Starostlivosť o astry: Ako správne strihať trvalky a zabezpečiť bohaté kvitnutie

Astry (Aster) sú nádherné, farebné kvety, ktoré do záhrady prinášajú pôvab a krásu, najmä na jeseň, keď väčšina ostatných rastlín už nekvitne. Každý astra kvet dodá záhonu bohatú farbu a pritiahne pozornosť aj v období, keď záhrada utícha. Vďaka svojej rozmanitosti sú astry populárnou voľbou pre záhradkárov, ktorí hľadajú dlhodobú krásu a jednoduchú starostlivosť. Astry sú mimoriadne obľúbené trvalky, ktoré na jeseň rozžiaria každú záhradu svojimi pestrými farbami. Tieto odolné rastliny, často označované aj ako "hviezdy jesene", pochádzajú zo Severnej Ameriky a patria do rozsiahlej čeľade astrovitých. Napriek tomu, že botanická klasifikácia ich rozdelila do viacerých rodov, v záhradníckej praxi sa stále bežne označujú ako astry.

Typickými a veľmi obľúbenými jesennými kvetinami sú astry. Kvitnú až do prvých mrazov a v zmiešaných záhonoch najčastejšie rastú spolu s chryzantémami, cíniami, aksamietnicami, rudbekiami či heléniami. Od príbuzných chryzantém sa líšia tým, že majú jemnejšie kvety, podobné sedmokráskam, ale najmä menšími listami, ktoré nemajú takú silnú arómu. Lupienky kvetov sú najčastejšie ružovej a fialovej farby v rôznych odtieňoch, uprostred ktorých je žltý terč. Obmedzenú paletu farieb astier vyvažuje bohatosť kvetov. Hoci kvety v priemere merajú len do dvoch centimetrov, rastlina je nimi dohusta obsypaná. Rastú jednotlivo alebo sú usporiadané do súkvetí a bývajú jednoduché, prípadne poloplné.

Charakteristika a pôvod astier

Pôvodne bolo klasifikovaných takmer 600 druhov astrovitých trvaliek ako astry. V dôsledku botanických revízií v 90. rokoch 20. storočia je dnes približne 180 druhov pôvodom z Ázie a Európy klasifikovaných ako "pravé" astry. Severoamerické druhy boli preskupené do rôznych rodov, ako sú Doellingeria, Eurybia, Ionactis a Symphyotrichum. Slovo "aster" pochádza z latinčiny a znamená "hviezda". Ďalším bežným názvom pre tieto jesenné trvalky je "Michaelmas sedmokráska", odvodený od času ich kvitnutia, často okolo kresťanského sviatku svätého Michala (29. septembra).

Voľne rastúce druhy sa pohybujú vo výške od 1 do 1,8 metra a ich šírka sa pohybuje od 7 do 25 cm. Pestované odrody sú často kompaktnejšie a vyznačujú sa vylepšeniami, ako je odolnosť voči chorobám a väčšia tolerancia tieňa. Rastliny rastú v zhlukoch a majú vzpriamené stonky. Severoamerické typy majú na koncoch zhluky viacerých drobných kvetov, zatiaľ čo európske a ázijské druhy majú menej väčších kvetov, ktorých priemer je približne 5 cm. Stonky môžu byť zelené alebo hnedé, chlpaté alebo hladké, a niekedy aj drevnaté. Lístie je zelené a môže sa líšiť jedinečnými vlastnosťami - chlpaté alebo hladké, hlboko zúbkované, široké alebo úzke, v tvare srdca, alebo na jeseň bronzové. Kvety majú žltý stredový kotúč podobný sedmokráske. U niektorých druhov sa počas obdobia rastu sfarbuje do červenohneda. Okvetné lístky môžu byť modré, ružové, fialové alebo biele. Rastliny majú tendenciu rásť energicky, s plytkými koreňmi a samovýsevom. Pestované odrody môžu produkovať semená, ktoré nie sú životaschopné, alebo ktoré produkujú rastliny s vlastnosťami odlišnými od rodiča.

Typy astier

• Aster novae-angliae (Astra novobelgická) - Tento druh je známy svojimi bohatými kvetmi v rôznych farbách, vrátane ružovej, fialovej a bielej. Dorastá až do výšky jeden a pol metra a má tuhé stonky a drsné listy. Na rozkonárených stonkách sú tmavozelené kopijovité listy, ktoré sa od spodnej časti stonky strácajú. Celá rastlina je pokrytá drobnými chĺpkami.
• Aster alpinus (Astra alpínska) - Tento nízky druh kvitne už na jar. Astra alpínska ‘Happy End’ (Aster alpinus ‘Happy End’) je nádherná, nízka a kompaktná trvalka, ktorá patrí medzi prvé kvitnúce astry v roku. Jej atraktívne, ružové kvety so žltým stredom rozžiaria záhradu už koncom jari a začiatkom leta.
• Aster amellus (Astra talianska) - Tento druh kvitne v neskorom lete a má jemné modrofialové kvety. Fialové kvety talianskej astry (Aster Amellus), známej aj ako Talianska hviezdica, sú obzvlášť pôvabné.
• Aster dumosus (Astra krovitá) - Tento nízky a kompaktný druh je vhodný pre malé záhrady a nádoby. V závislosti od odrody rastliny dorastajú do výšky od 15 do 50 cm. Kvety sú drobné, svetlofialovej farby, no niektoré odrody majú biele či tmavočervené kvety. Kvitnú od augusta. Rastliny sú nenáročné na pôdu a dobre znášajú sucho. Obľubujú slnečné stanovište, kde sa intenzívnejšie vyfarbujú.
• Astra trpasličia (Aster sedifolius) je menej pestovaná, no veľmi pôvabná, navyše je odolnejšia voči suchu. Tvorí husté kompaktné porasty. Rastlinu charakterizujú menšie ihlicovité listy a množstvo fialových kvetov, ktoré pripomínajú malé hviezdičky.
• Astra vresovcovitá (Aster ericoides) a astra pokrivená (Aster laterifolius) patria k menej pestovaným, no rovnako pekným druhom. Astru vresovcovitú môžete pestovať vo väčších skalkách, vo vresoviskách, prípadne na okraji kvetinových múrikov z ktorých pekne prevísajú jej obkvitnuté výhonky.

Príbuzná astrovka

Na rozdiel od astier je astrovka čínska (Callistephus chinensis) jednoročná rastlina. Ako napovedá jej názov, pochádza z Číny. Pôvodná odroda mala biele kvety a výšku asi 60 cm. Z nej boli vyšľachtené mnohé odrody v rôznych farbách od bielej, ružovej, žltej, červenej až po fialovú. Jednotlivé odrody sa však odlišujú nielen farbou kvetov, ale aj ich tvarom, plnosťou úborov a výškou rastlín, ktorá sa pohybuje od 10 do 80 cm. Jazykovité kvety môžu byť široké, so stočenými koncami, ihlicovité, lyžičkovito prehnuté, rúrkovito stočené. V jednom úbore sa môže nachádzať aj niekoľko typov jazykovitých kvetov. Súkvetia sa delia na ploché, miskovité, pologuľaté a guľaté.

Pestovanie astier

Astry sú skvelou prechodnou rastlinou, ktorá premosťuje obdobie od leta do jesene. Ich žiarivé kvety vytvárajú farebný akcent v záhrade a poskytujú bohatý zdroj nektáru a peľu pre neskoro lietajúci hmyz. Mnohé odrody sú tiež veľmi trvácne ako rezané kvety.

Výber a príprava stanovišťa

Astry uprednostňujú podnebie s chladnejšími a vlhkejšími letami, najmä chladné nočné teploty. V teplejšom podnebí je vhodné vysádzať astry do oblastí, ktoré sa vyhýbajú horúcemu poludňajšiemu slnku. Ideálne je stanovište s plným až čiastočným slnkom. Astry potrebujú plné slnko na to, aby bohato kvitli. Vyberte miesto v záhrade, kde budú astry vystavené priamemu slnečnému žiareniu aspoň 6 hodín denne. Astry sú náchylné na ohýbanie alebo lámanie stoniek, ak sú vystavené silnému vetru, preto je dôležitá aj ochrana pred vetrom. Pôda by mala byť vlhká, ale dobre odvodnená a hlinitá. Astry preferujú dobre priepustnú pôdu, ktorá zabezpečuje správnu cirkuláciu vody a vzduchu ku koreňom. Preferujú mierne kyslú pôdu s pH medzi 5,8 a 6,5. Pred výsadbou je vhodné zapracovať do pôdy kompost pre zlepšenie jej štruktúry a zásoby živín.

Výsadba astier

Hoci astry možno pestovať zo semien, ich klíčenie môže byť nerovnomerné. Semená je možné predpestovať v interiéri počas zimy zasiatím do kvetináčov alebo podnosov a následne ich uchovávať v chladničke po dobu 4 až 6 týždňov, aby sa simuloval zimný spánok, ktorý je potrebný na naštartovanie klíčenia. Semená sa zvyčajne sejú 2,5 cm hlboko do pôdy a umiestňujú sa na slnečné miesto. Mladé rastlinky sa vysádzajú von po pominutí nebezpečenstva mrazov. Najlepší čas na výsadbu mladých astier je od polovice do neskorej jari. Úplne vyrastené astry v črepníkoch je možné vysádzať hneď, ako sú dostupné (zvyčajne na jeseň). Astry by sa mali rozmiestniť vo vzdialenosti 30 až 90 cm od seba, v závislosti od typu a očakávanej veľkosti rastliny. Po výsadbe je dôležité rastliny dostatočne zaliať a pridať mulč, aby sa udržala chladná pôda a zabránilo sa rastu buriny.

Keďže astry sú veľké rastliny, stačí, ak na štvorcový meter vysadíte tri, maximálne štyri sadenice. Dostatok priestoru vyžadujú aj preto, lebo sa bujne rozrastajú podzemnými výbežkami. Astrovky každý rok vysaďte na iné stanovište. Predídete tak šíreniu fuzariózy, tzv. padaniu rastlín. Po kúpe alebo rozmnožovaní by ste mali sadiť astry tak hlboko, ako rástli pôvodne alebo v kvetináči. Ak ich vysadíte príliš hlboko, nebudú nasádzať dostatok kvetných púčikov a môžu začať odhnívať.

Zálievka a hnojenie

Astry potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich a suchých období. Udržujte pôdu mierne vlhkú, ale dávajte pozor na prelievanie, pretože nadmerná vlhkosť môže viesť k hnilobe koreňov. Vlaha na konci leta pozitívne ovplyvňuje tvorbu kvetných púčikov. Pôda, v ktorej sa nachádzajú astry, by mala zostať neustále vlhká, ale nikdy nie premokrená. Dôležité je zalievať základňu astier bez striekania vody na listy, pretože to môže spôsobiť pleseň alebo rast húb. Zvyčajne sa odporúča približne 2,5 cm zrážok alebo zálievky týždenne.

Astry oceňujú, keď ich budete hnojiť vyváženým kvetinovým hnojivom dvakrát do mesiaca, počnúc jarou a pokračujúc, kým sa nezačnú otvárať kvety. Nadmerné množstvo živín, najmä dusíka, môže skrátiť dobu kvitnutia, preto je vhodné v auguste s hnojením prestať. Vzhľadom na ich mohutnosť bohato kvitnú len v kvalitnej pôde s dostatkom živín, preto sa odporúča na jar záhon pohnojiť, alebo do pôdy zapracovať kompost. Prospeje im prihnojenie aj počas sezóny.

Strihanie a údržba

Na prelome mája a júna sa odporúča výhonky skrátiť približne o jednu tretinu. Vďaka tomuto zásahu spevnejú a bohato sa rozkonária. Odkvitnuté kvetenstvo v priebehu leta priebežne odstrihávame. Po odkvitnutí pravidelne odstraňujte zvädnuté kvety, aby ste podporili tvorbu nových kvetov a predĺžili kvitnutie rastliny. Jesenné strihanie: Na jeseň, po skončení kvitnutia, môžete astry zrezať na výšku asi 10 cm. Skorá jar je ideálna na zrezanie suchých výhonkov tesne pri zemi, aby vzniklo miesto na nové výhonky. Do kompostu ich dajte narezané na menšie kúsky, lebo sa ťažšie rozkladajú.

Vysoké odrody je vhodné priviazať, aby sa trsy nerozpadali a zachovali si prirodzený tvar. Astry majú jednu chybičku krásy, stonky sú v dolnej časti „holé“. Aby ste tento nedostatok zakryli, skombinujte ich s nižšími rastlinami, ktoré tieto nepekné miesta zamaskujú.

Delenie astier

Časom sa astry môžu stať "nohatými" a produkcia kvetov sa môže minimalizovať. Tento stav je normálny a dá sa napraviť rozdelením rastlín. Delenie pomáha vytvoriť hustejšiu rastlinu s pevnejšími stonkami a plnou korunou kvetov. Ak staršie rastliny začnú v strede rednúť a menej kvitnúť, je čas na ich zmladenie. Väčšina druhov vyžaduje rozdelenie trsov raz za tri roky. Astru novobelgickú však môžete deliť aj každý rok. Najvhodnejšie obdobie je jar. Jednotlivé trsy by mali mať najmenej štyri až päť výhonkov.

Kedy deliť astry?

Ako mnohé trvalky, aj astry profitujú z delenia. Tento proces stimuluje tvorbu nových koreňov, ktoré vytvoria nové výhonky a vyplnia rednúce oblasti, čo je bežný problém astier, ktoré neboli delené. Delenie astier je najlepšie robiť skoro na jar, keď rastlina opúšťa zimný spánok a vytvárajú sa nové výhonky, ale zatiaľ nie sú viditeľné žiadne puky. Delenie na jar umožní novým rastlinám usadiť sa a dokonca kvitnúť pred koncom leta bez obetovania kvetov alebo nového rastu.

Ako deliť astry?

Delenie trvaliek je pomerne jednoduché. Rastlinu opatrne vykopte okolo koreňovej bázy, aby ste vybrali koreňový bal. Na štiepenie použite ostrú pôdnu pílu alebo hranu lopaty, aby ste predišli poškodeniu koreňov. V závislosti od veľkosti rastliny rozdeľte koreňový bal na dva alebo tri kusy. Je dôležité, aby každý kus mal dostatok zdravých koreňov a stoniek.

Čo robiť po rozdelení?

Rozdelené rastliny sa vyvinú do nových kríkov, čo v podstate znamená, že získate nové rastliny zadarmo. Keď je každý kus skontrolovaný na prítomnosť chorôb alebo škodcov, môžete ich vysadiť. Pôda by mala byť dobre priepustná, ideálne v oblasti s najmenej šesťhodinovým slnečným žiarením. Po zasadení do rovnakej hĺbky, ako rástli predtým, ich dobre zalejte, aby sa pôda usadila. Rastliny by mali rásť rovnako ako rodič a bude potrebné ich hnojiť skoro na jar. Je dobré okolo nových rastlín mulčovať, aby ste ich ochránili počas zimy a zabránili rastu konkurenčnej buriny. Nové rastliny zvyčajne kvitnú v prvom roku.

Zimná ochrana

Na zimu treba korene chrániť pred mrazom nahrnutím zeminy alebo prikrytím čečinou. Astry však vymrznú len vo výnimočných prípadoch, lebo znášajú mrazy do -30 °C. Plody - nažky s chocholcom, ktoré sa objavujú po odkvitnutí, môžete na rastline cez zimu ponechať. Keď jeseň vrcholí a astry prestanú kvitnúť, doprajte im niekoľko týždňov pred prvým mrazom dostatočné množstvo vody - asi 2,5 až 3 cm. Na ochranu koreňov počas zimného obdobia zakryte astry niekoľkými centimetrami mulča. Väčšina druhov astry je mrazuvzdorná, no počas zimy je vhodné rastliny zakryť vrstvou mulču, aby ste chránili korene pred extrémnymi mrazmi.

Astry a ich bežné problémy

Astry sú relatívne bezproblémové rastliny. Existuje však niekoľko bežných škodcov a chorôb, ktoré sa môžu stať problémom, ak sa neliečia. Niektoré choroby rastlín sú povrchové a neovplyvnia zdravie rastlín ani ich schopnosť kvitnúť, ako napríklad hrdza a múčnatka. Tieto môžu byť ošetrené fungicídom. Dodržiavanie správneho rozmiestnenia rastlín zlepšuje cirkuláciu vzduchu a vyhýbanie sa striekajúcej vode pomáha predchádzať týmto problémom.

Choroby a škodcovia

Hlavne astry novobelgické trpia múčnatkou. Chorobe môžete predísť výberom vhodného stanovišťa s dobrou cirkuláciou vzduchu a predchádzaním stresových situácií, akými sú napríklad nedostatok či nadbytok vody, zaburinenie, kvalitnou starostlivosťou - nastielaním, presádzaním - a výberom rezistentných odrôd. Medzi také patria napríklad ‘Rosa Perle’, ‘Professor Anton Kippenberg’, či ‘Schöne Von Dietlikon’. Astry novoanglické a novobelgické sú pri suchých podmienkach náchylné na plesne. Pravidelne ich kontrolujte, či je substrát dostatočne vlhký.

Múčnatka je jedným z najčastejších problémov. Prevenciou je dostatočný priestor medzi rastlinami, slnečné stanovište a zálievka ku koreňom. Pri prvých príznakoch je potrebné odstrániť napadnuté listy. Väčšina hmyzích škodcov necháva astry na pokoji, ale sieťnatky môžu byť obťažujúce. Ak v lete spozorujete žltnúce a padajúce lístie, zvážte použitie insekticídneho mydla na všetky strany lístia. Našťastie sieťnatky zvyčajne miznú pred dobou kvitnutia astier, takže postrek neovplyvní motýle a včely.

Spoločná výsadba - vhodné partnerské rastliny

Existuje mnoho vynikajúcich sprievodných rastlín pre astry, ktoré majú podobné požiadavky na slnko, pôdu a vodu. Medzi ne patria napríklad:

• Yzop anízový
• Azalka
• Chrpa modrá
• Echinacea srstnatá
• Chryzantéma
• Tŕňovník
• Dália
• Zlatobyľ
• Helenium
• Hortenzia
• Sadec purpurový
• Nechtík
• Okrasná tráva
• Flox
• Šalvia šarlátová
• Mavuň červená
• Rozchodník
• Slamienka
• Slnečnica

Zmiešané skupiny týchto rastlín vytvárajú počas leta svieže lístie a neskôr sa astry stávajú pozadím pre neskoré druhy. S rôznymi farbami, vertikálnymi výškami a robustnými textúrami vytvárajú príťažlivé kontrasty. K astrám môžete vysadiť jarné cibuľoviny, napríklad tulipány alebo narcisy, lebo astry pomerne neskoro pučia a ich vývin na začiatku vegetácie je veľmi pomalý. Neskôr ich nahradia okrasné cesnaky, maky, krásky, krasuľky či levandule. No a na sklonku leta sa výborne dopĺňajú so slnečnicami, rudbekiami, cíniami, georgínami a s rôznymi druhmi tráv.

Pestovanie v nádobách

Astry a astrovky sa dajú pestovať aj na balkónoch a terasách. Do nádob však vyberajte nižšie alebo stredne vysoké druhy a odrody. K zakrpateným odrodám astier patrí napríklad ‘Milady’, ‘Love me’, ‘Pinocchio’, ‘Comet’, ‘Contrast’ či ‘Dingi’ alebo české nízke odrody, ktoré v obchodoch nájdete pod názvom Průhonický trpaslík. Ak sa rozhodnete pre pestovanie vyšších druhov, ako sú napríklad novoanglické a novobelgické astry, vysaďte ich do väčších črepníkov či debničiek a nezabudnite k nim dať oporu. Astry aj astrovky sa cítia najlepšie na slnečných a polozatienených miestach. Ak váš balkón nemá dostatok slnka, do ich pestovania sa radšej nepúšťajte, aby ste neboli sklamaní. Bohato kvitnúť budú len pri pravidelnej zálievke a prihnojovaní.

tags: #astra #trvalka #strihanie

Populárne príspevky:

• Viac o kosatci dvojfarebnom
• Ako správne presádzať maliny
• ako sa starať o tamarišku
• Sprievodca na výrobu papierových kvetov
• recept na slaný kvet