Vplyv pestovania papriky na pôdu a úrodnosť

Paprika ročná (Capsicum annuum L.) patrí medzi najobľúbenejšie zeleniny v domácej záhrade. Je zdrojom vitamínov, antioxidantov a výraznej chuti. Okrem kulinárskeho využitia má paprika aj biologickú ochrannú funkciu, vďaka obsahu kapsaicínu pôsobí ako prirodzený repelent proti škodcom (Abu-Zahra et al., 2013). Tento článok vám poskytne komplexný návod, ako úspešne pestovať papriku ročnú, či už máte záhradu, balkón alebo terasu. Pestovanie papriky nie je veľká veda, keď viete, ako na to. Tajomstvo tkvie v príprave.

Paprika je výrazne teplomilná rastlina, ktorej semená klíčia pomaly. Z toho dôvodu sa odporúča predpestovanie už vo februári v interiéri alebo skleníku, čím získate náskok. Ideálny čas na výsev papriky je jar, tak ako pre všetko nové, čo sa chystá prebudiť k životu. Budete potrebovať kelímky na sadenice. Naplňte kelímok zmesou na zasievanie semien šesť až osem týždňov pred samotným vysádzaním. Pôda by mala byť dostatočne vlhká, treba ju pravidelne kontrolovať každý druhý deň. Kelímky stačí položiť na podložku na teplé miesto a zakryť akoby skleníkovým poklopom. Ideálne je aj pekné slnečné miesto, ktoré máte poruke.

Príprava pôdy a výber odrody

Zelenina ako paprika má niekoľko odrôd. Záleží na vás, ktorú máte radi a ktorá odroda sa vám páči. V našich končinách sa pestujú dva poddruhy papriky ročnej. Je to paprika veľkoplodá a drobnoplodá. Najobľúbenejšie sú tie veľkoplodé, svetlozelené odrody špicatého tvaru. Na juhu Slovenska sú žiadané aj papriky pálivej chuti. Vo svete sa pestujú skutočne stovky odrôd. V strednej a západnej Európe nájdete najmä hrubostenné odrody s tmavozelenými sladkými plodmi. Zapálení záhradkári so záujmom pestujú aj iné druhy paprík, predovšetkým jablkovitého tvaru, drobné pálivé feferónky alebo iné atraktívne odrody.

Paprika je rastlina s vysokými nárokmi na pôdu. Najlepšie je vysádzať ju na mieste, ktoré bolo minulý rok prekopané hnojom. Od typu pôdy závisí skorosť a veľkosť úrody. Na ľahkých pôdach, ktoré nie sú bohaté na humus, paprika plodí skôr a horšie. Aby ste zabezpečili, že vaše sadenice budú mať správne množstvo živín vrátane dusíka, draslíka, fosforu, horčíka a síry, je dobré dať do výsadbovej jamy kompost. Ak chcete, aby mal pozitívny vplyv na papriku, musíte zabezpečiť, aby bol zložený z takých živín, ktoré budú pre rastlinu užitočné, najmä v prvých fázach vývoja. Záhon s paprikou možno obohatiť aj biohumusom. Ako zdroj dusíka možno použiť aj kávovú usadeninu, ktorú možno podobne ako kompost alebo biohumus nasypať pod rastliny papriky.

Pred výsadbou paprík do zeme ich nesmiete zabudnúť otužovať. Kontajnery so sadenicami približne 7 až 10 dní pred výsadbou treba vyniesť von. Najlepšie je umiestniť ich na tienisté miesto a chrániť pred plným slnkom. V prípade chladných nocí sa sadenice umiestnia dovnútra. Skôr ako sadenice umiestnite do pôdy, starostlivo naplánujte ich rozmiestnenie. Musíte pamätať na dodržanie správnych vzdialeností medzi rastlinami. Tie by mali byť 50 - 60 cm medzi radmi a 30 - 40 cm v rade. Pri výsadbe nezabudnite na správne rozostupy.

Paprika miluje teplú a kyprú pôdu bez burín. Čierna netkaná textília zabráni prerastaniu buriny a urýchli prehrievanie pôdy, čo rastliny ocenia. Buriny oberajú papriku o živiny a svetlo a navyše vytvárajú vlhké prostredie vhodné na šírenie chorôb. Pôdu medzi rastlinami okopávajte opatrne - korene má plytko, takže hlboké kyprenie jej škodí.

Papriky nemajú veľmi hlboké korene, ale vedia sa pekne roztiahnuť po ploche. Nádoby s drenážnym otvorom a hĺbkou minimálne 10 cm naplňte záhradným substrátom. Semienka vysejte a prekryte ich jemnou vrstvou substrátu (približne 0,5 cm). Pred tým, ako papriku vysadíte von, bude sa musieť aklimatizovať. Aklimatizácia by mala trvať aspoň týždeň. Na tento účel vyberte miesto v polotieni kryté pred vetrom. Prvý deň nechajte papriku vonku na 2 - 3 hodiny. Počas nasledujúcich dní tento čas postupne predlžujte. Meniť by ste mali tiež miesto aklimatizácie, aby mala viac slnka.

Nesaďte nikdy papriky tam, kde ste pred rokom pestovali papriku alebo inú zeleninu z čeľade ľuľovité. V pôde by bolo málo draslíka.

Na dosiahnutie vyššej úrodnosti sa odporúča odtrhnúť prvé kvety, aby mladú rastlinu papriky príliš nevyčerpali. Tým rastlina zosilnie a následne prinesie väčšie množstvo kvalitných plodov.

Pre správny vývoj paprík sú kľúčové tri zložky: N (dusík) - zodpovedný za rast zelenej hmoty, ktorá je potrebná najmä v skorých štádiách rastu. Ak je ho málo, rastliny žltnú a netvoria nové listy potrebné na fotosyntézu. Ak je ho priveľa, rastliny sú až príliš tmavozelené, tvoria nadmerne veľa zelenej hmoty, ktorá je veľmi riedka a slabá. Zároveň pri nadmernom množstve sa netvorí dostatok kvetov a teda ani plodov. P (fosfor) - zabezpečuje dobrý vývin koreňového systému. Pokiaľ majú rastliny problém zakoreniť, odporúča sa hnojivo s vyšším obsahom fosforu. Nedostatok je vizuálne ľahko zistiteľný, listy sú zo spodnej strany sfarbené dofialova. K (draslík) - je dôležitý pri správnom vyzrievaní pletív, aby stonky, listy boli dostatočne tuhé a pevné. Zároveň má mimoriadny vplyv na úrodu, keďže priaznivo vplýva na reprodukčné orgány rastliny, a teda na kvitnutie a dozrievanie plodov.

Mikroživiny pri hnojení papriky sú veľmi žiaduce, ale nie nevyhnutné. Rastlina jednoducho nebude mať čas zomrieť na ich nedostatok, pretože sa pestuje ako jednoročná plodina. Ale s ich nedostatkom sa zhoršuje zdravotný stav kríkov a kvalita plodov. Vápnik zaujíma strednú polohu, je potrebný v miernych dávkach. Určité dávky Ca sa nachádzajú vo vode a pôde, ale môžu byť prítomné v neprístupnej forme. Ak paprike chýba vápnik, hrozí jej hniloba špičiek.

Pri hnojení priesad vychádzame z toho, akú zeminu sme použili pri sadení. V prípade, že je dobre zásobená živinami, stačí, keď rastlinky prihnojíme tekutými hnojivami na list. Nie je vhodné prihnojovať počas intenzívneho slnečného počasia, ale ani pred dažďom. Najvhodnejšie je polooblačné alebo mierne zamračené počasie s tým, že nehnojíme večer. Naopak, do večera by mali listy vyschnúť.

Do každej jamky nasypte aj odmerku mykorhíznych húb. Ide o špeciálne huby, ktoré pomáhajú paprike v rase, zabezpečia jej väčšie listy (viac sily), väčšie plody a chránia ju pred chorobami. Ide o čisto prírodný spôsob, ako podporiť rast paprík počas celej sezóny.

Výsadba a starostlivosť

Do záhrady papriku vysádzajte až koncom apríla alebo v máji, keď už nehrozia prízemné mrazy a pôda je dostatočne prehriata (min. 15 °C). Keď sa počasie vonku ustáli a pôda prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním. Vyberte stanovisko s priepustnou pôdou a minimálne 6 hodinami slnečného žiarenia denne. Aby mala paprika dostatok priestoru, sadenice vysádzajte v rozstupoch minimálne 30 cm. Túto vzdialenosť môžete vhodne upraviť podľa vybranej odrody. Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte.

Pri výsadbe nezabudnite na správne rozostupy. Keď sú papriky v zemi, jemne ich zasypte zeminou a výdatne zalejte. Musíte mať na pamäti, že rastlina je veľmi citlivá na sucho. Aby ste pôdu obohatili o humus a aby sa voda príliš rýchlo neodparovala, mali by ste papriky po výsadbe uložiť na záhon.

Preto záhradníci odporúčajú jeden zo spôsobov, ako zabezpečiť paprike dostatok živín na správny rast. Pred výsadbou papriky, ktorú musíte vykonať najskôr po 15. Sadenice papriky vysádzajte do záhonov po 15. máji. V chladných oblastiach sa oplatí počkať aj do začiatku júna. Do nádob, skleníkov a fóliovníkov však môžete papriky vysádzať skôr - dokonca už v prvej polovici mája.

Papriky sadíme v dostatočných rozostupoch - nemajú síce také rozsiahle korene ako paradajky, ale majú veľké listy a tie potrebujú priestor. Nechajte im aspoň 30 cm priestoru.

Priesady paprík nesaďte príliš hlboko, nie sú to paradajky a nepotrebujú byť tak hlboko v zemi.

Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam.

Paprika má rada pravidelnú a výdatnú zálievku. Medzi polievaniami nechajte pôdu preschnúť, aby ku koreňom prenikol vzduch. Závlaha nielenže dodáva rastlinám potrebnú vodu, ale podporuje aj zvýšený príjem živín.

V prípade vysokých teplôt je pre papriky kľúčová pravidelná a dostatočná zálievka. Najlepšie je polievať ráno alebo večer, keď slnko nepáli, aby sa zabránilo rýchlemu odparovaniu vody. Pôda by mala medzi polievaním mierne preschnúť, čo podporuje zdravý vývoj koreňového systému a zabraňuje hnilobe. Voda by mala smerovať priamo ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo hubovým chorobám. Vhodná je aj kvapková závlaha, ktorá zabezpečí rovnomerné zásobovanie rastlín vodou.

Keď sú papriky v zemi, jemne ich zasypte zeminou a výdatne zalejte. Musíte mať na pamäti, že rastlina je veľmi citlivá na sucho.

Papriky môžu byť napadnuté voškami, slimákmi alebo hmyzmi. Pravidelne kontroluj rastliny a používaj organické metódy ochrany, ako sú prírodné pesticídy (napr. neemový olej) alebo mydlové roztoky. Na prevenciu plesňových ochorení, ako je pleseň sivá alebo múčnatka, dbaj na to, aby bola medzi rastlinami dostatočná cirkulácia vzduchu.

Papriky, podobne ako paradajky, bývajú náchylné na hubové ochorenia. Jednou z najčastejších je suchá hniloba špičiek. K nej dochádza, keď sa do rastliny dodáva príliš málo vápnika.

Suchá hniloba špičiek plodov sa na paprike prejavuje tmavnutím a zahnívaním spodnej špičky plodu. Pôda síce môže obsahovať vápnik, no rastliny ho nedokážu absorbovať, ak je nadbytok iných živín (napríklad dusíka alebo draslíka) alebo ak sú nevhodné vlhkostné podmienky. Ak sa objavia symptómy - tmavé, oschnuté škvrny na spodných častiach papriky - ihneď odstráňte postihnutý plod. Aplikujte vápenaté hnojivo (s vysokým obsahom CaO) vo forme postreku na listy, aby ste rýchlo doplnili chýbajúci vápnik. Dôkladne ošetrite listovú aj plodovú časť.

Suchá hniloba špičiek plodov je fyziologická porucha spôsobená často len relatívnym nedostatkom prijateľného vápnika. Znamená to, že hoci ho môže byť v pôde dosť, rastlina ho nedokáže prijať, napríklad z dôvodu vysokých teplôt, sucha, či nadbytku iného prvku (dusíka, draslíka) a podobne.

Hnojenie papriky

Paprika je citlivá na vodný stress, nedostatok vody znižuje tvorbu kvetov a plodov, zatiaľ čo premokrenie spôsobuje hnilobu koreňov. Optimálna pôda je ľahšia, dobre priepustná hlinitá pôda. Ílovitá pôda síce dobre drží vlhkosť, ale nie je ideálna, jej ťažká štruktúra môže brániť koreňom v raste.

Malé papriky rastú pomaly a v studenej pôde. Ak chcete rastliny trochu hnojiť, používajte tekuté hnojivo približne každých desať dní. Môžete použiť aj krvnú múčku, múčku z rybích kostí alebo kompostovaný kurací hnoj po dobu 6 týždňov po vysadení.

Nielen pre ľudské telo majú tieto soli blahodárne účinky. Dodávajú pôde potrebnú dávku horčíka, ale nemali by sa používať nadmerne, pretože prílišné používanie môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Oporúčame použiť asi jednu kopcovú čajovú lyžičku epsomských solí, ktorú pred použitím dobre namiešate do každého litra vody.

Pri hodnotení pestovateľských možností už dávnejšie platí zásada, že v porovnaní s hustosiatym vytrhávaným alebo prerasteným sadivom je lepší priamy výsev. Toto pravidlo platí zvlášť pri pestovaní koreninovej papriky. Balíčkované sadivo je pomerne nákladné, ťažko sa vysádza a utlačený balíček zeminy nie je optimálny pre rýchly začiatočný štart priesady po výsadbe. Najväčší problém pri vytrhávanom sadive spočíva v tom, že koreňová sústava je v nepomere k nadzemnej časti, a z toho dôvodu dostane rastlina pri výsadbe šok. V ostatnom čase sa už u nás rozširuje pestovanie minisadiva aj pri paprike.

Prednosti mulčovania pôdy nespočívajú len v jeho otepľovacom efekte, ale aj v zlepšení mikrobiálnej činnosti. Pri paprike na zamedzenie rastu burín používame predovšetkým čiernu PE fóliu so šírkou 1m a hrúbkou 0,05 mm. Tento intenzifikačný faktor má význam využívať len vtedy, ak máme zabezpečenú závlahu a sadivo s koreňovým balom. Na mulčovanie sú vhodné iba pozemky s rovným terénom alebo miernym pravidelným spádom. Pre obmedzenie rýchlej priepustnosti pôdy zvlnené terény nie sú na mučovanie vhodné.

Pri dobrej výžive a agrotechnike môžeme dosiahnuť aj zvýšenie úrod asi o 20-30 %. Najväčšou brzdou ich rozšírenia v poľnom pestovaní je vysoká cena osív (cena jedného zahraničného semena hybridného osiva sa pohybuje v rozmedzí od 1,20 do 5,0 Sk). Pokusy so zakrývaním plôch netkanými textíliami poukázali na jeden negatívny jav: za veterného počasia dochádzalo k polámaniu vrchných častí rastlín, ktoré následne poškodzovali krytinu.

Priemerné hodnoty úrodnosti pôdy

Na záver možno konštatovať, že aj keď je paprika v našich podmienkach náročnou plodinou, môžeme ju úspešne pestovať aj mimo zakrytých priestorov. Minulý rok som prvýkrát skúsila dodržať tieto zásady vysádzania priesad a starostlivosti o ne.Úroda bola ohromná, toľko papriky sme nikdy nemali. Verím preto, že na tom niečo bolo - tento rok to urobím rovnako!

Hnojenie a ochrana

Dôležité je organické hnojivo s bohatým obsahom živín, rovnako ako zásobovanie vodou bez extrémnych výkyvov, aby nezačali opadávať kvety či plody. Pred vysádzaním pohnojíme 1 m2 asi 40 g viaczložkovým hnojivom a začiatkom júna ešte 20 g dávkou sírau vápenato-amonneho na 1 m2.

Pestovanie papriky nie je náročné ani čo sa týka hnojenia. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní. K vyšším odrodám môžete pre lepšiu oporu rastliny zatĺcť do zeme kolík. Aby ste zvýšili produktivitu, keď má paprika približne 15 cm výšku, odtrhnite vrcholové výhonky. Rastlina sa tak viac rozvetví.

Abu-Zahra, T. R., Taany, R. A., Tahboub, A. B., Abu-Baker, S. M. (2013). Influence of agricultural practices on soil properties and fruit nutrient contents of bell pepper. Dlhoročný pestovateľ Ing. Čítajte viac Zuzana sa pýta, dokedy má zmysel prihnojovať zeleninu.

Pri pestovaní v skleníku je počas leta vhodné jeho pritieňovanie - vápenným náterom skiel alebo pomocou tieniacej plachty. Absolútne dôležité je vetranie.

S ďalším postrekom sa začalo, keď sa objavili kvety (vtedy potrebujú rastlinky ešte viac živín) - 2 lyžice soli rozpustené v asi 4 litroch vody a aplikované na rastlinky raz za mesiac, namiesto jednej zálievky. Každých šesť týždňov až do zberu sa tiež pridávala 1 polievková lyžica soli do zeminy okolo paprík. Na začiatku sezóny soľ pomáha pri vývoji koreňov, buniek pri fotosyntéze, pri raste a na odvrátenie hniloby. Jej používanie neskôr v sezóne spôsobuje viac plodov, väčších a dlhšie obdobie rodenia.

Zber a sušenie

Podľa výskumu Abu-Zahra a kol. (2013) dosiahli rastliny papriky pri použití minerálneho hnojiva až o 22 % vyššiu úrodu v porovnaní s maštaľným hnojom. Paprika dobre znáša aj častejšie hnojenie, ideálne dvakrát mesačne počas vegetačného obdobia, no frekvencia závisí aj od typu hnojiva. Minerálne hnojivá pôsobia rýchlejšie, zatiaľ čo organické (ako frass či vermikompost) sa rozkladajú postupne. Paprika je vďačná a výnosná plodina, ktorá si však vyžaduje správnu kombináciu tepla, vlhkosti a živín. Či už sa rozhodnete pre minerálne hnojivá alebo prírodné alternatívy ako frass, dôležité je dbať na pravidelnosť výživy a kontrolu pôdnych podmienok.

Každý sa poteší, ak jeho úroda začína vyzerať reálne. Vo väčšine prípadov môžete papriky zbierať hneď, ako dosiahnu požadovanú veľkosť a tiež farbu. Ak chcete papriku rovno konzumovať, zbierajte čím skôr. Ak sa chystáte z papriky vyrobiť korenie, radšej počkajte, kým plody získajú optimálnu plnú chuť. Vtedy môže paprika zostať na koreni ešte dlhšie.

Zelenina je zrelá a pripravené na zber, keď sa zmení zo zelenej na červenú, žltú, oranžovú alebo fialovú. Zelená môže byť iba konkrétna odroda. Ak sa rozhodnete sušiť ich na vzduchu, prepichnite pomocou ihly vrcholy a prevlečte cez ne šnúrku na zavesenie. Ak máte chuť na údenú papriku, môžete papriky sušiť v udiarni pomocou dubového dreva. Paprika je úplne suchá, keď je scvrknutá a krehká. Papriky pre účel sušenia môžete zomlieť buď v mlynčeku na korenie alebo v mlynčeku na kávu.

Pestovanie papriky v meste a v skleníku

Ak nemáte to šťastie na veľkú či menšiu záhradu s rodinným domom na predmestí, nezúfajte! Úspešným záhradkárom a pestovateľom chutných plodín sa môžete stať, aj keď ste obyvateľom rušného mesta. Na malú záhradku vám postačí aj mestský balkón a terasa. Pestovanie papriky sa tak stane dostupnou alternatívou aj pre vás. Medzi mestské odrody patrí paprika s názvom balkónovka, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov. Ďalšia odroda, vhodná pre pestovanie na balkónoch je Amadea, ale aj Slovana F1. Postupujete so semienkami a priesadami rovnako, akoby sme ich išli presádzať na záhradu. Na balkón či von za okno môžete papriky preniesť až v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy. Pestovanie papriky zvládne každý nadšenec. Dokonca nemusíte mať ani veľkú farmu, na pestovanie vám bude stačiť aj balkón a terasa.

Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.

Odporúčané odrody papriky

tags: #ako #vplyva #pestovanie #papriky #na #urodnost

Populárne príspevky:

• Pestovanie magnólie
• ako pestovať mliečnik mandľolistý
• Ako sa starať o narcisy v záhrade
• starostlivosť o Oxalis v zimnom období
• výber kytice pre svadobnú mamu