Ako si rozmnožiť marhuľu a dopestovať zdravý strom s bohatou úrodou

Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca) je teplomilný strom dožívajúci sa 15 - 20 rokov, ktorého pôvod možno hľadať v Číne a starovekom Arménsku. Odtiaľ sa kultivoval a dostal do Turecka, na Blízky východ, do zvyšku Ázie, Stredomoria i strednej Európy a do Severnej Ameriky. Marhuľový strom priťahuje pozornosť záhradníkov vďaka jeho nenáročnej starostlivosti, odolnosti voči zmenám životného prostredia, vysokému výnosu a zrelej chuti ovocia, ktoré sú obľúbené čerstvé aj spracované. Stromy marhule dorastajú do výšky 3 - 7 m, majú striedavé zelené listy a nepravidelnú oválnu korunu. Na jar marhuľa zvyčajne kvitne bielo-ružovo sfarbenými kvetmi. Plody marhule majú svetlooranžové až červenkasté sfarbenie a šťavnatú sladkokyslú dužinu. Typický pre marhule je zvislý šev, ktorý rozdeľuje ovocie na dve časti. Toto drobné ovocie je guľaté, má plnú chuť, obsahuje veľa vitamínov a uprostred má veľkú kôstku.

Marhule sú prospešné pre zdravie, neobsahujú veľa kalórií, ale zato sú bohaté na vitamín A, D a E, obsahujú veľa vlákniny, antioxidantov a draslíka. Dajú sa využiť na priamy konzum, ale aj na výrobu kompótov, džemov, marmelád, oleja, do koláčov, na sušenie, ale aj na výrobu alkoholu. Marhule predstavujú skvelú voľbu do každej záhrady. Nepotrebujú ďalší strom na opeľovanie, na jar vám krásne zakvitnú, v lete prevoňajú plodmi vašu záhradu a na zimu si budete môcť dopriať zavarené plody a chutný marhuľový džem. Marhule poskytujú sladké, šťavnaté ovocie a skoro na jar napĺňajú krajinu nádhernými kvetmi a vôňou. Marhule sa najlepšie konzumujú ihneď a môžete ich skladovať len niekoľko dní.

Výber vhodnej odrody a podpníka

Aj keď marhule patria k najčastejšie sadeným ovocným stromom v našich končinách, mnohí si pri výbere odrody nevedia rady. To, akú marhuľu vybrať do záhrady, závisí nielen od vašich podmienok (či žijete na chladnejšom severe alebo teplom a slnečnom juhu), ale aj od vašich preferencií. Niektoré odrody sú včasnejšie, iné neskoré. Mrazuvzdorné marhule sú vítané hlavne v severnejších okresoch, kde marhule musia byť voči mrazu odolné, aby prežili cez zimu. Do niektorých záhrad sa hodia nízkokmenné marhule, ktoré zaberú menej miesta a pri zbere nedajú tak zabrať. Ľudia siahajú najviac po odrodách s peknými veľkými plodmi, ktoré možno konzumovať priamo, ale aj použiť na zaváranie.

Populárne odrody marhúľ:

• Veharda - Ide o obľúbenú slovenskú odrodu marhúľ, ktorá dozrieva už koncom júla. Marhule sú sladké, šťavnaté, mierne kyslé v svetlooranžovej farbe a s červeným líčkom. Stromy majú silnú korunu a bohato plodia.
• Aurora - Ak hľadáte skorú odrodu marhúľ, Aurora je výbornou voľbou. Jej plody totiž dozrievajú už v júni. Marhule bývajú veľké, oranžové s červeným líčkom, a svojou príjemnou arómou vám prevoňajú záhradu.
• Harcot - Harcot je ďalšia stredne skorá odroda marhúľ dozrievajúca v júli. Má veľké, tmavooranžové plody s červeným líčkom, ktoré sú sladké, šťavnaté a vhodné na priamy konzum.
• Kioto - Odroda Kioto je stredne skorá, plody rodí už v druhej polovici júla. Marhule sú veľké, celočervené s pevnejšou dužinou. Pre dužinu sú vhodnejšie skôr pre spracovanie než priamy konzum.
• Bergeron - Táto odroda predstavuje neskoro dozrievajúcu marhuľu (koncom augusta), ktorá máva stredne veľké plody svetlooranžovej farby s červeným líčkom. Plody bývajú šťavnaté, sladkokyslé, vhodné na priamy konzum.
• Pinkcot - Ide o veľmi skoro dozrievajúcu marhuľu s veľkými plodmi. Kvety sú pomerne odolné, teda odolajú aj neskorým jarným mrazom. Zrelé plody sú svetlooranžové s červeným líčkom a sladkou chuťou.

Výber podpníka

Ešte pred nákupom ovocných stromov si musíte vybrať ten správny podpník pre Vás.

• Myrobalán: silne rastúci podpník vhodný do ľahších, suchších pôd, ale aj do ťažších, nezamokrených. Rýchlejšie nastúpi do rodovosti.
• Marhuľový semenáč: vhodný pre teplé, suché, priepustné pôdy. Rastie silne, neskoršie vstúpi do rodovosti.
• St. Julien A: slabo až stredne silno rastúci podpník, ide o vegetatívne množený podpník. Je dostatočne plastický, vhodný aj pre ťažké hlinité a stredne vlhké pôdy. Marhuľa má na tomto podpníku 70%-ný vzrast oproti semenáčom myrobalánu.
• Montclar: tento podpník rastie asi o 20-30% slabšie ako marhuľový semenáč. Korení hlbšie ako St.Julien A, čo je pozitívum hlavne v suchých podmienkach. Stromky začínajú veľmi skoro a bohato kvitnúť.

Spôsoby rozmnožovania marhúľ

Propagácia marhúľ sa môže vyskytnúť tromi spôsobmi: kameňom, odrezkami alebo vrúbľovaním. Pre ktorékoľvek z nich je však potrebné dodržiavať niektoré odporúčania a postupovať podľa algoritmu, ktorý proces čo najviac zjednodušuje.

Pestovanie z kôstok

Pestovanie z kostí je dlhodobá, ale spoľahlivá metóda. Pestovanie zo semien miestneho stromu zaručuje vysokú adaptáciu budúcej marhule na klimatické podmienky konkrétneho regiónu. Najprv si musíte zvoliť vhodný materiál na výsadbu - zrelú ovocnú kosť. Marhuľové jadro si zachováva všetky svoje materské vlastnosti, preto by sa malo zvoliť najväčšie a šťavnaté ovocie, aby sa zaistilo, že strom netrpí chorobami typickými pre záhradnícke plodiny. Najlepšie je zobrať niekoľko sadeníc, aby ste si následne vybrali najsilnejších z nich, pretože marhuľové stromy nie sú známe vysokou mierou prežitia. Jadierko na noc namočte do vody izbovej teploty. Marhuľové semená majú dosť slabú klíčivosť. Ak zasadíte kôstku tak, ako je, bude proces klíčenia trvať dlhšie, pretože výhonok musí vlastnými silami rozlúsknuť tvrdú kôstku. Je tiež možné zdrsniť kôstku brúsnym papierom.

Jesenná výsadba kôstok

Odborníci zabezpečujú, že jesenná výsadba je vhodnejšia ako jarná. Je to spôsobené tým, že semená prechádzajú prirodzenou stratifikáciou. Výsev sa robí, až keď prídu prvé mrazy. Kosti sú namočené na jeden deň v teplej tečúcej vode. Plávajúce sadenice sa považujú za zlé a zahodia sa. Potom zabaľte do vlhkej vreckovky. Tú umiestnite do plastového vrecúška a vložte do chladničky, kde vyklíči. Marhuľový kameň sa umiestni do pripraveného otvoru (hlboký až 10 centimetrov) a posype sa humusom. Ak ste zasadili celú kôstku, budete potrebovať trochu trpezlivosti - klíčenie môže trvať až jeden rok. Keď sú konečne vidieť výhonky, dajte kvetináč na svetlé miesto. Ak žijete v teplej oblasti, môžete si zasadiť mladý marhuľový strom vo vašej záhrade. S nástupom v novembri je možné, že sadenice budú hlodavcami odobraté. Preto je lepšie odložiť neskoré siatie a počkať do jari.

Jarná výsadba kôstok

Pre oblasti s chladným podnebím je vhodnejšia jarná výsadba, pretože osivo môže v záhrade jednoducho zamrznúť. Marhuľové jadrá zozbierané na jeseň zimujú na chladnom a tmavom mieste až do marca. Výsadba na jar je dobrá na tvrdenie semien. Tento proces sa nazýva stratifikácia a uskutočňuje sa jeho namáčaním v studenej vode počas 5 až 7 dní. V tomto prípade sa voda pravidelne obnovuje, aby sa zabránilo zahriatiu na izbovú teplotu. Naklíčené jadierko môžete vysadiť vonku, avšak až od apríla/mája, keď vymiznú nočné mrazy. Pôda pre výsadbu by mala byť piesková a nehnojená, čím sa zabráni okrem iného aj tvorbe plesní. Potom, čo ste zasadili kôstku alebo len semeno, je dôležité, aby ste udržiavali pôdu vlhkú.

Rozmnožovanie odrezkami

Rozmnožovanie odrezkami je najlepším spôsobom rozmnožovania marhúľ, keďže pri množení z kôstok si nikdy nemôžete byť úplne istí, či sa zachová DNA tak, ako očakávate. Odrezky môžete odobrať v jeseni a do vysadenia ich môžete uchovať v chladnom a vlhkom prostredí.

Zelené výhonky

Na úspešné rozmnožovanie marhúľ je časť vetvy s listami oddelená od strednej časti výhonku. Ideálny stonok by mal mať tri listy a mal by sa rezať ráno, aby boli vetvy nasýtené vlhkosťou. Po rozrezaní sa zelené výhonky znížia na 10 až 15 hodín v roztoku, ktorý stimuluje rast koreňového systému (Kornevin, Heteroauxin, Zircon). Na klíčenie sa vysekané odrezky vysádzajú na otvorenom teréne, kde sa aplikujú hnojivá a udržuje sa pôdna vlhkosť. Takéto stavy umožňujú, aby sa kalus objavil už za 10 - 15 dní a po ďalšom mesiaci uvidíte zdravý koreňový systém.

Lignifikované odrezky

Na pestovanie zdravej marhule Ak sa množia týmto spôsobom, je potrebné zberať odrezky počas spiaceho obdobia (po páde listov a do skorej jari). Priemerná dĺžka sadivového materiálu je 30 centimetrov. Výrezy rezané na jeseň sa skladujú na chladnom mieste až do jari, keď sú vysadené v krabici alebo na otvorenom teréne nasýtenom rašelinou. Odrezky by mali mať 15 - 20 cm. Odrezky marhule potom môžete štepiť alebo očkovať do podpníkov. Výber podpníka je taktiež veľmi dôležitý, pretože od neho sa bude odvíjať úroda. Naplňte kvetináč rašelinovým machom alebo vlhkým pieskom, navlhčite odrezaný koniec odrezku a ponorte ho do zakoreňovacieho hormónu a potom ho zahrabte niekoľko centimetrov hlboko do kvetináča.

Vrstvenie vzduchu

Tento spôsob vegetatívneho rozmnožovania je účinný, ale moderní záhradníci ho nezaslúžene zabudnú. V lete je vybraná vetva s ročným tempom rastu, ktorá sa výrazne líši od predchádzajúcich častí rastliny. Sú na ňom urobené 2 kruhové rezy, ktoré odstraňujú kôru medzi nimi. Poškodenie sa ošetrí roztokom stimulujúcim rast a zabalí sa do plastového vrecka tak, aby v ňom zostal priestor pre pôdu. Takto je možné pestovať vrstvy, ktoré sú po dozretí oddelené od vetvy a vysadené oddelene.

Rozmnožovanie štepením

Táto metóda je najviac preferovaná záhradníkmi, pretože umožňuje experimentovať krížením odrôd. Ako podnož na štepenie sa používajú sadenice nielen marhúľ, ale tiež mandlí, broskýň, sliviek, mirabel. Dobrá kompatibilita však nie je vždy taká. Prostredníctvom pokusu a omylu si budete musieť vybrať druh, ktorý je vhodný pre klimatické podmienky a chuťové preferencie záhradníka. Na jeseň sa uskutoční slepý pokus. Ako rezanie sa vyberie silný, zdravý ročný výhonok a jeho horná časť sa odreže šikmým rezom. Výhonky sa uchovávajú v chladničke alebo vedre so studenou vodou, až kým nedôjde k zániku. Očkovanie sa vykonáva na jar, začiatkom mája. Tento čas sa považuje za úspešný z dôvodu aktívneho pohybu štiav rastlinou, čo zlepšuje fúziu. Stopka je pripevnená k činu, na ktorom je urobený rovnaký vertikálny šikmý rez. Rezy musia byť skosené v rovnakom uhle a musia mať rovnaký priemer. Šev spoja je pokrytý záhradným ihriskom a upevnený elektrickou páskou. Rezne sa rýchlo zakoreňujú v novej rastline a po mesiaci si môžete všimnúť výskyt nových listov. Pred vegetačným obdobím sa štepený materiál oreže o 1 až 2 centimetre. Takéto akcie pomôžu marhule správne rozdeliť sily na staré a novo získané výhonky. V podobných prípadoch nemôžete nikdy tušiť ani vopred vedieť, čo vám z danej kôstky vyrastie. Môže sa stať že budete čakať na úrodu dlhé roky a nikdy sa jej nedočkáte, alebo že zarodí chutné plody ale maximálne 4 na strome, alebo veľmi veľa drobných a nechutných.

Starostlivosť o marhuľu

Samoopelené sadenice marhúľ sa dokonale prispôsobia podmienkam pestovania. Odchod prichádza k nasledujúcim bodom:

Výber stanovišťa a pôdy

Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu, s neutrálnou kyslosťou okolo pH 7, ľahšieho typu. Ťažká pôda príliš zaťažuje korene marhúľ i broskýň. Pôda musí byť piesočnatá, dobre priepustná, aby sa v nej nezachytávala voda, hlavne v zime, čo by viedlo k vymrznutiu koreňa. Ak máte pôdu skôr hlinitú, môžete si ju zmiešať s pieskom, ale aj kompostom a kravským hnojom, čo jednak umožní ľahší rast koreňom, no zároveň pôdu obohatí o živiny. Stanovište vyberieme dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Pre tento ovocný druh je najvhodnejšie pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m.n.m, s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 °C. Možno ho pestovať aj vo vyšších polohách (400 - 450 m.n.m.) s priemernou ročnou teplotou 7 °C, ale je nutné zvoliť vhodnú odrodu, podpník a orientáciu najlepšie juhozápadnú alebo západnú, kde teploty najmenej kolíšu. V každom prípade sa vyhneme veterným stanovištiam a mrazovým dolinám. Zasaďte ich skôr na vyvýšené miesto, nie však veterné, ale mierne kopčeky a svahy orientované na juhozápad, kde budú mať aspoň 8 hodín svetla denne. Marhuli doprajte v okolí dostatok priestoru pre rast nielen ako malému stromčeku, ale s priestorom počítajte aj do budúcna, keď sa koruna rozrastie.

Výsadba

Marhule je možné sadiť ako sadenice, ktoré kupujte výhradne z dobrého záhradníctva alebo ovocnej škôlky, no skúsiť to môžete aj z kôstky. Sadenie sadeníc je však omnoho jednoduchšie, môžete si byť istí, čo vám zo sadenice vyrastie a aj plodov sa dočkáte rýchlejšie. Marhule je možné vysádzať na jar a v jeseni. To, kedy sadiť marhule, je v podstate na vás. Ak žijete v chladnejšej oblasti s dlhou a tuhou zimou, saďte skôr v apríli - máji.

Výsadba voľnokorenných stromov

Voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov. Na začiatku upravíme korene stromu odstránením poškodených a dlhých koreňov. Po úprave korene namočíme do vody - minimálne na 2 hodiny, maximálne až na 24 hodín. Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu cca 60cm x 60cm. Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou dobre rozloženého maštaľného hnoja a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Treba si dávať pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom! Do jamy nalejeme min. 15 l vody. Až teraz môžeme posadiť stromček do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Dávajme si pozor na to, aby zemina sa dostala dobre aj pod korene! Miesto štepenie musí byť nad povrchom pôdy približne až 20 cm. Posledným krokom je poriadne zalievanie (približne 20 l vody) a rez po výsadbe. Keď stromy sadíme na jeseň, rez odložíme na jar. Pri novosadených stromoch potrebujeme osadiť aj oporné koly. Koly sú potrebné počas zakoreňovania, chránia kmeň až 6 rokov po vysadení. Po výsadbe musíme stromy častejšie zalievať, ako aj v lete počas vlny horúčav.

Výsadba kontajnerových stromov

Keď sadíme kontajnerové stromy, samozrejme rez koreňov a namáčanie vo vode nie sú potrebné.

Hnojenie

Hnojivá používame, aby sme skvalitnili pôdu a zveľadili úrodu. Hnojením marhúľ dopĺňate dôležité živiny, ktoré strom potrebuje. Marhule by ste mali hnojiť na jar na podporu rastu a kvitnutia a na jeseň, po pozbieraní plodov, ale pokojne aj v lete na podporu rastu plodov. Hnojením zlepšujete nielen rast a kvalitu úrody, ale zvyšujete tým obranyschopnosť stromu voči škodcom a chorobám. Dobré hnojivo predstavuje maštaľný hnoj a kompost, ale aj iné hnojivá s dusíkom, fosforom a draslíkom. Vhodné je hnojivo na marhule, resp. Dusík dopĺňame vo väčšej miere až na jar (cez zimu sa ľahko vyplaví z pôdy), po odkvitnutí a po opadnutí plodov - prispejeme tak k lepšiemu rastu a zdravotnému stavu stromu. Vrchný dresing je dvoch typov:

• Koreň: hnojivo sa aplikuje na špeciálne krúžky blízko stonky. Korenový obväz sa aplikuje pred a po kvitnutí. Vynikajúce sú látky obsahujúce dusík a organické hnojivá predávané v špecializovaných predajniach. Pred zimovaním je pôda nasýtená draslíkom a fosforom.
• List: tekuté hnojivá sa nastriekajú na stonky a listy. Používa sa hlavne v lete. Koruna sa postrieka komplexnými roztokmi hnojív.

Mykorhízne huby vytvoria v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytí vodu, minerály a privedie ich aj zo vzdialenejších miest, kam by koreň bez húb nedočial. Mykorhízna symbióza má okrem rastového efektu priaznivý vplyv na zdravie rastliny a jej hormonálnu rovnováhu. Pri použití na záhonoch nasypte prípravok na dno výsadbovej jamky tak, aby sa vytvorila súvislá vrstva (1 cm) vysaďte rastlinu. Pri použití v kvetináčoch je dávka 1 odmerka na každý 1 liter objemu kvetináče. Prípravkom nemôžete rastlinu predávkovať. Prípravok je možné aplikovať plošne vo vrstve cca 3 cm pod semená pred samotným výsevom (150 g / m²).

Zalievanie

Marhuľu nie je potrebné polievať vždy a za každých okolností - postarajú sa o to zrážky. Marhuľa potrebuje približne 2,5 cm zrážok týždenne. Stromy sa zalievajú v kruhu blízkych kmeňov štyrikrát do roka - počas kvitnutia, dozrievania ovocia, stvrdnutia semien a pred hibernáciou. Čerstvo zasadené marhule polievajte dvakrát týždenne asi dva mesiace, tvarované marhule, marhule v nádobách a v skleníku musíte polievať pravidelne počas celého vegetačného obdobia.

Rezanie marhule

Rezanie marhule je pre strom veľmi prospešné, zlepšíte tak celkové zdravie stromu, vytvarujete korunu a zabezpečíte bohatšiu úrodu. Na rez budete potrebovať ostré záhradné nožnice, pílku na hrubšie vetvy, príp. rebrík (pri vyšších stromoch). Nie je dôležité len to, ako strihať, ale aj kedy strihať marhule, sa líši podľa toho, aký starý strom máte a čo práve potrebuje. Ako všetko kôstkové ovocie, aj marhule by sa mali strihať iba na jar alebo v lete, ale každý rok. Marhule sa u nás pestujú najčastejšie v dvoch základných tvaroch: ako štvrťkmene s 1. voľne rastúcou korunou a terminálom alebo ako 2. voľne rastúci bez terminálu s tzv. dutou korunou.

Rez po výsadbe

Upravíte tak tvar koruny a zbavíte sa nepotrebných konárov, aby mohol kmeň stromu zmocnieť a nové vetvy rásť. Pri prvom reze určíte niekoľko hlavných vetiev, ktoré vytvoria hlavnú kostru stromu (3, no nie viac ako 6 vetiev). Ak bol stromček vysadený na jar, tak postranné výhony skráťte veľmi hlboko, približne až ¾ ich dĺžky (na 3, max. 5 púčikov). Rez po výsadbou: musíme si vybrať terminál a základné výhony, ktoré sú minimálne 4 bočné - ideálne 2 na každej strane. Skrátime im na 4 až 6 očká tak, aby smerovali von z koruny.

Výchovný rez

Vykonávame ho, aby sme tvarovali novovznikajúcu korunku.

1. V prvom roku po výsadbe: necháme hlavný terminál a 4 bočné výhony.
2. V druhom roku: odstraňujeme prebytočné vetvy. Vyberieme si najslabší výhonok a skrátime ho cca o polovici a aj ostatné vetvy a terminál skrátime v rovnakej úrovni. Patričný uhol treba dodržiavať tak, aby konáre neboli ani príliš blízko, ani ďaleko od kmeňa.
3. V tretom roku: urobíme tie isté kroky, ale necháme aj slabšie vetvy rásť dlhšie.
4. Vo štvrtom roku: obmedzujeme rez u tých vetiev, na ktorých sa už objavujú prvé kvety. Slabé vetvy odstránime iba v prípade, že náš strom rastie bujne.
5. V piatom roku: opakujeme tie isté kroky, naše ovocné stromy by v tomto roku už mali plodiť.

Ďalšie rezy

• Jarný rez: Vykonáva sa skoro na jar, upraví sa koruna stromu a zbaví sa zmrznutých alebo poškodených konárov. Preriedením konárov dosiahnete hustejšiu korunu aj bohatšiu úrodu.
• Šittov rez: Tento rez sa vykonáva na začiatku leta. O polovicu sa skracujú vetvy dlhšie ako 30 cm.
• Letný rez: Aby sme podporili tvorbu púčikov, zakracujeme alebo zaštipeme letorosty.
• Rez po zbere: Je to ďalší letný rez, ktorý sa však robí až v auguste po pozbieraní úrody.
• Zmladzovací rez: Vykonávame skracovaním základných vetiev. V prvom rade spravíme presvetľovací rez, základné vetvy skrátime na dĺžku 1-2 metrov.
• Rez starej marhule: Ak máte staršiu marhuľu, ktorá už robí čím ďalej, tým menej, pomôže jej omladzujúci rez v lete.

Zber úrody

Čas, keď dozrievajú marhule, sa líši v závislosti od vami zvolenej odrody. Tie skoré vás potešia už v júli, väčšina dozrieva v polovici augusta a neskoré sa zbierajú na konci augusta až do polovice septembra. Marhule zbierajte priebežne, aby mohol strom rodiť stále nové plody. Marhule môžete zbierať v 3 štádiách - v skorom štádiu zrenia, keď už majú oranžovú farbu a typickú vôňu, no sú ešte tvrdé; v zrelom štádiu, keď už zmäknú a sú šťavnaté; a v štádiu prezretia, keď sú najsladšie aj najmäkšie. Ešte tvrdé marhule sú výborné na zaváranie. Zrelé marhule sú najlepšie na priamy konzum, do koláčov, ale aj na spracovanie. Ak vám marhuľa urodila malé plody, ktoré nedozrievali pekne, skúste marhule o rok pretrhať. Pretrhávka sa robí vtedy, keď sú marhule ešte zelené. Marhule sa pretrhajú tak, že ostanú na konári vo vzdialenosti 4 - 5 cm od seba. Marhule, ktoré na strome ostanú, tak budú mať viac živín a miesta pre rast.

Prezimovanie marhúľ

Marhule je treba ochrániť voči mrazom hlavne v severnejších oblastiach, kde bývajú zimy tuhé a dlhé. Korene je vhodné zasypať mulčom, kompostom, rašelinou, lístím, slamou alebo prikryť čečinou, pričom čím severnejšie bývate, tým väčšiu vrstvu mulču použite. Pri mladých stromoch určite zabaľte kmeň, niekedy aj korunu do bielej netkanej textílie. Pokiaľ ide už o dospelý strom, stačí obaliť kmeň, a to do výšky 1 m. Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, za to ich odporúčame zakryť závojovou fóliou. Bielenie kmeňa a konárov je akousi ochranou pred škodcami a chorobami.

Choroby a škodcovia marhúľ

Marhule sú pomerne náchylné na rôzne ochorenia a škodcov, preto si vyžadujú dôkladnú starostlivosť, správnu pôdu, vhodné podmienky na rast a dostatok živín na zvýšenie obranyschopnosti stromu. Marhule napadá viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologických a chemických prípravkov.

tags: #ako #si #rozmnozit #marhulu

Populárne príspevky:

• Využitie Lupinus
• Liečivé účinky cesnačky lekárskej
• Fascinujúci cyklus života žiab
• Prečítajte si, ako vybrať kyticu na zimnú svadbu
• ako sa starať o kryptomériu japonskú