktoré môžu mať rôzne farby, vrátane žltej, oranžovej alebo červenej. Kvety zanoväťa sú typicky motýlovitého tvaru a môžu byť jednotlivé alebo tvoriť zhluky. Väčšina zanoväťov sú nízke kríky, aj keď existujú rôzne druhy s rôznymi rastovými vzormi.
Listy sú trojpočetné, vzácnejšie jednoduché, často drobné a zakrpatené. V ich pazuchách, pri niektorých druhoch v koncových strapcoch alebo hlávkach, sú žlté, zriedkavo purpurové alebo biele medonosné kvety. Kvitnú v máji až júni. Po odkvitnutí je zaujímavá svojimi sýtozelenými metlovitými konármi a drobnými listami.
Druhy a kultivary
Medzi často pestované u nás patria aj kultivary zanoväte metlovitej. Rod zanoväť zahŕňa viac ako 50 druhov. V našich záhradách sa však najčastejšie stretneme so zanoväťou skorou (Cytisus × praecox) a prútnatcom metlovitým (Cytisus scoparius). Cytisus scoparius (Zanoväť metlinatá) - Tento druh je najbežnejší a je známy svojimi jasne žltými kvetmi, ktoré kvitnú na jar a začiatkom leta. Cytisus x praecox (Zanoväť skorá) - Tento hybrid kvitne skoro na jar bledožltými až krémovými kvetmi. Cytisus nigricans (Zanoväť čiernolistá) - Tento druh je známy svojimi tmavými listami a bohatým kvitnutím žltými kvetmi. Cytisus 'Lena' - Tento populárny kultivar má dvojfarebné kvety v odtieňoch oranžovej a červenej.
Kručinkovec položený (Cytisus procumbens) je nízky ker pochádzajúci z južnej Európy, ktorý má priestranný, poliehavý rast. Ako názov naznačuje, kručinkovec položený rastie nízko a má poliehavý a rozložitý rast. Vytvára husté koberce, ktoré sú ideálne pre pôdnu pokrývku alebo ozdobu na svahoch.
Zanoväť nízka (Chamaecytisus supinus) je nízky ker pochádzajúci z južnej Európy, ktorý má poliehavý a rozložitý rast. Zanoväť nízka rastie nízko a má poliehavý a rozložitý rast. Tvoria husté koberce, ktoré sú ideálne na pôdnu pokrývku a ozdobu svahov.
Zanoväť rozložená (Cytisus decumbens) - zakrpatený, poliehavý ker vysoký iba dvadsať centimetrov, široký asi jeden meter.
Zanoväť skorá (Cytisus praecox) - je kríženec. Vytvára husté, rozkonárené kry vysoké až dva metre. Kvety sú bledožlté, voňavé, rozmiestnené pozdĺž celých výhonkov. V období kvitnutia, často už v apríli a máji, je veľmi krásna. Vyžaduje teplé, chránené a slnečné stanovište a na zimu ľahkú prikrývku. Má viac odrôd, niektoré sa pestujú aj v nádobách. „Albus“ je slabšieho vzrastu, s bielymi kvetmi a mierne previsnutými konárikmi. „Algold“ má kvety žlté, pri odkvitaní trocha svetlejšie. „Hollandia“ je odroda s purpurovočervenými kvetmi a krémovobielym lemom.
Zanoväť purpurová (Cytisus purpureus) - poliehavý ker, vysoký asi päťdesiat centimetrov. Purpurové kvety rozkvitajú na jednoročných konárikoch v máji až júni.
Zanoväť černejúca (Cytisus nigricans) - vzpriamený, jeden až dva metre vysoký ker, rastúci aj u nás. Má žlté kvety v úzkych strapcoch dlhých desať až tridsať centimetrov. Pri odkvitaní kvety černejú. Kvitne v júni až auguste.
Prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius) - často sa zaraďuje medzi zanoväte, i keď z botanického hľadiska tvorí už samostatný rod. Má prútovité, hranaté, sýtozelené konáriky, listy trojpočetné aj jednoduché. Zlatožlté kvety sú široké až dva centimetre, kvitne v máji a júni. Vo voľnej prírode rastie aj u nás, ale v tuhej zime namŕza. Ušľachtilé odrody s krásnymi, veľkými a často viacfarebnými kvetmi sú prevažne krížence tohto druhu. Takmer všetky sú v našich klimatických podmienkach málo otužilé, preto spodné časti treba na zimu zakrývať. Pestujú sa najmä: „Andreanus Splendens“ s kvetmi zlatožltej a červenej farby. „Burkwoody“ kompaktnejšieho vzrastu s karmínovými a hnedočervenými kvetmi so žltým lemom, „Butterfly“ má kvety v kombinácii žltej a hnedej farby. „Dragonfly“ má zakrpatený vzrast, kvety tmavožlté s hnedými krídlami. „Golden Sunlight“ rastie pomalšie, má veľké slvetložlté kvety a „Goldenfinch“ je nízky, husto olistený ker s červenožltými kvetmi. „Lady Moore“ má kvety žltočervené s hnedým stredom. „La Coquette“ je bujnejší ker s kvetmi žlto-oranžovými s hnedými pásikmi.
Pestovanie
Pestovanie zanoväťa je obvykle pomerne jednoduché, pokiaľ sú splnené základné požiadavky, ktoré rastlina kladie. Zanoväť potrebuje slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu. Je dôležité, aby bola pôda dobre odvodnená, pretože zanoväť nemá rád premokrenie. Rastlina tiež znáša sucho a je odolná voči suchu, čo z nej robí vhodnú rastlinu pre oblasti s obmedzenými zrážkami.
Pri pestovaní zanoväťa je dôležité dbať na to, aby nedochádzalo k premokreniu pôdy, a umožniť rastline dostatok slnečného svetla. Pravidelné zalievanie by malo byť vykonávané skôr striedmo, najmä v období rastu.
Rastlinu sadíme na slnečné a teplé a suché miesto, najlepšie na jar. Nedarí sa jej v polotieni alebo na tienistých miestach s vlhkejšou pôdou, v takých podmienkach bude mať krátku životnosť. Vyžaduje ľahké, priepustné a suchšie pôdy bez vápnika a slnečné stanovište. Zanoväť preferuje plné slnko, kde dostáva aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Tieto podmienky podporujú jej bohaté kvitnutie.
Pôda a zálievka
Vhodná je dobre priepustná zemina. Toleruje aj na živiny chudobnejšie, piesočnaté alebo kamenisté pôdy. Rastlina potrebuje dobre priepustnú pôdu. Pôda by mala byť chudobná na živiny, pretože príliš bohatá pôda môže viesť k nadmernému rastu.
Vyhovuje jej skôr sucho. Na záhone po dobrom zakorenení nevyžaduje vlahu ani počas najväčších horúčav. V období sucha je potrebné kručinkovec položený pravidelne zalievať, ale je dôležité zabrániť premokreniu pôdy. V období sucha treba zanoväť nízka pravidelne zalievať, ale je dôležité zabrániť premokreniu pôdy. Zanoväť je odolná voči suchu, a preto nevyžaduje časté polievanie. Mladé rastliny polievajte pravidelne, aby sa dobre zakorenili.
Rez a tvarovanie
Pre podporu bohatého kvitnutia sa odporúča rastliny každoročne po odkvitnutí zastrihávať. Vtedy treba skrátiť konáriky asi o tretinu. Strihom tiež docielite kompaktný tvar, po strihaní totiž vyženie nové výhonky, ktoré budú v ďalšom roku kvitnúť. Do starého dreva sa rezať neodporúča, rastlina to nemá rada.
Strihanie zanoväťa pomôže udržať túto rastlinu v poriadku, podporiť jej zdravý rast a zachovať jej tvar a vzhľad. Pred strihaním si skontrolujte, že vaše záhradnícke nožnice alebo nožnice na vetvy sú ostré. Odstráňte suché alebo poškodené konáre. Pokiaľ chcete udržať určitý tvar alebo veľkosť zanoväťa, môžete vykonať strihanie tak, aby sa dosiahol požadovaný tvar. Majte však na pamäti, že pri príliš radikálnom strihu môže dôjsť k obmedzeniu kvitnutia v nasledujúcom roku. Vždy je dobré sa riadiť špecifickými pokynmi pre starostlivosť o vašu konkrétnu odrodu zanoväťa, pretože niektoré druhy zanoväťa môžu vyžadovať odlišný prístup k rezu. Vyžiadajte si ihneď pri nákupe všetky informácie, popr. skúste stiahnuť návod na internete.
Kručinkovec položený nepotrebuje spravidla pravidelný rez. Pokiaľ je to nutné, môžete vykonávať ľahký rez po odkvitnutí, aby ste udržali rastlinu v poriadku alebo ju tvarovali podľa potreby.
Zanoväť nízka obvykle nepotrebuje pravidelný rez. Pokiaľ je to nutné, môžete vykonávať ľahký rez po odkvitnutí, aby ste udržali rastlinu v poriadku alebo ju tvarovali podľa potreby.
Staršie rastliny druhov kvitnúcich v apríli až júni režeme hneď po odkvitnutí, na jar odstraňujeme len suché a poškodené konáriky. Neskoršie kvitnúce kry - júl až august - režeme skoro na jar. Nesmieme však rezať do starého dreva.
Cytisus x praecox 'Albus' je biely kultivar zanoväte, okrasného opadavého listnatého kra. Kvitne od polovice jari a vďaka pekne tvarovaným, oblúkovitým konárom je veľmi nápadný aj po odkvitnutí a to najmä smerovaním štruktúrou výhonov. Na začiatku júna skrátime odkvitnuté výhony o jednu až dve tretiny. Zanoväť nemá rád silný rez do staršieho dreva, takže pre udržanie bochníkovitého tvaru ho každoročne striháme len do jednoročných výhonov. Nestrihané rastliny vyhoľujú spodné vetvy a sú nevzhľadné.
Rez prispôsob času kvitnutia: kry kvitnúce na jar rež po odkvitnutí (kvety nesú na starom dreve), kry kvitnúce v lete rež skoro na jar (kvitnú na novom dreve). Priebežne odstraňuj odkvitnuté súkvetia, suché a choré konáre a udržuj ker presvetlený.
Presvetľovací rez zmladzuje krík, pričom špecifický tvar rastu odrody zostáva zachovaný. Núti rastlinu tvoriť mladé výhonky (priaznivý účinok pre násadu kvetov). Presvetľovacím rezom sa pomocou obojručných nožníc, ručnej pílky alebo nožníc na ruže odstránia výhonky staršie ako 3 roky. Dreviny pripravujú kvetné púčiky už v predchádzajúcom roku, kvitnú teda na dvojročnom dreve, nie na jednoročných výhonoch.
Pre prirodzený a typický rast pre tú ktorú rastlinu nie je nutný žiadny rez. Má význam, ak ním sledujeme nejaký cieľ - ak je treba prispôsobiť silnejší vzrast malému priestoru, podporiť určité vlastnosti (kvety, hustota) alebo vytvoriť určitú formu (živý plot). Každý rez je však účinný len vtedy, ak zohľadňuje zákony rastu rastliny. Zásadný rozdiel je medzi presvetľovacím rezom a zrezaním starých výhonov. Zmladzovací rez sa prevedie presvetlením starých výhonov asi od 4. až 5. roku na stanovišti. Rez vždyzelených listnatých drevín sa riadi tými istými pravidlami ako u opadavých drevín.
Starostlivosť o zanoväť zahŕňa pravidelný rez a strihanie, aby rastlina udržala kompaktný tvar a bohato kvitla. Rez zanoväte by mal prebiehať po odkvitnutí, zvyčajne na konci jari alebo začiatkom leta. Pri reze je dôležité odstrániť všetky odkvitnuté kvety a skrátiť vetvy, ktoré nesú kvety, o asi jednu tretinu ich dĺžky. Udržiavací rez zanoväte spočíva vo formovaní kríka podľa potrieb a estetických preferencií.
Rozmnožovanie
Zanoväte rozmnožujeme semenami, odrezkami a vrúbľovaním. Semená pred vysiatím namočíme do vody. Tvrdšie a staršie osivo ponoríme na niekoľko sekúnd do vriacej vody a necháme ešte jeden deň vo vode.
Rozmnožuje sa semenami, ktoré získate, keď necháte dozrieť struky na rastline. Pred výsevom ich môžete nechať napučať vo vlažnej vode. Vysievajú sa na jar do pareniska, alebo po pominutí rizika mrazov na chránené záhony do hĺbky pol centimetra. Vyklíčiť by mali za 3 týždne.
Tiež sa dá rozmnožovať prostredníctvom odrezkov. Používajú sa jednoročné 10 - 15 cm dlhé výhonky, ktoré jednoducho vložte do priepustnej pieskovej zeminy.
Nízke a plazivé druhy možno rozmnožovať aj potápaním, letnými i drevitými odrezkami dlhými asi päť centimetrov. Upravené odrezky - najlepšie s pätkou staršieho dreva, zakoreňujú v čistom piesku alebo perlite pod sklom.
Slabo rastúce odrody vrúbľujeme v marci a apríli na semenáče druhov alebo na zanoväť černejúcu, bujnejšie na štedrec ovisnutý. Vrúbľujeme v ruke na koreňový kŕčok do rázštepu alebo na koziu nôžku. Vypestujeme tak, že odrody vrúbľujeme na štedrec vo výške stodvadsať až stoštyridsať centimetrov, prípadne nižšie. Na vrúbľovanie je vhodná najmä zanoväť purpurová a jej odrody.
Rozmnožovanie semenami: Zanoväť sa dá ľahko množiť zo semien. Semená môžete vysievať na jar priamo do záhrady.
Rozmnožovanie odrezkami: Ďalšou možnosťou je rozmnožovanie pomocou odrezkov, ktoré je najlepšie odoberať na jar alebo na jeseň.
Škodcovia a choroby
Rastlina je pochúťkou pre srny, zajace a králiky, ktorí dokážu mladšie rastliny celé obžrať a pri starších rastlinách obkusávajú kôru, čo býva tiež likvidačné.
Vošky: Vysávanie voškami vedie k zakrúcaniu listov alebo k zakriveniu mladých výhonkov. Výskyt vošiek spôsobuje sucho. Ochrana: Doporučuje sa striedanie postrekov, aby sa predišlo rezistencii.
Húsenice: Pri silnejšom napadnutí obžierajú listy až na listové rebrá a celé vetvičky. V prvom vývojovom štádiu sa nachádzajú v hniezdach na končekoch výhonkov, alebo zvinuté okolo nich. Ochrana: Najzdravšie, najlacnejšie a najúčinnejšie je odrezanie a spálenie výhonkov.
Larvy: Na listoch orgovánu a cezmíny sa objavia zažltnuté, neskôr nahnedlé požerové chodbičky, alebo ako 20 hal. veľké ostrovčeky požerú vo vnútri listu žijúcich lariev, ktoré vedú pri silnom napadnutí až k opadávaniu listov. Pri prvom napadnutí asi v polovičke mája ošetriť systémovým ochranným prostriedkom proti hmyzu. V predjarí ošetriť preventívne.
U okrasných drevín je výskyt hubovitých ochorení (múčnatka a chrastavitosť) veľmi zriedkavý.
Zazimovanie
Zanoväť je mrazuvzdorná, škodí jej však zimné vlhko a mokrá pôda. Kručinkovec položený je obvykle mrazuvzdorný, ale v chladnejších oblastiach môže vyžadovať zimnú ochranu. Stačí okolo koreňov položiť mulč (trávu, lístie, čečinu).
Zanoväť nízka je obvykle mrazuvzdorná, ale v chladnejších oblastiach môže vyžadovať zimnú ochranu.
V našich podmienkach sú teplomilné druhy a vyšľachtené odrody málo odolné, v tuhých zimách namŕzajú. Prútnatec metlovitý má vo voľnej prírode rastie aj u nás, ale v tuhej zime namŕza. Ušľachtilé odrody s krásnymi, veľkými a často viacfarebnými kvetmi sú prevažne krížence tohto druhu. Takmer všetky sú v našich klimatických podmienkach málo otužilé, preto spodné časti treba na zimu zakrývať.
Po jeseni chudobnej na zrážky by mali byť všetky vždyzelené dreviny (asi okolo 1. decembra), príp. opakovane po dvoch po sebe nasledujúcich dňoch výdatne zaliate. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí v extrémne dlhých obdobiach mrazov alebo pri krátkodobej zmene teplôt (extrémne nočné a denné teploty). Ak sú časti vždyzelených drevín vystavené napriek snehovej vrstve po dlhšiu dobu teplým slnečným lúčom, dochádza k popáleniu až k opadaniu listov, dokonca k odumretiu celých častí. Akákoľvek pomoc zlyhá, ak nie je v pôde dostatok vlhkosti.
Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Zimovanie rastlín v nádobách // Záhradná odpoveď
tags: #ako #rozmnozit #citysus