Glejovka americká: Invázna rastlina a metódy jej kontroly
Glejovka americká (Asclepias syriaca) je nepôvodný druh invázne sa rozširujúci prevažne na území južného Slovenska. Táto statná bylina, pôvodom zo Severnej Ameriky, bola do Európy dovezená ako medonosná a okrasná rastlina. V súčasnosti však predstavuje vážnu hrozbu pre pôvodné rastlinné a živočíšne spoločenstvá, a preto sú ochranári nútení ju aktívne odstraňovať z chránených území.
Charakteristika a pôvod glejovky americkej
Glejovka americká je trváca, opadavá, hlboko koreniaca rastlina s priamou nerozvetvenou byľou, ktorá môže dorásť do výšky 1 až 2 metre. Dutá byľ je oblá, jemne ochlpená a vyrastá z plazivého podzemku. Listy sú protistojné, na krátkych stopkách. Podlhovasto pretiahnuté čepele sú dlhé 15 až 20 centimetrov a široké 5 až 10 centimetrov, na báze okrúhle a na konci mierne špicaté, okraj listov je celistvý. Na líci sú listy hladké, na rube jemne chlpaté.
Pri poranení rastlina uvoľňuje biele latexové mlieko, ktoré je jedovaté pre človeka aj ostatné živočíchy a môže spôsobiť svrbenie kože. Rastlina je nebezpečná aj pre pasúce sa zvieratá, vo väčších množstvách môže spôsobiť tráviace problémy až zadusenie. Podzemok a v menšej koncentrácii aj nadzemné časti obsahujú jedovaté glykozidy asclepiadin a vincetoxin.
Pochádza zo severu Mexika, východu USA a juhu Kanady, kde pôvodne rástla pozdĺž komunikácií a v oblastiach ovplyvnených ľudskou činnosťou. Na Slovensko bola dovezená v minulosti, pravdepodobne pre svoje medonosné vlastnosti a okrasnú hodnotu. Jej latinský názov Asclepias odkazuje na gréckeho boha liečiteľstva Asklépia, čo naznačuje jej využitie v tradičnej medicíne.
Zaujímavosťou glejovky je motýľ monarch sťahovavý vyskytujúci sa práve v Severnej Amerike, pre ktorého je glejovka jedinou rastlinou, na ktorú kladú samičky tohto motýľa vajíčka a mladé húsenice sa živia listami glejovky. Rastlinné šťavy glejovky, ktoré sú jedovaté pre človeka aj ostatné živočíchy, húseniciam monarcha neškodia, práve naopak, chránia ich pred požieraním vtákmi.
Kvety a plody
Súkvetie tvorí pologuľovité okolíky s počtom asi 30 obojpohlavných päťpočetných voňavých kvetov ružovej až fialovej farby. Kvitne od júna do augusta a je obľúbeným zdrojom nektáru pre včely a motýle. Stavba kvetu je však pre včely ťažšie prístupná, preto sa od pestovania glejovky ako medonosnej rastliny upustilo.
Plody sú veľké nafúknuté podlhovasté mechúriky dlhé 8 až 11 centimetrov, široké 2 až 3 centimetre, špicaté, plstnaté. Otvárajú sa brušným švom. Semená sú vajcovité, sploštené, 9 - 10 milimetrov dlhé, s krídlatým okrajom, svetlo hnedé, s dlhým, hodvábne lesklým bielym páperím. Semeno obsahuje až 24 percent oleja.
Spôsoby šírenia a ekologické riziká
Glejovka americká sa rozmnožuje dvoma hlavnými spôsobmi: vegetatívne pomocou plazivých podzemkov a generatívne produkciou veľkého množstva semien s charakteristickým páperím. Tieto semená sú ľahko šíriteľné vetrom na veľké vzdialenosti a dobre klíčia aj v suchších pôdach. V posledných rokoch sa zdá, že prevláda šírenie rastlín semenami, čo ešte viac komplikuje jej kontrolu.
Invázny charakter glejovky spočíva v jej schopnosti potláčať pôvodné druhy rastlín. Do pôdy vylučuje látky, ktoré odpudzujú iné druhy, čím narúša prirodzenú biodiverzitu. Je konkurenčne silná rastlina, ktorá sa úspešne šíri aj v oblastiach s minimálnym spracovaním pôdy. Jej odolnosť voči bežným herbicídom používaným v poľnohospodárstve tiež komplikuje jej kontrolu. Rastie na rumoviskách, pri cestách a železničných násypoch, na okrajoch viníc, v okolí záhrad.
Ochranári zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat sa snažia odstrániť glejovku americkú z Prírodnej rezervácie Raškovský luh. Jednou z lokalít, kde zaznamenali výskyt spomenutej invazívnej rastliny, je aj okolie cesty medzi obcami Veľké Raškovce a Vojany v okrese Michalovce. Nachádzajú sa tam lesné aj lúčne biotopy s výskytom vzácnych druhov živočíchov a rastlín, ako sú napríklad bleduľa letná, graciola lekárska, sitina černastá, cesnak hranatý, žltuška žltá, korunkovka strakatá a fialka nízka. Nachádza sa tam aj krvavec lekársky, ktorý je živnou rastlinou pre európsky významný druh motýľa modráčika krvavcového.
Metódy kontroly a odstraňovania
Cieľom ochranárov je oslabiť a postupne úplne odstrániť túto inváznu rastlinu z územia. Pre účinnú kontrolu glejovky americkej sa používajú rôzne metódy:
- Pravidelné kosenie: Niekoľkokrát ročne s cieľom rastlinu oslabiť.
- Zaorávanie: Vhodné pri porastoch na okrajoch polí.
- Vykopávanie alebo vytrhávanie: Efektívne pri menších porastoch.
- Chemické odstraňovanie: Postrek herbicídmi. Mladé rastliny sú citlivé na účinné látky ako metribuzin a clomazone. Staršie rastliny, najmä tie z podzemkov, môžu vyžadovať herbicídy s účinnými látkami glyphosate (5,0 l/ha) alebo triclopyr (4,0 l/ha). Výbornú účinnosť má kombinácia glyphosate + fluroxypyr (4,0-5,0 l + 0,5 l/ha).
Pokiaľ možno, herbicídy je potrebné aplikovať v predlžovacom raste do začiatku kvitnutia, po odkvitnutí účinnosť klesá. Vo veľkej väčšine prípadov je ošetrenie potrebné aj v ďalšom roku, často aj 3-4 roky po sebe.
Využitie a potenciálne nebezpečenstvá
Hoci glejovka americká je v súčasnosti vnímaná predovšetkým ako invázna burina, v minulosti mala rôzne využitie. Bola zaradená medzi invázne až v roku 2014. U nás sa najskôr pestovala ako medonosná a okrasná rastlina, pochádza zo Severnej Ameriky, kde sa používala aj ako textilná rastlina podobne ako bavlník. Pestovala sa aj ako okrasná rastlina, sú záznamy, že už v 18. storočí sa pestovala v zámockom parku v Lánoch v Českej republike. Byľ sa využívala na textilné vlákna podradnej kvality.
Podzemok glejovky sa používal v liečiteľstve pre obsah glykozidov asclepiadin a vincetoxin. V nižších dávkach pomáha pri zahlienení, vo vyšších dávkach spôsobuje zvracanie a preháňanie. V Severnej Amerike sa mladé výhonky a nerozkvitnuté súkvetia glejovky používajú na jedenie (podobne ako špargľa). Je ich však treba krátko povariť, aby sa z nich vyluhovali toxické látky.
tags: #glejovka #americka #pestovanie