Ako sa ruža rozvíja: Kompletný sprievodca pestovaním a množením

Ruže patria bezpochyby medzi najhonosnejšie okrasné dreviny v záhrade. Na úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Ruže patria k obľúbeným okrasným drevinám. Sú nádherné a úžasne voňajú. Tieto krásne kvety chýbajú len u máloktorého záhradkára. Ruže vládnu záhradám a kto prepadne ich kráse, je schopný venovať im značné množstvo času. Ich pestovanie patrí medzi okrasnými rastlinami k najzložitejším.

Výber vhodného stanovišťa a pôdy

Ruže patria medzi kráľovnám medzi kvetmi. Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.

Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šipové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.

Ideálne pH pôdy je 5 - 7. Ak je priveľmi kyslá, pridajte vápenec, ak je naopak moc alkalická, zapravte do nej rašelinu.

Výsadba ruží

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.

Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu.

Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe.

Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.

Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Rez ruží

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik.

Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.

Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.

Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať.

Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze.

V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Zálievka a hnojenie

Ruže zalievajte ráno ku koreňom. Dbajte na to, aby sa voda nedostala na listy. Hnojivo zapracujte začiatkom leta ku koreňom vo forme zálievky.

Ruže často trpia nedostatkom železa (tzv. chlorózou), preto na ne použite hnojivo Kapka Profík Tekuté železo. Ďalším obľúbeným hnojivom je 2-zložkové hnojivo značky Floria.

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov.

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

Pri kvitnutí je potrebné odstraňovať suché kvety, pretože odoberajú silu mladým pukom. Väčšina ruží kvitne až do jesene, kedy prichádzajú prvé mrazy. Pred ich príchodom je dobré rastliny zakryť a korene zásobiť kompostom. Pri hnojení je vhodné použiť preležaný kompost alebo konský hnoj.

Zimná ochrana

Prežitie zimy je pre ruže náročné, lebo šľachtené odrody, najmä záhonových a popínavých ruží, sú v mieste naočkovania na podnož (koreňový krček alebo báza rozkonárovania korunky pri stromčekových ružiach) najchúlostivejšie. Miesto očkovania sa pritom nachádza tesne pod povrchom pôdy alebo vo výške nad ním, teda nechránené pred mrazivým zimným počasím. Pri prekonaní zimy bez ujmy na zdraví je preto dôležitá zimná ochrana. Ide o zakrytie koreňového krčka a spodných častí výhonkov do výšky 20 - 30 cm nahrnutím zeminy ku každej rastline - nakopcovaním. Toto jednoduché opatrenie ochráni záhonové ruže pred zmrznutím, no treba ho urobiť v správnom čase (podľa sezónneho počasia v danom roku), aby sme rastliny nezakryli príliš zavčasu (za teplého počasia by sa prehriali a mohli zapariť), ale ani príliš neskoro. Menší mrázik rastlinám neuškodí, no ak predpoveď počasia avizuje dlhodobú zimu, treba ruže urýchlene zakryť, najlepšie ornicou alebo dobre zotletým kompostom.

Stromčekové ruže sú na zazimovanie ešte náročnejšie, lebo treba chrániť nielen pomerne vysoký kmienik, ale aj korunku s miestom naštepenia. Mladé jedince chránime pred mrazom tak, že (pružný) kmienik prehneme k zemi, stabilizujeme ho v tejto polohe háčikom a korunku položenú na pôdu nakopcujeme - presypeme sypko spracovanou zeminou a prekryjeme čečinou alebo lístím. Nakoniec kmienik obalíme jutovinou. Staršie stromčekové ruže už neohýname, lebo hrubší, menej pružný kmienik by sa mohol zlomiť. Dobre obalíme kmienik aj korunku (najlepšie osobitne) jutovinou alebo fóliou s bublinami a ešte ich previažeme špagátom.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Dobré ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu o účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.

Táto hubová choroba tvorí sivasté povlaky na listoch, pukoch a niekedy na stonkách ruží. Najviac sa tejto plesni darí na sklonku leta, kedy je teplo a vlhko. Chlad a dážď tvorí ideálne podmienky pre tento typ choroby ruží. Chorobe sa darí aj vtedy, keď na jeseň dôkladne neodpraciete napadané lístie z ruží. Na listoch sa tvoria tmavé škvrny, ktoré spôsobia chradnutie rastliny. Na okvetných lístkoch ruží sa vytvoria rôznofarebné škvrny, puky hnednú a pokryjú sa sivým povlakom. Za sucha sa nevyskytuje.

Táto choroba sa prejavuje nádormi v rôznych častiach rastlín kvôli mrazovým poškodeniam rastlín. Choré rastliny odstráňte a pôdu nezabudnite vydezinfikovať napr. dusíkatým hnojivom.

Najčastejšie sa vošky zdržiavajú na pukoch a koncoch výhonkov. Za teplého a suchého počasia sa rýchlo množia. Spláchnite ich silným prúdom vody alebo zmáčadlom či mydlovou vodou. Lienky, parazitické osičky alebo zlatoočky ich dokážu zneškodniť.

Tento hmyz klasie vajíčka na listy, ktoré sa rúrkovito stočia. Oslabuje celú rastlinu. Skrútené listy otrhajte a spáľte.

Tento drobný “pavúk” cicia na spodnej strane listov.

Zárukou zdravých ruží je pravidelná kontrola kríkov, účinná prevencia a včasný zásah pri napadnutí chorobou alebo škodcom.

Množenie ruží

Na to, aby ste mohli rozmnožiť ruže, musí byť v prvom rade z čoho. O rastliny je potrebné sa poriadne starať.

Množenie odrezkami

Koncom leta a začiatkom jesene môžeme rozmnožiť ruže odrezkami. Zo zdravých, zdrevnatených jednoročných výhonkov pripravíme odrezky dlhé asi 20 cm. Odrežeme na nich mäkké, bylinné vrcholky, dolný rez vedieme tesne pod listom a odstránime všetky listy okrem páru pri vrchole. Dolné konce ošetríme stimulátorom a hlboko zasunieme do piesočnatého substrátu v hlbokom črepníku alebo v inej nádobe. Prezimujeme v záhrade na chránenom mieste. Na jar odrezky zakorenia a začnú vyrastať nové výhonky. Počas leta sa o ne starajte, pravidelne ich zavlažujte a dodajte živiny.

Na rozmnožovanie ruží stačí namočiť odrezky ruží do vedra s vodou. Tŕne musia smerovať nadol. Po dvoch dňoch odrezky pozapichujte do nádoby s pieskom tŕňmi nadol a zalejte výdatnou zálievkou. Po 5 dňoch sú sadenice pripravené na konečnú výsadbu do záhona.

Odrezky odoberajte zo zdravých rastlín, zo slnečnej strany. Mali by mať dĺžku 10 - 15 cm. V rámci prípravy odstráňte z odrezkov spodné listy, nechajte len asi dva vrchné, ideálne menšie. Šikmo zrezané konce odrezkov namočte do práškového stimulátora. Pripravte si hlbší kvetináč a naplňte ho substrátom na rozmnožovanie rastlín. Odrezky potom opatrne pozapichujte do substrátu, ktorý je určený na rozmnožovanie.

Približne 20 cm dlhé výhonky odstrihnite čistými záhradnými nožnicami. Mali by byť drevnaté a hrubé ako ceruzka. Odstráňte všetky listy. Pozapichujte ich v záhrade na miesto, kde majú neskôr rásť. Na pestovanie nepotrebujete špeciálnu pôdu, postačuje bežná záhradná zemina. Ešte predtým ju zmiešajte s malým množstvom piesku, čím sa podporí rast koreňov. Horný púčik na odrezku musí po zapichnutí vykúkať zo zeme. Spočiatku musíte odrezky udržiavať vždy vlhké. V tejto fáze nepotrebujú žiadne hnojivo. Inak by sa mohlo stať, že ruže nevytvoria dostatok koreňov. Počas prvej zimy chráňte odrezky pred chladom tunelom z tkaniny.

Odrody ruží s dlhými výhonkami rozmnožte pomocou odrezkov. Správny čas je neskorá jeseň.

Jún je najlepším obdobím prípravy odrezkov. Vyberať by sa mali výhonky, na ktorých presvitá farba pukov, no nie sú ešte celkom rozvinuté.

Ponorte odrezok tiež do stimulátora zakoreňovania. Zasaďte odrezok a substrát poriadne pritlačte. Nezabudnite odrezok zavlažiť a prekryť. Mladé rastlinky môžete do voľnej pôdy vysadiť na jar budúceho roka. Dovtedy ich chráňte pred ostrým slnkom a mrazmi.

Zakoreňovanie trvá pri pravidelnom zavlažovaní 5 až 6 týždňov, rastlinky následne presadíme do menších črepníkov a uložíme na zimu do prázdneho pareniska, kde prezimujú.

Štepenie ruží

Skúsení pestovatelia rozmnožujú ruže štepením, ktoré sa nazýva aj očkovanie. Na začiatku leta vložia do podpníka očko šľachtenej odrody. Štepenie je skutočne bezpečnou metódou na rozmnožovanie ruží. Je však náročnejšia: Semenáčiky musíte zasadiť už o rok skôr.

Pri štepení ruží musíte mať určité skúsenosti. Tento spôsob je preto určený skôr pre profesionálov. Čajové ruže je možné rozmnožovať len očkovaním na podpníku divých ruží. Výhonok, tzv. očko, vložte do intenzívne rastúcej divej ruže. „Rosa laxa“ slúži vo väčšine prípadov ako podpník divých ruží. Na stromčekové ruže sa poväčšine používa dlhovýhonková „Rosa canina“. Pri stromčekových ružiach sa vloží viac očiek do požadovanej výšky. Tie pustia výhonky zo všetkých strán. Pri všetkých štepených ružiach dávajte pozor na divoké výhonky. Vyrastajú z podpníka. Ruže pritom oberajú o energiu, ktorú potrebuje na výhonky čajovej ruže. Preto ich odstráňte.

Množenie zo semien

Divé ruže môžete rozmnožiť semenami.

V šípkach ruže sa nachádzajú semená, ktoré môžete použiť na výsev. Ak chcete ruže rozmnožovať zo semienok, vysejte zozbierané semená koncom jesene. Semená získate zo šípok ruže. Za určitých okolností môžete získať aj novú odrodu: Pri opeľovaní existuje šanca, že sa skrížia rôzne odrody.

Na jeseň zozbierajte zrelé šípky. Narežte ich a vyberte semená. Nasaďte si rukavice, pretože šípky môžu dráždiť pokožku. Semená sú maličké. Semená vydrhnite handričkou. Potom ich uložte do vrecúška s vlhkým kompostom a skladujte ich v izbe počas jedného týždňa. Následne ich dajte do chladničky a nechajte ich tam šesť týždňov. Po tomto čase vložte semená do výsadbovej nádoby s piesčitou zeminou. V zime môžete nádobu umiestniť aj na chladné miesto. Keď začnú semená klíčiť, presťahujte ich na svetlejšie a teplejšie miesto. Často trvá aj niekoľko mesiacov, kým semená vyklíčia. Len čo sa objavia prvé lístky ruží, rozsaďte priesady do malých črepníkov.

V skratke

• Príprava výsadbovej nádoby s vrchnákom
• Pritlačenie substrátu
• Výber výhonkov na odrezky
• Strihanie odrezkov
• Odstránenie listov - zmenšenie odparovacej plochy
• Ponorenie odrezkov do práškového stimulátora
• Zasadenie odrezku do zeme
• Zvlhčenie odrezkov
• Zakrytie výsadbovej nádoby
• Rozsadenie zakorenených odrezkov

Čo potrebujete pre váš projekt:

• Výsadbová nádoba s vrchnákom

Na rozmnožovanie ruží odrezkami nepotrebujete nevyhnutne výsadbovú nádobu. Po odstrihnutí ich vysaďte priamo na tienisté a chránené miesto v záhrade. Dbajte na kyprú zeminu bohatú na humus. Ak máte viacero odrôd ruží, označte ich štítkami. Odrezky dobre polejte. Rozprestrite nad ne fóliový tunel. Udržujte ich rovnomerne vlhké. Odrezky vyklíčia budúcu jar. Vrcholky výhonkov počas sezóny niekoľkokrát zrežte. Lepšie sa vám rozvetvia. Do jesene si vytvoria dostatok koreňov.

tags: #ked #sa #ruza #rozvijala

Populárne príspevky:

• Ako sa rozmnožuje Ľalia Biela
• Zvýšená hladina kyseliny močovej a aloe vera
• Využitie majoránky v kuchyni
• Viac o prvosienke jarnej a jej účinkoch
• Starostlivosť o vres obyčajný