Balkónové pestovanie zeleniny: Kompletný návod a tipy pre bohatú úrodu

Pestovanie zeleniny na balkóne už dávno nie je len výsadou nadšencov záhradkárstva. V mestskom prostredí ponúka príležitosť na zdravšiu stravu, oddych a ekologickejší životný štýl. Vlastnoručne vypestovaná zelenina chutí inak - nielen preto, že je čerstvá, ale aj preto, že za ňou stojí úsilie a radosť. Máme pre vás dobrú správu - vypestovať si vlastnú úrodu môžete aj na svojom balkóne!

Prečo pestovať zeleninu na balkóne?

Balkónová záhradka šetrí životné prostredie, znižuje uhlíkovú stopu a prispieva k biodiverzite v mestách.
Navyše, čerstvá zelenina bez pesticídov chutí neporovnateľne lepšie.
Pestovanie v nádobách je ideálne pre tých, ktorí nemajú veľký záhradný priestor, ale chcú si vychutnať čerstvé ovocie, zeleninu alebo bylinky.
Balkóny, terasy a strechy ponúkajú výborné možnosti na vytvorenie malej záhradky.
Úspora miesta: Vyberte rastliny, ktoré rastú vertikálne.
Pestovaním na balkóne prispievate k zdravšiemu životnému prostrediu a znižujete závislosť od priemyselne vyrábaných potravín.

Rozdiely medzi pestovaním na balkóne a v záhrade

Rozdiely vyplývajú najmä zo samotného stanovišťa. Na balkóne je to doslova extrémne prostredie. Byty sa v lete prehrievajú, betón v meste počas dňa akumuluje teplo a v noci ho vypúšťa späť. Pri pestovaní zeleniny na balkóne alebo v kvetináčoch potrebujeme väčšie nádoby ako pri kvetoch. Kým kvety dobre prosperujú aj v menších kvetináčoch, zelenina vyžaduje viac výživy kvôli veľkým plodom, ktoré prináša.

Plánovanie balkónovej záhradky

Orientácia balkóna - kľúč k úspechu

Nie každý balkón je rovnaký - rozhodujúcim faktorom pri pestovaní zeleniny je množstvo slnečného svetla, ktoré naň počas dňa dopadá. Práve orientácia balkóna na svetové strany určuje, aké rastliny sa na ňom budú cítiť dobre a ktoré budú skôr živoriť. Vďaka správnemu výberu podľa svetovej strany môžete dosiahnuť bohatú úrodu aj na malom priestore, bez sklamania a plytvania.

Sever a tieň: Ideálne pre šaláty, bylinky (mäta, medovka, pažítka, petržlenová vňať, ligurček), fazuľu, hrach a kapustu, ktoré nepotrebujú toľko svetla a zle znášajú teplo. Samozrejme, aj tieto plodiny potrebujú počas dňa aspoň trochu slnka.
Juh a slnko: Slnečné polohy sú ideálne na pestovanie zeleniny, ako sú paradajky, paprika, cuketa, uhorky, tekvica, jahody, kanadské čučoriedky a mrkva. Na slnku sa darí aj stredomorským bylinkám (rozmarín, majoránka, kôpor, oregano) a jedlým kvetom.
Východ a západ: Východné a západné stanovištia majú podobné podmienky. Všimnite si, ako dlho a ako intenzívne svieti slnko na váš balkón počas dňa, a podľa toho vyberte rastliny pre južné alebo severné stanovištia.

Mapa sveta s vyznačením svetových strán a vhodných rastlín

Výber nádob a substrátu

Nádoby musia byť dostatočne veľké a hlboké. Od veľkosti nádoby sa potom odvíja aj samotný počet vysadzovaných rastlín. Do hrantu s dĺžkou asi 60 cm postačí na výsadbu 4 - 5 ks rastlín. Samotnému výberu však podlieha aj príprava nádob a výber vhodného substrátu.

Typy kvetináčov:

Plastové kvetináče:
- Výhody: Sú ľahké, niekedy s kolieskami, a ľahšie sa prenášajú. Dostupné v rôznych farbách, veľkostiach a dizajnoch. Často sa dajú zavesiť na zábradlie, stenu alebo strop. Sú tiež samozavlažovacie.
- Nevýhody: V zime ľahko zamrznú. Vplyvom slnka a mrazov plast veľmi krehne a po 2-3 rokoch sa začne rozpadať.
Keramické kvetináče (terakota):
- Výhody: Často sú odolné voči mrazu. Majú tradičný vzhľad, aj kusy s glazúrou bývajú vkusné. Sajú vodu a substrát pomalšie vysychá.
- Nevýhody: Sú pomerne ťažké a ťažšie sa prenášajú. Zvyknú byť drahšie ako plastové kvetináče. Pri veľkých kvetináčoch s vlhkým substrátom môže byť problém s nosnosťou, najmä na starších balkónoch.
Betónové kvetináče: Neodporúčajú sa na balkón, pretože betón je veľmi ťažký materiál a je schopný nasiaknuť vodu, čo môže spôsobiť, že rastlinám bude odoberať vodu.
Ďalšie možnosti: Jutové vrecia, drevené debničky, plátenné vaky, zrecyklované nádoby (napr. tetrapakové škatule od mlieka).

Farba kvetináčov:

Tmavošedé a sivé nádoby sú obľúbené, ale musíme si uvedomiť, že na slnečných miestach sa môžu prehrievať, čím sa zároveň prehrieva aj substrát a korene. Preto je lepšie voliť svetlé farby alebo klasickú terakotu. Ak chceme zachovať dizajn, môžeme slnečnú stranu zatieniť drevenou doskou alebo kartónom.

Substrát:

Substrát musí byť priepustný, výživný, v spodnej časti najlepšie s drenážou. V každom prípade dbajte na odtokové diery v spodnej časti nádoby. Je to veľmi dôležité. Ak používate kvetináče bez odtokového otvoru, odporúča sa vložiť 5 cm vrstvu keramzitu, aby sa voda mohla zadržiavať.

Používajte ľahký a vzdušný substrát, ideálne zmiešaný s kompostom. Investujte do substrátu určeného pre rastliny, ktoré chcete pestovať. Zelenina v kvetináčoch ocení pôdu s veľkým množstvom kompostu. Stredomorské bylinky, ako je rozmarín, tymián alebo harmanček, majú rady ľahkú, dobre priepustnú pôdu s vyšším podielom piesku.

Substráty obohatené rašelinou sa na balkóny neodporúčajú, pretože rýchlo vysychajú a ťažba rašeliny je nepriaznivá pre životné prostredie. V moderných substrátoch ju výrobcovia nahrádzajú kokosovým vláknom.

Rôzne druhy kvetináčov a vreciek na pestovanie

Samozavlažovacie nádoby:

Samozavlažovacie nádoby istý čas zabezpečia rastlinám dostatok vlahy. Ak používame populárne samozavlažovacie kvetináče, nemusíme dávať drenážnu vrstvu, pretože rezervoár vody je už vytvorený. Nedopĺňajte priebežne vodu, aby ste udržali hladinu vody. Väčšina rastlín, najmä byliniek, uprednostňuje, keď pôda mierne preschne.

Čas na výsadbu a predpestovanie

Čas na výsadbu je ideálne zrealizovať koncom marca až v apríli. Správny čas výsadby sa líši podľa konkrétneho druhu rastliny. Bylinky aj zeleninu si môžete predpestovať v byte - s výsevom začnite od polovice februára do polovice marca. Môžete sa však rozhodnúť aj pre jednoduchšiu možnosť a na jar si kúpiť už predpestované mladé rastliny.

Schéma časového plánu výsevu a výsadby zeleniny

Pri pestovaní zo semien si dajte pozor, aby ste ich nedali veľa do jedného sadbovača. Polievajte ich len orosovačom. Hneď ako vaša priesada začne príliš hustnúť, je potrebné rastlinky rozsadiť. Opatrne ich vyberte aj s korienkami a vložte do kvetináča. Do kompletného presádzania zo sadbovača sa neponáhľajte. Ak ste semienka zasadili napríklad teraz - v marci, ideálny čas na presadenie bude v máji.

Užitočným pomocníkom pri pestovaní sú aj balkónové skleníky a mini skleníky, ktoré ich chránia pred výkyvmi jarného počasia. Výhodou je aj fakt, že takto sadeničky nezaberajú priestor vo vašom interiéri.

Najlepšie rastliny na pestovanie na balkóne

Pestovanie v nádobách umožňuje maximálne využiť aj malé priestory. Nie všetky rastliny sú vhodné na pestovanie v nádobách, preto je dôležité vybrať také, ktoré majú kompaktný rast a menšie korene. Tu je prehľad najbežnejších plodín, ktoré sa dajú hravo vypestovať aj v nádobách:

1. Paradajky

Paradajky sú skutočnou hviezdou pre každú balkónovú záhradku. Vyberte si nízke odrody kríčkových cherry paradajok, trpasličie, určené priamo na balkón, prípadne iné odrody nižšieho vzrastu (napr. Venus, Vilma, Bajaja, Aztek). Špeciálne balkónové odrody majú vysokú výnosnosť aj napriek nízkemu vzrastu.

Kedy sadiť: Sadenice presádzame vonku, až keď pominú riziká nočných mrazov (druhá polovica mája po „ľadových mužoch“), keď nočné teploty neklesnú pod 10 stupňov.
Stanovisko: Potrebujú slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Odporúčame umiestniť tak, aby na ne nepršalo.
Substrát: V záhradkárstve kúpite substrát vhodný na pestovanie paradajok, ktorý má optimálne zloženie, dobre zadržiava vodu a obsahuje dostatočnú dávku potrebných živín. Rastliny vysádzajte hlboko - nechajte ich len 10 cm nad zemou - stonka rýchlo vytvorí ďalšie korene v pôde.
Polievanie: Polievanie je potrebné, až keď je pôda zvrchu presušená. V extrémne teplých dňoch vyžaduje paradajka zálievku aj 2x denne. Pôda by nikdy nemala vyschnúť.
Hnojenie: Potrebujú hnojenie počas celej doby rastu, kvitnutia a plodenia, približne každé 2 až 3 týždne.
Opora: Keď paradajky začnú rásť, podväzujte ich k opore (špirálové kovové tyče), aby sa nepolámali.
Tip: Paradajky milujú bazalku nielen na tanieri. Bazalka pomáha paradajkám odolávať škodcom a tiež zvýrazňuje ich chuť.

2. Jahody

Jahoda je pre mnohých z nás chuťou detstva. Siahnuť po tých klasických odrodách babičkinej záhrady asi nemá zmysel, pretože síce zarodia hojne, ale len počas pár jarných týždňov. Dobrou správou je, že existujú odrody, ktoré vám budú rodiť postupne, od jari do jesene (napr. Mara des Bois, Maranell, Temptation). Krása jahôd kvitnúcich od bielej až po tmavoružovú spraví váš balkón nie len užitočným, ale aj estetickým miestom.

Kedy sadiť: Sadenice saďte do sadeníc alebo vonkajších kvetináčov a v priebehu apríla umiestnite na balkón.
Stanovisko: Väčšina druhov jahôd potrebuje dostatok slnečného svetla, preto by ste mali nájsť priestor na balkóne, ktorý je najviac exponovaný k slnku. Konvičku s jahodami umiestnite na najslnečnejšie možné miesto.
Substrát: Pôda pre jahody by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny. Potrebujú mierne kyslý, hlinitopiesčitý substrát. V záhradkárskych potrebách kúpite aj špeciálny substrát určený na pestovanie jahôd. Dôležité: srdiečko (vnútorná časť rastliny, z ktorej vyrastajú nové listy) by malo byť vždy nad povrchom, nezasypávajte ho zeminou, inak vám jahoda uhynie.
Polievanie: Polievajte pravidelne, každý druhý deň, počas horúcich dní aj každý deň. Majú radi vlhkú pôdu, nie však premočenú. Pôda nesmie nikdy vyschnúť.
Hnojenie: Ak chcete poriadnu úrodu, musíte hnojiť počas celej doby pestovania.

3. Bylinky

Bylinky ponúkajú obrovské spektrum možností. Výber vôní a chutí sa počíta v desiatkach. Bylinky sú veľmi vhodnými kandidátkami na balkón, pretože sú pestovateľky nenáročné a ako pomocníci pri varení sa uplatnia v každej kuchyni. Sú klasika, nenáročné a pritom nevyhnutné v našej kuchyni. Väčšine byliniek vyhovuje viac polotieň ako prudké slnko. Čerstvé bylinky z obchodov sú skutočne drahé v pomere ku gramáži, ktorú dostanete. Omnoho viac sa vám oplatí si ich vypestovať u seba na balkóne.

Tienistý balkón: Ligurček, pažítka a petržlenová vňať.
Slnečný balkón: Rozmarín, majoránka, kôpor a oregano.
Bazalka: Zmestí sa medzi trpaslíčie paradajky a navzájom si z pohľadu alelopatie budú pomáhať. Navyše bazalkové semená zoženiete v zaujímavých mixoch rôznych príchutí a farieb (zelená a fialová). Pri bazalke je dôležité pravidelne zaštipovať vrcholky, aby sme zabránili jej kvitnutiu a ukončeniu rastu. Takto bazalka vydrží až do mrazov.
Mäta a medovka: Okrem „tradičných“ základných odrôd majú aj mnoho mladších „súrodencov“, ktorí nás vedia prekvapiť tým, že spájajú ich vlastnú vôňu a chuť napríklad s arómou citrónu, čokolády, grepu či dokonca žuvačky. Mäta by mala byť umiestnená samostatne, je veľmi rozrastená a nedáva veľa priestoru ostatným rastlinám v jej okolí.
Levanduľa a materina dúška: Tiež sa hodia na sirup aj na sušenie.
Substrát: V záhradkárstve si kúpte substrát, ktorý je vhodný na pestovanie byliniek. Pri zalievaní to nepreháňajte. Na nadmernej vlhkosti v kvetináčoch pohorí väčšina začínajúcich pestovateľov. Myslite na to, že bylinky rastú v uzavretom kvetináči, voda nemá kam odtekať.

Rôzne druhy byliniek v kvetináčoch na balkóne

4. Paprika a chilli papričky

Paprika je takou tradičnou „kamarátkou“ paradajky. Z pohľadu pestovateľa by som povedala, že vyžadujú takmer identické podmienky pre pestovanie a starostlivosť. O čosi menší výber však máme v možnostiach špeciálnych odrôd určených pre balkóny, avšak papriky nedorastajú do veľkých rozmerov, takže na pestovanie v kvetináčoch je vhodná väčšina odrôd papriky aj chilli papričiek. Najviac odporúčam odrodu Hamík, ktorá rodí drobné oranžové plody, ktoré sú už na oko sympatické. Sú sladké a takmer bez semien, obľubujú ich aj deti. Medzi nové balkónové odrody patria aj červená Rela a žltá Yala. Pokiaľ obľubujete pikantné, v nádobách sa darí aj chilli papričkám či baraním rohom.

Kedy sadiť: Priesady paprík vysádzajte v druhej polovici mája, keď sú noci teplejšie a bez mrazov.
Stanovisko: Potrebujú veľa slnka, sú to teplomilné rastliny pochádzajúce z Južnej Ameriky.
Nádoba: Chilli papričky potrebujú veľa priestoru pre rast, preto vyberte dostatočne veľký kvetináč s priemerom aspoň 20 cm. Pre papriky budete potrebovať dostatočne veľkú nádobu - aspoň 15 až 20 litrov.
Substrát: Pre chilli papričky vyberte pôdu s vysokým obsahom živín a dobre priepustnú. Kvalitná pôda, ktorá je priepustná, humózna a má neutrálne pH.
Hnojenie: Rastliny sú náročné na živiny, budete ich musieť prihnojovať každé 2 týždne. Pravidelne zalievajte, dvakrát mesačne hnojte.
Opora: Nezabudnite na oporu (napríklad drevenú tyč).

5. Hrach

Hrach je výborná voľba na pestovanie na balkóne. Patrí medzi strukoviny a tie sa v tradičnom záhradkárstve radia medzi plodiny tretej trate. To znamená, že sú nenáročné na pôdne živiny. Naopak, v spolupráci s pôdnymi baktériami viažu do pôdy atmosférický dusík a preto sú vhodnou predplodinou pre plodovú zeleninu. Na balkóne skoro zjari je oproti letu oveľa menej možností, čo pestovať. Preto je dobrou správou, že aj hrach, plodinu, ktorá dobre odoláva slabším mrazom, vieme vypestovať v nádobách. Vybrať si môžete z obyčajných, cukrových a dreňových odrôd. Cukrové aj dreňové odrody sa konzumujú celé, vrátane struku.

Kedy sadiť: Semená hrachu vysejte priamo do pôdy v priebehu apríla alebo mája. Semená sadíme do hĺbky 5 cm v rozostupoch 10 cm.
Nádoba: Bude sa mu dariť, ak ho zasadíte do hlbokej nádoby (aspoň 30 cm) s drenážnymi otvormi. Stačí nám 25 cm hlboký kvetináč a opora.
Substrát: Hrach zasaďte do zásaditej dobre priepustnej vlhkejšej pôdy.
Stanovisko: Umiestnite ho na slnečné miesto, avšak nie na priame svetlo (severná strana balkóna).
Polievanie: Hrach má rád dostatok vlahy, preto udržujeme pôdu stále vlhkú. Rastlinu zalievajte primerane. Nepotrebuje príliš veľa vody, ale zároveň však pôda nesmie vyschnúť.
Opora: Len čo bude mať rastlina dva až tri pravé listy, pripevnite ich k pevnej opore, napríklad k oblúkom GILDO alebo tyči HOMS.
Zber: Hrášok je vhodný na konzumáciu po 50 až 70 dňoch od výsadby. Tip: vysejte hrášok postupne v intervaloch asi 14 dní, potom ho môžete žať priebežne až do jesene.

6. Reďkovky

Reďkovka je zeleninový posol jari. Má krátku vegetačnú dobu, ale keďže neznesie vyššie denné teploty, poslúži ako jarná predplodina. To je výhoda, pretože zjari mnoho kvetináčov na balkóne ešte len zíva prázdnotou a spoza okna sa na nich usmievajú teplomilné priesady. Reďkovka je pre mňa zeleninový posol jari. Reďkovky patria medzi najlepšie balkónové plodiny. Dozrievajú asi 40 dní od vysiatia, sejú sa plytko, priamo do zeme. Vyskúšala som pre pestrosť okrem klasických ružových aj fialové, biele a žlté, ale najviac ma oslovila podlhovastá dvojfarebná odroda French Breakfast. Mala najkratšiu vegetačnú dobu, asi 25 dní.

Kedy sadiť: Vysievajú sa priamo do hrantíkov alebo kvetináčov už v marci. Reďkovky sadíme do dvoch riadkov s odstupom 5 cm.
Nádoba: Na pestovanie reďkoviek je ideálna nádoba s hĺbkou aspoň 15 cm. Z jedného 30 cm hrantíka viete nazbierať pomerne veľa plodov.
Substrát: Veľmi dobre rastú v priepustnej, humóznej a mierne vlhkej pôde.
Stanovisko: Preferujú slnečné lúče pred tieňom. Ideálne miesto pre pestovanie reďkoviek je na južnej alebo juhozápadnej strane balkóna.
Polievanie: Reďkovky potrebujú pravidelné zalievanie, pretože vysychajú rýchlejšie ako iné rastliny.
Zber: Reďkovky sú hotové na zber asi po 4 až 6 týždňoch od výsevu. Ich vňať môžeme využiť napríklad do pesta.

7. Cukety, tekvice a uhorky

Tekvice, cukety a uhorky majú podobné pestovateľské nároky. Všetky tri typy rastlín sa dajú ľahko vypestovať zo semien, ktoré rýchlo vyklíčia. Ide o teplomilné rastliny, ktoré môžu ísť vonku, až keď nehrozí spálenie nočným mrazom.

Cukety: Na balkón sú vhodné predovšetkým cukety. Cuketa vytvára mohutný koreňový systém, preto potrebuje hlbokú nádobu, napríklad vedro. Pokiaľ dostatočne hnojíte a zalievate, výnosnosť rastlín je vysoká, preto úplne postačí aj jedna či dve sadenice a máte záruku sebestačnosti na celé leto a jeseň.
Tekvice: Tekvice sú na rozdiel od cukiet ťahavé, preto potrebujú vytvoriť oporu, či pomocnú „dráhu“ zo špagátu. Pozor však na kombináciu rastlín: ani na záhrade nie je možné pestovať cukety a tekvice v blízkosti, pretože pri opeľovaní sa rastliny skrížia a môžete byť nemilo prekvapení zberom „cuketotekvíc“.
Uhorky: Sú rovnako ako paradajky a papriky milovníčky slnka. Vďaka vysokému obsahu vody dobre osviežia v horúcich dňoch v limonáde alebo spestria chuť raňajkového chlebíka. Na priamy konzum vyberáme z odrôd ľudovo zvaných šalátoviek, ktoré nemajú pichľavú kožu a majú menej jadierok. Zaujímavosťou v rodine uhoriek je kalabasa indická. Potrebujú dostatok vlahy a pravidelné hnojenie. Pri výbere správneho miesta na posadenie musíme brať do úvahy fakt, že uhorka je popínavá rastlina, teda bude vyžadovať oporu, napríklad mriežku. Ak nestihnete balkónové uhorky, kľudne môžete vysadiť popínavé, ktoré môžete priviazať na treláž.
Kedy sadiť: Vysádzajú sa v druhej polovici mája po „ľadových mužoch“, baklažány radšej až od júna.
Nádoba: Cukety (alebo tekvice) vysaďte do veľkej nádoby - aspoň 40 - 50 litrov. Kým šalátom postačia menšie nádoby, šalátové uhorky vyžadujú veľké kvetináče alebo menšie, no dostatočne vysoké hrantíky.
Substrát: Pôdu zmiešajte s kompostom a pridajte napríklad trochu granulovaného kuracieho hnoja.
Opora: Aby sa výhonky pod ťarchou plodov nezlomili, je potrebné ich podoprieť. Ako oporu pre uhorky sú vhodné pevné kovové alebo drevené mriežky, ktoré možno zasunúť hlboko do substrátu.
Hnojenie: Keď sa objavia kvety, prihnojte ich hnojivom na kvety a ovocie.
Polievanie: Nezabudnite dobre zalievať, pretože tekvice spotrebujú veľa vody.

8. Listová zelenina (šaláty, špenát, rukola)

Zelené lístky ako základ šalátu, do smoothie či na ozdobu taniera s hlavným jedlom? Tak to vás určite poteší, že listová zelenina patrí medzi najuniverzálnejšie balkónové rastliny. Sú takmer bezúdržbové. Stačí sadiť a pravidelne polievať. Na chvíľku sa zastavím pri slove sadiť: keďže po odtrhnutí listu z koreňa ďalší list nenarastie, je nutné pomedzi už rastúce lístky pravidelne dosievať nové semená, napríklad v týždenných intervaloch. So sejbou môžete začať už v skorej jari a pokračovať až do neskorej jesene. Výber je skutočne veľký. Môžete sa rozhodnúť pre jednodruhový šalát, ale väčšiu rozmanitosť nájdete v praktických baleniach mixov: zmes zelených a fialových, hladkých aj kučeravých druhov. Obľúbený je tiež jemný šalát valeriánka poľná, ľudovo polníček.

Kedy sadiť: So sejbou môžete začať už v skorej jari (v marci môžete vysádzať skorú zeleninu) a pokračovať až do neskorej jesene. Balkónové šaláty môžete začať pestovať už v apríli - najmä ak na kvetináč či pestovateľský hrantík umiestnite špeciálny kryt, ktorý vytvorí pre šalát malé parenisko. Listový šalát alebo rukola sa sadia priamo do kvetináčov či hrantíkov.
Stanovisko: Na jar ich umiestnime na slnečné miesto, v lete je lepšie presunúť ich do menej slnečnej časti, do tieňa alebo ich zložíme dole. Na severnom balkóne sa im bude dariť výborne.
Polievanie: Šaláty rastú rýchlo a nevyžadujú veľa starostlivosti. Potrebujú pravidelnú zálievku a dostatok svetla.
Špenát: Zjari môžete siať špenát. Keďže pri vyšších denných teplotách vybieha do kvetu, po jeho pozbieraní využijete nádoby pre iné teplomilné zeleniny či bylinky. Mladý chrumkavý, napríklad aj detský špenát. Rastie takmer všade, nebojte sa teda pridať pár semienok do každej nádoby. Môžete ho zbierať stále. Iba v najhorúcejších týždňoch má tendenciu vybiehať do kvetu a horknúť. Vtedy ho nezbierajte, resp. nejedzte. Ak vám zakvitne, usušte stonky a uložte si semienka. Keď horúčavy pominú, môžete si ich opäť vysadiť.
Rukola: Korenistá rukola je tiež vhodná na výsev od jari až do jesene.

9. Fazuľa

Fazuľa je teplomilná, je ďalšou výbornou voľbou. Môžete vysievať ťahavú, pokiaľ jej poskytnete priestor na špagáte, alebo kríčkovú fazuľu, ktorú môžete vysievať opakovane. Fazuľa rastie veľmi rýchlo, plodila opakovane a neustále jej dorastali nové výhonky, asi 2,5 - 3 metre. Pomáhala som jej obtáčať sa a všade mi viseli fazule. Skvelé pre severné a tienisté balkóny.

Opora: Fazuľky - tým stačí poskytnúť priestor, kadiaľ sa môžu ťahať, napríklad sieť s väčšími okami opretá o stenu alebo bambusové palice spojené do tvaru vigvamu. Vysadila som ju do nádoby pri stene a namiesto tyčiek použila špagáty na bielizeň.

10. Mladá cibuľka

Mladá cibuľka si vyžaduje máličko - akurát vhodnú nádobu, ktorá by nemala byť plytká. Môžete použiť napríklad poriadne vyumývané tetrapakové škatule od mlieka. Na dno drenážnu vrstvu štrku, na ňu položte povedzme papierový kávový filter a ten zasypte zeminou. Jemne utlačte a polejte. Až do vlhkej zeme zatlačte sadeničky v asi trojcentimetrových vzdialenostiach.

Vytvorenie balkónovej záhrady (pre úplných začiatočníkov)

Všeobecné tipy pre pestovanie zeleniny na balkóne

Zavlažovanie

Zalievanie si vyžaduje istú dávku intuície. Občasné zvlhčenie vrchnej vrstvy pôdy nestačí. Hrantík či kvetináč zalejte takým množstvom vody, aké je substrát schopný vstrebať. Praktickým riešením sú balkónové hrantíky a kvetináče so zabudovanou nádržkou na vodu. Vďaka samozavlažovaciemu systému budú mať rastliny dostatok vlahy aj vtedy, keď práve nebudete doma. Ak nemáme samozavlažovací kvetináč, večerná zálievka je ideálna, ale je dôležité vyhnúť sa studenej vode. Radšej si naberme vodu ráno alebo počas dňa a dajme do tieňa na balkón, aby dosiahla izbovú teplotu. Večerná zálievka je dobrá preto, že rastlina si oddýchne od tepla, má čas nasať vodu a dobre sa hydratovať. Avšak v prípade extrémnych horúčav, hlavne ak máme menší kvetináč, je dobré zalievať aj ráno. Ak vidím, že rastlina začína vädnúť a pôda presychá aj ráno alebo dopoludnia, nečakám až do večera. Dva týždne sú asi veľa na to, nechať rastliny bez dozoru.

Na ochranu koreňov stačí pritieniť len kvetináč. Ak máme kvetináč pri zábradlí, môžeme medzi kvetináč a zábradlie dať čokoľvek, čo bude slúžiť ako tieniaca vrstva. Inšpirovala som tiež metódou samozavlažovacích nádob olla a vymyslela si malý trik, ktorý spomaľuje odtekanie vody v kvetináči. Používam menší keramický kvetináč, ktorého dno zalepím črepom, a vložím do pôdy vo väčšom kvetináči. A aby sa voda príliš neodparovala a nepadal dovnútra hmyz, zakrývam ho podmiskou. Takto mám vo väčšej nádobe tri malé kvetináčiky, ktoré pri zálievke vždy naplním a ony pomalšie prepúšťajú vodu do pôdy. Tento systém zabezpečí, že koreňový systém má stále ideálnu vlhkosť.

Systém samozavlažovania rastlín počas dovolenky

Hnojenie

Rastliny na balkóne majú dostupný veľmi malý objem zeminy a živín. Problémom sú najmä bežné substráty, ktoré sú známe tým, že pomerne rýchlo sa z nich vyčerpajú živiny. Preto im doprajte dostatok hnojiva. Počas prvých teplých jarných dní možno balkónovky cez deň otužovať, na noc ich však treba zobrať dovnútra - nezabudnite pravidelne prihnojovať! Ja odporúčam používať prírodné hnojivá. Dnes sú dostupné rôzne kvapalné hnojivá vrátane špeciálnych na bylinky. Ak chceme pestovať plodovú zeleninu, je dôležité dbať na správny pomer živín, takže je dobré pridať hnojivo špeciálne na tieto rastliny. Rastliny hnojte tekutými hnojivami raz za 1-2 týždne počas vegetačného obdobia.

Ochrana pred škodcami

Dokonca aj na ôsmom poschodí sa objavili vošky a pomerne často mám drobné roztočce, ktoré nie sú viditeľné voľným okom, ale na listoch zostávajú biele bodky. Našťastie, dnes existujú rôzne biopostreky, väčšinou na báze olejov, ktoré vytvoria vrstvu na listoch a sťažuje hmyzu prístup k rastline. Na zelené mušky môžete vyskúšať osvedčené deratizačné prostriedky alebo použiť mydlovú vodu v spreji a kávovú usadeninu.

Niektoré rastliny môžeme pestovať aj na zlepšenie zdravia pôdy. Ak si na balkón berieme pôdu zo záhrady, môže obsahovať škodlivé háďatká. V takom prípade sú ideálnou voľbou aksamietnice, tradičné letničky a nechtík.

Vertikálne pestovanie

Na balkóne zvyčajne potrebujete ušetriť miesto, preto je ideálne vertikálne pestovanie. Zaobstarajte si vertikálne stojany alebo stenové panely, na ktoré môžete pridať kvetináče a sadenice. Závesné kvetináče sa vyrábajú v rôznych veľkostiach a z rôznych materiálov. Môžete ich umiestniť do rôznych výšok od stropu alebo na stenu. Vytvorte si vertikálnu záhradu z paliet. Využite aj múriky a parapety na pestovanie.

Starostlivosť o prezimované rastliny

Pokiaľ máte uskladnené a zazimované svoje balkónové rastliny, v tomto období by ste ich mali skontrolovať, zostrihať asi o 1/3 (najmä muškáty) a začať so zálievkou, prípadne otužovaním koncom marca a za vhodných vonkajších podmienok. Ak ste ich prezimovali v nádobách, v ktorých boli aj minulý rok pestované, určite im vymeňte substrát.

Nosnosť balkóna

Vždy zvážte nosnosť. Ak chcete ozeleniť strechu alebo balkón, určite sa oplatí investovať do posudku statika. Dokonca aj špeciálne ľahké strešné podklady majú objemovú hmotnosť okolo 600 kg/m³ suchej hmoty. Keď k tomu pripočítate hmotnosť kvetináčov, kanví, záhradného nábytku a ľudí, hneď vidíte, koľko by mal váš balkón uniesť.

tags: #balkonove #pestovanie #zeleniny