Rozmnožovanie rastlín pomocou odrezkov: Podrobný sprievodca
Okrem výsevu z materských rastlín a rozmnožovania rastlín delením môžete v lete získavať nové rastliny pomocou odrezkov. Rozmnožovanie rastlín odrezkami je pri niektorých druhoch jednoduché. V krátkom čase dokážete z jednej rastliny získať niekoľko sto až tisíc mladých rastlín napríklad na založenie živého plotu. Ušetríte množstvo peňazí aj času. Odrezky sú jednoduchou a efektívnou metódou rozmnožovania stromov a krov, ktorá nevyžaduje špeciálne pestovateľské nádoby ani skleníky. Rozmnožovanie odrezkami je efektívne rozmnožovanie, vďaka ktorému získame kvalitnú rastlinu z overeného zdroja. Rozmnožovanie odrezkami sa radí medzi nepriame rozmnožovacie metódy, ktorých výhodou je fakt, že nijakým spôsobom nedokážu ohroziť život materskej rastliny. Výhody, ktoré ponúka rozmnožovanie odrezkami vidíme najmä v tom, že dosiahneme kvalitatívne lepšiu a odolnejšiu rastlinu voči vonkajším vplyvom a parazitom. Ďalšou výhodou je fakt, že odrezky si môžete vymieňať, napr. so susedmi, a týmto lacným spôsobom zväčšiť repertoár rastlín vo vašich záhonoch.
Typy odrezkov a kedy ich odoberať
Ideálnym obdobím na vytváranie odrezkov vybraných rastlín a krov je počas celého vegetačného obdobia, v závislosti na type odrezku, ktorý chceme vytvoriť. V prípade, že si chceme namnožiť rastlinný materiál čo najskôr, odrezky môžeme odoberať počas jarného obdobia, keď sa rastlina prebúdza z vegetačného pokoja a začína rašiť nové výhonky. Práve tie sú ideálnymi časťami na efektívnejšie zakorenenie v tomto čase. Nakoľko v tomto období začínajú panovať rôzne odrody byliniek, ich zelené časti si môžeme bez väčších problémov množiť odrezkami a využívať počas celého roka do chutných pokrmov. Jednou z ďalších variant je aj množenie prostredníctvom odrezkov, ktoré už majú mladé zelené drevo (jednoročné). Tieto odrezky robíme počas celého leta, keď je rastlina vegetačne aktívna. Najlepšie si to vieme predstaviť pri rastlinách, ako sú ruže alebo vavrínovce. Ideálnym drevom pre letné až jesenné odrezky je staršie a tvrdšie drevo (jednoročné). Medzi rastliny na takého odrezky môžeme radiť napr. Cezmínu alebo Zemolez. Odrezky listov (pri interiérových rastlinách) a odrezky častí koreňového systému (zväčša pri trvalkách, alebo kroch, ako napr. orgován) sa realizujú počas celého vegetačného obdobia. Taktiež môžeme množiť delením trsov, ktoré sa najviac uplatňuje pri okrasných trávach a rastlinách trsového charakteru.
Drevité odrezky sú neolistnené časti jednoročných výhonkov drevín, ktoré sa odoberajú počas zimného obdobia, keď rastliny prechádzajú vegetačným pokojom. Obdobie od decembra do februára je ideálne na rozmnožovanie okrasných listnatých krov odrezkami. Výhodou je vysoká ujateľnosť a uniformita daného druhu. Drevité odrezky odoberajte v zimnom období pri teplote maximálne do -10 °C. Z materských rastlín sú na rozmnožovanie vhodné hlavne jednoročné letorasty. Čím tvrdšie drevo by sa použilo na rezkovanie, tým ťažšie bude zakoreňovať a bude horšia ujateľnosť. Odber odrezkov je najlepší od novembra do januára. Ideálny čas na odoberanie odrezkov je od neskorej jesene do začiatku jari, kým rastliny nezačnú pučať. Na odber drevnatých odrezkov sú ideálne zdravé, bohato rozkonárené dreviny zo slnečných miest. Z opadaných krov si vyberieme najdlhšie výhony, jednoročné a dobre vyzreté. Kríky môžeme veľmi jednoducho rozmnožiť pomocou odrezkov a ďalej s nimi pracovať - napr. výsadba živého plotu, živej clony a podobne. Najčastejšie sa stretávame s odrezkami kríkov ako sú napríklad tavoľník, pajazmín, vajgela či trojpuky. Drevité odrezky režeme len z rastlín, ktorých peň má drevitý charakter, tzn. Okrem podmienok, ktoré by mala spĺňať materská rastlina sa držíme pravidla, že odrezky získavame skoro na jar alebo počas jesene. Najvhodnejšími odrezkami na tento typ rozmnožovania sú odrezky z jednoročných výhonkov.
Príprava a výsadba odrezkov
Podmienkou je vybrať z drevín také výhonky, ktoré nie sú príliš drevnaté, ale ani príliš bylinné. Rezkovať môžete týmto spôsobom práve spomenutý vavrínovec, budleju, vajgéliu, bršlen, krušpán, kalinu a ruže. Narežte niekoľko výhonkov, lebo nie všetky Vám musia zakoreniť. Koniec odrezka upravíme, nemusíme však rezať šikmo. Drevnaté odrezky, ktoré chceme zakoreniť, by mali mať dĺžku 15 - 20 cm. Odrezky si po nastrihaní sústredíme na jedno miesto. Na prácu nám poslúži starý záhradný stôl. Letorasty po odobratí narežte na kúsky dlhé 10 až 15 cm, tak aby na každom boli 2 až 4 púčiky. Horná časť odrezka musí byť zrezaná rovno 3 až 5 mm nad vrchným púčikom, spodný rez urobte šikmo tesne pod púčikom. Vďaka tomu pri vysádzaní spoľahlivo rozoznáte vrch a spodok odrezka, čo je dôležité, aby ste ho do pôdy nezastrčili takpovediac hore nohami. Odrezky odoberáme po opadaní listov, od novembra do januára. Mal by mať dĺžku asi 15 - 20 cm, nevyhnutné je, aby mal aspoň dve zdravé očká. Na spodnej strane odrezku musí byť rez vedený asi 3 mm pod očkom, nad horným očkom nechajme asi 2 cm. Vždy je lepšie označiť si odlišným spôsobom rezu hornú a dolnú časť, korene sa vždy vytvoria len v pôvodne spodnej časti odrezku. Odlamujeme tak, aby ich drevnatá časť bola dlhá asi 10cm. Zvyšnú nevyzretú, bylinnú časť odrežeme. Potom odstránime všetky listy v spodnej polovici odrezku. Odrezky je lepšie odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva. Odrezky potom ošetríme ponorením asi 1 centimetra ich spodnej časti do zakoreňovacieho prášku alebo kvapaliny s obsahom rastlinných hormónov. Ošetrené odrezky potom napicháme do priepustného substrátu v úplnom tieni. Priame slnko by ich zabilo. Je výhodné prestrieť si predtým na substrát agrotextíliu (vodopriepustnú netkanú textíliu) a uchytiť ho hrubším drôtom ohnutým to tvaru písmena "U". Do agrotextílie potom narežeme dierky a odrezky picháme do nich. Proces zakoreňovania trvá minimálne 4-6 mesiacov a jeho dĺžka závisí do teploty, vlhkosti aj druhu zakoreňovaných rastlín. My zvykneme začať so zakoreňovaním rezkov vonku, mimo skleníka, v júli a pokračujeme aj v auguste. Počasie však umožňuje začať aj v júni, niekedy aj máji. Odrezky režeme v dĺžke približne 15-20 centimetrov, v závislosti od veľkosti rastliny. Dôležité je, aby sme odrezok odrezali na spodnej hrane šikmým rezom a na vrchnej hrane rezom rovným. Vrchný rez musí chrániť výhonok pod ním, pričom by celá odrezaná stonka nemala presahovať 6-8 pupeňov, čo opäť závisí od celkovej veľkosti rastliny. Základom samotnej výsadby je vhodne upravený odrezok podľa základných pravidiel, ktoré sme zmienili vyššie v článku. Druhou zložkou je správna výsadba. Okrasné rastliny sadíme do vopred pripravenej, prekyprenej pôdy, ktorá neobsahuje veľké množstvo hnojiva. Na spodok môžeme uložiť jemnú vrstvu kamienkov, ktoré slúžia ako drenáž, a teda regulujú množstvo prijatej vody. Na výsadbu využívame všestranný substrát, ktorý môžeme zmiešať s pieskom v pomere 2:1. Takto zasadený odrezok pravidelne zalievame a pozorujeme. Môže sa stať, že to so zálievkou preženieme a odrezok začne hniť.
Vysaďte ich do polotieňa alebo do nádob, ktoré môžete zakryť fóliou alebo sklenenou fľašou. Neumiestňujte nádoby na priame slnko, určite by skôr vyschli, než by sa zakorenili. Do jednej nádoby vysaďte len niekoľko kusov, aby sa navzájom nedotýkali listami. V takomto mikroskleníku je v prípade zvýšenej vlhkosti vhodné prostredie pre rozvoj hubových chorôb, ktoré sa môžu tvoriť práve pod listami.
Konkrétne príklady rozmnožovania
Pomocou vyzretých drevitých odrezkov si v neskorom jesennom období môžeme rozmnožiť budleju, zlatovku, liesku, vajgéliu, pajazmín, kolkvíciu, kériu, tavoľník, kalinu alebo aj okrasnú ríbezľu. Zakorení nám aj štedrec, odrezky však odoberáme neskôr, ideálne až začiatkom roka. Z iných drevín sa môžeme pokúsiť týmto spôsobom rozmnožiť vtáčí zob či tamarišku. Jednoduché na rozmnoženie: zlatovka, ríbezle, pajazmín, zob vtáčí, trojpuk a vajgela. Nielen okrasné, ale aj ovocné kry sa veľmi jednoducho rozmnožujú drevitými odrezkami a ríbezle nie sú výnimkou. Takto krásne sa po zakorenení zazelenajú. Cyprušteky, cyprusy, tuje, borievky, tisy, tisovce a dokonca niektoré druhy smrekov sa dajú rozmnožiť odrezkami. Vašou odmenou za snahu a trpezlivosť budú kvalitné sadenice, ktoré si neskôr môžete vysadiť do súkromnej záhrady alebo ich niekomu môžete podarovať. Nezabudnite si zaobstarať kvalitný substrát na rozmnožovanie rastlín. Predpokladom rýchleho zakorenenia je dostatok vlahy a teplejšia jeseň. Zakorenené odrezky ešte počas nasledujúcej jari rozsaďte do menších plastových črepníkov, kde si vytvoria kvalitné koreňové baly. Z konárikov urobte odrezky dlhé približne 8 - 10 cm (jedľovcové alebo smrekové odrezky môžu byť kratšie). Ideálne je, ak na konci každého odrezka zostane kúsok staršieho dreva. Upravené odrezky následne pozapichujte do substrátu, ktorý je určený na rozmnožovanie rastlín.
Rozmnoženie vždyzeleného krušpánu (Buxus sempervirens) sa vyplatí v prípade, že chceme v záhrade vytvoriť obrubu ružového záhona alebo členenie bylinkovej záhradky či vždyzelenej partie. V auguste sú mladé výhonky krušpánu ideálne vyzreté na vegetatívne rozmnoženie odrezkami. Správne vyzreté drevo výhonkov zabezpečí dobré zakorenenie. Na odrezky použijeme vrcholové alebo bočné vetvičky dlhé asi 8 až 10 cm, ktoré odtrháme z väčšej vetvičky. Listy na výhonku v spodnej časti odstránime (odtrhneme rukou) a ponecháme len niekoľko dvojíc okolo vrcholu (6 až 8). Takto pripravené odrezky ponoríme koncom vetvičky (prípadne namočíme) do rastového stimulátora a potom zasadíme do nádoby naplnenej zmesou piesku a záhradnej zeminy (v pomere 1 : 1). Krytom z priehľadnej fólie ochránime zasadené výhonky pred vysýchaním. Nádobu umiestnime vonku na teplom polotienistom mieste (má byť chránené pred priamymi slnečnými lúčmi). Kultúru priebežne rosíme. Po niekoľkých týždňoch sa objavia prvé korienky.
Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) sa uplatní v záhrade, v nádobách na balkóne či terase, v nevykurovanej hale i v zimnej záhrade. Je efektná veľkými listami a kvetenstvami, kompaktným rastom kríka a má množstvo kultivarov odlišných farbou kvetov - od bielej cez zelenkastú či bieloružovoú až po ružovú. Zriedkavú modrú farbu kvetu dosiahneme vhodnou kyslosťou substrátu a špeciálnym hnojením s obsahom hliníka. Z materskej rastliny odstrihneme zdravé výhonky bez kvetov, ktoré nesú aspoň štyri listy. Potom zredukujeme ich odparovaciu plochu tým, že ich zmenšíme na polovicu (odstrihneme nožnicami). Malé kvetináče naplníme čerstvým pestovateľským substrátom alebo zeminou určenou na pestovanie rododendronov a mierne ho utlačíme. Ak používame hlinené kvetináče, je dobré ich pred naplnením zeminou nechať nasiaknuť vodou, aby neodoberali na okrajoch vlhkosť substrátu. Do stredu substrátu v kvetináči urobíme tenším kolíkom otvor a doň zapustíme zelený odrezok tak hlboko, aby obe najspodnejšie nasadenia listov boli ponorené v zemine. Kvetináč potom treba zakryť priehľadným plastovým vreckom alebo skleneným poklopom a postavíme na svetlé, ale nie oslnené miesto. Optimálna teplota je 20 °C. V priebehu dvoch-troch týždňoch sa vytvoria korene a nové listy. Do väčšieho kvetináča presádzame mladé hortenzie až vtedy, keď v pôvodnom zeminu dobre prekorenia.
Počuli ste už o rozmnožovaní ruží odrezkami, ktoré zapichnete do zemiaku? Je to výborný spôsob, ako získať novú rastlinu. Odrezok dlhý aspoň 30 cm očistite od spodných listov a tŕňov, zapichnite ho do zdravého zemiaku. Vyhĺbte hlbokú ryhu a do nej vysaďte zemiakové hľuzy s ružovými rezkami.
Množenie ruží odrezkami (2-minútový návod)
Rozmnožovanie cibuľových a hľuznatých rastlín
Jarné cibuľoviny sú v záhrade najkrajšie vo veľkých skupinách, ktoré zaujmú svojimi pestrými farbami kvetov vtedy, keď ostatné rastliny ešte len začínajú pučať. Čím sú menšie, tým viac ich treba na dosiahnutie farebného efektu v záhrade. Cibuľoviny sú rastliny pochádzajúce z drsnejších oblastí, suchých a chudobných na živiny, preto si v priebehu vývoja vytvorili viacero spôsobov prežitia s cieľom zachovania rodu. Narcisy (Narcissus), šafrany (Crocus), tulipány (Tulipa) a ďalšie rody vytvárajú okrem semienok na nadzemnej časti po odkvitnutí kvetu aj dcérske cibuľky pod zemou, ktoré sa nazývajú brut,. Hlavná cibuľa vytvára na svojom podcibulí viacero ďalších menších alebo drobných cibuliek - tými ich môžeme bez problémov svojpomocne rozmnožovať. Odobratie dcérskych cibuliek pritom rastlinám vôbec neškodí, práve naopak, zabráni sa tomu, aby trsy cibuľovín v priebehu rokov príliš zhustli a jednotlivé rastliny sa vzájomne utláčali a z roka na rok slabšie kvitli. Cibule odkvitnutých rastlín vyberieme zo zeme, keď listy zvädnú. Treba ich vyrypnúť podobratím cibule aj so zeminou a koreňmi. Dcérske cibuľky vyrastajú na báze materských cibúľ, dookola veľkej, vo väčšom počte, alebo len dve-tri, ak sú väčšie. Mladé cibuľky sú spravidla drobné, majú tvar kvapky, sú pokryté jednou vrstvou pokožky, spravidla hnedej farby, preto treba dať pozor, aby sa nám v pôde nestratili, ak sa ľahko oddeľujú od materskej cibule a pôda je piesčitá. Majú ale pevné jadro, preto ich rozoznáme aj hmatom. Dcérske cibuľky oddeľujeme od materskej tak, že ich opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej dcérskej cibuľke zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom. Rezné rany alebo prípadné väčšie tržné rany treba potom vydezinfikovať práškom z dreveného uhlia. Dcérske cibuľky zasadíme do nádob s piesčito-humóznou pôdnou zmesou. V pravidelných vzdialeniach ich napicháme do zeme tak, aby horná časť cibuľky trčala nad povrch a podcibulie s korienkami smerovalo do hlbšej vrstvy. Pri miernej zálievke cibuľky čoskoro zakorenia a ďalej porastú. Neskôr ich môžeme jednotlivo nahrnkovať , aby zosilneli vo výživnejšom substráte.
Do veľkej a rôznorodej skupiny cibuľovín patria okrem drobnejších cibuľovín kvitnúcich na jar aj cibuľoviny kvitnúce v lete a v jeseni. Cibuľnatými kráľovnami leta sú statné ľalie, z ktorých niektoré druhy môžeme ľahko vegetatívne rozmnožiť pacibuľkami, cibuľkami alebo šupinami cibúľ. Jedna skupina ľalií (Lilium bulbiferum, L. tigrinum) sa okrem semien rozmnožuje aj stonkovými pacibuľkami vyrastajúcimi počas vegetačného obdobia v pazuchách listov na nadzemnej časti stonky. Tie môžeme na jeseň oddeliť a vysadiť. Iná skupina ľalií (Lilium davidii, L. henryi) sa rozmnožuje aj podzemnými pacibuľkami, ktoré sa vytvárajú na podzemnej časti stonky. Aby sme ich mohli na jeseň vybrať, musíme stonku odtrhnúť. Cibuľa ďalšej skupiny (Lilium martagon, L. carniolicum) sa skladá z mnohých mäsitých šupín, ktoré nemajú spoločnú šupku, preto sa ľahko rozoberajú.
Hľuznaté rastliny sa najjednoduchšie rozmnožujú rozdelením hľuzy. Dá sa to však najmä pri väčších hľuzách, ale aj tak získame len obmedzený počet nových rastlín (3 až 4). Ďalšou možnosťou vypestovania väčšieho počtu rastlín je odrezkovanie. Môžeme si tak rozmnožiť väčší počet napríklad georgín (Dahlia) a z jednej rastliny získať aj 10 nových. Georgínami si môžeme vyzdobiť aj balkón, lodžiu alebo terasu a pestovať ich aj v kvetináčoch. Hľuzu georgíny zasadíme skoro začiatkom roka (najlepšie vo februári) do kvetináča tak, aby koreňový krček zostal voľný a nebol zakrytý zeminou. Po zaliatí postavíme kvetináč na svetlé teplé miesto. Po dvoch-troch týždňoch sa na rastline objavia prvé výhonky. Keď dorastú do výšky 10 cm, treba ich odrezať (pracujeme s čistým nožom) aj s malým kúskom tela hľuzy alebo oddeliť od hľuzy silným trhnutím (ktorým vytrhneme aj malú časť pôvodnej hľuzy). Na dezinfekciu rán použijeme prášok dreveného uhlia, ktorým ich jemne posypeme. Získané odrezky napicháme do substrátu s nízkym obsahom živín, ktorý si pripravíme z rašeliny a piesku, prípadne kúpime pripravenú zmes v obchode (substrát pre výsevy a množenie). Spodný koniec odrezku môžeme ošetriť stimulátorom zakoreňovania. Odrezky umiestnime po 4 až 5 do väčších kvetináčov. Plastový kryt na kvetináči ochráni odrezky pred vyschnutím. Odrezky pravidelne zalievame a vetráme. Asi po štrnástich dňoch vytvoria korienky a stanú sa samostatnými jedincami schopnými prežitia. Po vytvorení korienkov rastliny opatrne vyberieme zo spoločného kvetináča a rozsadíme jednotlivo do menších kvetináčov. V tejto fáze treba zastrihnúť konce výhonkov, aby sa rastlinky lepšie rozvetvili.
Tipy pre úspešné zakorenenie
Substrát, do ktorého budeme umiestňovať odrezky rastlín, by mal byť vzdušný, ľahký a nie príliš prehnojený. Mal by mať jemne kyslé pH. Pri “rezkovaní” si zvolíme najzdravšiu a najkrajšiu vetvičku rastliny. Tú následne odstrihneme ostrými záhradníckymi nožnicami na dĺžku odrezku približne 10-15 cm šikmým rezom. Mal by mať aspoň 6-7 pukov. Ak je na odrezku príliš veľa listov, časť, ktorú zapichneme do pôdy, očistíme od prebytočných listov, aby sme mohli lepšie ponárať odrezok do stimulátora, vďaka ktorému rýchlejšie a kvalitnejšie zakorení. V prípade potreby môžeme skrátiť prebytočné listy z celkovej jeho dĺžky na polovicu. Odrezok, ktorý bol namočený v stimulátore, následne zapichneme kolmo do vopred pripraveného vlhkého substrátu. Substrát môžeme mať v nádobe alebo kvetináči, ktorý si prikryjeme priesvitnou fóliou alebo skleneným pohárom. Týmto spôsobom môžeme docieliť teplé a vlhké prostredie, ktoré je ideálne pre zakoreňovanie odrezkov. Po zapichnutí do substrátu dôkladne polejte. Ak je pôda ťažká a ílovitá, radšej saďte do kvetináčov naplnených humóznou zeminou. Koncom mája zaštipnite nové výhonky, aby ste podporili rozvetvovanie. Dbajte na dostatočné zavlažovanie a od júna aplikujte rýchlo pôsobiace hnojivá.
Na vytvorenie ochrannej atmosféry, najmä pred vyschnutím hornej nadzemnej časti odrezkov, prikryjeme debničku alebo kvetináč fóliou z priehľadného plastu alebo prepichaným polyetylénovým vrecúškom. Aby sa fólia nedotýkala odrezkov, na ktorých by sa v tých miestach zrážala vlhkosť, možno do substrátu napichať niekoľko vyšších (rovnako vysokých) kolíčkov, ktoré ju budú držať v takej výške, aby pod ňou mali sadence vrstvu vzduchu. Spodný okraj fólie alebo vrecúška upevníme na okraj debničky alebo priviažeme ku kvetináču tak, aby sme ju mohli občas odkryť a odrezky vlhčiť rozstrekovačom (prípadne vetrať, ak by bolo vnútro príliš zarosené). Odrezky treba pravidelne hmliť, veľmi jemne kropiť a vlhčiť, lebo nesmú zaschnúť, zároveň aj substrát má byť vlhký, no musí zostať prevzdušnený. Rast nových listov na jedincoch je znamením, že odrezky zakorenili a možno ich presádzať. Nové rastliny, ktoré sme si vegetatívne namnožili, opatrne po jednom vyberieme zo spoločného priestoru lopatkou na presádzanie tak, aby sme nepoškodili nové korienky, a presadíme do kontajnerov primeranej veľkosti s výživnou zeminou (jednotlivo). Potom ich treba umiestniť do studeného pareniska alebo na chránené miesto v záhrade. Tu rastliny aj prezimujú prikryté vzdušnou prikrývkou z čečiny. Na jar už budú jedince dostatočne silné, aby ich bolo možné zasadiť na určené miesto. Slabšie, menej vyvinuté rastlinky treba presadiť do väčšieho kvetináča (kontajnera) a nechať zosilnieť vo výživnejšom substráte ešte jeden rok.
tags: #rozmnozovanie #krikov #odrezkami