Ako si vyrobiť domáce pestovanie: Kompletný návod a tipy

Domáce pestovanie rastlín prináša radosť a úžitok. Či už túžite po čerstvej zelenine, aromatických bylinkách, alebo chcete skrášliť svoj interiér, existuje mnoho spôsobov, ako si dopestovať vlastné plodiny. V tomto návode sa dozviete, ako si vyrobiť skleník, fóliovník, parenisko, pestovať v kvetináčoch alebo dokonca vyskúšať modernú hydropóniu.

Záhradný skleník: Praktické riešenie pre milovníkov záhradkárčenia

Záhradný skleník je vynikajúci spôsob, ako si predĺžiť pestovateľskú sezónu a dopestovať si aj teplomilné rastliny. Pri výbere najvhodnejšieho skleníka je potrebné vziať do úvahy niekoľko faktorov, ako sú materiál, tvar, veľkosť a umiestnenie. Tiež si stanovte rozpočet a rozhodnite sa, koľko peňazí chcete investovať.

Výber materiálu pre konštrukciu skleníka

Medzi najobľúbenejšie materiály pre stavbu skleníkovej konštrukcie patrí hliník. Najčastejšou voľbou býva pozinkovaný plech, ktorý znesie veľké zaťaženie a je upravený tak, aby nepodliehal korózii. Medzi rozmanitými materiálmi nájdete samozrejme aj plast, ktorého výhodou je nízka hmotnosť a relatívne veľká odolnosť proti vetru. Drevo sa neodporúča, pretože je nestabilné a náchylné na poškodenie vlhkosťou.

Materiál výplne: Sklo alebo polykarbonát?

Okrem materiálu konštrukcie je nutné zvoliť aj materiál výplne. Sklo je osvedčenou klasikou. Medzi jeho hlavné výhody patrí najmä priepustnosť svetla a jednoduchá údržba. Dnes na trhu nájdete aj špeciálne upravené kalené sklo, ktoré bráni spáleniu rastlín tým, že rozptyľuje svetelné lúče. Pri výraznom teplotnom rozdiele sa na sklenenom povrchu zráža studená voda, ktorá padá na rastliny a môže spôsobiť pleseň.

Kvalitný polykarbonát vydrží teploty okolo 100 °C a nepoškodí ho ani krupobitie, takže je nezničiteľný. Materiál chráni ultrafialová vrstva, takže slnečné svetlo prepúšťa rovnomerne a rastliny sa nespália. Celkovo má oproti sklu lepšie izolačné vlastnosti. Pri kúpe je dôležité starostlivo vybrať, aký polykarbonát ku stavbe skleníka použijete. Nekvalitné polykarbonátové výplne nespĺňajú správne svoje funkcie a môžu mať krátku životnosť.

Tvar, veľkosť a umiestnenie skleníka

Pri stavbe skleníka sa vyplatí venovať pozornosť aj ďalším parametrom - tvaru, veľkosti a umiestneniu. Najobvyklejším tvarom je skleník s obdĺžnikovým pôdorysom a zvislými stenami. Existujú aj iné zaujímavé varianty, ako napríklad tzv. "japan", teda skleník so šikmými bočnými stenami, ktorý prepúšťa svetlo ešte lepšie.

Pri rozhodovaní o umiestnení skleníka záleží na tom, na čo ho budete využívať. Ak je pre vás dôležitejšie pestovanie rastlín cez leto, potom je ideálne skleník orientovať zo severu na juh. Pokiaľ skleník využívate na prezimovanie rastlín, využite pozitíva orientácie z východu na západ. Vždy pamätajte na to, aby bol skleník na mieste, na ktorom nefúka. Zaujímavým riešením je umiestnenie skleníka priamo ku stene domu, čo sa hodí najmä v prípade nedostatku priestoru.

Stavba základov a vybavenie skleníka

Výrobu a montáž záhradného skleníka zvládnete s určitými skúsenosťami a základným náradím aj svojpomocne. Stavba vlastnými rukami je vždy lepšou cestou, ako postaviť skleník lacno. Stavba začína základmi pod skleník. Postup pri stavbe základov pod skleník zahŕňa určenie požadovanej šírky záhonov a uličky, a zvolenie dostatočne pevnej podmurovky. Vyššia podmurovka znamená vyššie záhony, ku ktorým sa nebudete musieť toľko ohýbať.

V parnom letnom dni na ochladenie skleníka niekedy nestačí len vetrať. Dobre vám poslúži vnútorné alebo vonkajšie zatienenie skleníka. Na trhu nájdete rôzne druhy žalúzií, roliet alebo tieniace siete. Medzi základné vybavenie patrí aj automatický zdvihák skleníkových okien. Pre uľahčenie starostlivosti o skleník si môžete zaobstarať aj automatickú závlahu. Rovnako oceníte aj umelé osvetlenie, hlavne ak chcete pestovať rastliny aj cez zimu. V takom prípade sa ale nezaobídete bez skleníkového kúrenia.

Čo pestovať v skleníku a ako sa oň starať

Akonáhle máte skleník pripravený, ponúka sa tu otázka, čo v skleníku pestovať. Každá rastlina má svoje špecifické nároky. Aj napriek tomu je možné pestovať viacero druhov rastlín naraz. Stačí vám dobré plánovanie a rozdelenie záhona na niekoľko častí. Pestovanie zeleniny v skleníku vám prinesie radosť, ale aj kvalitné domáce BIO potraviny.

Populárne plodiny pre skleník:

• Uhorky: Pre ich správny rast je dobré predchádzať vzniku plesní a zalievať ich len pri koreňoch. Uhorky by ste mali sadiť ďalej od seba a nechať im väčší priestor. Táto plodina nepotrebuje časté vetranie, prospieva jej vlhkosť a vyššia teplota.
• Papriky: Rovnako ako uhorky majú teplo radi aj papriky, ktorým ale neublíži zálievka kropením a znesú aj nižšiu vlhkosť = viac vetrania. Pestovanie paprík v skleníku vyžaduje pravidelné zaštipovanie listov.
• Paradajky: Paradajky je vhodné sadiť v prednej časti skleníka. Vyhovujú im nižšie teploty ako uhorkám. Pri pestovaní paradajok v skleníku ich môžete mierne zatieniť, nepotrebujú veľa svetla. Nepolievajte ich na listy. Ak budete správne a priebežne zaštipovať vedľajšie výhony vetvičiek, môžete pod rajčiny zasadiť ďalšie plodiny.
• V skleníku je možné aj pestovanie viniča, nakoľko môžete kúpiť aj špeciálne „skleníkové“ odrody.

Príprava skleníka na ďalšiu sezónu

Dôležitou časťou údržby je aj dôkladná príprava skleníka na ďalšiu sezónu. Hlavne príprava na zimu môže byť náročnejšia. Po zbere zeleniny je potrebné zbaviť sa všetkých zvyšných častí rastlín a buriny. Skleník starostlivo vymeťte a zbavte sa všetkých zbytočných vecí. Záhony nie je potrebné zahrabávať. Ak sa zemina nechá na hrubo, tak lepšie premrzne, čím sa skvalitňuje jej štruktúra. Akonáhle je priestor prázdny dôkladne umyte konštrukciu a sklo. Veľké výhody má tlakové umývanie, ktoré vyčistí aj všetky špáry. Skleník sa musí aj dezinfikovať. Príprava skleníka na jar môže začať primeraným prehnojením pôdy. Ak hnojíte rozumne a plodiny striedate, tak sa pôda nemusí unaviť ani po niekoľkých rokoch. Vždy je lepšie správnou starostlivosťou predchádzať kompletnej výmene zeminy, pretože ide o náročnú činnosť. Ak sa pre výmenu rozhodnete, pri spätnom navezení pôdy do nej preosejte kompost.

Fóliovník: Jednoduchšia a lacnejšia alternatíva

Výroba fóliovníkov je o niečo jednoduchšia a lacnejšia ako u skleníka. Fóliovníky aj pareniská sa dajú zohnať v obchodoch v rôznych veľkostiach. Stavba fóliovníka sa dá zvládnuť aj svojpomocne. Na internete nájdete podrobné návody, ako fóliovník vyrobiť. Pred začatím domácej výroby fóliovníka si rozmyslite, či ho chcete iba na jednu sezónu, a potom ho na zimu uložíte dovnútra, alebo či zvolíte kvalitnejší a pevnejší fóliovník na niekoľko rokov s pevnými základmi.

Konštrukcia a ukotvenie fóliovníka

Konštrukciu fóliovníka je možné vyrobiť z rôznych materiálov: drevo, hliník, pozinkované profily. Ak chcete ušetriť, použite staršie tyčky, rúrky alebo obruče. Spôsob ukotvenia fóliovníka sa môže líšiť, ale základy nikdy nemusia byť tak veľké ako u skleníka. Konštrukciu stačí upevniť v niekoľkých bodoch zabetónovaním alebo uchytením pomocou kolíkov.

Výber fólie a pestovanie vo fóliovníku

Na potiahnutie konštrukcie použite obyčajnú igelitovú fóliu alebo siahnite po pevnejšej fólii s ochranou proti UV žiareniu. Moderným riešením sú dnes špeciálne kašírované fólie, ktoré sú vďaka vystuženej mriežke pevnejšie a odolnejšie proti mechanickému poškodeniu.

Čo vo fóliovníku pestovať? Veľmi vhodné sú tyčkové paradajky, pre ktorých rast sú najlepšie teploty 20 ° - 25 ° C. Vďaka tomu, že vo fóliovníku sa lepšie reguluje vlhkosť, sa dokonca oplatí paradajky vsádzať radšej do fóliovníka než do skleníka. Viac tak zabránime výskytu plesne.

Parenisko: Ideálne pre predpestovanie

A ako vyrobiť na vašej záhrade parenisko? Pre výrobu pareniska platia podobné rady ako pre fóliovník a skleník. Predovšetkým si najprv premyslite, ako dlho budete chcieť parenisko využívať, kam ho umiestnite, aké bude veľké a koľko doň chcete investovať. Pri výrobe pareniska svojpomocne začneme tým, že si podľa vytýčeného miesta pripravíte materiál na konštrukciu. Zvoľte buď trvanlivejší betón, alebo drevo, ktoré pre väčšiu odolnosť naimpregnujte.

Pri stavbe pareniska myslite na to, že má byť naklonené k slnku. Severná strana by mala byť o niečo vyššia ako južná. Tiež počítajte s tým, že konštrukciu budete zakopávať do zeme, najlepšie asi 30 cm hlboko, aby sa dovnútra nedostali slimáky. Po zmontovaní a usadení konštrukcie zvoľte vhodné prekrytie, napríklad staré drevené okná, na ktoré môžete pre lepšie zateplenie použiť penový polystyrén. O výbere fólie sme sa už zmienili, lepšia ako fólia z PVC (polyvinylchloridu) sú fólie z PE (polyetylén). Záhradnícke PE fólie totiž lepšie chránia rastliny proti UV žiarením. Navyše sa PVC fólia postupne zafarbuje, rýchlo sa opotrebováva a usádzajú sa na nej látky, ktoré sú jedovaté. Najvhodnejšia je vonkajšia fólia s mriežkou, ktorá sa špeciálne používa na stavbu fóliovníkov, parenísk a skleníkov. Po založení pareniska môžete vsádzať plodiny.

Domáce pestovanie v kvetináčoch a truhlíkoch

Nie každý má možnosť vypestovať si vlastné plodiny v skleníkoch a fóliovníkoch. Vlastnú záhradku môžete mať pokojne na balkóne v kvetináčoch a truhlíkoch. Mini skleníky do bytu môžu byť praktickým riešením, ale aj zaujímavou ozdobou interiéru. Malé skleníčky z termoplastového materiálu sú vhodné pre predpestovanie rastlín. Zakrývajú sa hlavne v noci, kedy môže teplota v byte poklesnúť. Cez deň je lepšie skleník odkryť a vetraním tak predchádzať plesni. Skutočnou perlou v interiéri môže byť bytový skleník s orchideami, tzv. orchidárium.

Výber kvetináčov a truhlíkov

Pri výbere a zariaďovaní truhlíka dajte pozor najmä na dve veci: po prvé je dôležitý systém odvodnenia, aby rastliny pri silnom daždi nestáli vo vode. Po druhé venujte pozornosť pomeru medzi objemom vody a substrátom. Ak je zeminy príliš málo, žiadne balkónovky nebudú dobre rásť. Ako optimálny pomer sa uvádza jedna tretina vody a dve tretiny substrátu.

Medzi najčastejšie používané materiály pre výrobu kvetináčov patrí plast a pálená hlina. Oba varianty majú svoje pre a proti.

Porovnanie materiálov kvetináčov

Po výbere materiálu je potrebné tiež vyriešiť uchytenie truhlíkov. Kvetináče stačí len niekam postaviť, ale truhlíky si radi vystavujeme na balkónoch alebo v oknách, takže je potrebné ich aj pevne pripevniť.

Spôsoby uchytenia truhlíkov bez vŕtania:

• Zaťažte ho niečím ťažkým, napríklad kameňmi.
• Môžete ho prilepiť.
• Priviažte ho vlascom, špaletami alebo okapničkami.

Špalety znamenajú, že na fasádu po stranách uchytíte krúžky, medzi ktoré potom dáte tyč, ktorá vám vytvorí zábranu. V druhom prípade viazania pomocou okapničiek musíte medzi ne umiestniť takzvanú rozperu. Zábrany nemusia byť len z kovu, ale na parapet možno dať pre zaistenie napríklad aj okrasnú drevenú zábranu. Tak budú vaše truhlíky pred pádom v bezpečí.

Samozavlažovacie kvetináče

Samozavlažovacie kvetináče môžu pomôcť k pestovaniu rastlín v optimálnych podmienkach a tiež zvládnu zachrániť rastliny pri vašej dlhšej neprítomnosti. Vždy však musíte vybrať vhodný typ truhlíka, naučiť sa s ním správne zaobchádzať a počítať s vyššou obstarávacou cenou.

Na trhu sú dostupné rôzne druhy s odlišnými systémami samozavlažovania. Predávajú sa napríklad truhlíky s prepadom, cez ktorý začne voda odtekať, ak sa jej nahromadí príliš veľa, a tak sú rastliny chránené proti preliatiu. Ďalším variantom sú truhlíky so zavlažovacou miskou, z ktorej voda k rastlinám vzlína cez knôty. Kvalitnejšie samozavlažovacie nádoby majú okrem dvoch častí kvalitné knôty, ktoré absorbujú vodu a tým ju privádzajú ku koreňom rastliny. Obyčajne bývajú vybavené aj hladinomerom a nalievacím otvorom.

Bohužiaľ neexistuje jednotné pravidlo, ako často rastliny zalievať. Záleží na druhu rastliny, ale aj na počasí alebo orientácii na svetové strany. Skrátka na ideálny objem zálievky musíte prísť sami. Všeobecne platí, že rastliny, ktoré čerstvo vysadíte do samozavlažovacej nádoby, musíte zo začiatku zalievať zhora. Pre interiérové rastliny sú samozrejme tiež samozavlažovacie nádoby.

Čo pestovať v kvetináčoch a truhlíkoch

Keď už si zaobstaráte kvalitné truhlíky a naučíte sa s nimi správne zaobchádzať, tak nie je dôvod, aby ste zostávali iba u pestovania balkónových kvetín. Pestré kvety môžu byť síce krásnou ozdobou, ale nie je na škodu ani pestovať užitočnejšie rastliny.

Možnosti pestovania na balkóne a terase:

• Bylinky: Pestovanie byliniek v kvetináči má veľa výhod, môžete ich využiť pri varení alebo po usušení na výrobu čajov. Ideálnym miestom na výsadbu je parapet, kuchynská linka alebo zimná záhrada. Bylinky umiestnite na južné alebo juhozápadné okno.
• Zelenina: Od byliniek už je len krok k domácemu pestovaniu zeleniny. Na pestovanie paradajok v kvetináči je dôležité najmä správne umiestnenie. Najlepšie na nejaké suché, teplé a záveterné miesto. Počet odrôd, ktoré sa hodia k balkónovému pestovaniu je celkom veľký.
• Jahody: Ďalšou možnosťou je pestovanie jahôd v kvetináči. Existujú aj špeciálne truhlíky, určené priamo pre jahody, ale ich obstaranie nie je nutnosťou. Stačí kúpiť dostatočne veľký kvetináč s otvormi na dne. Jahody majú plytké korene, a tak nepotrebujú príliš hlboké truhlíky. Ocenia viac priestoru, pretože z nich rastú šľahúne. Jahody je potrebné dostatočne zalievať. Umiestnite ich na slnečné miesto, aby dozreli až pekne do červena.
• Ovocné dreviny: Pestovať ovocné dreviny v nádobách priamo na balkóne alebo terase je možné. Baleríny sú obyčajne pestované na pomaly rastúcich podpníkoch, ale aj na stredne bujne rastúcom podpníku MM106 a vtedy dokážu dorásť aj do výšky 4 metrov. Na črepníkové pestovanie vyberte ovocné stromy na pomaly rastúcom podpníku, ktorý potom dorastá do výšky 2 -3 metrov. Napriek tomu sa môžete tešiť plodom a navyše nevyžadujú takmer žiadny rez.
• Popínavé rastliny: Aj popínavé rastliny vytvoria na balkóne dokonalý efekt. Môžete vyskúšať napríklad ačokču (cyklantéru odnoženú alebo mexickú uhorku). Pestujú sa podobne ako tekvice alebo uhorky. Semená sa najskôr predpestujú a potom vysádzajú do voľnej pôdy alebo do nádob na balkón k opore.

Kvetinové tašky a tuby: Vertikálne pestovanie

Závesné kvetinové tašky sú vyrobené zo špeciálnych odolných materiálov, ktoré sú odolné voči slnku a vode. Je to obdĺžnik s otvormi pre rastliny. Nájdete tašky s 5 - 8 - 10 otvormi. Tieto tašky sú určené na zavesenie na stenu. Kvetinové tuby majú otvory z oboch strán. Tie sú určené na zavesenie do priestoru a rastliny sa vysádzajú teda dokola. Na výsadbu sa používajú mladé rastlinky zo sadbovačov. Otvory na taškách majú v priemere do 2,5 cm, takže rastlinku zakúpenú v kvetináči by ste tam, pre mohutnosť koreňového systému nedostali. S určitosťou by sa polámala aj počas manipulácie. V taškách môžete pestovať netýkavky, surfínie, petúnie, sanvitálie, verbeny, muškáty, million bells a veľa iných balkónoviek.

Úspechom pestovania je vhodný substrát, ktorý dobre saje a drží vodu. Najlepšie je zakúpený univerzálny záhradnícky substrát zmiešať ešte s vlastnou zeminou zo záhrady, resp. primiešať podiel piesku. Substrát pred naplnením tašky zvlhčite. Potom umiestnite zavlažovacie rúrky. Sú to plastové rúrky s otvormi po celej dĺžke. Sú univerzálne, vhodné pre všetky tipy závesných tašiek. Polievanie je tak jednoduchšie, účelové a praktické. Voda sa dostane jednoducho ku koreňom rastlín. Pokiaľ sa rozhodnete zalievať tašku zvrchu, počítajte s tým, že prúd vody substrát vyplaví a mladé rastlinky, ktoré ste práve vysadili spokojné nebudú tiež. Tento spôsob zalievania je vhodný pre tašky, ktoré sú už prerastené a korene už vyplnili väčšiu časť tašky, takže aj prebytočná voda prúdom nevytečie von. Pre jednoduchšiu manipuláciu si tašku položte vodorovne na zem a tak vysádzajte. Po vysadení zalejte jemnou ružicou pomocou krhly. Takto môžete nechať tašku pár dní, kým sa rastliny zakorenia. Tuby vysádzajte už zavesené. Keďže sú otvory z oboch strán, rastliny budú potrebovať voľný priestor okolo. Nezabudnite do vody pridávať hnojivo pre bohaté kvitnutie, ktoré rastliny rovnako potrebujú ako aj tie pestované v nádobách a truhlíkoch. Odporúčame hnojivo Kristalon „Kvet a plod“.

Hydroponické pestovanie: Rastliny bez pôdy

Počuli ste už o pestovaní rastlín bez pôdy? Reč je o hydroponickom pestovaní rastlín, skrátene hydropónii. Znie to ako hotová veda, ale v skutočnosti sa jedná o pomerne jednoduchý systém. Moderné hydroponické pestovanie spoznáte už na prvý pohľad. Vyzerá ako klasický črepník vybavený hladinomerom, ktorý vytŕča z hlinených guľôčok. Rastlina nerastie v pôde, ale v keramzite. Keďže rastliny prijímajú živiny rozpustené vo vode, zemina je pre ne v podstate nepotrebná. Základy hydroponického pestovania položili už starí Egypťania, ktorí boli vďaka premenlivým záplavovým oblastiam Nílu odkázaní len na veľmi malé množstvo úrodnej pôdy. Zakladateľmi modernej hydropónie sú nemeckí botanikovia Julius von Sachs a Wilhelm Knop, ktorí sa pestovaním rastlín bez pôdy zaoberali v 60. až 70. rokoch 19. storočia. Okrem komerčného využitia pri veľkopestovaní ovocia, zeleniny a bylín, sa hydropónia teší čoraz väčšej obľube aj v domácnostiach.

Princípy a výhody hydropónie

Hydroponické pestovanie rastlín je založené na tom, že rastlina neprijíma živiny z pôdy, ale priamo z vody. Korene sú umiestnené v živnom roztoku alebo v inertnom substráte, ktorý slúži len ako opora. Rastliny pri správnom postupe rastú veľmi rýchlo a bujne, pestovanie je ľahké a zásoba vody rastlinám vydrží aj počas kratšej dovolenky. V domácom prostredí môžeme začať hydroponickým pestovaním rastlín, ktoré nie sú príliš náročné na starostlivosť. Ideálnou voľbou bude vaša obľúbená izbovka.

Výhody hydroponie sú zreteľné: rastliny rastú rýchlejšie, spotreba vody je nižšia ako pri klasickom pestovaní a odpadá starosť so škodcami v pôde či burinou. Je obzvlášť výhodné aj pre alergikov. Vo vlhkej pôde sa často nachádzajú spóry plesní, ktorým sa môžeme vyhnúť práve hydroponickým pestovaním.

Potrebné vybavenie a živný roztok

Rastliny síce nevyžijú z čistej vody, no potrebujú dostatok vlahy. Tá slúži na prenesenie živín ku koreňom. Živný roztok je základom hydroponického pestovania. Ide o vodu, do ktorej sú rozpustené všetky živiny potrebné pre rast rastlín, keďže pri pestovaní bez pôdy nemajú rastliny iný zdroj výživy. Základom sú dusík, fosfor a draslík, ktoré ovplyvňujú rast listov, koreňov a celkovú vitalitu rastliny. Rovnako dôležité sú vápnik a horčík, ktoré zabránia fyziologickým poruchám, napríklad deformáciám listov. Stopové prvky ako železo, mangán alebo zinok sú nevyhnutné pre správnu fotosyntézu. Hnojivo musí byť úplne rozpustné vo vode. Bežné hnojivá do pôdy nie sú vhodné, pretože môžu upchávať systém a spôsobiť nerovnováhu živín. Pri dávkovaní je dôležité držať sa odporúčaní výrobcu a sledovať reakcie rastlín.

Nevyhnutné vybavenie pre hydroponické pestovanie:

• Nádoby na hydroponické pestovanie a hydroponické kvetináče: Existujú rôzne systémy - jednoduché nádoby s roztokom, recirkulačné systémy alebo profesionálne hydroponické sety. Pre začiatočníkov sú vhodné menšie nádoby alebo kvetináče s vodným roztokom. Nádoby na hydroponické pestovanie by mali byť nepriehľadné, aby sa v nich netvorili riasy. Sklo ani priehľadný plast nie sú príliš vhodné, pretože koreňom nevyhovuje veľa svetla. Vnútorná nádoba musí mať diery na dne aj po stranách (pripomína košík). Ideálna je tzv. kultúrna nádoba, ktorá má okrem otvorov na prechod vody aj miesto na uchytenie hladinomera. Vonkajšia nádoba slúži ako zásobáreň živného roztoku. Kvôli meraniu hladiny vody je veľmi dôležité, aby mala rovné dno.
• Čerpadlá a vzduchovanie: Čerpadlo zabezpečí cirkuláciu vody a prívod kyslíka ku koreňom. Pre menšie systémy postačí akvarijný vzduchovač. Čerpadlá sa používajú pri otvorených hydroponických systémoch. Slúžia na preháňanie vody valcami alebo NFT kanálmi.
• Pestovateľské médiá: Namiesto pôdy sa používa minerálna vlna, kokosové vlákna, perlit alebo keramzit. Tieto materiály udržujú korene stabilné a dobre prevzdušnené. Keramzit je špeciálny materiál, ktorý nenájdeme v prírode. Vyrába sa z ílu a má hnedočervenú až hnedú farbu. Keramzitové granule slúžia v hydroponickom systéme ako náhrada bežného substrátu.
• Svetlo pre hydroponické rastliny: Ak pestujete v interiéri, budete potrebovať umelé LED svetlá. Pri dostatku prirodzeného svetla (napr. pri okne alebo na balkóne) sa dá pestovať aj bez nich.
• Hladinomer: Jednoducho ukazuje stav živného roztoku (hladinu vody v nádobe). Výrazne uľahčujú polievanie. Pri nákupe sa zamerajte špeciálne na hladinomery pre hydroponické pestovanie.

Praktický postup hydroponického pestovania

Prechod rastlín zo zeminy do hydropónie je zvyčajne úspešný. Ideálne ale je, ak budete rastliny hydroponicky pestovať už od začiatku, teda od čo najmladších priesad. Nakúpiť sa dajú aj vopred predpestované hydroponické sadenice v kultúrnych nádobách.

Krok za krokom: Ako zasadiť a pestovať hydroponické rastliny

1. Výber rastliny: Zvoľte si rastlinu, ktorú chcete „previesť” do hydropónie. V domácom prostredí môžete bez pôdy pestovať prakticky akúkoľvek rastlinu. Kuchynské bylinky sa nám v hydropónii odvďačia bujným a rýchlym rastom. Hydroponické ovocie a zelenina sa teší veľkej obľube najmä u ľudí, ktorí nemajú dostatočne veľkú záhradu, alebo obľubujú vertikálne pestovanie plodín.
2. Príprava rastliny: Vyberte ju z kvetináča a odstráňte z koreňov všetok substrát. Následne pod tečúcou vodou jemne očistite korene od zvyškov všetkej zeminy. Rastlinu s čistými koreňmi umiestnite cca na 7-14 dní do čistej vody.
3. Príprava média a nádob: Po 14 dňoch si pripravte médium (keramzit), nádoby a hladinomer. Keramzit prepláchnite vodou, odstránite tak prípadné nečistoty.
4. Výsadba: Do vnútornej nádoby nasypte keramzit do výšky, kde končia spodné otvory na prietok vody. Potom stačí už len nasadiť vodoznak do otvoru v nádobe, celú rastlinu prepláchnuť vodou a položiť do vonkajšieho vodotesného kvetináča. Aj ten zaplníme hydroponickým substrátom tak, aby hrany vnútornej nádoby nebolo vidno.
5. Hnojenie: Ak si zvolíte tuhé hydroponické hnojivo, pri výsadbe novej hydroponickej rastliny ho vysypte na dno obalového kvetináča. Ak prihnojujeme už vysadenú rastlinu, hnojivo nasypte zvrchu na substrát.
6. Zálievka: Posledným krokom je doliatie vody. Ryska vodoznaku ukáže, koľko vody potrebujeme doliať. V závislosti od potrieb jednotlivých druhov sa zvyčajne strieda zálievka živného roztoku so zálievkou vody. Pred poliatím rastliny sa odporúča nechať klesnúť guličku na vodoznaku na minimum, aby sa spotrebovala existujúca voda a aby korene nezačali hniť. Rastlinu je vhodné cca 1 až 2x mesačne prepláchnuť čistou vodou, aby z média vytiekli odpadové látky a zvyšky rozpadajúcich sa koreňov.

Starostlivosť a riešenie problémov

Starostlivosť o hydroponický systém spočíva najmä v kontrole vody, výmene živného roztoku a čistení nádob. Zanesený systém je častou príčinou neúspechu. Voda priamo z kohútika je príliš tvrdá, obsahuje minerály a chlór, ktorý nie je vhodný na pestovanie rastlín. Zalievanie príliš tvrdou vodou spôsobuje na keramzite biely povlak.

Časté problémy a ich riešenia pri hydroponickom pestovaní:

• Nedostatok živín: Prejavuje sa žltnutím listov, slabým rastom či deformáciami. Riešením je úprava koncentrácie hnojiva alebo doplnenie mikroživín.
• Problémy s pH: Ak je pH mimo ideálneho rozsahu, rastliny nemôžu prijímať živiny. Používajte pH+ alebo pH- roztoky na úpravu. Pri dávkovaní sa riaďte odporúčaním výrobcu a pravidelne kontrolujte hodnoty pH (5,5-6,5) a EC (elektrická vodivosť, ktorá udáva koncentráciu živín).
• Prevencia rias a chorôb: Zakryte nádrže pred svetlom, pravidelne čistite nádoby a dbajte na dostatočné vzduchovanie vody.

Výhody hydroponického pestovania sú, že rastliny takmer vôbec netreba presádzať. Pokiaľ rastliny prerastú svoje nádoby, môžeme ich presunúť do väčších. Hydroponický substrát však netreba vymieňať. Vďaka tomu dochádza k menšej manipulácii s koreňmi rastliny, pričom existuje menšia šanca, že ich poškodíme. Výnimkou je len prípad, kedy rastlina trpí nejakým ochorením, v keramzite sa objavil vodný kameň alebo riasy.

tags: #ako #si #vyrobit #domace #pestovanie

Populárne príspevky:

• Ubytovanie v Hotel Hedera a Narcis
• Pestovanie moruše
• najlepšie tipy na pestovanie paradajok
• Pestovanie voňavej večernice zo semien
• sprievodca výberom kvetov do záhrady