Chov a rozmnožovanie bielych myší
Hoci sú tieto malé zvieratká pre veľa ľudí skôr škodcami, či potrava pre hady, aj ony majú svoje nezanedbateľné miesto vo svete chovateľstva. Preto sme si pre vás pripravili článok o všetkom, čo sa týka chovu tak nenáročného maznáčika, akým myš domáca naozaj je. Ako sú myšky malé, tak sú nenáročné - vskutku toho ku šťastiu príliš nepotrebujú. Aj preto sa skvele hodí pre začiatočníkov.
Označenie domáci maznáčik tu skutočne platí! Hoci vás myš po príchode domov asi neprivíta, rozhodne sa dá skvele skrotiť, ak ju máte od mala. Žiadne pompézne voliéry, alebo vyhrievanie terária. Myši nemajú príliš vysoké nároky na bývanie a ich príbytok vám doma nezaberie veľa miesta.
Myš domová (Mus musculus) je jedným z najznámejších a najrozšírenejších hlodavcov, s ktorým sa ľudia bežne stretávajú v obydliach. Pôvodne pochádza z Ázie a vďaka transportu sa rozšírila po celom svete, čím sa stala inváznym živočíchom. Tento malý cicavec, vážiaci 10-30 g a merajúci 7-10 cm, sa vyznačuje veľkými očami, ušami, dlhými prednými zubami a dlhým chvostom. Jeho prispôsobivosť a schopnosť rýchlo sa množiť z neho robia významného škodcu.
Myš domová je všežravec, jej strava zahŕňa rastliny, obilniny, semená, hmyz, ale aj potraviny nájdené v ľudských obydliach. Dokáže ohlodať aj plasty, papier či textílie. V prírode žije v štrbinách skál alebo si hrabe nory, no v blízkosti človeka vyhľadáva úkryty v drevených hromadách, skladoch, na povale či v pivniciach, kde má ľahký prístup k potrave.
Myši sú všežravce. Ich potrava zahŕňa rastliny, obilniny, semená, korene, listy, hmyz, zdochnuté zvieratá, zeleninu a ovocie. V blízkosti človeka konzumujú takmer všetky potraviny, ktoré nájdu v domácnostiach či potravinových skladoch. Okrem organických materiálov dokážu ohlodať aj plasty, tašky, knihy, noviny, mydlo, sviečky či textílie. Ak nájdu väčšie množstvo potravy, ukladajú si ju do svojich úkrytov alebo nôr, čím si vytvárajú zásoby na zimu. V popularizácii sú známe ako milovníci syra, hoci to nie je ich primárna potrava.
Myši sú považované za jedných z najväčších škodcov žijúcich v blízkosti človeka. Svojimi výkalmi znečisťujú prostredie a znehodnocujú potraviny. Okrem toho môžu spôsobiť značné škody na fasádach, v izolácii budov, v kábloch a rozhryzením rôznych predmetov. Ich výkaly, ktoré možno prirovnať k zrnám čiernej ryže, silno zapáchajú močovinou, tzv. "myšinou". Prítomnosť rôznych veľkostí myšieho trusu signalizuje prítomnosť viacerých jedincov. Jedna myš dokáže vyprodukovať 50 až 70 zrniek trusu počas noci.
Rozmnožovanie a životný cyklus
Ako je známe, myši sa rozmnožujú jedna radosť! Ak máte v pláne chov, hrá vám to skutočne do kariet. V rozmnožovaní naopak žiadne zložitosti hľadať nemusíte, pretože v tom sú myši skutoční preborníci.
V podmienkach dostatku potravy sa myš domová rozmnožuje po celý rok. Samica môže mať potomstvo 5 až 10-krát do roka. Mláďatá sa rodia holé, slepé, hluché, bez pigmentácie a s hmotnosťou okolo 1 gramu. Približne po 15 dňoch sa im začína rásť prvá jemná srsť. Pohlavnú dospelosť dosahujú už vo veku 2 až 3 mesiacov, pričom prvé mláďatá môžu mať už za 4 až 5 týždňov po narodení. Brezivosť trvá 19 až 21 dní, pričom vo vrhu býva zvyčajne 5 až 6 mláďat, no môže ich byť aj 10 až 14. Mláďatá sú v prvých dňoch života plne závislé od matky, ktorá ich dojčí. Na 10. deň sú už osrstené, na 14. deň začínajú vidieť a v 25. dni sa už samostatne živia. V prírode sa dožívajú maximálne 1 až 2 rokov, hoci v ideálnych podmienkach to môže byť aj dlhšie. Vďaka rýchlej reprodukcii sa môžu veľmi rýchlo premnožiť. V nekontrolovaných podmienkach s dostatkom priestoru a potravy môžu z jediného páru vzniknúť tisíce jedincov schopných ďalšieho rozmnožovania. V prírode ich premnoženiu bránia predátori, choroby, nedostatok potravy a konkurencia. V prípade premnoženia môžu myši bojovať a dokonca sa prejavovať kanibalisticky, najmä voči mláďatám.
Jedným z najvýraznejších aspektov života myši domovej je jej mimoriadna schopnosť rozmnožovania. Pohlavnú dospelosť dosahuje už za 4 až 5 týždňov po narodení. Táto rýchlosť znamená, že kým prvorodení potomkovia dosiahnu dospelosť, ich matka už môže priviesť na svet druhý vrh. V ideálnych podmienkach, s dostatkom potravy a priestoru, sa myši môžu pariť a plodiť potomkov počas celého roka. Jedno tehotenstvo trvá 21 až 23 dní a výsledkom je päť až desať mláďat.
Vďaka tejto vysokej reprodukčnej miere sa populácia myší dokáže extrémne rýchlo premnožiť. Za jediný rok môže z jediného páru vzniknúť až 1 250 jedincov schopných ďalšieho rozmnožovania. Hoci sa myši v prírode dožívajú maximálne jedného roka, každá samica za svoj život splodí vyše šesťdesiat mláďat. Táto stratégia "kvantity pred kvalitou" zabezpečuje prežitie druhu aj napriek vysokej úmrtnosti spôsobenej predátormi, chorobami, nedostatkom potravy a konkurenciou.
Párenie u myší je rýchly proces, ktorý môže trvať len niekoľko sekúnd a opakuje sa viackrát. Ak samička neostane gravidná, je v ruji každé tri až šesť dní. Po pôrode mláďat býva samička opäť v ruji do 24 hodín, čo umožňuje ďalší vrh približne o tri týždne neskôr. Počas gravidity je dôležité poskytnúť samičke dostatok materiálu na stavbu hniezda, čo podporuje jej starostlivosť o potomstvo.
Mláďatá sa rodia holé, slepé, hluché a bez pigmentácie, s hmotnosťou okolo jedného gramu. Po 12 až 14 dňoch otvárajú oči a začínajú sa pohybovať mimo hniezda. Matka ich intenzívne olizuje, čo stimuluje ich trávenie. Je dôležité počas pôrodu a prvých dní života mláďat zachovať v ich blízkosti kľud, pretože čerstvá matka môže reagovať citlivo aj na mierny dotyk.
Pohlavne dospelí sú už po mesiaci života, tak pozor na včasné oddelenie mladých samčekov od matky! Ani s graviditou a následným dojčením si myši príliš na čas nedávajú - gravidita samíc trvá 21 až 23 dní a následne svoje mláďatá tri, až štyri týždne dojčí. V jednom vrhu môže byť cez desať „nahých“ myšiatok, ktoré veľmi rýchlo rastú.
Napriek tomu, že pôrod je pre samičku náročný, najmä v mladom veku, rozmnožovanie je ich hlavnou stratégiou pre prežitie druhu. Prednosť dávajú kvantite pred kvalitou, produkujú veľké množstvo mláďat, aby zabezpečili, že aspoň niektoré prežijú a splodia ďalších potomkov.
V rámci tejto čeľade sú zaradené do podčeľade pravých myší (Murinae), kam patria aj krysy a potkany. Najznámejším a najrozšírenejším druhom je práve myš domová (Mus musculus). Tento druh je považovaný za invázny, s pôvodným rozšírením v Ázii. Vďaka ľudskej činnosti, najmä preprave na lodiach, sa ako "čierny pasažier" rozšíril po celom svete. V tomto článku sa zameriame predovšetkým na myš domovú, ktorá sa často vyskytuje v našej blízkosti.
Myš domová je malý hlodavec s dĺžkou tela 7-10 cm a hmotnosťou 10-30 g. Medzi jej typické znaky patria veľké čierne oči, výrazné uši, dlhé predné zuby a dlhý, hladký chvost, ktorý môže dorásť až do dĺžky 9 cm. Zaujímavosťou je, že čím viac na východ myš žije, tým kratší má chvost.
Myš patrí ku tvorom, ktoré zoženiete naozaj ľahko - laboratórna myška totiž patrí ku stálemu osadenstvu väčšiny zverimexov. Je však na zváženie, či si brať myšku práve odtiaľ, ak ju chcete ako maznáčika - v predajniach so zvieratami sa totiž väčšinou príliš nerieši, či majú príbuzné myšky spolu, a či medzi nimi dochádza k príbuzenskému kríženiu (najväčší odberatelia laboratórnych myší sú totiž ľudia , ktorí ich potrebujú ako kŕmenie pre svoje miláčikov). Druhou možnosťou je teda vyhľadať si chovateľa, ktorý vo svojom chove dbá na to, aby nedochádzalo k páreniu medzi príbuznými a nezdravými jedincami. Títo chovatelia majú navyše často na výber z veľkého množstva farebných variantov a malé myšky zvyknuté na kontakt s človekom.
Chovné zariadenie a vybavenie
Vytvoriť myšiakom vhodné ubytovanie nie je žiadny veľký oriešok - chovať ich môžete v klietke, v sklenenom akváriu, či v teráriu. Hoci je klietka praktickejšia pre upevňovanie rôznych hračiek a preliezačiek, je potrebné vybrať takú, ktorá myšku bezpečne udrží vnútri. To by mali zabezpečiť dostatočne husté mreže, medzi ktorými by nemala byť medzera širšia, než 6mm. Pri chove v sklenených nádobách dávajte pozor na dostatočné odvetrávanie, aby vo vnútri nevznikali plesne. V tomto ohľade sú praktickejšie akvária, ktoré je vhodné prikryť poklopom napríklad z pletiva.
Klietka s rozmermi 30 x 60 cm a s výškou aspoň 45 cm by mala byť dosť veľká na ubytovanie až dvadsiatich dospelých myší. Ale čím majú myši viac priestoru, tým sa lepšie správajú. Nechajte pracovať váš mozog a zhotovte domček vo vnútri klietky. Podľa architektonických plánov si zhotovte svoj vlastný a potom postavte vašej myši jej vlastný dom. Prečo nepostaviť hrad s tromi poschodiami, kde sa budú myši rady naháňať?
Myšky môžeme chovať v klietke či teráriu. Ak ste sa rozhodli zaobstarať si jedného samčeka, bude mu vyhovovať ubytovanie v klietke alebo boxe s minimálnymi rozmermi 50 cm × 25 cm × 30 cm. Skupina samičiek bude potrebovať viac priestoru. Pri klietke si však dajte pozor na to, aby nemala príliš veľké rozostupy medzi mriežkami. Maximálna vzdialenosť drôtov od seba je 6 mm, inak by myšky mohli utiecť. Ideálna je klietka s vysokým dnom.
Vaši myší spoločníci ocenia, ak im do klietky pridáte domčeky a úkryty, do ktorých sa môžu schovať počas denného odpočinku, a tiež rôzne preliezačky, ktorým sa budú venovať najmä v noci. Do domčekov je vhodné pridať výstelku, napríklad drevitú vlnu. Nezabudnite do klietky dať vhodnú podstielku - myšiam vyhovujú bezprašné hobliny, či kombinácie rôznych druhov podstielok (pre lepšiu senzorickú stimuláciu). Pozor na tvrdé podstielky, ktoré môžu otlačiť labky.
V neposlednom rade nesmie chýbať miska na krmivo a napájačka s čerstvou vodou, ktorú je potrebné meniť každý deň.
Myši milujú bežiace kolesá a preliezačky!
Klietka musí byť umiestnená na dobre osvetlenom mieste, ale tak, aby na ňu nedopadali priame slnečné lúče.
Klietka s rozmermi 30 x 60 cm a s výškou aspoň 45 cm by mala byť dosť veľká na ubytovanie až dvadsiatich dospelých myší.
Pri chove myší treba počítať s tým, že ide o nočné živočíchy, a teda cez deň väčšinou spia. Ak máte ľahké spanie, rozhodne neodporúčame umiestniť klietku do tej istej miestnosti, v ktorej spíte. Myši sú totiž v noci veľmi aktívne a môžu robiť hluk. Ideálne je v byte nájsť tiché a pokojné miesto bez prievanu. Nevhodné je aj umiestnenie pri kúrení.
Myši sú veľmi čistotné a neznášajú žiť v špinavej klietke. Matky s mláďatami vo väčšine prípadov zle znášajú zápach výlučkov. Boja sa, že tieto pachy pritiahnu predátorov. Niektoré matky tiež požierajú aj vlastné mláďatá, ak je klietka špinavá. Je to teda na vás, pričom si nemôžete dovoliť byť nedbalí.
Odstránime aj vlhkú podstielku (pomočené kúty) pretože myšky zapáchajú viac ako iný hlodavci. A raz za týden upraceme celú klietku. Kletku vyumývame teplou octovou vodou.
Vybavenie klietky by malo mat: mapájačku, domček, papierové trubky, vetvičky, kora podla svojej fantázii.
Výživa
Ďalšou dôležitou kapitolou v chove myší je samozrejme kŕmenie a napájanie - tým začneme. Spôsobov, ako zabezpečiť myškám prísun vody je hneď niekoľko: môžete použiť rôzne druhy napájačiek, alebo misku. Misky sú však trochu nepraktické, pretože si ich Coliiformes môžu nepekne zašpiniť, alebo sa do nich môže dostať podstielka. Napájačky sú omnoho praktickejšie, pretože sa do nich nedostanú nečistoty.
A teraz na kŕmenie. Základom je uvedomiť si, že je myš všežravec - to znamená rozmanitú, pestrú stravu. Nemusíte sa však obávať žiadnej zložitej prípravy na kŕmenie! Väčšina chovateľov kŕmi svoje myšiaky primárne zmesou pre drobné hlodavce a jedálniček obohacujú o drobné množstvo zeleniny, ovocia a tiež o živočíšnu zložku vo forme červov, alebo cvrčkov. Podávať sa môže napríklad aj varené vajce. Naopak nie je príliš vhodné zelené krmivo, po ktorom majú myši často zažívacie ťažkosti. Šetrite aj s príliš tučnými dobrotami, ako sú orechy a semienka. Šetriť nemusíte so senom, ktorého by mali mať myši vždy dostatok - ostatne ho používajú aj na stavbu hniezda.
Myši sú síce pomerne nenáročné, no pre ich zdravie a dlhodobú kondíciu je dôležité dodržiavať vyvážený kŕmny režim. Ako všežravce prijímajú rastlinnú aj živočíšnu zložku potravy, pričom základ stravy by mali tvoriť kompletné krmné zmesi určené pre myši. Odborná literatúra odporúča krmivo s obsahom približne 14-18 % bielkovín, 4-6 % tukov a dostatkom vlákniny, vitamínov (najmä A, D, E) a minerálnych látok. Najvhodnejšie sú superprémiové granulované alebo extrudované krmivá, ktoré zabraňujú selektívnemu vyberaniu jednotlivých zložiek a zabezpečujú rovnomerný príjem živín. Živočíšne bielkoviny sú dôležité najmä pre rast, regeneráciu a imunitu, preto je vhodné ich občas doplniť napríklad múčnými červami alebo kvalitným proteínovým doplnkom.
Ako spestrenie stravy môžete myšiam príležitostne ponúknuť malé množstvo ovocia alebo zeleniny (napr. mrkvu, uhorku, jablko bez jadier), vždy však len v obmedzenom množstve, aby nedošlo k zažívacím problémom. Potrava určená pre ľudí, slané, sladké, korenené alebo tučné jedlá sú pre myši nevhodné a môžu im vážne uškodiť.
Na trhu existuje zmes pre myši, ktorá je vo forme biskvitov. Toto je pre myši postačujúce. Okrem toho, že obsahuje všetky potrebné nutričné zložky, sú tvrdé a nútia myši hlodať.
Samičky počas brezivosti a počas kojenia majú rady kúsok chleba namočeného v mlieku.
Myši sú nočné živočíchy, dávajte im preto jesť večer.
Voda musí byť vždy čistá a čerstvá. Vymieňajte ju každý deň a nezabudnite pritom vyčistiť aj misku. Najlepšie je kúpiť fľašku, ktorej uzáver je vybavený kovovou trubičkou vo forme cumlíka.
Zrno by malo tvorit základ stravy. vhodné je aj krmivo pre myšky , ktoré dostat v obchodoch zo zvieratami. Lacnejšie je ked si ho zarobíte sami: jačmen, žito, slnečnicy, ovos, proso, ovsené vločky. Slnečnica by sa mala podávat pomenej aby nestlstly. Zrno možete doplnit tvrdým nie plesnivým chlebom, pečivom, piškótami.
Dalej možete podávat myškám zaleninu, ovocie a zelené krmivo. Psie poslúžia ako doplnok vitamínov a bielkovín.
Krmivo: Myšky kŕmime senami.
Naopak nie je príliš vhodné zelené krmivo, po ktorom majú myši často zažívacie ťažkosti.
Šetrite aj s príliš tučnými dobrotami, ako sú orechy a semienka.
Šetriť nemusíte so senom, ktorého by mali mať myši vždy dostatok - ostatne ho používajú aj na stavbu hniezda.
Sociálne správanie
Veľmi uvítajú spoločnosť ďalšieho jedinca rovnakého druhu. Určite je potrebné si uvedomiť, že myši nie sú žiadni samotári a najradšej žijú v skupinkách - to by mal budúci majiteľ zohľadniť, ak chce skutočne spokojné miláčiky. Pre myšiaka je teda ideálne, ak môžu mať aspoň jedného, dvoch myších kamarátov. Je však len na vás, či budete stáť o mladé a zaobstaráte pár, alebo či zaobstaráte skupinku samičiek. Viacero myších samcov nerobí obvykle príliš dobrotu, preto na to berte pri výbere skupinky zreteľ.
Myši nie sú žiadni samotári a najradšej žijú v skupinkách - to by mal budúci majiteľ zohľadniť, ak chce skutočne spokojné miláčiky.
Pre myšiaka je teda ideálne, ak môžu mať aspoň jedného, dvoch myších kamarátov.
Z dvoch myších chalanov kamaráti veľmi pravdepodobne nebudú. Ak teda plánujete chov hneď niekoľkých jedincov, dbajte na oddelenie samcov, aby nedošlo k myšej bitke.
Laboratórne myši sú prirodzene sociálne zvieratá a spôsob chovu má významný vplyv na ich psychickú pohodu a správanie. Odborné poznatky z oblasti welfare a chovu myší ukazujú, že samičky by mali byť chované v skupinách, ideálne po dvoch až piatich jedincoch. Skupinový chov samičiek podporuje prirodzené sociálne správanie, znižuje mieru stresu a obmedzuje vznik stereotypného správania. Samostatne chované samičky môžu trpieť sociálnou depriváciou, ktorá sa môže prejaviť apatiou alebo zvýšenou nervozitou. Naopak samčeky myší sú výrazne teritoriálne. Po dosiahnutí pohlavnej dospelosti môže pri spoločnom chove viacerých samcov dochádzať k agresii, súbojom a zraneniam. Z tohto dôvodu sa odporúča chovať samčekov samostatne, prípadne len v stabilných skupinách vytvorených v ranom veku a pod dôkladným dohľadom. Pre domáci chov je však samostatný chov samčeka považovaný za najbezpečnejšiu možnosť.
Pri rozhodovaní o počte myší je vždy potrebné zohľadniť veľkosť chovného zariadenia, možnosti obohatenia prostredia a pravidelný kontakt s chovateľom, ktoré výrazne prispievajú k ich celkovej pohode.
Myši majú skvelý talent nájsť si dostatočne veľkú škáru, ktorou sa nepozorovane pretiahnu von zo svojho príbytku. Takí zdrhači sa potom veľmi zle hľadajú.
Myši sú aktívne najmä v noci a v skorých ranných hodinách. Vyskytujú sa v spoločenstvách a každý spoločenstvo si kontroluje určitý priestor. Myš domová je inteligentný a prispôsobivý tvor, ktorý sa rýchlo adaptuje na svoje okolie. Ak sa raz uhniezdi, je ťažké sa jej prirodzenou cestou zbaviť.
Ak máte v pláne chov hneď niekoľkých jedincov, dbajte na oddelenie samcov, aby nedošlo k myšej bitke.
Viacero myších samcov nerobí obvykle príliš dobrotu, preto na to berte pri výbere skupinky zreteľ.
Pre citlivejšie nošteky môže myší odor pôsobiť trochu nevábne - najmä ten samčí. Rozhodne je potrebné dbať na pravidelné čistenie klietky, či iného druhu zvieracieho bývania.
Starostlivosť a zdravie
Starostlivosť o srsť? Tu so šampónmi a hrebeňmi neuspejete. Myšia srsť je absolútne bezúdržbová.
Myš domáca býva len málokedy agresívna. Môže však uhryznúť pri ich obrane.
Tieto zvieratká bohužiaľ nepatria medzi tvory, ktorí sa môžu pýšiť dlhovekosťou. Myš domáca žije zvyčajne jeden, až štyri roky.
Najväčšou nevýhodou je zrejme krátky myší život, vďaka ktorému si svojho roztomilého kamaráta užijete nanajvýš štyri roky.
Myši sú málokedy choré. I tak sa však môže stať, že budú trpieť hnačkou, vo väčšine prípadov spôsobenou zlým stravovaním. Ak je toto príčinou, stačí dať zvieraťu iba suchú stravu a to počas 24 hodín.
Pri chove je dôležité vyhnúť sa páreniu medzi príbuznými a chorými jedincami.
Pri manipulácii s pascami a usmrtenými myšami je nevyhnutné používať jednorazové rukavice a rúško.
Myši ako domáce zvieratá
Myšiaci sú ideálnymi miláčikmi pre začínajúcich chovateľov, alebo tiež pre tých, ktorí hľadajú naozaj nenáročného zvieracieho priateľa. Títo drobčekovia nemajú veľké požiadavky na pozornosť, stravu, ani bývanie - to však rozhodne neznamená, že neocenia kontakt s človekom, alebo dobré kŕmenie! Naopak sú to veľmi kontaktné a zvedavé zvieratká, ktoré sa pri dobrodružnej ceste za dobrotou nebojí vstúpiť na ľudskú dlaň. Aj to robí z myšiek obľúbených domácich maznáčikov, ktorí nemajú príliš veľa negatív.
Biela, čierna, alebo farebná? Môžete si vybrať! K dostaniu je veľa farebných variantov.
Asi vás príliš neprekvapí, že za tohto maznáčika veľa peňazí neminiete.
Pri chove myší určite nemusíte myslieť na venčenie. Myši sa spoľahlivo zabavia aj v klietke, ak im doprajeme dostatok priestoru na šplhanie a napríklad nejaké hračky.
Transportovať myš nie je nijako ťažké, to dá rozum. Základom je dobre zvolená schránka, ktorá je bezpečná pre zviera a zároveň je odolná proti prehryzeniu.
Myš laboratórna biela je drobný, zvedavý a inteligentný hlodavec, ktorý dorastá do dĺžky približne 7-10 cm (bez chvosta) a v priemere sa dožíva 1,5 až 2 rokov. Vďaka svojej miernej povahe, nenáročnej starostlivosti a hravosti je skvelým domácim miláčikom aj pre začiatočníkov či rodiny s deťmi. Rýchlo si zvyká na kontakt s človekom, dá sa ľahko skrotiť a pri správnej starostlivosti dokáže byť veľmi spoločenským a zábavným spoločníkom.
Cena bielych myšiek začíná cca na 0,50€. Myšky sú špecifické najmä svojou veľkosťou (možno teda lepšie povedané „mrňavosťou“), ktorej je potrebné prispôsobiť nielen ich príbytok, ale i celkové zaobchádzanie - predsa len sú veľmi drobučké, tak je potrebné zaobchádzať s nimi opatrne. To je dôležité vysvetliť predovšetkým deťom.
Za tohto nenáročného, priateľského tvora miniete vo zverimexe okolo 0,50€, ak si vyberiete jeho bielu formu. Farebné myšky zvyčajne zaobstaráte na tom istom mieste do 2€.
Myši v laboratórnom výskume
Myš domová patrí medzi najdôležitejšie modelové organizmy v medicíne a biológii. Je to najčastejšie geneticky modifikovaný cicavec, ktorý sa využíva na testovanie rôznych liekov, vakcín a na štúdium genetických ochorení.
Niekoľko miliárd malých myší má každý rok cestu do pokusných laboratórií.
Myši sa veľmi dobre hodia na genetické pokusy, pretože sa veľmi ľahko rozmnožujú a trvá to len veľmi krátko.
Myš patrí medzi najmenšie hlodavce skrotené človekom. Tiež je aj najviac využívaný.
IP On Mouse
tags: #biela #mys #chov #rozmnozovanie