Pestovanie azalky ako bonsaja: Spojenie japonského umenia a krásy kvetov

Azalky (rod Rhododendron) sú obľúbené pre svoje atraktívne kvety a rôznorodosť druhov, čo z nich robí skvelých kandidátov na pestovanie ako bonsaje. Pestovanie azaliek ako bonsaja je umenie, ktoré vyžaduje trpezlivosť, starostlivosť a porozumenie potrebám rastliny.

Japonské azalky satsuki (Rhododendron indicum) rozhodne patria k najkrajším a najobdivovanejším kvitnúcim bonsajom sveta. V Japonsku sa začali intenzívne pestovať a šľachtiť už začiatkom doby Edo (1603-1867).

Vysádzali sa do klasických japonských záhrad, parkov a hojne sa pestovali i v miskách ako bonsaje. Od začiatku boli vďačným objektom šľachtenia nových druhov a japonskí záhradníci sa predháňali v originalite a ľúbeznosti nových foriem. Azalkové bonsaje predstavujú dokonalé spojenie japonského umenia tvarovania stromov s európskou láskou ku kvitnúcim kríkom.

Každý z množstva kultivarov má svoju vlastnú históriu. Azalka sa po japonsky povie tsutsudži. Avšak všeobecne vo svete sa týmto názvom zvyknú označovať stálozelené azalky rozkvitajúce v apríli. Azalky satsuki rozkvitajú neskôr, najčastejšie až koncom mája a v júni.

Japonské slovo satsuki sa skladá z dvoch znakov kandži. SA sa prekladá ako päť a TSUKI znamená mesiac. Teda satsuki môžeme preložiť ako piaty mesiac. Tým je v Japonsku náš jún (nie máj, ako u nás, pretože Nový rok pripadá na začiatok nášho februára) a práve v júni azalky satsuki kvitnú.

Pôvodne rástli na svahoch a tienistých miestach sinohimalájskeho pásma na území Nepálu, severnej Indie (Sikkimu), Tibetu, Barmy, juhovýchodnej Číny (provincie Jűn-nan a S,čchuan), Japonska a Taiwanu, ale aj na Novej Guinei, v Austrálii a v Severnej Amerike. Rododendronom sa darí v lesoch i v alpínskom pásme tundier od hladiny mora až po vysoké nadmorské výšky.

Azalka je symbolom ženskosti, striedmosti, krehkosti a vášne. Konkrétna symbolika sa často viaže na farbu jej kvetov. Napríklad biela azalka je považovaná za liečivú a môže byť vhodným darčekom pre tých, ktorým prajete skoré uzdravenie.

Výber a odrody azaliek pre bonsaj

Pre bonsajové účely sú najvhodnejšie drobnolisté druhy azaliek, najmä japonské azalky (Rhododendron indicum) a ich kultivary. Tieto druhy sa vyznačujú prirodzene kompaktným rastom, drobnými listami a bohatým kvitnutím. Medzi obľúbené odrody patria napríklad 'Kinsai' s červenými kvetmi, 'Korin' s ružovými kvetmi alebo 'Hakurei' s bielymi kvetmi.

Existujú tisícky druhov a kultivarov azaliek rôznych veľkostí, tvarov a farieb. Od zakrpatených až po veľké, niekoľko metrové druhy a od opadavých až po stálozelené druhy, takže nimi môžeme oživiť akúkoľvek záhradu.

Starostlivosť o bonsaj z azalky

Umiestnenie

Bonsajom satsuki sa od jari do jesene dobre darí v záhrade v jemnom polotieni. Chránime ich pred ostrou slnečnou páľavou, ktorá ich môže poškodiť a zapríčiniť rýchle opadávanie kvetov. V tieni a relatívnom chlade by mal byť najmä koreňový systém a substrát, v ktorom satsuki rastie. Hoci satsuki pomerne dobre znášajú chlad a väčšinou znesú aj občasný pokles teploty pod bod 0°C, chránime ich pred mrazom a pestujeme ich v zimných záhradách alebo v chladných skleníkoch. Aj počas zimy potrebujú dostatok svetla a teploty okolo 8-15°C. Nie je vhodné zimovať azalky v teplom a suchom byte.

Azalkové bonsaje vyžadujú svetlé stanovište bez priameho poludňajšieho slnka, ktoré by mohlo spôsobiť popálenie listov. Ideálne je ranné alebo neskoré popoludňajšie slnko s filtrovaným tieňom počas najhorúcejších hodín dňa. V lete je vhodné umiestniť azalky do polotieňa pod vyššie stromy.

Počas zimy potrebujú azalky chladné obdobie s teplotami medzi 5-10°C, aby sformovali kvalitné kvetné púčiky. Nie je vhodné zimovať ich v teplom a suchom byte.

Zálievka

Azalky polievame bohato a dbáme na to, aby ich zemný koreňový bal vôbec nepresychal. Azalky nikdy nesmú úplne preschnúť, no rovnako im neprospeje ani premokrený substrát. Optimálna je rovnomerná vlhkosť, ktorú dosiahneme pravidelnou, no mierne dávkovanou zálievkou.

Najvhodnejšie je polievať ich dažďovou vodou, pretože tvrdé podzemné vody rýchlo znižujú kyslosť substrátu. Ak predsa polievame tvrdou vodou s vyšším obsahom minerálov, ktoré kyslý substrát neutralizujú, je vhodné azalky každoročne presadiť do nového substrátu kyslého charakteru. Niektorí pestovatelia odporúčajú raz mesačne pridať do zálievky trošičku vínneho octu.

Hnojenie

Hnojíme pravidelne každé dva týždne od skorej jari do obdobia kvitnutia a po odkvitnutí pokračujeme až do začiatku zimy. Keď satsuki rozkvitajú, odporúča sa prestať hnojiť, aby rast listov nepotlačil tvorbu kvetov. Bohaté kvitnutie azalky závisí od správnej prípravy v predchádzajúcom roku. Kvetné púčiky sa formujú koncom leta, preto je v tomto období dôležité prihnojovanie fosforom a draslíkom, ktoré podporujú tvorbu kvetov.

V neskorom lete a na jeseň je potrebné obmedziť dusíkaté hnojivá, ktoré by stimulovali vegetatívny rast na úkor kvetných púčikov. Niektorí pestovatelia v Kanume, používajúci dlhodobé hnojivá, ako napr. Biogold, však hnojenie počas kvetu neprerušujú.

Presádzanie a substrát

Odporúčame presádzať azalky skoro na jar alebo potom až po odkvitnutí. Najvhodnejším substrátom je kanuma, ktorú môžeme prípadne miešať s akadamou. Ak použijeme klasický zemitý substrát, mal by mať pH 4,5 - 5,5 a dobrú drenáž.

Azalkové bonsaje vyžadujú kyslý substrát s pH v rozmedzí 4,5-6,0. Ideálna je zmes rašeliny, akadamy a piesku v pomere 2:1:1, ktorá zabezpečí dostatočnú vzdušnosť koreňového systému a zároveň udrží potrebnú vlhkosť. Pri presádzaní sa redukuje koreňový bal (spravidla o jednu tretinu až polovicu, záleží na tom, ako je bonsaj vyvinutý). Rastlinu nevyživujú hrubé korene - tie plnia len nosnú funkciu. Sú to vlásočnice (tenké korienky), ktorými čerpajú živiny. Pri redukcii koreňov je preto dôležité zachovať aspoň polovicu vlásočníc. Staré suché a hrubé korene (bez vlásočníc) môžete pokojne odstrániť, tie sú pre rastlinu zbytočné.

Keď sa redukuje koreňový bal, treba ostrihať aj korunu, aby rastlina dokázala zvyškom koreňov vyživiť zelenú časť. Tvrdenie, že bonsaj treba presádzať každý rok, nie je celkom presné. Závisí to od druhu stromčeka - niektoré rastú pomalšie, iné rýchlejšie. Miska môže zostať tá istá. Z neznalosti robia ľudia chybu v tom, že neskrátia korene a stromček presadia do väčšej misky. Nikdy nepresádzajte slabú rastlinu, napríklad ak má žlté listy alebo je napadnutá škodcami.

Substráty používané pri pestovaní bonsajov

Pre správne pestovanie, rast, vitalitu a dobrú kondíciu bonsajov je dôležité vybrať správny pestovateľský substrát. Mal by umožniť drevine dobre sa zakoreniť, prijímať dostatok vody i živín a pritom nepodliehať hnilobným procesom.

Kanuma

Kanuma je vynikajúcim japonským vulkanickým substrátom na pestovanie azaliek a rododendronov. Ťaží sa v okolí mesta Kanuma neďaleko Tokya. Oblasť Kanuma sa vďaka dostupným ložiskám a ťažbe tohto jedinečného substrátu stala zároveň aj centrom pestovania azaliek. Kanuma je tvrdšia jako akadama, má kyslejšie pH a je typickej bledožltej farby.

Akadama

Najvhodnejším univerzálnym substrátom na pestovanie bonsajov je jednoznačne japonská akadama. Jej prednosti využívajú a odporúčajú mnohí známi majstri v Japonsku i v Európe. Významnými vlastnosťami akadamy sú jej vzdušnosť a ľahkosť, ktoré umožňujú dokonalé prekorenenie drevín v substráte. Akadama sa do Európy vozí z Japonska, kde sa ťaží a spracováva najmä na bohatých ložiskách červených ílov hory Akayi, ležiacej na ostrove Honšú severne od Tokija. Akadama (Červená zem) sa po povrchovej ťažbe zhruba tri týždne pomaly suší, krytá prístreškami z fólie. Základ substrátu sa prevracia, drví, triedi, balí a expeduje k pestovateľom do celého sveta. Zrná akadamy výborne prijímajú vodu, pozvoľna ju uvoľňujú do medzipriestorov substrátu ku koreňom rastliny a udržujú tak vhodnú mikroklímu rastu. Akadama neobsahuje výživné mikroelementy, preto je nevyhnutné bonsaje pravidelne hnojiť organickými, najlepšie pozvoľna sa uvoľňujúcimi hnojivami. Vlhká akadama je tmavá, čo je výborným indikátorom dostatočného polievania. Bonsaje v akadame neprepolievate, pretože voda sa viaže len v granulách substrátu a z voľných priestorov jej prebytok ľahko odteká. Akadama je výborná aj na zakoreňovanie odrezkov a klíčenie semien, pretože vznikajúcej koreňovej sústave nekladie žiadne prekážky a ideálne podporuje jej rast. Treba počítať s tým, že po dlhšom čase sa akadama drví na prach a treba ju vymeniť.

Akadama sa v ideálnom prípade používa čistá bez akýchkoľvek prímesí. Napriek tomu niektorí autori píšu o jej premiešaní s inými substrátmi (černozemou, rašelinou, pieskom, záhradnou zeminou...). V tom prípade sa však vlastnosti výslednej zmesi menia a akadama stráca svoju ideálnu vzdušnosť.

Zeolit

Veľmi zaujímavým substrátom, ktorý už roky testujeme pre pestovanie bonsajov a ďalších rastlín, je zeolit. Má pôvabnú inšpiratívnu tyrkysovomodrú farbu a výborné vlastnosti, podporujúce dobrý rast a zakoreňovanie rastlín. Vytvoril sa hydrotermálnou premenou vulkanického skla v priebehu miliónov rokov ako minerál so zvláštnou štruktúrou a vlastnosťami. Jeho podstatnou súčasťou je klinoptilolit (kryštalický hydratovaný alumosilikát alkalických kovov a kovov alkalických zemín, Ca, K, Na, Mg). V zeolite je ho 55-60%.

Má zvláštnu, veľmi charakteristickú priestorovú štruktúru s veľkým výskytom dutých priestorov pospájaných kanálikmi a trojrozmernú alumosilikátovú kostru zloženú z tetraedrov navzájom pospájaných cez atómy kyslíka. V praxi to znamená, že má výborné vlastnosti ako pôdny substrát, hydroponický materiál, výborný selekčný sorbent, molekulárne sito, katalyzátor a má svoje využitie pri čistení pitných vôd a záhradných jazierok. Zeolit využívame v čistej forme bez prímesí napríklad na pestovanie fíkusov (Ficus retusa) a ďalších bytových bonsajov najmä v období, keď sa potrebujú dobre zakoreniť. Dá sa použiť ako obdoba japonskej akadamy, len pozor na ľahšie presychanie. Zeolit výborne viaže vo svojej štruktúre vodu i organické hnojivá, pomaly ich uvoľňuje a umožňuje výborné a bezproblémové prekorenenie rastlín. Na rozdiel od akadamy, ktorá má ílovitý charakter, dal by sa zeolit opísať skôr ako drobný porézny kamenný substrát, ktorý sa tak ľahko nerozdrobí. Odporúčame použiť zeolit ako súčasť pôdnych zmesí, v ktorých sa nám osvedčil oveľa lepšie ako akadama. Zeolit substrát prevzdušní, zľahčí a vybalansuje.

Tvarovanie a údržba

Azalky rastú dobre a rýchlo, najmä ich korene vytvárajú množstvo vlásočníc a stáčajú sa dovnútra. Majme na pamäti, že azalky rastú kríčkovito viac po stranách a zospodu ako na vrchole. Podľa toho ich aj tvarujeme strihom. Zaštipujeme a zastrihávame mladé výhonky podľa požadovaného tvaru až po odkvitnutí. Azalky dobre znášajú aj hlboký rez. Nezabudnite pedantne odstraňovať odkvitnuté kvietky z koruny. Najlepší čas na výraznejšie zásahy je obdobie hneď po odkvitnutí, keď rastlina začína nový vegetačný cyklus. Drôtovanie je potrebné vykonávať veľmi opatrne, keďže vetvičky azaliek sú krehké a ľahko sa lámu. Vhodnejšie je postupné tvarovanie pomocou strihania a pravidelného zaštipávania nových výhonkov.

Rozmnožovanie azaliek

Mladé japonské azalky si môžete vypestovať zo semienok, ktoré sa zberajú koncom jesene. Nazbierané semienka sadíme do ľahkého vlhkého substrátu len kúsoček pod povrch zeme. Dbáme na to, aby klíčili i prvé týždne rástli v teplej a vlhkej klíme bez presychania substrátu. 8-10 cm sadeničky môžeme rozsadiť do samostatných nádobiek.

Ak chcete, aby sa u mladých jedincov zachovali vlastnosti a vzhľad materskej dreviny, odporúčame rozmnožiť si azalky odrezkami. Z materskej rastliny si narežeme mladé drevité odrezky koncom jari. Môžeme ich na 10 minút namočiť do vody obsahujúcej zakoreňovacie prípravky, alebo použiť stimulátor. Odrezky napicháme do ľahkého substrátu a udržujeme ich vo vlhkej a teplej atmosfére v príjemnom tieni. Zvyknú sa zakoreniť asi po 80-90 dňoch. Prospieva rosenie dažďovou vodou. Mladým zakoreneným azalkám vytvarujeme v prvom rade kmeň.

Choroby a škodcovia

Azalky sú veľmi odolné voči chorobám a škodcom, najmä ak majú vytvorené optimálne podmienky pre rast (priepustná, kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy). Medzi najčastejšie choroby azaliek patrí hniloba koreňov spôsobená trvale premočenou pôdou, ktorej pôvodcom je huba fytoftóra, prípadne parazitická huba podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny.

Pokiaľ ide o škodcov azaliek v našich klimatických podmienkach, k nim patrí malý (1 cm), čierny chrobák nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus), ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korene a kmeň azaliek. Proti Nosánikovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic napadajúcich larvy tohto hmyzu.

Prečo azalka nekvitne?

V prípade, že vaša azalka nekvitne, môže to byť spôsobené niekoľkými faktormi:

• Nesprávne umiestnenie: Príliš veľa tieňa alebo naopak príliš veľa priameho slnka môže obmedziť kvitnutie.
• Nesprávna zálievka: Ani nedostatok, ani prebytok vlahy nie sú prospešné.
• Nesprávne hnojenie: Hnojivá s vysokým obsahom dusíka podporujú rast listov na úkor kvetov.
• Nesprávne prerezávanie: Prerezávanie v neskoršom období, ako je potrebné, môže odstrániť kvetné puky.
• Nepriaznivé počasie: Sucho, extrémne mrazy alebo neobvykle teplé obdobia môžu ovplyvniť tvorbu a vývoj kvetných púčikov.

tags: #azalka #bonsai #pestovanie

Populárne príspevky:

• Využitie a starostlivosť o Aloe Vera
• Záväzok spoločnosti Oxalis k udržateľnosti
• pestovanie floxu metlinatého
• Váš sprievodca šťastným štvorlístkom
• Žiarivá pokožka vďaka čisteniu s LR Aloe Vera