Poniklec slovenský: Symbol jari a chránený poklad Karpát
Poniklec (Pulsatilla) je jednou z prvých trvaliek, ktoré na jar rozkvitajú a ohlasujú príchod teplejších dní. Táto očarujúca rastlina je známa svojimi fialovými, ružovými alebo bielymi kvetmi so žltým stredom a jemne chlpatými listami. Poniklec patrí do čeľade iskerníkovitých (Ranunculaceae) a je pôvodom z Európy a Ázie. Rastie najmä na slnečných stráňach, lúkach a skalnatých oblastiach. Kvitne skoro na jar, často už v marci alebo apríli, v závislosti od klimatických podmienok. Kvety sú zvončekovité, mierne sklopené a priťahujú opeľovače, čím prispievajú k biodiverzite.
Na území Slovenska sa vyskytujú 3 veľmi príbuzné druhy poniklecov, ktoré nás na jar upútajú veľkými fialovými zvončekovitými kvetmi s nápadnými žltými peľnicami: poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica). Kvitnú od marca do mája. Rastú prevažne na skalách v trávovo-bylinných spoločenstvách, ale aj na výslnných trávnatých svahoch a lesných svetlinách.
Uvedené druhy sa okrem morfologických rozdielov odlišujú aj geograficky. Poniklec veľkokvetý je najteplomilnejší z nich a vyskytuje sa v južných častiach Slovenska, zatiaľ čo poniklec slovenský je najchladnomilnejší zástupca tejto trojice a rozšírený je v severných častiach Slovenska. Na niektorých lokalitách sa vyskytujú aj zmiešané populácie dvoch druhov.
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)
Poniklec slovenský je považovaný za jeden zo symbolov a poslov jari. Je to trvácna, celá chlpatá až huňatá bylina. Má okrúhle kvety fialovej až modrej farby a rastie až do výšky 30 cm. Pochádza z Balkánu a Karpát. Vyskytuje sa najmä v horských oblastiach strednej a východnej Európy. Tento druh vznikol pravdepodobne už koncom ľadovej doby.
V botanickom systéme je Poniklec slovenský zaradený k dvojklíčnolistovým krytosemenným rastlinám, patrí do čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae). Stonka je dužinatá, chlpatá. Dosahuje výšku 5 - 20 cm (v čase zrelosti plodov až 30 cm). Kvety nás upútajú modrou alebo fialovou farbou. Najskôr majú zvončekovitý tvar, neskôr sú roztvorené. Piestiky dozrievajú pred pukaním peľníc. Opelenie sprostredkuje hmyz - včely, čmele, motýle. Po opelení a oplodnení sa kvety menia na suché nepukavé plody - nažky s chlpatým, dlhým zobáčikom. Listy vyrastajú až po odkvitnutí kvetov, sú dlhostopkaté s vlnatými chlpami, vyrastajú v prízemnej ružici.
Poniklec slovenský je západokarpatský endemit, rastie na vápencovo- dolomitickom podklade na strednom a východnom Slovensku v podhorských i horských polohách. Obľubuje výslnné kamenisté stráne i pukliny skál. Na Slovensku sa vyskytuje v dvoch varietách (poddruhoch).
V rámci našej pracovnej činnosti každoročne monitorujeme vybrané lokality s výskytom poniklecov prostredných. Tento rok sme navštívili lokalitu NPR Podskalský Roháč. Z pravidelných sledovaní jednotlivých lokalít potom sledujeme trendy vývoja populácií a v prípade potreby, keď sa v dôsledku zarastania lokalít zmenšujú, navrhujeme a vykonávame tzv. manažmentové opatrenia. Na jeseň alebo na jar lokality presvetľujeme odstraňovaním drevín a krovitého náletu a kosíme.
Rozlišovacie znaky a príbuzné druhy
Prízemné listy, podľa ktorých sa všetky tri druhy dobre spoznávajú, sa plne vyvíjajú až po odkvitnutí kvetov. Poniklec veľkokvetý má úkrojky lístkov 2 - 6 mm široké, poniklec slovenský 15 - 25 mm a poniklec prostredný niečo medzi tým, teda 7 - 12 mm.
Poniklec slovenský sa (okrem jednej lokality v poľských Tatrách) vyskytuje len na Slovensku, podľa toho dostal slovenské meno. Poniklec prostredný sa vyskytuje len na Slovensku. Oba sú teda západokarpatské endemity (druhy vyskytujúce sa len na území západných Karpát). Rastú na vápencovom a dolomitovom podklade. Pre územie Strážovských a Súľovských vrchov je typický práve výskyt poniklecu prostredného. Súľovské skaly sú aj miesto, odkiaľ bol tento druh opísaný.
Poniklec slovenský má jednotlivé segmenty širšie ako prostredný. Ako dodal, oba druhy poniklec patrí k potenciálne ohrozeným druhom rastlín, ich spoločenská hodnota je stanovená na 400 eur.
Rastliny podobného charakteru ako Pulsatilla grandis, odlišujú sa však najmä počtom listových jariem a šírkou listových úkrojkov dospelých listov. Ich čepeľ je zložená z 1 (2) jarma lístkov a listové úkrojky sú 15 - 25 mm široké. Západokarpatský endemit vyskytujúci sa na Slovensku a v Poľsku (tu len v Západných Tatrách v doline Chocholowska). Centrum výskytu (bez prechodných typov k P. subslavica) má v Krivánskej Malej Fatre a priľahlej časti Západných Beskýd, v Chočských vrchoch, Západných Tatrách (vrch Osobitá, skupina Sivého vrchu) a v severnej časti Nízkych Tatier.
Okrem toho sa vyskytuje (spolu s P. subslavica) aj vo Veľkej Fatre, v okolí Slovenskej Ľupče, na Muránskej planine, v Slovenskom raji, Spišských kotlinách, Spišských vrchoch, Slovenskom rudohorí a v strednom Pohornádí. Údaje o výskyte na východ od Lúčanskej Malej Fatry je potrebné zrevidovať. Druh vznikol pravdepodobne koncom ľadovej doby a začiatkom poľadovej doby.
Ohrozenie a ochrana
Návštevníci ich ničia trhaním a vykopávaním, no ohrozené sú aj zarastaním pôvodných areálov výskytu. Na území Slovenska sú všetky 3 druhy zaradené medzi chránené druhy európskeho významu.
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) je zaradený za zoznam ohrozených druhov rastlín, pretože sa často zbiera pre jeho nádherný vzhľad. Celá rastlina, najmä jej nadzemná časť, je jedovatá. Hlavnou účinnou látkou je proanemonín, ktorý pôsobí miestne silne dráždivo - na pokožke vyvoláva zápaly, pri ústnom podaní spôsobuje zvracanie a hnačky. Po vstrebaní pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém.
Poniklec slovenský patrí k zákonom chráneným druhom, jeho spoločenská hodnota dosahuje 500 Sk (Zbierka zákonov č.). Spoločenská hodnota tejto vzácnej rastliny je približne 265 € (podľa Zbierky zákonov č.).
Keďže sa najčastejšie vyskytujú na nedostupných miestach, možnosti manažmentu sú výrazne obmedzené.
Jarné kvety
Význam a pestovanie
Poniklec je tiež obľúbenou okrasnou rastlinou v záhradách s atraktívnymi kvetmi a lístím. Uprednostňuje dobre odvodnenú pôdu a plné slnko pred polotieňom. Dobre sa mu darí na slnečných miestach na skalke medzi vápencovými kameňmi. Poniklec je nenáročná na údržbu, odolná voči mrazu a skvele sa hodí do skaliek či prírodných záhonov.
Semená - Najlepšie je ich vysievať na jeseň do voľnej pôdy alebo do kvetináčov, kde vyklíčia na jar. Delenie trsov - Je menej časté, pretože poniklec má hlboký koreňový systém, ktorý nemá rád presádzanie.
Poniklec je nádherná jarná rastlina, ktorá dodá záhrade prirodzený šarm a farebnú pestrosť.
tags: #anotacia #poniklec #slovensky