Astra: Krásna a nenáročná trvalka pre každú záhradu
Astra[3] (lat. Aster)[2] je rod rastlín, ktorý zastupuje trvácne byliny z čeľade astrovité (Asteraceae).
Taxonomicky je tento rod radený do tribusu Astereae v podčeľade astrovaté (Asteroideae).
Zo široko chápaného rodu Aster L. sa najnovšie vyčlenili samostatné rody Eurybia (Cass.) Cass., Galatella Cass., Symphyotrichum Ness a Tripolium Nees.
Druhy rodu astra sú trvácne byliny s valcovitým, málo rozkonáreným podzemkom.
Úbory sú lúčovité, s priemerom 24 až 56 mm, jednotlivé alebo usporiadané v chocholíkoch alebo metlinách.
Zákrov je pologuľovitý, dvojradový alebo trojradový, zákrovné listene sú čiarkovité až kopijovité, dlhé 5 až 8 mm.
Lúčovité kvety sú piestikové, veľké, modré, alebo svetlo modrofialové.
Lúče sú kopijovité až čiarkovité, dlhé do 22 mm.
Plodmi sú hnedé, obrátene vajcovité nažky dlhé do 4 mm, s chocholcom.
Astra patrí k mimoriadne nenáročným trvalkám.
Zaujmú rozmanitosťou druhov a kultivarov a možnosťami využitia.
Patria k dlhovekým trvalkám, čiže ak ich raz vysadíme, budeme sa z nich pri minimálnej starostlivosti tešiť mnoho rokov.
So širokou ponukou astier, často v kvitnúcom stave, sa stretneme v záhradníctvach najmä teraz, na jeseň.
Pre jesennú výsadbu platí, že čím skôr ich vysadíme, tým je vyššia šanca, že sa dobre zakorenia a prežijú prvú zimu.
Mali by sme to stihnúť ideálne do začiatku októbra.
Výsadba na jar je však o niečo vhodnejšia.
Po výsadbe astry zavlažujeme, najmä ak je slnečná a suchá jeseň.
Pred príchodom prvých mrazov k nim prihrnieme suché lístie.
Astry sú predovšetkým veľmi bohato kvitnúce trvalky.
Čím sú staršie, tým je počet kvetov väčší.
Jednotlivé kvety sú podľa kultivaru plné alebo jednoduché.
Kvitnú podľa druhu od konca leta až do prvých mrazov.
Vysadiť ich môžeme rovnako do modernej mestskej, ako aj vidieckej záhrady.
Uplatnia sa dobre v intenzívne udržiavaných záhradách, ale aj tých, ktoré sú navštevované len občas, pretože pomerne dobre znášajú sucho.
Šľachteniu astier sa dodnes venuje veľa šľachtiteľov v Anglicku, Belgicku a Nemecku.
Astry si môžeme vybrať nielen podľa farby kvetu a času kvitnutia, ale aj podľa výšky rastu.
Tie najvyššie dosahujú v čase kvitnutia až 150 cm, samozrejme vtedy, ak má rastlina ideálne podmienky.
Stredne vysoké druhy majú výšku od 70 až 100 cm, nižšie okolo 30 cm.
Podľa toho ich rozmiestňujeme v záhrade.
Vyššie do pozadia kvetinového záhona, ak sa naň pozeráme z jednej strany, do stredu, ak sa naň pozeráme z viacerých strán.
Nízke astry slúžia na olemovanie chodníkov a záhonov, ale sú vhodné i do štrkových záhonov, skaliek, predzáhradiek a dokonca na problematickejšie svahy, kde vytvoria súvislý porast.
Vysádzame ich na slnečné miesto.
V polotieni menej kvitnú a v tieni sa im príliš nedarí.
Ale pozor, nesvedčí im ani intenzívny celodenný úpal.
Pôda pre astry má byť výživná, mierne vlhká a priepustná.
Rastú síce aj na suchších a piesočnatých pôdach, no nie sú až také pekné.
Pôdu pred výsadbou je vhodné obohatiť kvalitným preosiatym kompostom.
Ten môžeme k rastlinám zapracovať aj každoročne na jar.
Keďže astry sú náchylnejšie na hubové choroby, zalievame ich priamo ku koreňom, pokiaľ možno v ranných hodinách, nikdy nie na listy.
Postrekovanie celých rastlín hadicou, predovšetkým večer, zvyšuje riziko hubových chorôb.
Aj v prehustených porastoch či neskôr na jeseň sa riziko výskytu chorôb, napríklad plesne sivej, výrazne zvyšuje.
Určitou prevenciou sú správne rozstupy pri výsadbe a priebežné zmladzovanie starších trsov, ktoré robíme aspoň raz za 4 až 5 rokov.
Ideálnym termínom je jar.
Astry najkrajšie vyniknú v menších a väčších skupinách.
S akými rastlinami môžeme astry kombinovať?
Vyššie druhy s okrasnými trávami, vyššími rozchodníkmi, rudbekiami, echinaceou, nižšie so starčekom, santolinou, heucherou a čistcom.
Pomerne dlho vydržia ako rezané aj vo váze.
Ak nemáte záhradu, ale len dvor či väčšiu terasu, astry si môžete vysadiť aj do primerane veľkých vegetačných nádob.
Druhy astier
1. Kvety astry nízkej (Aster dumosus)
Kvety astry nízkej (Aster dumosus) sú v ružových a fialových odtieňoch, prípadne biele.
Listy sú tmavozelené.
Vyniká kompaktným rastom, nenáročnosťou a bohatým kvitnutím.
Predpokladom toho, aby sa tento druh udržal vo forme, je ostrihanie po odkvitnutí a rozdelenie starších trsov raz za tri roky.
2. Astra srdcovitolistá (Aster cordifolius)
Astra srdcovitolistá (Aster cordifolius) je vyšším druhom, v čase kvitnutia dosahuje aj 120 cm.
Rozkvitá často už v lete.
Kvety sú menšie, je ich na jednej stonke veľmi veľa, najčastejšie v rôznych odtieňoch fialovej.
Hodí sa do strednej alebo zadnej časti zmiešaného kvetinového záhona.
Vynikne spolu s japonskými veternicami a tiež riedkymi okrasnými trávami.
Znesie aj polotieň, no najkrajšie rozkvitne na slnečnom mieste.
Väčšinou si žiada pevnú oporu, inak môže poliehať, čím sa esteticky znehodnotí.
3. Rastlina (Aster novi-angliae)
Rastlina (Aster novi-angliae) vytvára mohutnejšie pôsobiaci, asi 120 cm vysoký trs, vďaka čomu sa hodí do zadnej alebo strednej časti kvetinového záhona.
Listy má kopijovité, pokryté drobnými chĺpkami.
Je pre ňu typické to, že v spodnej časti postupne stráca listy, preto je dôležité vysadiť pred ňu iné, nižšie trvalky.
Jej kvety sú podľa kultivaru červené, modré, modrofialové alebo ružové.
Nádherne kvitne a dá sa využiť aj na rez do vázy.
Potrebuje slnečné miesto s humóznou pôdou.
Ideálna, ale nie nevyhnutná, je aj opora.
Túto astru, ktorá má viacero pekných kultivarov, môžeme vysadiť aj do modernej mestskej záhrady.
4. Astra vresovcovitá (Aster ericoides)
Hoci je astra vresovcovitá (Aster ericoides) veľmi pekná, nepatrí k často pestovaným.
V poslednom období sa však objavuje v ponuke záhradníctiev a rozhodne stojí za vyskúšanie.
Môžeme ju pestovať vo väčších skalkách, vo vresoviskách, prípadne na okraji kvetinových múrikov, na svahoch, z ktorých pekne prevísajú jej bohato kvitnúce výhonky.
Vyhradíme jej dostatok miesta, pretože sa zvykne rýchlo rozrásť a vytvoriť hustý koberec listov a kvetov.
Kvety sú veľmi drobné, najčastejšie biele alebo jemne fialové.
Rastlina je veľmi nenáročná, nemusíme ju pravidelne zalievať ani prihnojovať.
Po odkvitnutí, neskoro na jeseň, ju ostriháme.
Pestovanie a starostlivosť o astry
Astry si ľudia často mýlia s chryzantémou.
Astra má jemnejšie kvety, ako chryzantéma a menšie listy.
Kvety sú podobné sedmokráskam.
Lupienky kvetov sú najčastejšie ružovej a fialovej farby v rôznych odtieňoch, uprostred ktorých je žltý stred.
Možno trochu ohraničenú paletu farieb astier vyvažuje bohatosť ich kvetov.
Je vďačná trvalka, známa zo záhrad našich starých mám.
Nikdy nesklame svojou krásou.
Jednoduché kvietky nás očaria v máji až júni.
Je nižšieho vzrastu.
Môžeme ju pestovať ako balkónovú rastlinu, v skalke i v predzáhradke.
Astre vyhovuje výživná a priepustná pôda.
Rozmnožovať ju môžeme delením trsov, alebo semenami.
Mladé rastliny je potrebné kontrolovať a pravidelne zalievať.
Staršie rastliny sú na starostlivosť nenáročné.
Po odkvitnutí suché časti rastliny zrežeme.
Je obľúbená odroda, ktorá kvitne počas neskorého leta.
Rastie v každej dobrej záhradnej pôde.
Kvitne do prvých mrazov a môžeme ich pestovať spolu s chryzantémami, či cíniami.
Jesenné astry sú trvalky, majú radi slnečné stanovisko a dostatočnú zálievku počas celého vegetačného obdobia.
Hlavne zálievka koncom leta napomáha tvorbe kvetných púčikov.
Jesenné astry sú mohutné, bohato kvitnú len v kvalitnej pôde s dostatkom živín.
Je vhodné na jar záhon pohnojiť, alebo do pôdy zapracovať kompost.
Na jar astru zostrihneme nad zemou.
Staršie rastliny zvyknú v strede rednúť.
Vtedy je potrebné ich zmladiť.
Môže sa to stať približne po troch rokoch pestovania.
Niektoré druhy astry, napríklad astru novobelgickú môžete deliť aj každý rok.
Najvhodnejšie obdobie je jar.
Na zimu treba korene chrániť pred mrazom nahrnutím zeminy alebo prikrytím čečinou.
Astry znášajú mrazy do -30 °C.
K astrám môžete vysadiť napríklad tulipány, konvalinky alebo narcisy, lebo astry pomerne neskoro pučia.
Skrášlime tým predzáhradku.
V lete nám pomôže napríklad levanduľa, slnečnica či mak, ale aj rôzne druhy tráv.
Charakteristika a pestovanie žltej astry
Astra sa vyznačuje vzpriameným vzrastom a súmerným vetvením.
Kvitne bohato plnými žltými kvetmi.
Dorastá do výšky 60 cm.
Listy sú zubkované, valcovitého tvaru.
Je vhodná k rezu aj do záhonových výsadieb.
Semená astry vysievame v termíne február - marec v skleníku, od apríla až do mája do vonkajších záhonov alebo do črepníkov.
Semená do pôdy jemne zatlačíme a prihrnieme zeminou.
Odstraňujeme odkvitnuté kvety, aby sme podporili dlhé kvitnutie.
Astru vysádzame každý rok na inom stanovisku, vyžaduje dostatok slnka a hlinito-piesočnatú pôdu s dostatkom živín.
Neodporúčame priame organické hnojenie.
V priebehu vegetácie ošetrujeme proti voškám.
Hmotnosť balenia : cca 0,7 g.
Zmes farieb, vzpriamený kvet, veľmi hustý.
Odporúča sa pre pestovanie v záhonoch, vhodné ako rezané kvety.
Výsev a výsadba
Jednoročná rastlina, pestujeme na záhonoch, skalkách a v črepníkoch.
Astru predpestujte v skleníku, výsev je ideálny v marci.
Semená vysievajte plytko a len jemne ich prisypte, najlepšie do ľahkého, priepustného substrátu; udržujte rovnomernú vlhkosť, nie premokrenie.
Po spevnení priesad ich vysaďte na trvalé miesto v máji.
Darí sa jej na slnečnom stanovišti, znesie aj polotieň, pričom v slnku kvitne najbohatšie.
Vyhovuje jej piesčito-ílovitá pôda s dostatkom živín - pomôže aj pravidelné prihnojenie počas sezóny.
Ako správne vysádzať astru na záhon?
Pri vysádzaní astry dbáme predovšetkým na výber slnečného a vzdušného stanovišťa, ktoré predchádza rozvoju hubových chorôb.
Pripravujeme priepustnú pôdu obohatenú o vyzretý kompost, pričom sa vyhýbame čerstvému hnoju, ktorý by mohol spáliť mladé korene.
Jednotlivé sadenice umiestňujeme do zeme v rozostupoch približne tridsať centimetrov, aby sme rastlinám dopriali dostatok priestoru na košatenie a prúdenie vzduchu.
Koreňový bal vkladáme do jamky tak hlboko, ako rástol v pôvodnom kvetináči, a následne ho opatrne zahrnieme.
Po zasadení zeminu jemne pritlačíme a rastliny výdatne polejeme priamo ku koreňom, nie na listy.
Odporúčame vysádzať až po pominutí rizika posledných jarných mrazov v priebehu mája.
Kedy je ideálny čas na výsev semien astry?
S predpestovaním v interiéri alebo v skleníku začíname zvyčajne v priebehu marca až apríla, aby sme získali silné priesady.
Semená vysievame do misiek so substrátom určeným na výsev a len zľahka ich zasypeme tenkou vrstvou jemnej zeminy.
Udržiavame stabilnú teplotu okolo pätnásť až osemnásť stupňov Celzia a dbáme na pravidelnú, ale miernu vlhkosť.
Ak preferujeme priamy výsev do voľnej pôdy, realizujeme ho až koncom apríla, keď je zem dostatočne prehriata slnečnými lúčmi.
Mladé rastlinky neskôr po vzídení jednotíme, aby si navzájom nekonkurovali v raste a mali dostatok živín.
Týmto postupom si zabezpečíme bohaté kvitnutie od neskorého leta až do prvých mrazov.
Ako predchádzať vädnutiu a chorobám pri pestovaní astry?
Najväčším nepriateľom astry je fuzarióza, preto rastliny nikdy nevysádzame na to isté miesto skôr ako po piatich rokoch v rámci rotácie.
Pravidelne kontrolujeme listy a pri prvých príznakoch napadnutia škodcami alebo plesňou okamžite zasahujeme vhodným ekologickým prípravkom.
Zalievame zásadne ráno a smerujeme prúd vody pod listy, aby sme udržali nadzemnú časť rastliny v suchu a znížili riziko infekcií.
Zabezpečujeme tiež dobrú cirkuláciu vzduchu medzi jednotlivými kvetmi pravidelným odstraňovaním buriny a kyprením pôdy.
Prevencia v podobe striedania plodín a správneho rozostupu je v našej záhrade kľúčovým faktorom úspechu.
Ak spozorujeme podozrivo zvädnuté jedince, ihneď ich zo záhona odstraňujeme a bezpečne likvidujeme.
Akú starostlivosť vyžaduje astra počas kvitnutia?
V období tvorby veľkých a ťažkých kvetov venujeme pozornosť najmä pravidelnej zálievke, ktorú prispôsobujeme aktuálnym teplotám.
Pravidelne odstraňujeme odkvitnuté úbory, čím rastlinu stimulujeme k neustálej tvorbe nových pukov a predlžujeme tak jej krásu.
Vysoké odrody môžeme v prípade potreby vyviazať k nenápadnej opore, aby ich prudký dážď alebo silný vietor nepolámal.
Počas leta dopĺňame dôležité živiny pomocou tekutých hnojív s vyšším obsahom draslíka a fosforu pre sýtejšie farby.
Sledujeme stabilitu stoniek a dbáme na to, aby pôda okolo nich nebola príliš zhutnená po silných zrážkach.
Týmto spôsobom dosahujeme reprezentatívny vzhľad kvetov až do posledných teplých jesenných dní.
ASTRA | Ďalšie tipy na starostlivosť o kvety a rastliny
Ktoré rastliny sú vhodnými susedmi pre astru v záhrade?
Pri plánovaní estetického záhona kombinujeme astru s letničkami alebo trvalkami, ktoré majú podobné nároky na intenzitu slnka a vlahu.
Výborne vynikne v spoločnosti aksamietnic, ktoré prirodzene odpudzujú niektorých nebezpečných pôdnych škodcov a háďatká.
Harmonické spojenie vytvoríme aj s nízkymi odrodami jiřín alebo okrasnými trávami, ktoré dodajú celej kompozícii potrebnú ľahkosť a dynamiku.
Vyhýbame sa susedstvu s rastlinami, ktoré trpia podobnými hubovými chorobami, aby sme minimalizovali riziko rýchleho prenosu infekcií.
Vďaka širokej škále farieb môžeme vytvárať pestré kobercové výsadby alebo elegantné, tón v tóne ladené skupiny.
Správnym výberom rastlinných partnerov zvýrazníme dominantný vzhľad a plnosť kvetov.
