Pestovanie gaštana jedlého (Castanea sativa) a austrálskeho gaštana (Castanospermum australe)

Gaštan jedlý (Castanea sativa), majestátny strom s historickými koreňmi siahajúcimi až do doby bronzovej, si aj dnes zachováva svoju popularitu vďaka svojim lahodným a mimoriadne zdravým plodom. Castanospermum australe, známy aj ako austrálsky gaštan, je exotická a impozantná rastlina, ktorá môže priniesť tropický nádych do vášho domova. Táto subtropická izbová kvetina je cenená pre svoje lesklé listy, elegantné kvety a dekoratívny vzhľad, ktorý obohatí akýkoľvek interiér.

Gaštan jedlý (Castanea sativa)

Gaštan jedlý, latinsky Castanea sativa Mill, inými názvami tiež gaštanovník jedlý alebo len jedlý gaštan, je opadavý strom z čeľade bukovitých. Strom sa najčastejšie pestuje pre jeho plody - gaštany. Je to dlhoveký strom, ktorý sa dožíva niekoľko stoviek rokov. Gaštan tvorí mohutnú guľovitú korunu a dorastá do výšky až 30 metrov. Kôra je v mladosti červenohnedá, vo vyššom veku hnedosivá a neskôr tmavosivá s hlbokými ryhami. Listy sú podlhovasté kopijovité, striedavo postavené, dlhé 10-20 cm. Vrchná strana listu je lesklá tmavozelená, spodok je svetlejší.

Vhodné podmienky pre pestovanie gaštana jedlého

Gaštan jedlý je strom, ktorý môže dorásť až do výšky 20 metrov, preto je ideálny pre väčšie záhrady. Pre menšie priestory sú k dispozícii vrúbľované odrody s menším vzrastom, ale rozložitými korunami. Pri ich výsadbe je dôležité dodržať vzdialenosť medzi stromami približne 10 až 15 metrov. Ak sadíte niekoľko gaštanov za sebou, nechávajte rozstup aspoň 5 metrov, aby mali stromy vzájomne dostatok priestoru. Odporúčaný však bude skôr väčší rozstup, ak sadíte gaštany ako investíciu do budúcna pre budúce hospodárenie a produkciu.

Stanovište

Gaštanu sa najlepšie darí na teplom, chránenom a slnečnom stanovišti. Pestuje sa predovšetkým vo vinohradníckych oblastiach a v teplejších mikroklimatických polohách s priemernou ročnou teplotou nad 7 °C. Stromu sa dobre darí na slnečnej polohe, uspokojí sa však aj s miernym pritienením. Na Slovensku sa vyskytuje v oblasti pahorkatín južného, juhozápadného a juhovýchodného Slovenska v oblastiach s priemernou ročnou teplotou nad 7 °C, ročným úhrnom zrážok nad 550 mm a dĺžkou vegetačného obdobia nad 180 dní. Nížiny južného Slovenska nie sú pre gaštan vhodné nakoľko tu dochádza k veľkým výkyvom teploty vzduchu v priebehu roka a dňa ako aj k veľkému vysušovaniu pôdy a vzduchu počas letných horúčav. Naproti tomu reliéfy pahorkatín vytvárajú podmienky na zmierňovanie teplotných rozdielov v rámci roka aj dňa a preto je tu gaštan menej vystavený nepriaznivému vplyvu nízkych zimných teplôt ako aj letného sucha.

Pôda

Vyžaduje pôdu bohatú na živiny, priepustnú a ideálne kyslú až neutrálnu. Základnou podmienkou dobrého rastu je hlinitá, dostatočne hlboká pôda s dostatkom vlahy. Pred vysadením stromčekov pôdu hlboko skyprite. Gaštan je acidofilná drevina a preto jej vyhovujú pôdy s pH 5 - 6. Na stanovištiach s dobrou zásobou živín nie je potrebné prihnojovanie, chudobnejšie pôdy obohaťte do zásoby základnými živinami. Ideálna je ľahká pôda s neutrálnym alebo mierne kyslým pH. Komu záleží na presných hodnotách, je možné otestovať pôdu na hodnoty pH pomocou záhradných testerov a podľa toho upraviť aj hnojenie pôdy pred výsadbou. Strom zalievame len v prvých rokoch po výsadbe, a to hlavne v období sucha. Počas leta si vyžaduje suchšie obdobie, naopak na jar a koncom leta dostatok vlahy.

Výsadba a starostlivosť o gaštan jedlý

Pre kvalitné opelenie a dobrú úrodu je odporúčané vysádzať minimálne dva gaštany vedľa seba, alebo zvoliť samoopelivé odrody. K výsadbe predpestovaných sadeníc môžeme pristúpiť na jar aj na jeseň. Najlepšie je sadiť asi v polovici apríla, keď je pôda už trochu prehriata no ešte stále dostatočne vlhká. Jama musí byť dostatočne hlboká, aby sme do nej mohli umiestniť celý koreňový bal. Ešte pred usadením stromu dno jamy poprepichujeme napríklad vidlami, korene budú ľahšie prerastať. Dobre urobíte, ak do výsadbovej jamy pridáte mykorízne huby. Mladé rastliny hnojíme pravidelne, aby sme dosiahli ich zdravý rast a nabratie sily. Odmení sa nám potom nástupom do rodivosti, vitalitou a silou, ktorú bude potrebovať. Slabý nedostatočný strom neprinesie takú úrodu, ako ten zdravý. Po vzídení mladých rastliniek gaštana sa odporúča ich časté zavlažovanie, aby dopestované semenáčiky boli dostatočne silného vzrastu, čo je jedna z podmienok kladených na podpník gaštana. Požadovaná hrúbka takého podpníka je zhruba 0,8 až 1 cm na báze kmeňa a jeho výška cca 40 až 60 cm. V našich podmienkach však takéto parametre semenáčik málokedy dosiahne ako jednoročný, najmä keď sa pestuje na voľnom záhone. Preto je dobre nechať ho ešte dorásť jeden rok. Veľkosť semenáčikov je čiastočne ovplyvnená aj veľkosťou plodov, takže podľa možností treba na výsadbu vyberať čo najväčšie plody.

Tvarovanie koruny a rez gaštana jedlého

Najvhodnejším tvarom pre gaštan jedlý je vysokokmeň s prirodzene rastúcou korunou. Mladé gaštany môžeme strihať a formovať počas zimy, alebo skorej jari, skôr než je olistený. Dokážeme tak dať určitý tvar budúcemu stromu. Nežiaduce konáre, vychádzanie výrastkami z kompaktného tvaru, alebo neželané siahanie do výšky je možné upraviť zastrihnutím. V prvých rokoch sa gaštany nerežú, treba im ponechať voľný rast. K rezu sadeníc pristupujeme až tretí rok po výsadbe, kedy výhonky skrátime asi o 10 centimetrov. V ďalšom roku, keď má už strom minimálne 4 silné výhony, skracujeme o ⅓ ich dĺžky. V neskorších rokoch už strom režeme minimálne. Odstraňujeme suché alebo neplodiace vetvy, bočné výhony, ktoré narúšajú vzhľad koruny a podobne. Omladzovací rez je potrebné vykonávať každé 3-4 roky. Tento rez zahŕňa odstránenie starších vetiev, ktoré už neprinášajú kvalitné plody, a podporuje tvorbu nových, produktívnych výhonkov. Pri omladzovacom reze sa zamerajte na odstránenie starých a slabých vetiev, ktoré už neprispievajú k plodeniu. Používanie ostrých nožníc a píly je kľúčové na to, aby ste si zabezpečili čistý rez a minimalizovali poškodenie stromu. Pred každým rezom, najmä ak pracujete s chorými vetvami, vydezinfikujte svoje záhradné náradie. Väčšie rezy (viac ako 2,5 cm v priemere) môžu byť náchylné na infekcie. Po vykonaní rezu sledujte strom, či nevykazuje príznaky stresu alebo ochorenia. Správne tvarovanie a riedenie koruny zabezpečí lepší prístup svetla k plodom, čo zlepší ich kvalitu a dozrievanie.

Kvitnutie a úroda gaštana jedlého

Gaštan jedlý kvitne v máji až v júni po olistení. Kvety vyrastajú v strapcoch, na vrchu sa tvoria kvety samčie, v spodnej časti samičie. Ide v podstate o jahňady, vyzerajú úplne inak ako kvety pagaštanov, s ktorými si ľudia gaštan jedlý často zamieňajú. Gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými, cudzoopelivými kvetmi. Pre pravidelnú a kvalitnú úrodu je dobré pestovať viacero odrôd gaštana jedlého. Pokiaľ nechcete strom pestovať len ako okrasný, ale radi by ste sa dočkali aj úrody, vysaďte minimálne dva stromy blízko seba. Alebo je vhodné zakúpiť vrúbľovanú sadenicu s 2 odrodami na jednom strome, pre opeľovanie. Na trhu sa objavujú aj samoopelivé kultivary. Stromy kvitnú začiatkom mája a keďže nezamŕzajú, je zabezpečené každoročné rodenie. Plody sa objavujú zvyčajne po 12 - 15 rokoch, štepené odrody rodia skôr. Plody jedlých gaštanov dozrievajú koncom septembra a v októbri, kedy postupne padajú na pôdu v okolí stromu. Keďže pichajú, pri zberaní využite rukavice.

Rozlišovanie gaštana jedlého od pagaštanu

Gaštan jedlý (Castanea sativa) je často zamieňaný s pagaštanom konským (Aesculus hippocastanum). Príbuzné rastliny nie sú, pagaštan konský patrí do čeľade mydlovníkovitých a jeho plody nie sú jedlé. Rozdiel je ľahko viditeľný na plodoch: tobolka pagaštanu má riedke a kužeľovité ostne, zatiaľ čo plod gaštana jedlého je husto pokrytý tenkými, ihličkovitými ostňami. Vnútri obalu sú v prípade jedlého gaštanu dve, tri, pokojne aj štyri semená splošteného tvaru, ktoré sú na jednej strane mierne špicaté. Ďalším znakom je list: listy pagaštanu konského sú typicky dlanite zložené z piatich až deviatich listov, zatiaľ čo u gaštana jedlého vyrastá niekoľko elipsovitých listov na konci každej vetvičky. Iné druhy, ako pagaštan pleťový či Inocarpus (tahitský gaštan), tiež nie sú príbuzné s gaštanom jedlým.

Choroby a škodcovia gaštana jedlého

V súčasnej dobe je pri pestovaní najvážnejší problém napádanie jedlých gaštanov parazitickými hubami, ktoré spôsobujú tzv. rakovinu kôry a stromy vysychajú. Na Slovensku tu veľa z týchto stromov odumrelo v dôsledku napadnutia zhubnou hubovou chorobou gaštana - rakovinou kôry, vyvolanou parazitickou hubou Cryphonectria parasitica.

Využitie gaštanov v kuchyni

Gaštany sú veľmi všestranné a dajú sa využiť v rôznych receptoch. Sú bezlepkovou pochúťkou, ktorú využijete v sladkej aj slanej kuchyni. V minulosti sa tiež používali vo forme múky. Plody gaštana jedlého sú bohatým zdrojom vitamínov, a to najmä skupiny B, E a C. Najznámejšou formou využitia gaštanov je ich pečenie v rúre.

Recepty

• Pečené gaštany: Narežte ešte surové gaštany ostrým nožom na plochej strane do kríža. Tento krok je nevyhnutný, aby mohla unikať para a zabránilo sa explózii gaštanov. Krížik by mal byť dostatočne hlboký, aby preťal šupku, ale nie príliš hlboký, aby nezasiahol dužinu. Zalejte ich vodou. Keď sa voda vyvarí, pečte dovtedy, kým sa šupky nezačnú na zárezoch „otvárať“. Nechajte vychladnúť a ošúpte. Pečené gaštany môžete jesť samostatne ako zdravú a chutnú desiatu, alebo ich použiť ako prísadu do rôznych jedál. Ideálne je nechať ich na pár hodín poležať vo vode. Následne ich pečieme po dobu 20-25 minút.
• Varené gaštany: Gaštany očistite od hrubej vonkajšej kože a uvarte vo vode. Ešte za horúca ich potom prepasírujte a ochuťte práškovým cukrom a rumom.
• Gaštanové pyré: Gaštany narežte špičkou ostrého noža a povarte ich vo vode asi 20 minút. Potom ich sceďte, olúpte a povarte v troche mlieka so štipkou soli ešte asi 10 minút na miernom ohni. Za tento čas by sa malo mlieko odvariť a gaštany musia zostať suché. Skôr ako ich vezmete z platne, pridajte do nich vanilkový cukor. Potom gaštany pretlačte, pridajte maslo, žĺtky a nechajte chladnúť. Potom hmotu vyklopte na pomúčenú dosku a vyformujte z nej malé kroketky.
• Gaštanová polievka: Gaštany ošúpte a nakrátko vložte do vriacej vody, aby sa očistili od tenkej kožky a zceďte. Zemiaky nakrájajte nadrobno. Vývar zvarte spolu so zemiakmi a gaštanmi. Cibuľku a cesnak krátko opečte a pridajte do vývaru. Ak sú gaštany uvarené, všetko zlejte do mixéra a vymixujte. Túto rozmixovanú zmes vlejte do hrnca, pridajte mlieko a bobkový list a ešte raz prevarte. Servírujte na tanieri s opečeným chlebíkom.
• Gaštanové rizoto: Gaštany povarte asi 30 minút v 1/4l osolenej vody. Rozmarínové lístky nasekať nadrobno a opiecť zľahka na olivovom oleji. Po 5 minútach pridať k oleju ryžu a pomaly opražiť do sklovita. Potom pridať gaštany aj s vývarom a osoliť. Rizoto nechať prikryté variť na malom plameni cca. 30 minút, podľa potreby ešte pridať 400 - 500 ml vody.
• Králik na gaštanoch: Slaninu opražiť na masle, kúsky králika vyváľať jemne v múke a nechať pripiecť z oboch strán na slaninke. Cibuľku a cesnak nakrájať nadrobno a tiež opiecť do zlatista. Poliať bielym vínom. Víno nechať odpariť, pridať gaštany, zeleninový vývar, niekoľko šalviových lístkov nasekaných nadrobno spolu s petržlenovou vňaťou. Osoliť a nechať dusiť. Pred podávaním ešte okoreniť a posypať nasekaným rozmarínom.

Zdravotné benefity gaštanov

Jedlé gaštany sú príbuzné orechom, ale sú zdravšie, lebo obsahujú menej tukov a bielkovín, ako aj menej kalórií. Je v nich veľa vlákniny a sacharidov v podobe škrobov. Sú bohaté na vitamíny B a E, sú vynikajúci zdroj minerálov, ako vápnik, železo a hlavne draslík, a vitamínu C. Neobsahujú lepok, olej ani cholesterol. Chránia ľudský organizmus pred nervovou slabosťou a srdcovými problémami. Sú dobrým zdrojom vlákniny, vitamínu C, medi, vitamínov B, mangánu a rôznych antioxidantov, ktoré sú spojené s mnohými zdravotnými výhodami. Nízky obsah tuku dopĺňa vyšší podiel cukru, preto by pri konzumácii dobrôt z jedlých gaštanov mali byť obozretní napríklad diabetici. Vynikajúco pomáhajú pri poruchách obličiek a problémoch s trávením. Majú antiseptický účinok a priaznivo pôsobia pri vyčerpaní, nechutenstve či chudokrvnosti. Liečivé však nie sú len plody.

Skladovanie gaštanov

Pri kúpe gaštanov si ich dobre prezrite, či na nich nie je pleseň, na ktorú sú veľmi náchylné. Doma ich buď rýchlo spotrebujte, alebo ich uskladnite v suchej chladnej miestnosti v debničkách. Po zbere rozložte gaštany v teplej miestnosti, aby obschli, a dobre ich prezrite, či nie sú napadnuté plesňou. Nasledujúci deň ich obráťte. Keď úplne vyschnú, uložte ich do pohárov medzi vrstvy piesku alebo ich môžete umiestniť v suchej chladnej miestnosti vo vzdušných debničkách či jutových vreciach. Čerstvé gaštany vydržia pri izbovej teplote maximálne týždeň. Ak si ich chcete uchovať dva alebo tri týždne, nechajte ich v šupke a uložte ich v papierovom vrecku do chladničky.

Austrálsky gaštan (Castanospermum australe)

Castanospermum australe, známy aj ako austrálsky gaštan, je exotická a impozantná rastlina, ktorá môže priniesť tropický nádych do vášho domova. Táto subtropická izbová kvetina je cenená pre svoje lesklé listy, elegantné kvety a dekoratívny vzhľad, ktorý obohatí akýkoľvek interiér. Castanospermum australe je ideálnou voľbou pre záhradkárov a milovníkov izbových rastlín, ktorí hľadajú jedinečný prvok do svojho obytného priestoru. Vždyzelenej rastline z austrálskych dažďových lesov najlepšie vyhovuje slnečné až polotienisté miesto.

Podmienky pre pestovanie austrálskeho gaštana

Pre optimálny rast Castanospermum australe je nevyhnutné zaistiť dostatok svetla. Táto izbová rastlina preferuje svetlé miesto s rozptýleným svetlom, ideálne blízko okna orientovaného na juh alebo západ. Priame slnečné svetlo môže spôsobiť spálenie listov, zatiaľ čo nedostatok svetla môže viesť k oslabeniu rastu a strate vitality. Počas zimného obdobia by teplota nemala dlhodobo klesnúť pod 15 °C. Optimálna teplota pre rast Castanospermum australe sa pohybuje medzi 18 - 24 °C počas dňa a mierne nižšími hodnotami v noci. Rastlina je citlivá na náhle zmeny teplôt a prievany, ktoré môžu spôsobiť stres a poškodenie listov. V lete sa vynikajúco hodí aj do záhrady a na balkón.

Pôda a zálievka austrálskeho gaštana

Castanospermum australe vyžaduje dobre priepustnú a živnú pôdu, ktorá zaisťuje dostatočnú drenáž a zároveň udržuje vlhkosť. Ideálna je zmes pre izbové rastliny obsahujúce rašelinu, perlitu a kompost, ktorá poskytuje potrebné živiny a štruktúru. Pravidelná zálievka je kľúčová pre zdravie Castanospermum australe. Rastlina by mala byť zalievaná vždy po vyschnutí vrchnej vrstvy pôdy, aby sa zabránilo premokreniu, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov. Počas jari a leta, kedy rastlina aktívne rastie, je potrebné zvýšiť frekvenciu zálievky. Mali by ste dbať na to, aby bola zemina medzi zalievaním už trochu preschnutá. Castanospermum australe preferuje strednú až vysokú vlhkosť vzduchu, čo je typické pre jeho subtropický pôvod. V suchých interiéroch môže byť užitočné pravidelné rosenie listov alebo použitie zvlhčovača vzduchu, aby sa zaistila optimálna vlhkosť.

Hnojenie a prerezávanie austrálskeho gaštana

Pravidelné hnojenie je nevyhnutné na udržanie zdravého rastu a vitalitu Castanospermum australe. Počas vegetačného obdobia, od jari do jesene, používajte vyvážené hnojivo pre izbové rastliny každé 2-3 týždne. Vyvážené hnojivá podporujú rast listov a kvetov, zatiaľ čo primerané množstvo živín zaisťuje celkovú vitalitu rastliny. Na zachovanie zdravia a estetického vzhľadu Castanospermum australe je dôležité pravidelne odstraňovať suché alebo poškodené listy a konáre. Pravidelné prerezávanie pomáha udržiavať požadovaný tvar rastliny a podporuje hustejší rast.

tags: #australsky #gastan #pestovanie

Populárne príspevky:

• Nenáročné pestovanie muchovníka
• Premeňte svoj balkón na zelenú oázu
• Inšpirácie pre maľované kvetináče
• Starostlivosť o rododendron: Záchrana chradnúcej rastliny
• Pestovanie ruží