Tipy a triky na pestovanie paradajok v záhrade
Pestovanie vlastných paradajok v záhrade je obohacujúca skúsenosť, ktorá vám umožní vychutnať si čerstvé, chutné a zdravé plody priamo z vašej záhrady. Tento návod vás krok za krokom prevedie procesom výsadby paradajok a poskytne vám cenné tipy a triky, ktoré vám pomôžu dosiahnuť bohatú úrodu. Či už ste skúsený záhradník alebo začiatočník, s týmito radami si budete môcť vypestovať chutné paradajky.
Príprava pôdy a výsadba
Pred výsadbou paradajok je nevyhnutné pripraviť pôdu, aby bola úrodná a vhodná pre rast týchto rastlín. Odporúča sa obohatiť pôdu o organické hnojivá, ako je kompost alebo zhnitý hnoj. Tieto materiály zlepšujú štruktúru pôdy, zvyšujú jej schopnosť zadržiavať vodu a poskytujú potrebné živiny pre rastliny. Ak je pôda kyslá, je vhodné pridať vápno alebo dolomitovú múku, aby sa upravilo pH na optimálnu hodnotu pre paradajky, ktorá je medzi 6 a 6,5.
Pri výsadbe paradajok je dôležité obohatiť jamku o živiny, ktoré podporia zdravý rast rastlín. Odporúča sa pridať do jamky drevený popol (asi 100 g), ktorý obsahuje draslík a ďalšie minerály. Ďalej môžete pridať pomleté vaječné škrupiny (1 lyžička prášku do každej jamky), ktoré sú bohaté na vápnik, a pomleté cibuľové šupky, ktoré obsahujú fytoncídy pôsobiace proti chorobám.
Paradajky potrebujú slnečné miesto, kde dostanú aspoň 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na organické látky. Pred vysadením paradajok do záhonu alebo väčších nádob pripravte pôdu pridaním kompostu alebo hnojiva, ktoré zabezpečí dostatok živín pre rastliny.
Hlboká výsadba pomáha rastliny chrániť počas dlhého horúceho vegetačného obdobia a poskytuje tiež väčšiu podporu pre rastliny, aby zvládli vietor, silné dažde a prudké letné búrky. Pri hlbokej výsadbe totiž vyrastú pozdĺž celej stonky nové korene. Nebojte sa ich zasadiť aj 10 - 15 centimetrov do hĺbky, samozrejme podľa druhu a veľkosti priesad.
Nikdy nevysádzajte paradajky na to isté miesto dva roky po sebe. Paradajky sú mimoriadne náchylné na choroby, špeciálne na choroby, ktoré pochádzajú z pôdy. Príkladom je pleseň rajčiakov, ktorú spôsobujú spóry v zemi. Lúčnatky (paradajka, paprika, zemiak, baklažán) zdieľajú mnoho chorôb (napr. fytoftóra, verticilium), preto ideálne 3-4 roky nepoužívajte to isté miesto pre lúčnatky.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).
Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
V máji zasadíme rajčiny do pôdy, na ktorej ležala pol roka slama. Uistite sa, že je slama na celej ploche záhonu. Ku každej rastline vyrobíme treláž - asi 30-40 cm trubku, cez ktorú budete vlievať vodu a hnojivo. Selektívnym zavlažovaním predídete množeniu buriny mimo rastu paradajok (mimo zdroja vody).
Starostlivosť o rastliny
Výsadba rastlín a následná starostlivosť, špecialne pri paradajkách, nemusí byť veľká veda. Pravidelné zalievanie je kľúčové pre zdravý rast paradajok. Rastliny zalievajte priamo ku koreňom a vyhýbajte sa navlhčovaniu listov, aby ste predišli vzniku plesňových ochorení. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.
Mulčovanie rastlín paradajok je obrovským kľúčom k úspechu. Mulčovanie pomáha regulovať teplotu pôdy. Chráni pôdu a živiny v nej pred eróziou počas silných dažďov.
Počas vegetačného obdobia rastliny tiež prihnojujte špeciálnym hnojivom pre paradajky, ktoré obsahuje potrebné živiny na podporu kvitnutia a tvorby plodov. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Paradajky potrebujú veľa vody, avšak nesprávne zavlažovanie spôsobí viac škody ako úžitku. Pravidlá zavlažovania: Zavlažujte pravidelne, hlboko, len pôdu! Polievanie listov je najčastejšia chyba pri pestovaní paradajok. Najlepšie je použiť kvapkovú závlahu, ktorá vodu privádza priamo do koreňovej zóny s minimálnymi stratami.
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Na vysokých paradajkách s oporou by ste mali vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky). Zalamovanie rajčín je jednoduché. Stačí nájsť bočný výhonok, ktorý jednoducho odlomíme. Robíme tak u kolíkových paradajok, nie však u kríčkových. Ak by sme neuskutočnili včas zalamovanie, rajčiak by sa rozkonáril. Takéto paradajky trpia chorobami, zvyšuje sa vlhkosť vnútri koruny, dochádza k nedokonalému presvetľovaniu rastlín. Celková úroda by bola minimálna.
Takmer všetky druhy rajčiakov potrebujú oporu. Mnohí pestovatelia ju pridávajú, až keď rastlina vyrastie a skutočne ju potrebuje, aby sa nezlomila.
V neposlednom rade - nebojte sa rastliny rajčiakov počas rastu orezávať. Je to nevyhnutné na udržanie zdravých rastlín, budú mať viac vzduchu a svetla, čo pomáha pri kvitnutí a produkcii plodov. Dôležité je odrezať spodné vetvičky, aby neprichádzali do kontaktu s pôdou a vodou pri zalievaní.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Paradajky môžu byť náchylné na rôzne škodce a choroby. Ochrana záhrady pred škodcami a chorobami rastlín je často podceňovaná. Medzi najčastejšie problémy patria vošky, molice, pleseň paradajková a rôzne hubové ochorenia. Používajte ekologické metódy ochrany, ako sú prírodné insekticídy, biologická ochrana a správna starostlivosť o rastliny, aby ste minimalizovali riziko nákazy.
Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjem vápnika.
Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Zber úrody
Paradajky sú pripravené na zber, keď dosiahnu plnú farbu a sú pevné na dotyk. Zberajte ich pravidelne, aby ste podporili tvorbu nových plodov. Paradajky môžete skladovať pri izbovej teplote, kým úplne dozrejú. Ak máte veľkú úrodu, paradajky môžete konzervovať, sušiť alebo pripraviť domáci kečup či omáčku.
Tipy na zber: Zbierajte, keď paradajky získajú žiarivú farbu. Na slnku dozreté plody chutia najlepšie.
Pokročilé techniky pestovania
Dvojité pestovanie paradajok je technika, ktorá spočíva v spájaní dvoch rastlín paradajok, aby vytvorili jednu silnejšiu rastlinu s dvojnásobným koreňovým systémom. Tento postup umožňuje rastline lepšie čerpať živiny a vodu, čo vedie k bohatšej úrode a vyššej odolnosti voči stresu. Táto technika je ideálna pre majiteľov malých záhradiek, kde sa počíta každý štvorcový meter využitej plochy pre maximálny úžitok.
Príprava na tento biologický experiment vyžaduje dve sadenice paradajok rovnakej odrody, ktoré majú približne rovnakú hrúbku stonky a sú v podobnom štádiu vývoja. Kľúčovým nástrojom je úplne nová, sterilná žiletka alebo veľmi ostrý štepársky skalpel. Pripravte si tiež kúsok potravinovej fólie alebo špeciálnu pásku na štepenie, ktorá udrží rezné plochy v dokonalom kontakte počas zrastania.
Existujú dve hlavné metódy spájania: jednoduché odstránenie pokožky a spájanie, vhodné pre začiatočníkov, a jazykovitý rez pre pokročilých, ktorý zabezpečí pevnejšie mechanické spojenie.
Po úspešnom zrastení a po dvoch týždňoch je potrebné odstrániť slabší výhonok, čím rastlinu prinútite sústrediť všetku energiu do jediného rastového vrcholu. Miesto rezu je vhodné ošetriť uhlím alebo špeciálnym balzamom na rany.
Pri presádzaní do záhrady vykopte dostatočne veľkú jamu, aby sa do nej zmestili oba koreňové systémy. Sadenicu zasaďte o niečo hlbšie, než bola v pôvodnom kvetináči. Miesto zrastu by malo zostať aspoň dva až tri centimetre nad úrovňou pôdy. Vzhľadom na to, že dvojité pestovanie paradajok produkuje oveľa ťažšiu nadzemnú časť, musíte rastline zabezpečiť mimoriadne silnú a stabilnú oporu od začiatku.
Super-rastlina vytvorená cez dvojité pestovanie paradajok má oveľa vyššie nároky na príjem minerálnych látok, najmä draslíka a fosforu v čase kvitnutia. Bežné dávky hnojenia môžu byť nedostatočné, preto sledujte farbu listov a celkovú kondíciu rastu počas celej letnej sezóny. Odporúča sa používať kombináciu organických hnojív s tekutými hnojivami na báze morských rias.
Tajomstvo bohatej úrody papriky: Tieto tri veci musíte urobiť pred sadením (Radí expert s dvadsaťro
Porovnanie: Rastlina s dvoma koreňmi dokáže udržať v dobrej kondícii až o 60 až 100 percent viac plodov na jednej stonke. Váha jednotlivých plodov býva často o 20 percent vyššia, pretože prísun vody a živín počas finálnej fázy dozrievania je oveľa intenzívnejší a plynulejší. Dvojité pestovanie paradajok navyše predlžuje vegetačnú dobu rastliny.
tags: #triky #na #pestovanie #paradajok