Lípia sladká: Prírodné sladidlo s históriou a jednoduchým pestovaním
Blíži sa nová sezóna a s ňou i rozhodovanie, čo by sme mohli pestovať. Každý záhradkár z času na čas rád skúsi zasadiť niečo nové a neobvyklé. Určite oceníte, ak si vysadíte nové rastliny pre potešenie, ktoré susedia navyše nepoznajú.
Čo je aztécky cukor?
Začneme rastlinkou, ktorá je menej známa ako populárna stévia. Jej pestovanie je však podstatne ľahšie a má aj vyššiu sladivosť ako stévia. Lípia sladká (Lippia dulcis) pochádza z trópov a je známa aj pod názvom „aztécky cukor“. V Mexiku je lípia sladká najrozšírenejším prírodným sladidlom. Miestne bylinkárky ho odporúčajú aj pri liečbe dýchacích ciest. Listy a stopky obsahujú hernandulcín, ktorý je tisíc krát sladší ako cukor a asi trikrát sladší ako steviozid zo stévie. Extrémne sladké listy konzumujú Mexičania ako prírodnú sladkosť. Phylu dulcis do svojho jedálnička zaraďovali už Aztékovia a v oblasti Strednej Ameriky a Karibiku je v obľube dodnes. Získala prezývku "aztécky cukor" (vďaka svojmu pôvodu), jej účel ale nesúvisel ani tak so sladením jedla, ale skôr s liečbou kašľa, nachladenia, astmy a kolík. Rastlina Lippia Dulcis je zdrojom hernandulcinu, čo je prvý známý intenzívne sladivý sesquiterpenoid. Prvá zmienka o rastline pochádza z dôb kolonizácie dnešného Mexika. Rastlina začala byť koncom 19. storočia využívaná ako oficiálny liek na kašeľ a bronchitídu. Iné zdroje uvádzajú liečivé účinky i na astmu, nachladenie či koliku. Najsladšie (až extrémne sladké) sú na rastline listy. Vytvára drobné malé kvietky, ktoré sú samoopelivé. Rastlina je 1000 x sladšia než cukor, ale obsahuje tiež veľké množstvo gáfru. Preto nemôže byť na rozdiel od Stévie používaná priamo ako náhrada cukru.
Aj keď je lípia sladká najsladšia verzia rastliny, akú som kedy v ústach mala, aj tak vraj neobsahuje žiadne kalórie. V Južnej a Strednej Amerike ju obyvatelia využívajú nielen pri prírodnom sladení a do drinkov, či čajov, ale aj pri liečbe ochorenia dýchacích ciest. „Človek by mal byť pri nej však možno opatrný, lebo ešte nie je celkom vedecky prebádaná, a tak si stále nie sme úplne 100% istí, ako pôsobí na organizmus. Ale pravdou je, že ju domáci obľubujú dodnes. Od čias, keď ešte ani moreplavci netušili, že sa raz vylodia v Amerike,“ zasmeje sa záhradný expert na exotické rastliny, ktorý si sladkú lípiu dáva pravidelne do čaju.
Aztécky cukor môžeme pestovať celoročne v byte, v lete sa mu bude dariť aj v kvetináči na balkóne alebo na záhrade. Má rád svetlo, priepustnú zeminu a bohatú zálievku. Najsladšie časti rastliny sú jej listy. V kuchyni sú ideálne napríklad na sladenie čaju a ďalších nápojov, prípadne ich môžete skúsiť pridať do múčnikov alebo ovocných šalátov. Aztécky cukor má svojich priaznivcov, ale zďaleka nie všetkým prirástol k srdcu. Niektorí z tých, ktorí jeho listy vyskúšali, tvrdia, že nie je dostatočne sladký, iným prekáža jeho aróma. Pravdu môžu mať aj tí, ktorí tvrdia, že rastlina nebola ešte dostatočne vedecky preskúmaná a nie je teda isté, ako vlastne pôsobí na ľudský organizmus.
Lípia sladká tzv. Zvykne sa nazývať aj aztécky cukor. Lípia sladká môže smelo súperiť so známejšou stéviou. Listy sú najsladšie, sladia sa nimi pokrmy či nápoje, a to v čerstvej i v sušenej forme. Výhodou je však jej ľahké pestovanie. Potrebuje slnko, pozor však na priame žiarenie, ktoré by jej mohlo spáliť listy. Pestuje sa najlepšie v závesnej nádobe, pretože tvorí previsy, ktoré môžu byť až meter dlhé. Substrát sa odporúča hlinito-piesčitý, priepustný, potrpí si na dostatok vlahy, ale neznesie premokrenie.
Pestovanie lípie
Lípia sladká má však aj svoju omnoho väčšiu sestru, ktorá má, ako už názov napovedá, citrónovú arómu. Dá sa povedať, že vonia ako populárne vitamínové cukríky Nimm 2 alebo ako citrusový sirup Sunquick. Môžeme sa stretnúť aj s pomenovaním „Alojzia“ alebo „citrónová verbena“. Ak ju pred mrazmi premiestnime do tepla, môže rásť aj viac rokov. Teplotné minimum, ktoré znesie, je okolo 5 °C. Možno ju zazimovať podobne ako oleandre - počas zimy jej doprajeme len miernu zálievku. Ak nemá svetlo, opadá, čo však nie je prekážka. Výborná je čerstvá i sušená, či už v čaji, alebo aj vo výbornom sirupe. Vo svojej domovine dorastá do výšky 5 metrov, takže ak ju režeme s citom, dorastá pomerne dynamicky. Veľmi dobre sa množí odrezkami a stačí jej aj polotieň.
Pri citrusovej vôni zostaneme. Teraz prichádza na rad bylinka, ktorá je známa, no v tejto verzii takmer vôbec. Nejde o tymian citrónový, ktorý je pomerne známy a chutný, ale o tymian pomarančový. Doma mám rastlinku, ktorú som vypestoval zo semien kúpených v Británii. Čo sa týka nároku na pestovanie, v tomto sa od iných tymianov nelíši. Vzhľad má tiež pomerne typický, len aróma naozaj jemne pripomína pomaranče. Možno z neho uvariť veľmi chutný čaj, ale aj sirup. Pestuje sa vonku na okne, je teda vystavený pomerne tvrdým podmienkam, ktoré znáša veľmi dobre.
Lípia sladká (Stevia rebaudiana), známa tiež ako sladká tráva alebo sladká bylina, je pomerne jednoduchá na pestovanie, pokiaľ sú splnené základné potreby tejto rastliny. Lipia sladká preferuje plné slnko až čiastočný tieň. Rastlina najlepšie rastie v bohatej, dobre priepustnej pôde s neutrálnym až mierne kyslým pH. Lípiu sladkú je najlepšie začať pestovať buď z kupovanej sadenice alebo zo zakorenených rezňov. Udržujte pôdu konzistentne vlhkú, ale nie premokrenú. Lipia sladká je citlivá na premokrenie, čo môže viesť k hnilobe koreňov. Počas vegetačného obdobia hnojte lípiu sladkú raz mesačne vyváženým hnojivom pre izbové rastliny. Na podporu bohatého a kompaktného rastu pravidelne štipkujte vrcholy rastlín.
Pri pestovaní sladkej verzie lípie platia rovnaké pravidlá ako pri citrónovej. Dôležitá je priepustná zemina. Aj táto lípia rýchlo rastie, ale skôr do šírky a tak najviac vynikne v závesnom kvetináči. Aj ju musíte pred mrazmi chrániť. Ak zhodí listy, nemusíte sa báť, korene prezimujú bez problémov, ak rastlinu nebudete v zime zbytočne prelievať,“ vysvetľuje druhú odrodu lípie záhradný expert Petr Pudil.
Lípia je mimoriadne aromatická a dá sa použiť na sladenie nápojov. Lístky pridané do čaju svojou vôňou a chuťou nahradia citrón. Takýto čaj nám pomôže pri zaspávaní, pôsobí upokojujúco, podporuje trávenie a je účinný aj pri problémoch s nadúvaním. V našich podmienkach dorastá do výšky 25 cm a tvorí až metrové previsnuté výhonky. Má menšie sýtozelené špicaté listy usporiadané do trojpočetných praslenov okolo stonky a metliny drobných bielych alebo svetlofialových kvietkov. V lete ju môžeme vyložiť s črepníkom na balkón, terasu či do záhrady. Najvhodnejšia je závesná nádoba, kde vynikne v celej svojej kráse. Zasadíme ju do priepustného, neutrálneho substrátu, umiestnime na slnečné stanovište a pravidelne polievame. Táto trvalka neznáša teploty pod 9 °C, preto ju na jeseň preložíme do bytu, kde pokračuje v raste. Ako izbovú rastlinu ju môžeme pestovať celoročne. Ak lípiu prezimujeme v chladnejšej miestnosti, zhodí väčšinu listov a prezimujú len korene. Nesmieme ju však zabudnúť občas poliať.
Lípiu si vieme veľmi jednoducho rozmnožiť pomocou odrezkov. Vďaka svojmu previsnutému vzrastu je vhodná do závesných kvetináčov.
Využitie lípie
Čo sa týka nároku na pestovanie, v tomto sa od iných tymianov nelíši. Vzhľad má tiež pomerne typický, len aróma naozaj jemne pripomína pomaranče. Možno z neho uvariť veľmi chutný čaj, ale aj sirup.
Bežný koriander sa pestuje pre korenie - suché plody majú veľmi výraznú arómu. V kulinárstve je veľmi rozšírené aj používanie koriandrovej vňate, resp. listov (napr. mexická kuchyňa). Kto ho však skúsi pestovať na vňať, zrejme rýchlo zistí, že obdobie, ktoré je vhodné na zber, je pomerne krátke. Rastlina rýchlo vybieha do kvetu a vňať následne žltne. Tieto nedostatky však veľmi dobre rieši ďalšia bylinka, tzv. „vietnamský koriander“. V skutočnosti nie sú s pravým koriandrom vôbec botanicky príbuzné, dokonca sa ani nepodobajú. Ide totiž o exotický druh stavikrvu - stavikrv voňavý (Persicaria odorata). Arómu má prakticky identickú ako koriander, možno dokonca o trošku krajšiu, lenže na rozdiel od koriandra poskytuje vňať ako trvalka nepretržite počas celej sezóny. Ak ho ochránime pred mrazom, poslúži aj v zime.
Zo sveta ázijskej gastronómie môžete poznať bylinku známejšiu skôr ako bylinnú koreninu shiso. Hovoríme o perile krovitej (Perilla frutescens). Perila má okrem osobitej arómy aj veľmi prospešné účinky pre telo. Medzi najviac cenené patrí schopnosť potláčať tvorbu histamínu, čo ju robí maximálne hodnotnou najmä pre alergikov. Bylinka sa okrem pridávania do jedál dá používať ako čaj - vtedy je jej antihistamínový účinok zrejme najvýraznejší. Prípadne sa dá využiť na výrobu tinktúry. Pestujeme ju ako jednoročnú bylinu, mráz neznesie.
Ďalšia bylinka, ktorá je menej známa, ale určite stojí za zmienku, je tzv. Na rozdiel od klasickej pažítky má ploché listy a výrazne vyšší vzrast. Jej výborná chuť má naozaj arómu cesnaku a je takmer totožná s chuťou medvedieho cesnaku. Keďže sezóna medvedieho cesnaku je každoročne pomerne krátka, môžeme ho v kuchyni nahradiť práve cesnakovou pažítkou. Je zelená až do mrazov a po zbere aj pomerne pekne regeneruje. Kvitne nabielo a poskytuje veľa semien, ktorými sa výborne množí.
Posledná z menej známych byliniek, ktoré si dnes predstavíme, je palina abrotanová „Coca-cola“ (Artemisia abrotanum Coca-cola). Tento kultivar má skutočne arómu známeho kolového nápoja. Palina abrotanová je u nás oddávna známa ako „ palina Božie drievko“, lenže má odlišnú arómu od kolovej paliny. Čo majú však spoločné, sú dobré účinky na trávenie a tiež veľmi jednoduché pestovanie a odolnosť. Aj táto bylinka sa dá jednoducho rozmnožiť pomocou odrezkov. Dorastá do výšky približne jedného metra a veľmi horlivo vytvára nový obrast. Mrazy znáša až do -34 °C, takže v našich podmienkach sa dá pestovať bez ohrozenia. Najjednoduchší spôsob jej využitia je ten, že si ju pridáte do nápojov. Čerstvo odstrihnuté vetvičky uvoľnia arómu už po 10 až 15 minútach. Je to atraktívne „kúzlo“ hlavne pre deti. Rastlina vyzerá v bylinkovom záhone veľmi sviežo a pekne.
Listy lípie sladké môžete zbierať kedykoľvek počas vegetačného obdobia. Pre najlepšiu chuť a sladkosť zbierajte mladé listy. Namiesto umelých sladidiel si vypestujte prírodný nekalorický „cukor“, ktorý je veľmi sladký, ale s pravou sacharózou nemá nič spoločné. Rastliny, ktoré toto sladidlo obsahujú, stéviu sladkú alebo lípiu sladkú, možno jednoducho vypestovať. Ako zaujímavosť a obohatenie jedálnička ju ocenia všetci, i diabetici.
„Dôležité je, aby sme lípiu občas aj pohnojili a postrekovali, pretože ich občas napádajú vošky. Všetko sa však dá zvládnuť. A hlavne, zalievať, zalievať a zalievať. Je to rastlinka z Južnej Ameriky a tá si naozaj vyžaduje dostatok vody,“ hovorí záhradný expert s tým, že najlepšie hnojivá a bio postreky vám odporúčacia odborníci v záhradných centrách.
Rastlinka naozaj výdatne rastie, preto sa ju vôbec nemusíte báť zrezávať až po drevo. „Na jar naozaj úplne na krátko. Neboj sa strihať ani nové výhonky. Bylinku tým len správne zahustíš a posilníš,“ posmeľuje ma odborník.
Listy a stopky obsahujú hernandulcín, ktorý je tisíc krát sladší ako cukor a asi trikrát sladší ako steviozid zo stévie. Extrémne sladké listy konzumujú Mexičania ako prírodnú sladkosť. „Pri pestovaní sladkej verzie lípie platia rovnaké pravidlá ako pri citrónovej. Dôležitá je priepustná zemina. Aj táto lípia rýchlo rastie, ale skôr do šírky a tak najviac vynikne v závesnom kvetináči. Aj ju musíte pred mrazmi chrániť. Ak zhodí listy, nemusíte sa báť, korene prezimujú bez problémov, ak rastlinu nebudete v zime zbytočne prelievať,“ vysvetľuje druhú odrodu lípie záhradný expert Petr Pudil.
Alojzia citrónová sa stane obľúbeným dochucovadlom pravdepodobne pre každého, kto ju vyskúša. Jej listy sú veľmi sladké a navyše majú pomerne silnú citrónovú arómu. Stačí zapariť 200 g listov litrom vriacej vody a získate aromatický nápoj. Dosládzať nemusíte. Alojziu môžete použiť aj do šalátov, nákypov, pudingov alebo ovocných štiav či limonád.
Listy treba zbierať a sušiť pred kvitnutím, čo vám alojzia, pestovaná ako teplomilná izbovka, môže umožniť až 4x ročne. Usušené listy sú ešte aromatickejšie, čo je veľmi vítané. Treba ich sušiť na tmavom mieste, ideálne v jednej vrstve. Uchovávajte ich v sklenenej nádobe taktiež v tme. Ponechajú si svoju vôňu aspoň 3 roky.
Alojzia citrónová má mierne sedatívne účinky. Pomôže vám upokojiť sa a ak máte problémy so stresom alebo zaspávaním, uvítate čaj zo 4 lístkov tejto aromatickej rastliny. Sladká bylina podporuje trávenie a zvyšuje chuť do jedla. Silica z alojzie je schopná ničiť baktérie, čím pôsobí napríklad proti patogénnej flóre ústnej dutiny. Znamená to, že vám dokáže pomôcť s nepríjemným zápachom z úst, pokiaľ ho spôsobujú nežiadúce baktérie.
Lístky pridané do čaju svojou vôňou a chuťou nahradia citrón. Takýto čaj nám pomôže pri zaspávaní, pôsobí upokojujúco, podporuje trávenie a je účinný aj pri problémoch s nadúvaním.
Listy zberáme kedykoľvek, najlepšie však pred kvitnutím, a používame ich čerstvé, usušené alebo mrazené. Pridajú citrónovú chuť ovocným šalátom či rôznym ovocným jedlám, dezertom i nápojom. Dá sa z nich pripraviť aj likér. Listy však používame striedmo, aby neovplyvnili chuť jedla. Pridávajú sa aj do rôznych bylinkových čajov, ktoré výrazne aromatizujú, ako aj do sušenej zmesi potpourri. Po usušení je vôňa ešte intenzívnejšia.
Lípia môže byť alternatívou pre diabetikov a vzhľadom k tomu, že je nekalorická, tiež pre všetkých, ktorí sa snažia obmedziť denný príjem kalórií. Jeho lístočky vzhľadom i vôňou tak trochu pripomínajú mätu a od jari do jesene ho zdobí kvetenstvo drobných bielych kvietkov. Na rozdiel od stévie je jej pestovanie v domácich podmienkach celkom jednoduché, nemá totiž žiadne zvláštne nároky na teplotu okrem toho, že neznáša mrazy.
V kuchyni sú ideálne napríklad na sladenie čaju a ďalších nápojov, prípadne ich môžete skúsiť pridať do múčnikov alebo ovocných šalátov.
Rozmnožovanie
Lípia je rastlina, ktorú si môžete jednoducho vypestovať zo semien alebo odrezkov. Je to rýchlo rastúca rastlina, ktorá sa najlepšie cíti na slnečnom mieste s priepustnou pôdou. Dôležitá je dostatočná zálievka, avšak rastlina neznáša premokrenie.
Lípia sa dá rozmnožovať aj pomocou odrezkov. V lete odstrihnite vrcholové odrezky a zakoreňte ich vo vlhkom substráte.
Pohlavne a nepohlavne. Nepohlavne - rôznymi časťami tela rastliny - koreňom, stonkou, listami, odrezkami, výtrusmi, podzemkami, hľuzami... Ide o rýchle rozmnožovanie, pričom nový jedinec je geneticky zhodný s rodičovskou rastlinou. Nekvitnúce rastliny - machy, paprade, prasličky - výtrusmi, podzemkom. Kvitnúce rastliny - podzemkom - podzemnou stonkou - veternica, konvalinka Odrezky - časťami koreňa, Koreňové odrezky - chren Stonkové - muškát Listové - izbové rastliny senpólia Vrcholovými - okrasné dreviny Delením trsov - okrasné trávy Delením hľúz - begónia Poplazmi - z pazúch listov - jahody Hľuzami - ľuľok zemiakový Cibuľami - tulipán, snežienka... Pohlavné rozmnožovanie - nové jedince vznikajú splynutím dvoch pohlavných buniek.
Ak urobíte toto, akákoľvek vetva veľmi rýchlo zakorení
tags: #aztecky #cukor #rozmnozovanie