Magnólia v plnom kvete: Pestovanie, druhy a starostlivosť o túto kráľovnú jari
Na jar vás tento atraktívny strom očarí v nejednej predzáhradke. Magnólií je niekoľko druhov a každá je svojim spôsobom nádherná najmä vďaka kvetom. Pre mnohých z nás je kvitnúca magnólia znamenie, že jar je naozaj tu! Medzi prvé rozkvitnuté okrasné jarné stromy a kríky patrí aj magnólia. Na svete je známych až 120 druhov týchto stromov, ktoré nás na prvý pohľad upútajú svojimi krásnymi veľkými, rôznotvarovými farebnými kvetmi a očarujúcou sladkou vôňou. Magnólia je ikonický strom alebo krík, ktorý je stromovitý, košatý s korunou rozloženou do šírky. Má nezvyčajné, ale mimoriadne pekné kvety. Stromy a kry magnólie sú považované v evolúcii rastlinnej ríše za prvé kvitnúce vyššie rastliny na Zemi. Vedci z botanickej záhrady v San Franciscu sa domnievajú, že jej druhy sa na našej planéte fylogeneticky vyvinuli a objavili už pred 100 miliónmi rokov.
Magnólie môžete obdivovať vo farbách bielej, krémovej, ružovej, purpurovej, fialovej, žltej i zelenkavej. Biele kvety predstavujú bohyňu mesiaca, žlté bohyňu slnka a ružové bohyňu ženskosti, priateľstva a lásky.

Charakteristika magnólie
Magnólia je bujne rastúci ker alebo menší strom s plytkým koreňovým systémom. Dosahuje výšku až 5 metrov a šírku od 5 do 7 metrov. Počas celého roka ju zdobia jej veľké, pri konkrétnych druhov tzv. voskové zelené listy. Opadavé listy sú vajcovité, dlhé 0,1 m až 0,2 m, na vrchole zašpicatené. Väčšina druhov je opadavá, ale v súčasnosti sú dostupné aj vždyzelené varianty. Kalichovité kvety rastú jednotlivo na konci konárov, sú obojpohlavné a majú 6 až 9 okvetných lístkov, ktoré sú jedlé. Šišticovité súplodie mechúrikov je červenkasté so semenami oranžovej farby, ktoré po otvorení visia na dlhých pútkach. Dozrievajú až v októbri a novembri. Semená majú mäsitý obal, ich farba sa pohybuje v spektre od červenej po oranžovú.
Rýchlosť rastu magnólie závisí od jej druhu, stanovišťa a starostlivosti. Všeobecne platí, že v prvých rokoch rastie skôr pomaly, pretože energiu investuje skôr do zakorenenia. Po niekoľkých rokoch sa rast mierne zrýchli. Magnólie kvitnú od marca až do mája podľa druhu, niektoré až v júni.
Magnolia flower opening time lapse
Pestovanie magnólie
Pestovanie magnólie je nenáročné. Zvládne aj horšie podmienky, ako napr. mráz, mierne sucho a väčšinu škodcov. Magnólia je pomerne nenáročná na pestovanie. Pri výbere magnólie dbajte hlavne na to, aká vysoká bude v dospelosti, nakoľko niektoré druhy vedia narásť až do 25 m a do šírky až 6 m.
Výber stanovišťa a pôdy
Najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovisku s miernym zatienením počas dňa, dobre však znáša aj polotieň. Rastliny magnólie preferujú rast na plochách vyhriatych slnečnými lúčmi alebo v polotieni. Uprednostňujú teplé a vetrom chránené miesta. Dôležité je myslieť na to, že aj keď je to mrazuvzdorná rastlina, do mrazových kotlín ju nevysádzame. Magnólii vyhovuje výživná, priepustná, mierne kyslá pôda (pH = 5 až 6), no nemá problém sa prispôsobiť aj iným typom pôdy. Neutrálna alebo zásaditá reakcia vedie k chloróze, ktorá spôsobuje žltnutie a pomalý rast listov a ich odumieranie. Zásaditú pôdu treba okysliť pridaním kyslej rašeliny. Neznáša vápenaté pôdy. Vyhovujú jej priepustné pôdy s dostatkom humusu.

Výsadba magnólie
Magnólie môžeme vysádzať na jar, alebo aj na jeseň. Ideálne je zasadiť na jar alebo na jeseň. Jarnú výsadbu je možné odporučiť pre chladnejšie oblasti. Pôda už v tomto období nie je premrznutá a rastline zaistíte celé vegetačné obdobie na zakorenenie. Na druhú stranu jesenná výsadba magnólie môže byť vhodnejšia pre oblasti s miernejšou zimou. Zakorenené jedince vysádzame do záhrady od skorej jari (marec) do neskorej jesene (november). Optimálnym termínom je však neskorá jar, keď sa nevyskytujú mrazy.
Zo všetkého najskôr magnóliu vyberte vhodné stanovište. Následne na výsadbu pripravte pôdu. Dôležité je, aby bola kyprá a dobre priepustná. Pokiaľ máte k dispozícii ťažkú ílovitú pôdu, môžete do nej primiešať rašelinu, kompost a piesok. Následne je na mieste vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu. Tá by mala byť zhruba dvakrát širšia ako koreňový bal. Jej dno môžete posypať tenkou vrstvou kompostu alebo kvalitnej zeminy. Všeobecná zásada pri sadení platí, že jamu vykopeme trojnásobne väčšiu, ako je koreňový bal. Ak nie je dostatočne humózna, môžeme primiešať rašelinu.
Pri výsadbe magnólie si potom dajte pozor na to, aby ste neporušili jej korene. Sadenicu vložte do jamy tak, aby sa vrchná časť koreňového balu nachádzala v úrovni zeme. Všetko zasypte zeminou a jemne udusajte. Pôdu okolo rastlín upravíme tak, aby sa voda z dažďa a zo zavlažovania zadržovala v okolí koreňov. Pri jarnej výsadbe, alebo ak je pôda pomerne suchá, doporučujeme výsadbu do zemitej kaše - bahna. Pri výsadbe drevín bez zemného balu sa korene skracujú, rastliny potom rýchlejšie vytvoria nové korene. Poškodené časti koreňov sa úplne odstránia. Jama pre rastlinu musí byť dostatočne veľká a pri zahrňovaní treba dbať na to, aby zem bola rovnomerne rozdelená okolo koreňov. Dosiahne sa to tým, že rastliny pri zasypávaní podržíme trocha nižšie a pred ušľapaním ich vytiahneme do správnej výšky. Sadíme tak hlboko, aby horné korene boli 2 prsty pod zemou. Po zasypaní sa zem okolo rastlín musí dobre ušliapať, aby sa korene dobre spojili so zemou a tým aby k nim mala dobrý prístup podzemná voda.
Koreňový systém a jeho ochrana
Koreňový systém magnólie je plytký, ale široko rozprestretý. To znamená, že väčšina koreňov sa nachádza tesne pod povrchom pôdy a šíri sa do strán oveľa viac ako do hĺbky. Taktiež dôležité je myslieť na to, že aj keď je to mrazuvzdorná rastlina do mrazových kotlín ju nevysádzame. Koreňová sústava magnólií je hlboká a taktiež rozložitá. Preto ju neokopávame, aby sme korene porušili a taktiež nesadíme v blízkosti iné kry. Ideálne sa jej darí keď je ako solitér, veď jej krásna a bohato kvitnúca koruna si priestor aj zaslúži. Magnólia má veľmi plytký koreňový systém, preto zle znáša presádzanie. Korene sú mimoriadne citlivé na akékoľvek mechanické poškodenie. Ak však ker alebo strom nemôže ďalej rásť na rovnakom mieste, mal by sa presadiť koncom jari alebo na jeseň, napríklad v októbri. Z miesta, kde hodláme magnóliu vysadiť, je potrebné odstrániť kamene, zvetrané úlomky iných hornín, zvyšky rastlín a podobne. Pred presadením treba výhonok poriadne orezať a rany po reze natrieť záhradnou masťou. Mladá rastlinka by mala byť vykopaná s čo najväčším množstvom pôdy, aby sa minimalizovalo poškodenie koreňového systému. Vložíme ju do vopred pripravenej jamy a výdatne zalejeme.
Pod magnóliou je najlepšie sadiť rastliny, ktoré majú rady polotieň, znesú kyslú až neutrálnu pôdu a majú plytký koreňový systém, aby nekonkurovali koreňom magnólie. Skvelou voľbou sú napríklad pôdopokryvné trvalky, ako je zimozeleň (Vinca minor), heuchera alebo konvalinka voňavá (Convallaria majalis), ktoré navyše pridajú farebný akcent v podraste. Prírodný vzhľad dodajú aj sasanky (Anemone nemorosa) alebo jarné cibuľoviny, ako snežienky (Galanthus nivalis), bledule (Leucojum vernum) či narcisy (Narcissus), ktoré vykvitnú ešte predtým, než magnólia vytvorí husté olistenie.
Dôležité je použitie vrstvy mulču, najlepšie s borovicovou kôrou, rašelinou alebo inými materiálmi, ktoré okysľujú substrát. Navrstvenie na povrchu pôdy chráni citlivé korene pred suchom a mrazom a bráni šíreniu buriny. Nič nepokazíte tým, že okolo stromu spravíte určovaciu nástelku. Tým zabránite nadmernému výparu pôdy.
Starostlivosť o magnóliu
Zalievanie
Magnólie zle znášajú sucho. Takže nemôžeme na ňu v letných suchých mesiacoch zabúdať a dopriať jej dostatočne potrebné množstvo vody. Rastliny sú tiež veľmi citlivé na sucho, preto ich treba počas najväčších horúčav pravidelne a výdatne polievať. Ak okrasné dreviny dobre zakorenia, nepotrebujú na stanovištiach s bežnou intenzitou zrážok žiadne ďalšie zavlažovanie. V piesčitých alebo štrkovitých pôdach je v suchom období potrebná zálievka každých 14 dní.
Hnojenie
Hnojenie nie je dôležité, ale môžete ju prihnojiť počas roka od marca do septembra rozpustným hnojivom NPK a fosforečnatými hnojivami. K bohatšiemu kvitnutiu prispieva aj hnojenie. Rastliny magnólie je potrebné pravidelne hnojiť viaczložkovým hnojivom alebo špeciálnou zmesou. Aplikácia hnojív je pre rastúce magnólie najúčinnejšia od marca do júla. Potreba živín u listnáčov je nepatrná a tak neprináša na úrodnej humusovej pôde pri každoročnom pohnojení plnými organickými hnojivami žiadne problémy. Neprekračovať udané množstvá hnojív! Prehnojenie nepriaznivo ovplyvňuje odolnosť rastlín voči mrazu a suchu. Prehnojené rastliny sú tiež viac napádané škodcami. Zdravý rast podporuje záhradná zem obohatená rašelinovým múľom. Prihnojujte fosforečnatými hnojivami na podporu kvitnutia, niekedy ju tak oklamete. U mnohých drevín, napr. lieska, cezmína, niektoré druhy čerešní, je dobrý rast závislý od obsahu vápnika. Vápenaté hnojivo je treba zapracovať do vrchnej vrstvy pôdy, alebo rozpustené vo vode zaliať ku koreňom.
Rez magnólie
Táto rastlina nevyžaduje pravidelný ani špeciálny rez, priebežná úprava magnólie teda nie je potrebná. Odstraňujú sa len poškodené konáre alebo inak nevyhovujúce, esteticky nevhodne rastúce. Vo všeobecnosti jedince týchto rastlinných druhov nereagujú dobre na prerezávanie. Odstraňujeme iba choré, zamrznuté alebo suché výhonky. Rez: režu sa len ľahko do formy. Pre prirodzený a typický rast pre tú ktorú rastlinu nie je nutný žiadny rez. Má význam, ak ním sledujeme nejaký cieľ - ak je treba prispôsobiť silnejší vzrast malému priestoru, podporiť určité vlastnosti (kvety, hustota) alebo vytvoriť určitú formu (živý plot). Každý rez je však účinný len vtedy, ak zohľadňuje zákony rastu rastliny.
Zásadný rozdiel je medzi presvetľovacím rezom a zrezaním starých výhonov. Presvetľovací rez zmladzuje krík, pričom špecifický tvar rastu odrody zostáva zachovaný. Núti rastlinu tvoriť mladé výhonky (priaznivý účinok pre násadu kvetov). Presvetľovacím rezom sa pomocou obojručných nožníc, ručnej pílky alebo nožníc na ruže odstránia výhonky staršie ako 3 roky. Zmladzovací rez sa prevedie presvetlením starých výhonov asi od 4. až 5. roku na stanovišti. Rez vždyzelených listnatých drevín sa riadi tými istými pravidlami ako u opadavých drevín.
Dreviny pripravujú kvetné púčiky už v predchádzajúcom roku, kvitnú teda na dvojročnom dreve, nie na jednoročných výhonoch. Väčšina opadavých drevín, pokiaľ nie sú dodávané so zemnými alebo rašelinovými balmi, sa musí pri výsadbe zrezať. Rastlina, ktorá stratila časť svojich koreňov, kým nie je pevne zakorenená, nemôže dostatočne zásobovať nadzemnú časť vodou a živinami. Zrezaním sa opäť vytvorí rovnováha a vyrašenie je podstatne mohutnejšie. Pri výsadbe u okrasných kríkov sa skracujú všetky výhonky o 1/3 dĺžky, okrem hlavného výhonu, ktorý ponechávame o niečo dlhší.
Prečo magnólia nekvitne?
Máte ju už niekoľko rokov, ale nekvitne? Môže to mať niekoľko dôvodov. Príčinou môže byť napríklad zlé stanovište. Druhým prípadom môže byť to, že máte semenáč, ktorý kvitne až vtedy, keď dosiahne určitý vek. Môže to byť aj 5 až 8 rokov. Magnólia pestovaná zo semena zakvitne až v neskoršom veku. Môže to byť 10 - 15 rokov.
Zimná ochrana
Pokiaľ je na jar krásne počasie bez mrazov, vydržia na strome naozaj dlho a postupne všetky puky rozkvitnú. V prípade mrazivých nocí či rán sa pripravte na smutný pohľad, ale bohužiaľ, je to príroda. Nezabúdajte ale na to, že aj keď je magnólia odolná voči mrazu, jarné mráziky môžu kvety poškodiť. Existuje niekoľko mrazuvzdorných druhov magnólie, ktoré bez problémov zvládajú slovenské zimy - dokonca aj v nižších a stredných polohách. Po jeseni chudobnej na zrážky by mali byť všetky vždyzelené dreviny (asi okolo 1. decembra), príp. opakovane po dvoch po sebe nasledujúcich dňoch výdatne zaliate. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí v extrémne dlhých obdobiach mrazov alebo pri krátkodobej zmene teplôt (extrémne nočné a denné teploty). Ak sú časti vždyzelených drevín vystavené napriek snehovej vrstve po dlhšiu dobu teplým slnečným lúčom, dochádza k popáleniu až k opadávaniu listov, dokonca k odumretiu celých častí. Akákoľvek pomoc zlyhá, ak nie je v pôde dostatok vlhkosti.

Pestovanie magnólie v kvetináči
Magnóliu síce možno pestovať v kvetináči, ale treba dodržať niekoľko dôležitých pravidiel. Nejedná sa totiž o bežnú rastlinu do nádob. Preto možno všeobecne odporučiť na tento účel voliť skôr menšie alebo zakrpatené druhy. V každom prípade sa nezaobídete bez dostatočne veľkého kvetináča, ktorý by mal disponovať odtokovými otvormi. Na dno tejto nádoby nasypte drenážnu vrstvu (napríklad štrk alebo keramzit). Zvoľte vhodný substrát a magnóliu umiestnite na stanovište, ktoré jej vyhovuje. Pri pestovaní magnólie v nádobe je dôležité venovať pozornosť pravidelnej zálievke. Substrát by mal byť neustále vlhký, ale vyhnite sa preliatiu. Na zimu nádobu zabaľte do juty alebo bublinkovej fólie, aby bola chránená pred premrznutím.
Okrasné kríky môžeme ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Veľkosť črepníka: obsah od 50 litrov. Dno črepníka musí mať otvory, aby mohla odtekať prebytočná voda. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu. Pokiaľ by ste chceli zvoliť vhodný spôsob upevnenia kmienku, existuje jednoduché riešenie. Použite 3 bambusové tyče, ktoré sú o niečo vyššie ako rastlina v črepníku, ako klenbu po kraji črepníka. Na vrchu ich pevne spolu zviažte. Tak vznikne podpera, ktorá nie len dobre vyzerá, ale aj dokonale plní svoj účel. Hnojenie: použite hnojivo určené na okrasné kríky a trvalky. Získate tak zdravý rast, krásne farby a robustnú rastlinu. Zavlažovanie: v črepníku potrebujú veľa vody. Obyčajne sa zalievajú raz denne. Zimná ochrana: črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.
Rozmnožovanie magnólie
Magnóliu pestujeme zo semena alebo si ju môžeme rozmnožiť odrezkami. Rozmnožovanie odrezkami je výhodnejšie, nakoľko magnólia pestovaná zo semena zakvitne až v neskoršom veku. Počas jari alebo skorého leta odoberieme 12 - 15 cm odrezky zo stromu. Sú to mladé, zelené alebo polozdrevnatené koncové výhonky, ktoré zbavíme listov a ich šikmú reznú ranu namočíme do rastového stimulátora, a následne zapichneme do nádoby s vlhkým štrkom jemnej frakcie, piesku a trochy substrátu. Nádobu umiestnime na vlhké, tienisté miesto, kde substrát udržujeme vlhký, no nie premočený. Odrezky by sa mali zakoreniť do 2 - 3 mesiacov, niektoré vyženú i lístky. Následne presadíme odrezky do väčšej nádoby so zmesou záhradného substrátu s pieskom.
Obľúbené druhy magnólií
Na svete je známych až 120 druhov týchto stromov. Medzi najznámejšie a najpestovanejšie druhy patria:

Magnólia soulangova (Magnolia x soulangeana)
- Je najkrajšou a najmrazuvzdornejšou odrodou.
- Zároveň je aj najpestovanejšou odrodou u nás.
- Dorastá do výšky 6 - 10 m a kvitne od marca do mája.
- Má krásne bielo ružové, veľké kvety a môžeme ju nájsť v mnohých záhradách či parkoch.
- Využíva sa ako dominanta záhrad.
Magnólia ľaliokvetá (Magnolia liliflora)
- Svoje pomenovanie si získala vďaka tvaru kvetov, ktorý pripomína tvar ľalie.
- Pochádza z Juhozápadnej Číny.
- Vyznačuje sa nižším vzrastom (4 m v dospelosti), vďaka čomu existuje najväčšia ponuka a diverzita kultivarov rôznych tvarov kvetov, farieb a veľkostí na trhu práve z tohto druhu.
Magnólia hviezdokvetá (Magnolia stellata)
- Pôvod môžeme hľadať v Japonsku.
- Dorastá do výšky 2,5 m, jej šírka môže byť až 2x väčšia ako výška stromu.
- Medzi prvými rozkvitá už v marci.
- Má drobnokveté, zaujímavé a atraktívne kvety pre jarný efekt.
- Ak ju chcete pestovať, doprajte jej samostatnú plochu, pretože neznáša konkurenčné rastliny v oblasti koreňov ani okopávanie. Má plytké korene.
Magnólia veľkokvetá (Magnolia grandiflora)
- Je stálozelený okrasný strom, pochádzajúci z juhovýchodu Spojených štátov, kde dorastá až do veľkosti impozantných 28 metrov.
- V našich klimatických podmienkach sa jej darí len v najteplejších častiach Slovenska.
- Má obrovské, vždyzelené lesklé listy s kožovitou štruktúrou, ktoré majú na spodnej strane ohromujúcu hrdzavohnedú farbu.
- Jej kvety sú veľké cca 20 cm, krémovej farby.
- Je jediná vždyzelená magnólia, ktorá okrem listov vynikne aj lesklými tmavými listami počas celého roka.
- Je mrazuvzdorná do -20 °C a vyžaduje chránenú polohu, darí sa jej na juhu SR.
Magnólia sieboldova (Magnolia sieboldii)
- Je menej tradičným druhom magnólie.
- Kvitne na rozdiel od iných druhov až začiatkom leta (máj/jún), keď už je plne olistená.
- Pochádza z centrálnej a východnej Číny, kde bola po stáročia pestovaná v budhistických kláštoroch.
- Dorastá do výšky 9 metrov a vyznačuje sa bielymi kvetmi s citrusovou vôňou.
Ochrana rastlín pred škodcami a chorobami
Väčší výskyt škodcov a chorôb na okrasných drevinách signalizuje chyby v hnojení alebo zoslabenie rastliny v súvislosti s nesprávnym stanovišťom. Hľadanie účinnej ochrany preto musíme vždy spojiť s hľadaním príčiny masového napadnutia. U okrasných drevín je výskyt hubovitých ochorení (múčnatka a chrastavitosť) veľmi zriedkavý.
Vošky
Vysávanie voškami vedie k zakrúcaniu listov alebo k zakriveniu mladých výhonkov. Výskyt vošiek spôsobuje sucho. Ochrana: Doporučuje sa striedanie postrekov, aby sa predišlo rezistencii.
Húsenice
Pri silnejšom napadnutí obžierajú listy až na listové rebrá a celé vetvičky. V prvom vývojovom štádiu sa nachádzajú v hniezdach na končekoch výhonkov, alebo zvinuté okolo nich. Ochrana: Najzdravšie, najlacnejšie a najúčinnejšie je odrezanie a spálenie výhonkov.
Larvy
Na listoch orgovánu a cezmíny sa objavia zažltnuté, neskôr nahnedlé požerové chodbičky, alebo ako 20 hal. veľké ostrovčeky požerú vo vnútri listu žijúcich lariev, ktoré vedú pri silnom napadnutí až k opadávaniu listov. Pri prvom napadnutí asi v polovičke mája ošetriť systémovým ochranným prostriedkom proti hmyzu. V predjarí ošetriť preventívne.
Liečivé účinky magnólie
Magnólia, obľúbená okrasná drevina, má aj mnohé liečebné účinky. V tradičnej čínskej medicíne sa magnólia používa viac ako dvetisíc rokov. Aplikuje sa hlavne kôra, ktorá podporuje správnu funkciu črevného traktu a chuť do jedla. V čínskej medicíne sa používa druh magnólie lekárskej (Magnolia officinalis L.), ktorá je vzrastom nízka a pochádza zo západnej časti krajiny. Jej prirodzeným prostredím sú kopce a hory až do nadmorskej výšky 1 500 m. Kôra je oveľa hrubšia a tmavšia. Listy sú dlaňovitého tvaru.
Magnólia lekárska je súčasťou tradičnej i oficiálnej čínskej a japonskej medicíny, kde sa používa v terapii cievnej mozgovej príhody, pri bolestiach hlavy, úzkosti, nespavosti, alergii, kašli, astme, horúčke, hnačke, vysokom krvnom tlaku, svalových kŕčoch a pri zvracaní. Puky magnólie sa používajú proti črevným chorobám, bolestiam hlavy, chorobám nervového systému a jeho zápalom. Číňania používajú čaj z magnólie na liečbu sinusitídy (zápalu prínosových dutín).
Zaujímavú a dostatočne preskúmanú skupinu sekundárnych metabolitov tvoria alkaloidy - prirodzene sa vyskytujúce dusíkaté zlúčeniny, ktoré vykazujú často a veľmi rýchlo po podaní biologické účinky. Charakteristická je prítomnosť izochinolínových alkaloidov, biosynteticky odvodených od aminokyseliny tyrozínu. Za chemotaxonomický znak rodu Magnolia by mohla byť považovaná prítomnosť liriodenínu, ktorý bol nájdený vo všetkých analyzovaných vegetatívnych orgánoch (list, kvet, kôra) odlišných druhov. Početnou skupinou izochinolínových alkaloidov sú alkaloidy aporfínového typu, ktoré sú biosyntetizované pomocou benzylizochinolínových prekurzorov. Prvým plne charakterizovaným aporfínovým alkaloidom v kôre kmeňov a konárov, listov a kvetov je liriodenín. Z listov bol izolovaný taspín, jediný zástupca protoalkaloidov, pre ktoré je charakteristická prítomnosť atómu dusíka v postrannom reťazci cyklu.
Príprava magnóliových liečiv
- Tinktúra: Použijeme nakrájanú alebo zomletú kôru, ktorú zalejeme 70-percentným alkoholom v pomere 1 : 5. Macerujeme 2 týždne na tmavom mieste.
- Odvar: Urobíme z 1 až 2 čajových lyžičiek kôry, ktorú zalejeme pohárom vody. Vodu povaríme 5 až 10 minút v zakrytej nádobe.
- Čaj: Pripravíme z 1 čajovej lyžičky mletej kôry zaliatej ½ šálky horúcej vody. Po vychladnutí ho pijeme spolu s kôrou 1- až 3-krát denne.
Prípravky z kôry a kvetov magnólie nie je vhodné podávať tehotným a dojčiacim ženám.
