Ako sa starať o lopatkovec: Sprievodca pestovaním, presádzaním a ochranou
Lopatkovec (Spathiphyllum), často nazývaný aj ako „kvet mieru“, je populárna izbová rastlina vďaka svojim nádherným bielym kvetom a schopnosti čistiť vzduch. Táto rastlina patrí medzi krásne rastliny, ktoré si zamilujú mnohí. Lopatkovec je vďačná izbová rastlina. Je nenáročná, zvládne teplotu od 12 do 24 °C a polotieň.
Lopatkovec (spathiphyllum) má názov podľa jeho kvetov, ktoré sa podobajú na kvety príbuzných antúrií. V angličtine sa mu hovorí peace lilly - ľalia mieru. Patrí do čeľade áronovité (Araceae). Je príbuzný napríklad aj s monsterou či zamioculcasom. Lopatkovec dostal svoj názov najmä kvôli jeho listom, ktoré vyzerajú ako lopatky.
Lopatkovec pochádza z tropických oblastí Strednej a Južnej Ameriky, kde rastie v tienistých a vlhkých podmienkach dažďových pralesov. Jeho prirodzené prostredie mu umožňuje prosperovať aj v interiéroch s nižším osvetlením. Rastlina má tmavozelené lesklé listy a charakteristický biely kvet, ktorý pripomína lopatku - odtiaľ má aj svoj názov. Listy rastú v trsoch, väčšinou sú v rôznych odtieňoch zelenej, niekedy môžu byť aj panašované. Niektoré druhy majú lístky jemné, iné pevné s výraznejšou žilnatinou. Kvety sú väčšinou biele, niekedy zelené tulce.
Lopatkovec je nenáročná a prispôsobivá trvalka, ktorá dodá život každému priestoru v dome. Je ideálna pre začiatočníkov aj pre tých, ktorí nemajú veľa času na starostlivosť o rastliny. Za minimálnu starostlivosť nám dá skutočne veľa - nádherné kvety a prinesie do bytu dobrú energiu. Rastlina je vynikajúcou dekoráciou nielen do bytu, ale aj do kancelárií a zafajčených priestorov. Práve tu dokáže pomôcť pri odstraňovaní toxických látok a splodín fajčenia zo vzduchu, ako sú formaldehyd, benzén a trichlóretylén, xylén, toulén, amoniak a poradí si aj s alkoholmi. Týmto spôsobom prispieva k zdravšiemu prostrediu vo vašom domove alebo kancelárii. Lopatkovec čistí vzduch a vytvára okysličené prostredie.
Druhy lopatkovca
Rastlina s názvom lopatkovec má viac ako 40 druhov, ktoré môžete doma pestovať. Väčšina sa však u nás nevyskytuje. Existuje mnoho kultivarov, ktoré sa pestujú naprieč celým svetom. Lopatkovcov existuje približne 50 druhov, ktoré dorastajú do rôznych veľkostí. Od maličkých, ktoré majú v dospelosti približne 20 cm až po 120 cm vysoké druhy, ktoré vyniknú ako solitéry v priestoroch. Praktickým ukazovateľom pre výber toho správneho je veľkosť miestnosti, v ktorej bude.
Medzi najbežnejšie druhy a kultivary patria:
- Spathiphyllum wallisii - Najbežnejší druh lopatkovca, ktorý dorastá do výšky 30 - 60 cm.
- Spathiphyllum 'Mauna Loa' - Tento druh je väčší a môže dorásť až do výšky 90 cm.
- Spathiphyllum 'Sensation' - Najväčší druh lopatkovca, ktorý dorastá až do výšky 1,5 metra.
- Spathiphyllum 'Petite' - Tento druh je vhodný pre malé priestory, keďže dorastá len do výšky približne 30 cm.
- Kultivary 'Diamond', 'Domino' a 'Picasso' sú panašované.
Ako pestovať lopatkovec
Svetlo
Lopatkovec potrebuje dostatok slnka, ktoré jej pomôže lepšie rásť. Rastlina potrebuje celkom veľa svetla, hlavne menšie rastlinky v malých kvetináčoch potrebujú polievať aj 2x do týždňa, stredne veľké raz za 7-10 dní podľa ročného obdobia a okolitých faktorov a veľké rastliny podľa potreby. Lopatkovec preferuje polotienisté stanovište s rozptýleným nepriamym svetlom. V miestnosti jej preto vždy nájdite miesto, kde je len málokedy počas dňa tieň. Pri nedostatku svetla môže prestať kvitnúť. Ideálnym miestom pre lopatkovec a jeho kvitnutie je mierne vlhká miestnosť - veď nakoniec je predsa z pralesa. Nevystavujte ho však priamemu slnku, to mu neprospieva. Indikátorom pre príliš slnečné miesto môžu byť pre túto rastlinu žltnúce listy. Naopak, vo veľmi tmavých miestnostiach nebude lopatkovec vytvárať kvety. Ak má rastlina veľa svetla, znakom sú zvinuté a svetlé listy. Tie spálené zas naznačujú priveľké množstvo priameho slnka.
Pokiaľ si všimnete, že sa jeho listy sfarbujú do žlta, alebo kvety do hneda, je zle. V tom prípade ho treba stiahnuť zo slnka a nájsť mu lepší polotieň. V zime obľubuje rozptýlené svetlo a v lete polotieň až tieň. Lopatkovec nikdy nedávajte v lete do exteriéru, pokiaľ ste preň nenašli skutočne tmavý kút.
Teplota a vlhkosť
Lopatkovec je ideálna izbová rastlina aj kvôli tomu, že prospieva pri bežných izbových teplotách. Vyhovuje mu teplotné rozmedzie od 18 až do 29°C a mierne vlhký vzduch. Je nenáročná, zvláda teplotu od 12 do 24 °C. Lopatkovec preferuje vlhkejšie prostredie. Ak doma bojujete so suchým vzduchom, potom nezabúdajte na pravidelné rosenie listov. Pravidelné postrekovanie rastline veľmi prospieva. Občasné rosenie listov alebo umiestnenie nádoby s vodou v blízkosti rastliny môže pomôcť. Ak si všimnete suché a hnedé okraje listov, môže to znamenať, že vzduch je príliš suchý.
Keďže pochádza z oblastí, ktoré sú vlhké. Práve preto vlhkosť vyžaduje aj pri pestovaní v domácom prostredí. Roste jeho listy pravidelne a rovnako pravidelne ho aj zalievajte. Nebojte sa raz za čas použiť aj rozprašovač s odstátou vodou a pokropiť listy, napodobníte tak prostredie v dažďovom pralese, čo rastlinke len prospeje.
ZELENÝ ŽIVOT - LOPATKOVEC
Zalievanie
Pôda by mala byť stále mierne vlhká, no nie premočená. Lopatkovec miluje vlhkosť a dokáže ju čerpať aj zo vzduchu. Počas leta by sa mal lopatkovec zalievať 2-3x krát za týždeň, v zime bohate postačí 1x týždenne. Najdôležitejšie je však skúsiť pôdu, ktorá by mala byť jemne vlhká, nie príliš suchá. Vždy predtým, ako idete polievať túto rastlinu, vyskúšajte jemnou rukou aký je substrát. Ak je mierne vlhký, zbytočne ho nepolievajte.
Lopatkovec skôr znesie nedostatok vody ako prelievanie. Vždy je preto lepšie počkať so zálievkou až kým listy trochu nezačnú vädnúť. Dôležitý pri vodnom režime lopatkovca je priepustný substrát a kvetináč, ktorý odvedie prebytočnú vodu preč. Predídeme tak hnitiu koreňov, na ktoré je táto rastlina citlivá. Pozor však na prebytočnú vodu v podmiske, ktorú by ste mali pravidelne vylievať, ak sa tam objaví. Korene by mohli zahnívať a listy černať. Používajte odstátu alebo dažďovú vodu, ak je to možné. Trvalka je citlivá na chemikálie nachádzajúce sa bežne vo vode z vodovodu, napríklad fluorid a chlór.
Hnojenie
Lopatkovce nepotrebujú veľa hnojiva. V období vegetácie je vhodné 1x do týždňa aplikovať hnojivo, ktoré podporí vitalitu rastliny a zároveň vyrieši bežnú otázku "prečo lopatkovec nekvitne?". Na tento účel je vhodné napríklad hnojivo Kristalon pre izbové rastliny. Veľmi praktické sú aj univerzálne tyčinky, ktoré stačí vtlačiť do zeminy. Hnojte lopatkovec na jar a v lete v šesťtýždňových intervaloch, na jeseň a v zime ho pokojne môžete vynechať. Používajte polovicu z odporúčanej dávky hnojiva. Ak to nie je nevyhnutné, ani ho nepoužívajte.
Počas vegetačného obdobia (jar až jeseň) je vhodné rastlinu hnojiť každé 2-3 týždne tekutým hnojivom pre kvitnúce izbové rastliny. Hnojenie lopatkovca podporuje tvorbu kvetov a zdravý rast. V zime hnojenie obmedzte alebo úplne vynechajte. Ak lopatkovec nechce vykvitnúť a nepomôže ani vyladenie podmienok, napríklad zvýšenie svetla, môžeme hnojivo striedať s hnojivom pre kvitnúce rastliny alebo použiť tyčinky s aktivátorom kvitnutia. Ak to nie je nevyhnutné, ani ho nepoužívajte. Lopatkovce si nevyžadujú v tejto oblasti nič špeciálne a platí tu skôr pravidlo čím menej, tým lepšie. Bohato im postačí hnojenie na jar a na jeseň na to, aby krásne zakvitli. Dajte si však záležať na výbere vzdušného a priepustného substrátu ako napríklad rašeliny s obsahom piesku a pôdy z kompostu.
Pre hnojenie na kvitnutie, rozmiešajte 1 lyžicu prevereného popola v litri vody a rastlinu takýmto roztokom zalievajte. Popol obsahuje draslík, ktorý podporuje kvitnutie a tiež fosfor, ktorý rastline pomáha. Môžete vyskúšať rovnako aj hnojenie substrátu priamo popolom, prekypriť ho a zaliať odstátou vodou.
Presádzanie a rozmnožovanie
Lopatkovec prospieva ak ho presadíme alebo rozmnožíme oddelením ak prerastie svoj kvetináč. Presádzanie lopatkovca sa odporúča každé 1-2 roky, ideálne na jar. Lopatkovec má menšie korene, čiže ho nemusíte často presádzať. Stačí raz za pár rokov. Urobte tak tiež v prípade, ak vidíte, že korene začínajú vytŕčať z dna kvetináča.
Použite vzdušný, dobre priepustný substrát pre izbové rastliny. Nový kvetináč by mal byť len o niečo väčší než predchádzajúci. Pri presádzaní môžete rastlinu aj rozmnožiť delením trsov. Lopatkovec je potrebné presadiť do kvetináča väčšieho o minimálne 5 cm. Základnými pomôckami sú substrát pre izbové rastliny, väčší kvetináč, do ktorého lopatkovec umiestnite a pár minút času. Použijeme substrát pre izbové rastliny, my odporúčame substrát Profík. Kvetináč zvolíme pri menších rastlinách o 1-2 cm väčší, pri veľkých môžeme kvetináč zväčšiť o 3-5 cm. Vždy použijeme plastový alebo terakotový kvetináč s drenážnym otvorom na spodku, aby mohla odtekať prebytočná voda a položíme ho na podmisku alebo do okrasného črepníka. Presádzať by sme mali na jar alebo v prípade potreby na jeseň.
Postup je jednoduchý: rastlinu vyberte zo starého kvetináča (ak je zem príliš tvrdá, tak ju najskôr polejte a počkajte, kým sa voda vsiakne), na dno nového kvetináča nasypte trochu nového substrátu, vložte doň rastlinu a jemne dosypte potrebné množstvo zeminy. Pri presádzaní do nových nádob použite kvalitný substrát a uistite sa, že črepník má dobrú drenáž. Pre lopatkovec sú vhodné terakotové alebo hlinené kvetináče, ktoré výborne odvádzajú prebytočnú vlhkosť. Oddelené trsy umiestnite do nádoby a dôkladne zalejte. Rastlinu udržiavajte v teple a na dobre osvetlenom mieste.
Rozmnožovanie je takisto absolútne jednoduchá záležitosť. Mali by ste si na to spraviť čas počas jari. Niekedy sa môže stať, že lopatkovcu padajú listy dolu alebo ich má na koncoch hnedé. Lopatkovec sa množí rozsádzaním jednotlivých trsov. Pokiaľ sa nám lopatkovec rozrástol, môžeme ho na jar pri presádzaní rastliny rovno rozsadiť. Korene oddeľujeme veľmi opatrne a pokiaľ treba, pomôžeme si ostrým nožom. Ak ho rozdeľujete, najskôr ho nožom po dĺžke rozrežte priamo cez stred koreňového balu a polovice zasaďte do osobitných kvetináčov. Môžete si pri tom pomôcť opornou tyčkou.
Čistenie listov
Široké lopatkovité listy lopatkovca sú magnetom na prach a preto je ich potrebné čistiť minimálne raz do roka.
Bežné problémy a ich riešenie
Lopatkovec sa vo všeobecnosti považuje za nenáročnú rastlinu, je však veľmi náročný na vlhkosť. V porovnaní s inými rastlinami je lopatkovec voči škodcom a chorobám odolnejší.
Žlté a hnedé listy
Pre lopatkovec je zvyčajné, že jeho listy občas zožltnú. Ide hlavne o spodné listy, ktoré sú už staršie. Nemajte strach, nie je to veľký problém, ale takéto listy vždy odstraňujte, aby rastlina zbytočne do nich nevkladala energiu a radšej sa sústredila na vyživovanie zdravých zelených listov a kvetov. Ak jej má málo, môže sa stať, že mu budú hnednúť listy alebo na nich bude mať hnedé bodky. Stáva sa to aj vám? Žltnutie listov je zvyčajne znakom nadmerného polievania alebo nedostatku svetla. Hnedé konce listov signalizujú prelievanie, prebytočné hnojenie a nízku vlhkosť vzduchu. Ak listy lopatkovca hnednú odspodu, stačí ich odstrániť, aby nekonkurovali mladším listom.
Neplašte sa ani v prípade, že lopatkovcu zo dňa na deň ovisnú listy. Rastlina je dehydrovaná a takýmto spôsobom si pýta závlahu.
Škodcovia
Medzi veľkých nepriateľov lopatkovca sú najmä vošky. Hlavná príčina ich výskytu je najmä premočená pôda. Práve preto pomôže, ak obmedzíte zalievanie. Lopatkovec väčšinou iné problémy nemá, a preto by ste sa nemuseli báť pred jeho kúpou, že by ste s ním mali zbytočné problémy. Lopatkovec je odolnejší voči viacerým škodcom a nákazám než iné rastliny, no predsa len sa nejakí nájdu. Zvyčajne ho však napadajú zvonka, takže ich môžete jednoducho zotrieť, alebo zmyť vlažnou vodou z povrchu listov. Na lopatkovec si zvyčajne robia zálusk vošky, či roztoče. Ak si všimnete, že rastlinku napadli huby, poprášte ju škoricou. Pokiaľ je nános škodcu bielej, či sivej farby na pôde, malo by to stačiť.
Môžu byť však náchylné na vlnatku (hmyz, čo pripomína biele vatové chumáčiky). Pravidelne preto kontrolujte listy aj z rubovej strany. Vlnatka často napáda izbové rastliny. Živí sa ich šťavami, čo spôsobuje poškodenie rastliny a niekedy až jej smrť.
Kvitnutie
Biele kvety (alebo skôr modifikované listy) lopatkovca, pripomínajúce ľalie sa spravidla objavujú na jar a niekedy aj na jeseň. Lopatkovec vydrží kvitnúť minimálne dva mesiace a po období kvitnutia nastáva niekoľkomesačné odpočinkové obdobie. Ak lopatkovec kvitne, máte dôkaz, že je v poriadku. Jednoducho sa občas stane, že kvety zozelenajú. Nedobrým znakom sú tiež zelené kvety, ktoré poukazujú na skoré odkvitnutie. Lopatkovec kvitne väčšinou na jar a na jeseň, približne 2 mesiace. Peľ môže spôsobovať alergiu. Biela časť kvetu nie je kvet sám o sebe. Sú to listene. Zelený listeň, teda biely list niekedy mylne považovaný za okvetný lístok, nemusí vždy signalizovať problémy s hnojením.
Kvitnutie závisí od viacerých faktorov: svetla, teploty, vlhkosti a výživy. Ak vaša rastlina nekvitne, doprajte jej viac rozptýleného svetla, skontrolujte, či nie je v príliš suchej alebo tmavej miestnosti a zvážte presádzanie alebo prihnojenie. Lopatkovec kvitne najčastejšie, keď má dostatok svetla, no nie priameho slnka. Ak po kvitnutí jeho kvety odumrú, môžete ich odstrihnúť, aby nebrali rastline zbytočne energiu.
Toxicita lopatkovca
Ak máte doma malé deti, či psíka, možno vám v hlave vŕta aj takáto jednoduchá otázka. Odpoveď na ňu je áno, trochu. Lopatkovec je mierne jedovatá rastlina a potenciálnou hrozbou by mohol byť práve pre vašich domácich maznáčikov. Obsahuje totiž látku nazývanú šťavelan vápenatý, ktorý môže mať na svedomí u zvierat rôzne zápaly ako napríklad sliznice, žalúdka, alebo čriev. Lopatkovec je pre domácich miláčikov, ale aj pre ľudí toxický, preto radšej od neho držte zvieratá i deti ďalej.
tags: #ako #sa #starat #o #kvet #s