Sprievodca sadením a presádzaním rastlín: Od semienka po bohatú úrodu
Sadenie a presádzanie sú kľúčové činnosti v záhradkárstve, ktoré ovplyvňujú zdravie, rast a úrodu rastlín. Či už začínate s pestovaním zeleniny zo semien, alebo sa staráte o izbové rastliny, správne postupy sú nevyhnutné. V tomto článku sa pozrieme na základy sadenia a presádzania, na to, čo je koreňový bal, a poskytneme praktické tipy pre rôzne druhy rastlín.
Čo je koreňový bal a prečo je dôležitý?
Koreňový bal je spletitý systém koreňov rastliny spolu so zeminou, v ktorej rastie. Pri kúpe priesad si všímajte ich celkový stav, zamerajte sa na listy, ich farbu a povrch a nebojte sa skontrolovať koreňový bal. Koreňový bal musí byť pevný a dobre prekorenený, čo signalizuje zdravú a silnú rastlinu schopnú sa dobre ujať na novom stanovišti. Ak je koreňový bal príliš prerastený, znamená to, že rastlina potrebuje presadiť do väčšieho priestoru.
Sadenie a vysádzanie: Kedy a ako?
Sadenie je premiestnenie rastliny na nové stanovište. Rastlina získa väčší priestor, viac vzduchu, svetla a substrát bohatší na živiny. Rastlina si musí zvyknúť na nové podmienky, niekedy sa môže presádzaním narušiť koreňový bal. Preto kvetinu vopred zalejeme, aby mala v pletivách zásobu vody a lepšie udržala kvetinový bal. Po presadení ju spočiatku tienime, rosíme a opatrne zalievame.
Vysádzanie je sadenie predpestovaných kvetín na trvalé stanovište. Kvetiny vysádzame pomocou vysadzovacieho kolíka alebo vysadzovacej lopatky. Opatrne ich vyberieme z pôdy, aby sa nenarušil koreňový bal a vysadíme na určené miesto. Podobne ich vyberáme z kvetináčov. Výhodou rašelinových, mriežkových a papierových kvetináčov je, že rastliny môžeme vysádzať spolu s nimi.
Správne načasovanie výsadby
Nech by vás príjemné počasie akokoľvek zvádzalo na skoršiu výsadbu, zdržte sa a počkajte minimálne do 15. mája. Stále totiž hrozia neskoré jarné mrazy, ako to už býva v posledných rokoch. V máji je čas na vysádzanie mladých rastlín na hriadky, ako aj na vysievanie voľných hriadok semenami rastlín, ktoré tu bez presádzania vydržia do zberu.
Pôda by pri výsadbe mala byť dostatočne prehriata. Tento fakt síce stále platí, ale keďže zima bola mierna, výrazne studená nie je.
Plánovanie zeleninovej záhrady pre začiatočníkov: 5 zlatých pravidiel 🏆
Príprava pôdy a záhonov
Pri plánovaní zeleninových hriadok v záhrade je dôležité zohľadniť nielen priestor a potreby jednotlivých plodín, ale aj ich vzájomné vzťahy. Správne kombinovanie plodín môže zlepšiť rast a zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a pomôcť prirodzene bojovať proti škodcom a chorobám.
Spoločenská výsadba je technika, pri ktorej sa rôzne druhy rastlín vysádzajú vedľa seba tak, aby sa navzájom podporovali. Pri výbere vhodných kombinácií plodín je potrebné brať do úvahy ich rastové nároky, ako aj ich schopnosť poskytnúť ochranu pred škodcami a chorobami. Príkladom dobrej kombinácie je výsadba paradajok a bazalky, ktoré sa navzájom podporujú v raste a ochrane pred škodcami. Pestovanie rastlín v striedavých radách znamená vysádzanie rôznych druhov rastlín v striedavých radách alebo skupinách na hriadke.
Rotačné pestovanie je praktika, pri ktorej sa plodiny pravidelne striedajú na rôznych hriadkach záhrady v priebehu niekoľkých rokov. Tým sa znižuje možnosť vzniku chorôb a škodcov, ktoré sa môžu rozvinúť v dôsledku dlhodobého pestovania rovnakých plodín na jednom mieste. Rotačné pestovanie tiež pomáha udržiavať a zlepšovať pôdnu štruktúru a živiny.
Pri rotačnom pestovaní je dôležité rozdeliť plodiny do skupín podľa ich potrieb a vzájomných vzťahov. Plánovanie zeleninových hriadok v záhrade by malo zohľadňovať vzájomné vzťahy medzi pestovanými plodinami. Zohľadnite slnečné podmienky a mikroklímu. Rôzne plodiny majú rôzne nároky na slnečné podmienky a teplotu. Pri plánovaní hriadok zohľadnite, kde sú slnečné a tieňové oblasti vašej záhrady, a vysádzajte rastliny tak, aby dostali potrebné množstvo svetla a tepla.
Vertikálne záhradníctvo
Pri obmedzenom priestore alebo pre zlepšenie vzhľadu záhrady využite vertikálne záhradníctvo. Rastliny, ktoré sa dajú pestovať vertikálne, sú napríklad fazuľa, hrach, uhorky alebo paradajky. Vertikálne záhradníctvo znižuje priestorové nároky, zlepšuje cirkuláciu vzduchu a uľahčuje údržbu a zber plodín.
Špecifiká výsadby rôznych druhov zeleniny
Rajčiaky
Bohatú úrodu rajčiakov dopestujete, ak vysadíte zdravé priesady. Tie majú mať silnú stonku, dlhú najviac 30 cm, sýtozelené listy a založené prvé súkvetia, ktoré už môžu aj kvitnúť. Koreňový bal musí byť pevný a dobre prekorenený. K rajčiakom s neukončeným rastom stonky do pôdy zatlčte oporné kolíky vysoké aspoň 1,5 m, ktoré musia byť dostatočne pevné, aby uniesli tiaž rastliny s plodmi. Pri výsadbe tohto typu rajčiakov dodržte väčší spon, inak sa pomedzi ne čoskoro nedostanete. Riadky nechajte od seba vzdialené 70 cm a v riadku dodržte odstup 60 cm medzi jednotlivými rastlinami. Takto medzi rajčiakmi bude dostatočne prúdiť vzduch a čiastočne ich to ochráni pred hubovými chorobami.
Nadzemnú časť rastlín hneď po vysadení vyviažte k opore. Ak treba, vylomte prvé zálistky. Hĺbku výsadby pri rajčiakoch môžete zvoliť hlbšiu, ako je v nádobe. Je to preto, že rajčiaky majú jedinečnú schopnosť zakoreniť sa po celej dĺžke stonky. Túto vlastnosť využijete pri vytiahnutých priesadách, ktoré mali málo svetla alebo boli vysiate príliš skoro. Vykopete hlbšiu výsadbovú jamku, naplníte ju vodou a po vsiaknutí do nej mierne šikmo vložíte priesadu. Prihrňte a dobre zalejte.
Paprika
Na pestovanie v záhrade sú vhodné odrody určené na poľné pestovanie. Kvalitná priesada papriky má mať silný koreňový systém a založené kvetné puky, jeden môže už aj kvitnúť. Paprike sa najlepšie darí v priepustnej pôde s dostatkom vápnika, draslíka a fosforu. Pri hnojení si dajte pozor na hnojivá s obsahom chlóru, na ktorý je táto plodina citlivá.
Paprika na rozdiel od rajčiakov nedorastá do extrémnej výšky, takže nie každá rastlina si vyžaduje oporu. Tú doprajte odrodám s veľkými a ťažkými plodmi. Odrody s menšími plodmi vysádzajte po dve priesady do jednej výsadbovej jamy. Navzájom sa podoprú. Spon pestovania si môžete zvoliť 40 x 30 až 50 x 40 cm podľa veľkosti hriadky. Ani pri výsadbe paprík nezabudnite na výdatnú zálievku, ktorá podporí zakorenenie.
Pór
Ako každá cibuľová zelenina nemá rád pôdu čerstvo vyhnojenú maštaľným hnojom, no dostatok živín potrebuje. Preto ak ho pestujete ako hlavnú plodinu, vysádzajte ho v druhej polovici mesiaca. Keďže pór dorastá do väčších rozmerov, vzdialenosť medzi riadkami by mala byť asi 30 cm. Rastliny v riadku vysádzajte aspoň 12 cm od seba. Pór sa ľahšie ujme, ak priesade skrátite listy asi o tretinu a rovnako tak aj korene. Aby ste docielili požadovane dlhú vybielenú časť, priesady póru saďte dostatočne hlboko. Nepodceňte mínerku pórovú. Napriek tomu, že ochrana proti tomuto škodcovi bude aktuálna až koncom júla, treba na ňu myslieť už pri príprave hriadky a sadení priesad. Porast póru sa zakrýva bielou netkanou textíliou tak, aby za okraj hriadky presahovala aspoň 20 cm.
Zeler
Zeler vysadený v druhej polovici mája nevybieha do kvetu. Prospieva v pôde na jeseň vyhnojenej vyzretým kompostom. V pôde bohatej na živiny sa vytvoria bohaté listy a zdravá buľva. Vysádzať ho môžete ako následnú plodinu po zbere skorého špenátu, reďkovky a šalátu do sponu 40 x 40 cm.
Zeler je mimoriadne náročný na živiny, príliš veľa dusíka však spôsobuje vatovitú dužinu, jeho nedostatok drevnatenie buliev. Rozdeľte preto potrebnú dávku živín na 3 dávky. Prvú najväčšiu aplikujte pred výsadbou a ostatné dve počas vegetácie. Dobre vyvinuté a pekné buľvy zeleru docielite tak, že po vysadení bude spodný okraj stopiek listov vytŕčať nad povrchom pôdy. Zároveň nezabúdajte, že zeler je náročný na vodu, ktorej dostatok je nevyhnutný od mája do septembra. Pôda v okolí rastlín musí byť neustále mierne vlhká. Zalievajte ku koreňom, nie na listy. Osvedčila sa závlaha do brázdičky medzi riadkami. Časté okopávanie pomáha koreňom dýchať. Ak si myslíte, že vylamovaním listov podporíte rast buľvy, mýlite sa. Týmto zásahom zmenšujete asimilačnú plochu listov a znižujete tvorbu látok nevyhnutných na jej vývin.
Kaleráb
Kaleráb má rád vlhko a menej teplé počasie. V lete sa pestujú letné a jesenné kaleráby, ktoré netreba pestovať z priesad, ale stačí ich priamo vysiať na hriadku. Priesady kalerábu určené na jarné pestovanie sa vysádzajú otužené na konci marca, najneskôr začiatkom apríla, aby stihli uvoľniť miesto pre papriku. Pri výsadbe kalerábu dbajte na dostatočnú závlahu priesad, aby sa čo najskôr vzchopili. Spon pri týchto odrodách je menší (25 x 25 cm) ako pri neskorých, ktoré sa sadia v máji až júni do sponu 40 x 40 cm. Priesady vysádzajte tak, aby srdiečko ostalo nad povrchom pôdy. Pri pestovaní kalerábu myslite na jeho vysoké nároky na živiny a pestujte ho v pôde bohatej na živiny. Z organickej hmoty okrem hnoja uvíta napríklad vyzretý kompost.
Cibuľa
Cibuľu možno vypestovať buď zo zakúpených semien, alebo z predpestovaných malých cibuliek zvaných cibuľa sadzačka. V oboch prípadoch si musíme najskôr pripraviť záhon. Ten by mal byť úplne bez buriny, kyprý, vlhký a vyhnojený kompostom. Riadky by od seba mali mať vzdialenosť asi 20 centimetrov, jednotlivé sadzačky či semená približne 8 centimetrov. Semená vysievame iba 2-3 centimetre pod povrch a opatrne zalievame, sú totiž drobné. Semená do záhona vysievame v prvej polovici marca až začiatkom apríla. Záleží na počasí, platí, že by sa semienka nemali ukladať do zamrznutej pôdy.
Jesenná výsadba cibule má svoje výhody ako je väčšia ochrana pred chorobami, ale aj skorší zber. Ideálnym termínom je október. Pred výsadbou najskôr zvoľte tú správnu odrodu vhodnú na jesenné uloženie do pôdy, jarné cibule by nemuseli zimu v zemi prežiť. Následne postupujeme podľa inštrukcií uvedených vyššie - teda sadíme do riadkov vzdialených od seba 20-30 centimetrov, v rozostupoch 8 až 10 centimetrov. Hĺbka bude o niečo väčšia ako na jar, približne 7 centimetrov.
Pri jarnej výsadbe ukladáme do zeme sadzačku od marca do apríla. Pôda už musí byť rozmrznutá, aby bolo možné vyhĺbiť dostatočne hlboké riadky a cibuľky prekryť kyprou zeminou. Stanovište - záhon na pestovanie cibule musí byť dostatočne presvetlený, zároveň sa ale vyhnite celodennému priamemu slnku. Najintenzívnejšie zalievame cibuľu po výsadbe a pri raste prvých listov. Potom je potrebné závlahu regulovať, aby sme predchádzali napadnutiu plesňami.
Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Tá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, je cibuľa pripravená na zber. Najskôr zberáme cibuľu vysadenú už na jeseň. Termín zberu je obvykle máj až jún. Ako poslednú zo záhonov zbierame cibuľu z priamej jarnej výsadby. Tú zberáme od konca júla až do septembra. Čím neskôr bude zelenina zo záhona zozbieraná, tým vhodnejšia bude na uskladnenie. Pozor však na premrznutie.
Reďkovka
Reďkev siata letná (Raphanus sativus), známa skôr ako reďkovka, je koreňová zelenina z čeľade kapustovitých. Buľvy majú nízku kalorickú hodnotu, a preto je táto zelenina ideálna pri diéte. Reďkovky možno pestovať celoročne, pretože rýchlo rastú a dozrievajú. Je však dôležité vybrať správne odrody, ktoré sú vhodné aj na jesennú výsadbu. Pôda by mala byť kyprá, výživná a humózna. Ideálny je záhradnícky substrát obohatený o kompost či iné organické hnojivo.
Ako pestovať reďkovky v kvetináči? Je to rovnaké ako v záhone. Kvetináč by mal byť aspoň 20 centimetrov hlboký a meter dlhý. Naplníme ho kvalitným substrátom. Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie, prípadne kultivary vhodné na celoročné pestovanie. V zemine v kvetináči urobíme riadok (ak je nádoba širšia, môžeme aj dva), do ktorého vysievame semená do hĺbky asi 1 centimetra, s rozostupom 4-5 centimetrov. Rozostup však nie je potrebné úplne dodržiavať, mladé rastliny bude aj tak nutné vyjednotiť. Následne semená zahrnieme zeminou a zalejeme. Substrát udržujeme stále mierne vlhký, nie premokrený.
Semená možno vysievať aj do skleníka či pareniska. Pokiaľ zvolíte veľmi skorú odrodu určenú na rýchlenie a váš skleník je dostatočne vyhriaty, môžete zeleninu zberať už za dva až tri týždne. Všeobecne sa úrody pri pestovaní v skleníku, fóliovníku či parenisku dočkáte vždy skôr. Aj počas zimy myslite na to, že reďkovky potrebujú dostatok svetla. Kvetináč by mal byť vždy umiestnený na okennom parapete orientovanom na juh. Pre rýchlejšie klíčenie aj rast je dobré miestnosť vykurovať.
Doba výsevu reďkoviek závisí od odrody i podmienok pestovania. Veľmi skoré odrody vhodné na rýchlenie môžete vysádzať pokojne hneď vo februári. Do voľnej pôdy v záhonoch vysievame semená od apríla. Medzi jednotlivými riadkami nechávajte medzeru 10 centimetrov. Hĺbka na uloženie semien je 1-1,5 centimetra. Reďkovky opäť zberáme podľa typu zvolenej odrody. Veľmi skoré druhy môžeme mať na tanieri už za 2-3 týždne, špeciálne ich pestujeme v teplom skleníku. Všeobecne sa však úrody dočkáte počas 30 dní, u veľmi neskorých odrôd aj neskôr. Nie je ale žiaduce nechávať rastliny príliš dlho v záhone. Tie, ktoré začnú nakvitať, majú potom zbytočne horké až pálivé buľvy, prípadne prerastajú a drevnatejú.
Cesnak
Pestovanie cesnaku v záhrade je činnosť, ktorú vykonáva väčšina záhradníkov. Cesnaku sa darí v kyprej a hlbokej pôde. Teda ak ho plánujete vysádzať do vyvýšených záhonov dbajte na to, aby výška pôdy bola dostatočná a s kvalitným substrátom. Cesnak sa sadí podľa podmienok koncom októbra až v novembri až do trvalého zamrznutia pôdy. Ak ho vysadíte skôr a je teplo, zvykne ešte do zimy vyklíčiť. Na jar ho odokryte mierne prekyprite.
Cesnak sa vo všeobecnosti zberá od leta, koniec júna, do polovice augusta. Počas kvitnutia cesnaku neodlamujte všetky kvetné stonky. Paličiak sa zberá obyčajne vtedy, keď je už niekoľko listov mierne žltých, ale nie úplne suchých. Kvetná stonka je najskôr vzpriamená, potom počas dozrievania sa krúti a neskôr, ak je cesnak zrelý sa opäť mierne vyrovná. Nepaličiaky, ich zrelosť a správny čas na zber spozorujete, ak viac ako polovica výsadby je poľahnutá na pôde. A to zlomením krčka a listy ležia na povrchu.
Zozbieraný cesnak nenechávajte dlho na hriadkach a nevystavujte ho dažďu ani priamemu slnku. Hlavičky očistite od pôdy a vrchných šupiek a zviažte po 10-20 ks. Biele korene rovnako odstrihnite. Pokiaľ si trúfate, môžete uviť vence alebo vrkoče na zavesenie a získate aj peknú vidiecku dekoráciu. Takéto zväzky dajte sušiť na dobre tienisté miesto, s dostatočným prúdením vzduchu. Nie na priame slnko, ani do úplného tieňa. Pokiaľ už máte cesnakové hlavičky presušené a očistené, je potrebné zabezpečiť kvalitné skladovanie, aby Vám vydržali čo najdlhšie. Cesnak patrí medzi základné prísady do rôznych pokrmov, preto by v kuchyni určite nemal chýbať. Jeho pestovanie nie je náročné.
Medvedí cesnak
Medvedí cesnak (Allium ursinum) je často spomínaný ako domáci liek, vhodná bylinka a korenina do jedál a pre zdravý životný štýl. Potrebuje špecifické, ale nízke nároky na prostredie. Najideálnejšie pestovanie je pod korunami riedkych stromov, v kroví. Tak docielite imitované podmienky lesa, v ktorom sa často vyskytuje v hojnom množstve a vytvára doslova zelené lúky. Listy medvedieho cesnaku sa na konzum a spracovanie zbierajú skoro na jar a najvhodnejšie sú vtedy, keď cesnak ešte nekvitne. Potom rýchlo schnú a cibule prežívajú opäť v pôde až do nasledujúcej jari.
Pokiaľ si chcete jeho chuť a vynikajúce vlastnosti užiť aj na balkóne a terase, pestujte ho v kvetináči. Je to naozaj jednoduché. Len treba počítať s tým, že listy časom zatiahnú a kvetináč zostane prázdny. Na jar však v plnej krásne vyrastú nové a chutné listy. Kvetináč by mal byť dostatočne hlboký, keramický alebo z pálenej hliny. Substrát zvoľte univerzálny, s prímesou piesku na dno položte štrk alebo kamienky, ako drenáž. Snažte sa vyplniť celý kvetináč hľuzkami, aby pôsobil bohato.
Ak máte medvedí cesnak vysadený vonku v záhrade, hľuzy sú mrazuvzdorné a nie je ich potrebné vyberať z pôdy. Ak cesnak pestujete v nádobách, zatiahnuté hľuzy ponechajte na svojom mieste a mierne prikryte lístím alebo konárikmi ihličnanov alebo celé premiestnite do pivnice. Snažte sa počas sezóny spracovať čo najviac listov pre zimné obdobie a uskladniť práve cenné listy. Jednoduchým spôsobom mrazením a natlačením do nádobiek. Alebo hneď mixovaný vo forme zdravého pesta.
Presádzanie rastlín: Prečo a ako?
Pravidelné presádzanie je dôležitou súčasťou starostlivosti o rastliny. Či už máte izbové rastliny v črepníkoch alebo rastlinu v kvetináči na balkóne: Rastliny je potrebné presadiť vtedy, keď korene úplne prenikli do substrátu. Ak ste rastlinu presadili do čerstvej zeminy bohatej na živiny, podporí sa jej rast a môže sa naďalej krásne rozvíjať. Ak rastlina zostane v príliš malom kvetináči alebo v pôde, ktorá už neobsahuje potrebné živiny, môže začať zle rásť, vädnúť alebo trpieť na nedostatok vody a výživy.
Kedy presádzať rastliny?
Presádzanie rastlín je dôležitá súčasť ich starostlivosti. Každá izbová či záhradná rastlina raz dospeje do bodu, keď jej pôvodný kvetináč alebo stanovište prestane vyhovovať. Správne načasovanie presádzania môže mať zásadný vplyv na zdravie a rast rastliny. Naopak, presadenie v nesprávnom čase môže rastlinu oslabiť alebo dokonca poškodiť.
- Jar (marec až máj): Najlepší čas na presádzanie izbových aj vonkajších rastlín. V tomto období sa rastliny prebúdzajú zo zimného pokoja a začínajú intenzívne rásť.
- Leto: Možno presádzať rastliny, ale len v prípade, že je to nevyhnutné.
- Jeseň (september a október): Vhodná na presádzanie trvaliek, drevín a niektorých vonkajších rastlín.
- Zima: Rastliny sú v pokoji a ich rast je minimálny. Presádzanie v tomto období môže spôsobiť stres a oslabenie rastliny.
Presádzanie rastlín do väčšieho kvetináča sa odporúča raz za jeden až tri roky v závislosti od rastu. Vo všeobecnosti možno rastliny presádzať počas celého roka, ale začiatok rastovej fázy od februára do apríla je obzvlášť vhodný. Najneskôr vtedy, keď je pôda úplne zakorenená, by ste mali pre rastliny nájsť nový kvetináč. Kvetináč by mal byť o 2-3 cm väčší ako ten súčasný. V prípade starších rastlín, ktoré sa nepresádzajú každý rok, by mal byť priemer o 5 až 6 cm väčší ako priemer starého kvetináča.
Čo potrebujeme na presádzanie?
Na presádzanie balkónových, terasových alebo izbových rastlín nepotrebujete veľa. Dôležité sú:
- Väčšia nádoba na rastliny, napríklad črepník alebo kvetináč
- Drenážny materiál, napríklad hlinené črepy alebo keramzit
- Čerstvý substrát na kvety bohatý na živiny
- Voda alebo dažďová voda a krhla na polievanie s ružicou
Postup presádzania krok za krokom
Prvým krokom a výhodou je, že po dôkladnom odstránení starej zeminy si môžete dobre popozerať korene svojich rastlín. Opatrne a dôkladne odstráňte starú zeminu z kvetináča. Jemné potrasenie rastlinou často pomáha uvoľniť substrát. Alternatívne alebo ako podporu môžete rastlinám pred opätovným zasadením dopriať vodný kúpeľ. Ten pomáha uvoľniť usadenú zem a zaliať spleť koreňov. Dávajte však pozor na preferencie rastliny.
- Príprava nového kvetináča: Dno kvetináča pokryte štrkom, hlinenými úlomkami, hydrogranulátom alebo podobným materiálom, ktorý zabráni prenikaniu pôdy. Tento podklad zároveň zlepší prevzdušňovanie - zabráni zamokreniu a následnej hnilobe koreňov. Okrem vhodnej zeminy si naplánujte aj drenážnu vrstvu. Tá ochráni vaše rastliny pred podmáčaním a pomáha uchovávať prebytočnú vlhkosť a v prípade potreby ju dokáže uvoľňovať späť do substrátu. Na tento účel sú vhodné hlinené črepy alebo špeciálne granuláty.
- Odstránenie starej pôdy a úprava koreňov: Vyberte rastlinu zo starého kvetináča. Ak je koreňový bal veľmi prerastený, trochu ho uvoľnite. Skráťte silné, príliš dlhé korene, aby ste stimulovali ďalší rast rastliny. Zaschnuté a zhnité korene je potrebné úplne odstrániť. Odstráňte starú pôdu, ale nepoškodzujte korene.
- Umiestnenie rastliny do nového kvetináča: Nový kvetináč naplňte trochou substrátu - buď univerzálnym substrátom, alebo špeciálnym substrátom prispôsobeným potrebám rastliny. Pred zasadením si tiež vyberte, aký substrát dostane vaša rastlina v novom kvetináči a aký veľký bude nový kvetináč. Okrem univerzálneho substrátu je pre mnohé rastliny k dispozícii špeciálna zemina, ktorá obsahuje všetko, čo príslušný druh rastliny potrebuje. Nový kvetináč by nemal byť ani príliš malý, ani príliš veľký. Potom umiestnite rastlinu do kvetináča a zarovnajte ju. Ďalším substrátom naplňte kvetináč do výšky 2 cm pod okraj. Pred presadením skontrolujte, či sa na rastline nenachádzajú škodcovia, ako sú mšice alebo svilušky.
- Zalievanie rastliny: Po tom, čo ste novú zeminu okolo rastliny dobre utlačili, pridajte ešte trochu substrátu. Je dôležité, aby medzi zeminou a okrajom kvetináča zostalo 1-2 cm. Tento okraj uľahčí zalievanie a zabráni pretečeniu. Rastlinu umiestnite na vodotesný podnos alebo do vodotesnej vložky do kvetináča. Nakoniec rastlinu dobre zalejte vlažným a jemným prúdom vody. Rastlinu zalievajte zospodu pomocou misky alebo obalu na kvetináč.
Plánovanie zeleninovej záhrady pre začiatočníkov: 5 zlatých pravidiel 🏆
Tip pre príliš vlhkú pôdu
Ak je pôda príliš vlhká, nasypte na povrch piesok a materiál opäť pohrabte. Kvetinový substrát pred použitím mierne prevzdušnite, aby ste sa zbavili hrudiek a zhutnených častí. Uistite sa, že kvetináč má správnu veľkosť! Ak je kvetináč príliš veľký, rastliny sú zaneprázdnené tvorbou koreňov a nevkladajú svoju energiu do tvorby listov alebo kvetov. Pod kvetináče používajte glazované podnosy alebo glazované kryty na kvetináče, aby neprepúšťali vlhkosť.
tags: #bal #na #sadenie #a #znovu #presadzanie