Azalka v záhrade: pestovanie nízkeho kvitnúceho kra obľubujúceho slnečné stanovište

Azalky (Rododendron) sú nádherné kvitnúce rastliny, ktoré dokážu premeniť každú záhradu na farebnú oázu. Sú synonymom jarnej kvetinovej nádhery a dokážu premeniť každú záhradu či domácnosť na farebnú oázu. Patria k najkrajším drevinám, ktoré kvitnú na jar a v ideálnych podmienkach prekvapia každoročne obrovskou záplavou kvetov. Tieto dreviny sa hodia do moderných, vidieckych aj prírodných záhrad. Dôležité je im vždy poskytnúť podmienky, aké vyžadujú.

Azalky sú očarujúce a majestátne rastliny. Väčšina z nich pochádza z Ázie, no v menšej miere sa s nimi môžeme stretnúť vo voľnej prírode na celej severnej pologuli. Pochádzajú z ďalekej Ázie a Severnej Ameriky, konkrétne z oblastí Japonska, Číny a Kórey. Už po stáročia sú súčasťou európskych záhrad vďaka ich nádherným listom a veľkým, exotickým kvetom kvitnúcim na jar a začiatkom leta v odtieňoch ružovej, fialovej, červenej, žltej a bielej.

Azalky sú kvitnúce rastliny patriace do rodiny Ericaceae. Sú to stálezelené, alebo opadavé kríky až dreviny, ktoré sú známe svojimi nádhernými a bohatými kvetmi. Sú presne tým zástupcom kvitnúcej záhrady, ktorá potrebuje polotieň, skôr s prevahou tienistých hodín počas dňa.

Rozdelenie azaliek

Azalky sa delia na dve hlavné skupiny podľa olistenia:

• Vždyzelené azalky: Ponechávajú si listy počas celého roka, čo ich robí atraktívnymi aj mimo obdobia kvitnutia. Druhy so vždyzelenými listami krášlia záhradu aj počas zimy. Ich kvety môžu mať rôzne odtiene od ružovej, fialovej, červenej až po bielu. Tieto azalky sú veľmi obľúbené vďaka bohatým kvetom a kompaktným rozmerom (výška do 1m). Sú dostupné v bohatej farebnej palete a s rôznymi obdobiami kvitnutia v priebehu apríla až júna. Sú nenáročné a mrazuvzdorné.
• Opadavé azalky: Na jeseň strácajú listy, no na jar kvitnú veľkými, nápadnými kvetmi, ktoré majú často intenzívnu vôňu. Opadavé druhy zasa prekvapia nádherným jesenným sfarbením listov. Tento druh azaliek stráca listy na jeseň, no kvitne veľkými, nápadnými kvetmi na jar. Kvety týchto azaliek majú často intenzívnu vôňu a objavujú sa v odtieňoch žltej, oranžovej, červenej a ružovej.

Medzi azalkami nájdeme opadavé, poloopadavé aj vždyzelené druhy. Kvety sú zvončekovité, menšie alebo väčšie, podľa kultivaru biele, žlté, ružové, červené, oranžové, bordové, lososové alebo fialové. Väčšinou sa objavujú vo veľkých množstvách a v čase kvitnutia neraz nevidno ani listy.

Vyberať si môžeme z vyšších opadavých azaliek (napríklad zo skupiny Azalea mollis), ktoré dorastajú do výšky 150 - 200 cm, alebo nižších, takzvaných Knap Hill azaliek s väčšími a voňavými kvetmi. Bohatým kvitnutím a kompaktnejším rastom sú zaujímavé polopadavé a vždyzelené azalky, ku ktorým patria najmä zástupcovia japonských azaliek (Azalea japonica).

V súčasnosti existujú tisícky druhov a kultivarov azaliek rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Od zakrpatených až po veľké, niekoľko metrové druhy a od opadavých až po stálozelené druhy, takže nimi môžeme oživiť akúkoľvek záhradu. Okrem klasických krovitých nízkych druhov si azalku môžete vypestovať alebo aj zakúpiť aj na kmienku v podobe stromčeka. Mnohé sú obľúbené aj medzi priaznivcami bonsajov.

Azalky a rododendrony: aký je rozdiel?

Azalky sa často zamieňajú s rododendronmi, no nie je to presné označenie. Rod rhododendron (patriaci do čeľade vresovcovité) zahŕňa širšiu skupinu rastlín, ktorú predstavuje vyše tisíc druhov rôznych veľkostí, tvarov a vlastností. Celý rod rhododendron sa rozdeľuje do ôsmych hlavných skupín, z ktorých dve skupiny (Tsutsusi a Pentanthera) sú známe ako azalky. Platí teda že všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky.

Listy azaliek sú menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendronov sú väčšinou kožovité a väčšie. Niektoré druhy azaliek sú vyslovene podobné kvetom aj listami na rododendrony a pre príbuzenstvo medzi nimi majú aj ďalšie prvky spoločné. Z pestovateľského hľadiska majú azalky aj rododendrony podobné nároky na podmienky a starostlivosť.

Pestovanie azaliek v záhrade

Kľúčom k úspechu je napodobnenie ich prirodzených podmienok: kyslá pôda, vlhkosť a polotieň. Azalky sú pomerne nenáročné na pestovanie, ale my vám prinášame pár tipov a rád pre ich bohatý a zdravý rast.

Ideálne podmienky pre pestovanie azaliek

Pre úspešné pestovanie azaliek je dôležité zabezpečiť jej správne prostredie. Azalkám vyhovujú polotienisté alebo aj slnečné miesta s vlhkou a kyslou pôdou, ktorá sa vyznačuje vyšším obsahom humusu alebo ihličnatej hrabanky. Pôda by nemala dlhší čas presychať.

Stanovište

Azalky preferujú polotienisté miesto, kde sú chránené pred priamym popoludňajším slnkom, ktoré môže spáliť ich jemné listy a kvety. Ideálne je polotieň, kde sú chránené pred ostrým poludňajším slnkom. Pri výsadbe v úplnom tieni síce prežijú, ale kvitnutie bude slabšie. Pre azalky je ideálne polotienisté stanovisko (najlepšie pod stromami) s dostatkom vlahy. Azalky znesú na pár hodín i priame slnko, pričom platí že čím menšie listy majú, tým znášajú priame slnko lepšie. Príliš tienisté stanovisko by spôsobilo, že azalky by nekvitli. Stanovište musí byť chránené pred silným vetrom.

Milujú slnko, kumulované teplo od múra a steny, chránenú polohu pred vetrom a mrazmi, ale nie celodenný úpek. Najlepšie je mozaikový tieň, nie plný tieň. V spoločenstve iných stálozelených druhov a ihličnanov vytvorí dokonalú kulisu najmä počas kvitnutia. Azalka sa musí pestovať na stanovisku chránenom pred vetrom.

Pôda

Pôda musí byť kyslá s pH medzi 4,5 a 6,0. Ak máte zásaditú pôdu, upravte ju pridaním rašeliny, kyslého kompostu alebo špeciálnych kyslomilných substrátov. Azalky sú kyslomilné rastliny, ktoré preferujú kyslú pôdu s dobrým odvodnením. Rovnako ako rododendrony, aj azalky vyžadujú kyslý substrát a vhodnú hnojivovú zmes, aby mohli zdravo rásť a kvitnúť.

Pôda musí byť ľahká, priepustná a obohatená o rašelinu, ihličie alebo špeciálny substrát pre kyslomilné rastliny. Vlhkosť: Pôda by mala byť vlhká, ale nie premáčaná. Korene azaliek sú plytko zakorenené a rýchlo vysychajú, preto je dôležité udržiavať stálu vlhkosť. Azalky nie sú až také náročné na nízke pH pôdy ako rododendrony, no napriek tomu obľubujú viac kyslé pôdy (pH medzi 4,5 a 6). Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre azalky toxické).

Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (vyzretý kompost, rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov. Plytká koreňová sústava azaliek obľubuje vlhké no nie premočené pôdy a preto nie sú pre tieto rastliny vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníte ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom.

Azalky majú jedno špecifikum s ktorým musíte počítať. Neznesú ílovité pôdy a ťažké hlinité zeminy, ktoré zadržiavajú vodu. Pôda azaliek musí byť vlhká, ale nesmie byť podmáčaná a zadržiavať vodu. V takýchto pôdach azalky nedokážu existovať.

Výsadba

Azalky môžeme sadiť počas celej vegetačnej sezóny, no najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar, po pominutí hrozby mrazov. Vysádzame ich na jar a začiatkom jesene s neporušeným koreňovým balom, ktorý, ak je husto prerastený, po obvode mierne narežeme ostrým nožom. Pred výsadbou je vhodné bal rastliny na niekoľko minút namočiť do vody. Môžete navyše podporiť ujmutie rastliny aplikáciou mykorhizných húb na korene. Vysádzajte plytko.

Tieto rastliny sa väčšinou predávajú v kontajneroch alebo jutových koreňových baloch. Kontajnerované rastliny pred výsadbou vyberieme z kontajnera a koreňovú sústavu mierne poprestriháme nožnicami a rukami uvoľníme, aby sme predišli zauzleniu koreňov. Pri výsadbe je dôležité, aby horná časť koreňového balu nebola pod úrovňou pôdy, do ktorej sa sadí (je lepšie ak je o 1-2 cm vyššie). Pred výsadbou by mali byť rastliny výdatne polievané.

Pri výsadbe do ťažších pôd je nevyhnutná drenáž. Výsadbová jama by mala byť minimálne 1,5- až 2-násobne väčšia ako koreňový bal. Na dno nasypte drenáž (napr. keramzit, kamienky), aby sa zabránilo podmáčaniu. Použite substrát pre kyslomilné rastliny - ideálne zmiešaný s rašelinou a ihličnatým kompostom.

Starostlivosť o azalky

Novovysadené rastliny výdatne zavlažujeme. Doplnkovú závlahu zabezpečíme počas suchšieho leta, ale aj starším jedincom. Zalievame mäkkou vodou. Vhodné je každoročné prihnojovanie hnojivom pre kyslomilné rastliny, aj vďaka tomu azalky bohato rozkvitnú. Rastliny ocenia aj hrubšiu nástielku z jemne drvenej kôry, ktorú každoročne dopĺňame.

Zálievka

Azalky potrebujú pravidelné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká. Dôležité je udržiavať stálu vlhkosť, pretože korene azaliek sú plytko zakorenené a rýchlo vysychajú. Zálievka by mala byť pravidelná, ale treba si dať pozor na nadmerné zalievanie. Pôda by nemala byť príliš mokrá alebo premočená, aby sa predišlo hnilobe koreňov. V črepníku potrebujú veľa vody, zvyčajne sa zalievajú raz denne. Ak sa jedná o stálozelený druh, je nutné zalievať aj v zime, počas obdobia, keď nemrzne.

Azalky nie sú náročné na starostlivosť, no keďže majú v porovnaní s inými druhmi rastlín plytšiu koreňovú sústavu, sú náchylnejšie na dlhšie obdobia sucha a počas horúčav ich je potrebné častejšie polievať. Preto je vhodné v okolí základne rastliny nastlať mulč z borovicovej kôry alebo iného organického materiálu (5-10 cm hrubá vrstva, ktorá sa však nedotýka kmeňa), ktorý zabraňuje vysušovaniu pôdy.

Hnojenie

Azalky nie sú náročné na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia, no na podporu bohatšieho kvitnutia môžeme aplikovať hnojivo na rododendrony v predjarnom období. V porovnaní s inými rastlinami však hnojivo aplikujeme len vo veľmi obmedzenom množstve, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov.

Používajte špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny, ktoré podporujú rast a kvitnutie. Vyhnite sa nadmernému hnojeniu, pretože príliš veľa hnojiva môže poškodiť korene a znížiť kvalitu kvitnutia. Odporúča sa hnojiť špeciálnym hnojivom pre kyslomilné rastliny (napr. rododendrony a azalky) - klasické hnojivá im môžu uškodiť.

Hnojenie nie je nutné, ak ich pravidelne nanovo mulčujete kompostom, rašelinou, ihličím. Hnojenie s hnojivami s vyšším obsahom dusíka, je skôr nevhodné, lebo sa potom tvoria len listy a farebne sa tiež dokážu zmeniť od dávky hnojenia. V prípade že azalky nekvitnú, neodporúčame hnojenie hnojivom, ktoré obsahuje dusík, takéto hnojivo podporuje iba rast listov, no nie kvitnutia.

Rez

Azalky sú z pohľadu strihania nenáročnými rastlinami. Rezom odstraňujeme len suché a poškodené konáre a v prípade bujnejšie rastúcich azaliek môžeme zostrihom upravovať aj tvar rastliny. Najvhodnejším obdobím na strihanie azaliek je ihneď po ich odkvitnutí. Po odkvitnutí je vhodné odstrániť odkvitnuté súkvetia, čím sa podporí rast nových výhonkov. Ak koruna začne strácať svoje tvary, vymodelujte ju znovu. Hneď po presadení by ste však mali dbať na to, aby ste ich nezarezali na peň. Neskorý rez by vás pripravil o kvety v nasledujúcom roku. Takmer žiadny rez nevykonávajte.

Pestovanie japonských azaliek

Japonské azalky (Rhododendron japonicum) patria do rodu rododendron. Sú súčasťou skupiny rastlín s veľmi podobnými vlastnosťami. Sú odolné proti zime alebo čiastočne vždyzelené a dosahujú nízku výšku. Väčšina japonských azaliek pochádza z Japonska. Pochádzajú z divokých druhov rododendronu „obtusum“, jeho odrody „Amoenum“ a rododendronu „kaempferi“. Pred viac ako 400 rokmi z nich boli vyšľachtené prvé hybridy. Azalka japonská je pôvodom z Japonska a Číny a patrí medzi najobľúbenejšie kvitnúce rastliny na svete. Nielenže jej kvety prinášajú estetickú hodnotu, ale má aj bohatú symboliku a využitie v rôznych kultúrach.

Vzhľad japonských azaliek

Japonské azalky sú rastliny s plytkými koreňmi. Ich okrúhle a rozvetvené koruny sú košaté a rozložité. Kôra je svetlosivá až červenohnedá. Celý ker dorastá v závislosti od odrody do výšky 50 cm až 1,30 m. Malé listy japonských azaliek sú podlhovasté a oválne. Veľká časť lístia sa na jeseň sfarbí do hnedočervena. Väčšina odrôd zhadzuje lístie pred zimou. Na rastlinách zostávajú menšie zelené listy. Tie odpadajú až na jar, keď začnú vyháňať nové výhonky.

Japonské azalky pútajú pozornosť množstvom svojich kvetov. Od apríla do mája kvitnú bielymi, lososovými, ružovými, purpurovými, červenými alebo fialovými farbami. Kvôli množstvu kvetov dokonca čiastočne nevidno ich listy. Je to listnatý ker s hustou zelenou korunou a lesklými listami. Jej kvety sú zvyčajne malé, ale existujú aj odrody s väčšími kvetmi. Japonská azalka odrody „Favorite“ kvitne mimoriadne skoro.

Správne umiestnenie pre japonské azalky

Japonským azalkám v záhrade najlepšie vyhovuje poloslnečné až polotienisté miesto. Substrát vhodný pre kyslomilné rastliny musí byť priepustný, kyprý a humózny. Ideálna hodnota pH sa pohybuje v rozsahu 4,5 až 5,5, teda kyslá až jemne kyslá pôda. Ako všetky rododendrony, aj japonská azalka je veľmi citlivá na prítomnosť vápnika.

Ako správne sadiť japonské azalky

Najlepšie obdobie na sadenie japonských azaliek je skorá jar. Na jeseň hrozí nebezpečenstvo, že sa rastliny dostatočne nezakorenia. Ak pôda nie je optimálna pre azalky, mali by ste ju pred zasadením rastlín dobre prekypriť a odvodniť. Chýbať by nemala ani vrstva humusu. Hlineno-ílovité pôdy vymeňte. V nich sa japonské azalky nedokážu dobre zakoreniť a začnú chradnúť.

Pestovanie japonskej azalky

Počas svojho bujného kvitnutia potrebujú japonské azalky veľmi veľa vody. Japonské azalky nemusia byť pravidelne hnojené. Lepšou alternatívou je každý rok obohatiť pôdu zmesou listového kompostu a rohovinových odrezkov. Mulčovacie vrstvy určené na ochranu pred zimou odstráňte včas pred vyrašením nových výhonkov. Tak sa môže pôda zohriať. Korene potom dokážu rastlinu lepšie zásobovať vodou. Keď kvitnú, doprajte japonským azalkám dostatok vody. Z času na čas ich môžete zaliať trochou hnojiva na rododendrony.

Strihanie japonskej azalky

Azalky nemusíte pravidelne strihať, aby bohato kvitli. Ak koruna začne strácať svoje tvary, vymodelujte ju znovu. Hneď po presadení by ste však mali dbať na to, aby ste ich nezrezali na peň. Tlak koreňov okolitých rastlín je potom väčšinou príliš vysoký pre rastlinu s plytkými koreňmi.

Ochrana pred zimou pre japonské azalky

Rôzne druhy japonskej azalky sú rozdielne odolné proti zime. Pre chladné oblasti platí: Japonské azalky potrebujú výraznú ochranu proti zime. Platí to najmä pre mladé rastliny. Ochrana proti zime chráni pred chladom pôdy a chladom zo vzduchu. Hrubá vrstva lístia chráni plytké korene vo vrstve humusu. Netkaná textília alebo vrecovina chráni korunu pred chladom a zimným slnkom. Azalky je potrebné pred zimou a po odkvitnutí ošetriť a zabezpečiť im správne stanovisko pred prichádzajúcou zimou. Mali by byť vysadené na mieste, kde majú dostatok ochrany pred mrazom a vetrom.

Pred zimou je dôležité, aby bola pôda okolo azaliek dobre odvodnená. Mulčovanie okolo základu azalky pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chráni korene pred mrazom. Môžete použiť organický mulč, ako je napríklad ihličie alebo suché lístie. Ak očakávate silné mrazy, môžete azalku ochrániť pokrytím ju vetvičkami smreka alebo agrotextíliou.

Pestovanie azaliek v kvetináčoch

Okrem výsadby do záhrad, skaliek a záhonov sa azalky dajú vysadiť aj do kvetináčov. Japonským azalkám sa darí dobre aj v kvetináčoch. Rastlinu bohatú na kvety si tak môžete priniesť aj na balkón alebo terasu. Japonské azalky sú v zásade záhradnými rastlinami. Pestovanie azalky je možné pri niektorých druhoch aj v kvetináčoch. Na takéto pestovanie sa hodia najmä odrody s nízkym vzrastom. Mnohé sú obľúbené aj medzi priaznivcami bonsajov. Dokonca existujú druhy, ktoré sú určené pre bytové podmienky.

Najviac sa im darí v keramických alebo kamenných kvetináčoch, lebo v takýchto kvetináčoch sa rastlinka a ani korene neprehrievajú. Na dno kvetináča odporúčame urobiť kamienkovú drenáž, aby voda nestála a neničila tým korene a celú rastlinku. Azalky pestované v kvetináčoch ponechajte na mieste len do polovice novembra alebo podľa aktuálnych teplôt. Prezimujú v tmavej a suchej miestnosti s teplotami 6-8 stupňov. Ak sa jedná o Azalea indica, je to izbová rastlina, mrazy vonku neprežije.

Odporúčané odrody azaliek

Azalky majú veľké množstvo odrôd rôznych farebností, kvitnú v bielej, ružovej, červenej, fialovej, žltej či oranžovej farbe. Medzi najobľúbenejšie odrody patria: ´LADY DARK´, ´SOIR DE PARIS´, ´BAKKARAT´, ´CHANEL´ a ´GOLDEN EAGLE´. Pre pestovanie v kvetináčoch alebo malých záhradách je ideálna japonská azalka (Azalea japonica), ktorá je kompaktná a bohato kvitne.

Japonské hybridné skupiny azaliek

Udržať si prehľad v počte hybridov je výzvou aj pre botanikov. Japonské azalky radia v závislosti od ich pôvodu do hybridných skupín.

• Kurume hybridy: Sú pomenované po japonskom meste Kurume. Rastliny sa vyznačujú kompaktným vzrastom a spravidla nie sú vyššie ako 80 cm. Kvety sú maličké a veľmi početné. Ich farebná paleta siaha od svetloružovej až po tmavočervenú alebo fialovú. Ideálne sa hodia do malých záhrad. Odporúčame odrodu „Adonis“.
• Kaempferi alebo Malvatica hybridy: Majú pomerne veľké kvety. Kvitnú na oranžovo, červeno alebo fialovo.
• Vuykiana hybridy: Pomocou nich chceli botanici vyšľachtiť nové tvary a farby kvetov. Výsledkom sú odrody ako „Vuyk’s Scarlet“ alebo „Vuyk’s Rosyred“. Majú veľmi pekné a veľké kvety s priemerom od 5 cm do 7 cm. Vzrast hybridov je skôr kompaktný.
• Arendsii hybridy: Sú výsledkom kríženia s odrodou „Noordtiana“, ktorá je veľmi odolná proti zime. Kvitnú na svetlofialovo až ružovo alebo červeno.

Pomenovanie odrôd čiastočne súvisí s miestom ich šľachtenia. V názvoch sú dokonca aj samotní chovatelia. Východofrízsky šľachtiteľ azaliek Carl Fleischmann vyšľachtil množstvo azaliek Arendsii, Aronense, Kiusianum či diamantových azaliek. Sú veľmi kompaktné a kvitnú mimoriadne bohato.

Ďalšie obľúbené odrody

• Azalka Mollis: Vyniká svetložltými voňavými kvetmi a kvitne od apríla do mája. Patrí do skupiny tzv. Mollis hybridov. Opadavé listy tejto azalky sú na jeseň nádherne sfarbené.
• Azalka japonská: Patrí medzi najobľúbenejšie kvitnúce rastliny na svete. Je to listnatý ker s hustou zelenou korunou a lesklými listami. Jej kvety sú zvyčajne malé, ale existujú aj odrody s väčšími kvetmi. Kvitne od apríla do mája. Bohatým kvitnutím a kompaktnejším rastom sú zaujímavé polopadavé a vždyzelené azalky, ku ktorým patria najmä zástupcovia japonských azaliek (Azalea japonica). Je to veľmi pekne a bohato kvitnúca azalka nepravidelného rastu. Kvitne dlho, jednotlivé kvety sú stredne veľké. Listy sú drobné, poloopadavé a lesklé.
• Knap Hill hybridy: Sa vyznačujú dlhým obdobím kvitnutia a odolnosťou. Kvety sú oranžovočervené. Patrí do skupiny opadavých azaliek, tzv. Knap Hill hybridov. Tieto opadavé azalky sú známe aj pod označením ‘knap hill‘ azalky a patria medzi najobľúbenejšie druhy (na obrázku kultivar homebush). Rýchlo rastú a podľa kultivaru dosahujú výšku v dospelosti 1 až 2 m.
• Azalka ´Rosebud´: Pôvabný druh azalky s dvojitými až trojitými ružovými kvetmi. Kvitne v apríli až máji. Rastie veľmi pomaly a kompaktne. Listy má drobnejšie, oválne, mierne lesklé, väčšinou neopadávajú.
• Azalka ´Geisha Purple´: Táto pomaly rastúca azalka upúta už zďaleka nádherne fialovými kvetmi s typickým stredom, kvitne od apríla do mája. Po odkvitnutí ju zdobia mierne plstnaté a tmavozelené listy, ktoré neopadávajú.
• Azalky severnej línie: Tento opadavý typ azaliek bol vyšľachtený v americkej Minesote, aby odolával tamojšiemu chladnému podnebiu. Ide preto o veľmi odolné azalky, dorastajúce do výšky 1 až 1,5 m. Kvitnú na jar kvetmi v rôznych odtieňoch bielej, červenej, ružovej, fialovej a žltej. Ani silné mrazy týmto azalkám nespôsobujú problémy.
• Kórejské azalky (Rhododendron yedoense): Sú pôvodným poloopadavým druhom vyskytujúcim sa vo voľnej prírode kórejského polostrova. Zvyčajne kvitne počas jari, ešte pred vypučaním listov, takže ponúka výrazný kontrast kvetov na holých konároch.
• Azalka indická (Rhododendron indicum): Je pôvodný druh azaliek pochádzajúcich napriek svojmu názvu z Japonska. Azalky indické sú poloopadavé kry dorastajúce v ideálnych podmienkach do 2 m. Ich kvety sú jednoduché a majú farebné odtiene od bielej až po tmavo červenú.
• Azalky satsuki: Boli vyšľachtené v Japonsku a oproti tradičným japonským azalkám kvitnú neskôr - v máji až júni (satsuki znamená v japončine piaty mesiac ázijského lunárneho kalendára). Okrem toho sa vyznačujú pestrofarebnými kvetmi s viacerými farebnými odtieňmi na jednej rastline, pričom existujú tisícky kultivarov satsuki.
• Azalky exbury: Patria k opadavým hybridom, ktoré sa podobajú na veľkokveté azalky knap hill, z ktorých boli vyšľachtené. Sú to kry dorastajúce do 1 až 2 m, vyznačujúce sa výraznými farbami kvetov v odtieňoch červenej, oranžovej a žltej. Azalky exbury kvitnú na prelome apríla a mája.

Rozmnožovanie azaliek

Rozmnožovanie azaliek je možné pomocou odrezkov dlhých 5-8 cm. Odrezky zasaďte do zmesi rašeliny a piesku a udržiavajte ich vo vlhkej a teplej klíme pod fóliou. Najlepšou voľbou je rozmnožovanie japonských azaliek pomocou sadeníc. Ak ich odoberiete od polovice júla, pravdepodobnosť ich zakorenenia je najvyššia. Keď je sucho, odrežte odrezky dlhé 3 cm až 8 cm. Substrát by mal byť kyslý. Môže byť zmesou pozostávajúcou z dvoch tretín čistej bielej rašeliny a z jednej tretiny kremičitého piesku. Záhradníci odporúčajú pestovateľskú stanicu s podlahovým kúrením.

Choroby a škodcovia azaliek

Azalky sú veľmi odolné voči chorobám a škodcom, najmä ak majú vytvorené optimálne podmienky pre rast (priepustná, kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy). Japonské azalky sú zriedkavo napádané chorobami a škodcami. Najčastejšie sa objavujú infekcie spôsobujúce škvrny na listoch a exobazídium azaliek. Občas sa vyskytujú škodcovia, ako napríklad nosánik ryhovaný. Pri príliš vápenatej alebo pevnej pôde môže dôjsť k takzvanej vápennej chloróze. Pri tejto chorobe listy zožltnú.

Medzi najčastejšie choroby azaliek patrí hniloba koreňov spôsobená trvale premočenou pôdou, ktorej pôvodcom je huba fytoftóra, prípadne parazitická huba podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny. Pokiaľ ide o škodcov azaliek v našich klimatických podmienkam k nim patrí malý (1 cm), čierny chrobák nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus), ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korene a kmeň azaliek. Proti Nosánikovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic napadajúcich larvy tohto hmyzu.

Riešenie problémov pri pestovaní azaliek

Ak vám azalka nekvitne, mohlo sa stať, že podmienky, kde ju pestujete, jej nevyhovujú. V takom prípade sa uistite, že jej stanovisko má dostatok slnka. Dôležitá podmienka je dostatok vlahy, ale nie premočenej pôdy. Mrazy v zime mohli zničiť kvetné puky, ktoré sa tvoria už po odkvitnutí.

tags: #azalka #v #zahrade #kvitnuci #nizky #ker

Populárne príspevky:

• Jednoduchý spôsob prezimovania muškátov
• Všetko o príspevku pri narodení dieťaťa
• Sprievodca nákupom overenej Aloe Vera
• Pestovanie úžitkových plodín a ich podpora
• Rozmnožovanie vajgely