Biele kvety a listy podobné mäte: Sprievodca pre záhradkárov a pestovateľov

Vytváranie krásnych záhonov, či už v záhrade, na balkóne alebo v interiéri, si vyžaduje pozornosť venovanú detailom. Medzi najobľúbenejšie rastliny, ktoré dokážu dodať priestoru jemnosť a eleganciu, patria tie s drobnými bielymi kvetmi. Ich nenápadná krása a často aj príjemná vôňa robia z týchto rastlín ideálne doplnky do každej záhradnej kompozície či aranžmánu.

Bielokvitnúce rastliny do exteriéru

Pre vonkajšie záhony, hrantíky a kobercové výsadby existuje množstvo druhov s bielymi kvetmi, ktoré dodajú vášmu priestoru eleganciu.

Agerát mexický (Ageratum houstonianum)

• Pôvod: Severná Amerika
• Výška: 40-50 cm
• Vlastnosti: Vytvára výrazne aromatické listy.
• Pestovanie:
  • Stanovište: Slnečné polohy, dostatočná zálievka, zle znáša sucho, chúlostivý na mráz.
  • Výsadba: Priesady sa vysádzajú po 15. máji vo vzdialenosti 15-20 cm.
• Využitie: Ideálny na výsadby obrúb záhonov, kobercové a štrkové záhony, do skupinových výsadieb na hroby a do okenných hrantíkov. Vyššie rastliny možno použiť na rez alebo usušiť.

Bacopa

• Pôvod: Dažďové pralesy Ázie a subtropické oblasti Strednej a Južnej Ameriky
• Vlastnosti: Letnička s poliehavým tvarom, vajcovité zúbkaté listy, nápadné biele kvety vyrastajú v pazuchách listov. Šľachtením sa výrazne zmenila farba kvetu, veľkosť a vzrast rastliny.
• Pestovanie:
  • Stanovište: Svetlé (nie priamo slnečné) stanovište, priepustná, na živiny bohatá zemina (zmes bežnej zeminy, kyslej rašeliny a piesku).
  • Výsadba: Začiatkom mája.
• Využitie: Vhodná na pestovanie v nádobách, závesných kvetináčoch či ako pôdopokryvná rastlina.

Begónia hľuznatá (Begonia x tuberhybrida)

• Pôvod: Brazília
• Výška: 15-25 cm
• Vlastnosti: Kvety kvitnú celé leto a môžu byť biele, ružové alebo červené.
• Pestovanie:
  • Stanovište: Slnečné, teplé polohy, humózna, mierne kyslá pôda.
  • Zálievka: Pravidelná v suchom období.
• Využitie: Črepníková rastlina, jednotlivo alebo v skupinách na balkónoch a terasách.

Lobelka nadutá (Lobelia erinus)

• Pôvod: Amerika
• Výška: Až 40 cm
• Vlastnosti: Jednoročná bylina s chlpatými, hranatými stonkami a podlhovasto vajcovitými a tupo pílkovitými listami. Kvitne v júli drobnými kvetmi, ktoré môžu byť aj v bielej farbe.
• Pestovanie:
  • Stanovište: Slnečné až polotienisté, vlhká priepustná zemina.
  • Výsadba: Priesady sa vysádzajú v druhej polovici mája na vzdialenosť 25-30 cm.
• Využitie: Liečivá aj okrasná rastlina, v kombinácii s inými letničkami vytvára nádherné kontrasty.

Osteospermum

• Pôvod: Južná Afrika
• Výška: 20-40 cm
• Vlastnosti: Kvety môžu byť aj v bielej farbe.
• Pestovanie:
  • Stanovište: Svetlé slnečné, priepustná výživná pôda. Pri nedostatku svetla menej kvitne a v daždivom počasí sa kvet zatvorí.
  • Výsadba: Priesady sa vysádzajú koncom mája vo vzdialenosti 25-30 cm.
  • Starostlivosť: Pre bohaté kvitnutie je dôležité odstraňovať odkvitnuté kvety.

Sirôtka (Viola x wittrockiana)

• Pôvod: Čína
• Výška: 15-30 cm
• Vlastnosti: Väčšinou dvojročná rastlina, koruna kvetu najčastejšie 4-6 cm vysoká, pestuje sa v mnohých kultivaroch, vrátane bielych.
• Pestovanie:
  • Stanovište: Slnečné až polotienisté, vlhká priepustná zemina.
  • Starostlivosť: Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov a poškodených listov pre vitalitu. Pri silnom mraze zvinie listy, ale pri oteplení ich vyrovná. Pri silnejšom mraze vhodné prikryť.
  • Výsadba: Na záhony na jar alebo na jeseň.
• Využitie: Na veľkých plochách v sadových úpravách, v záhradách, na výsadbu hrobov, do hrantíkov.

Kochia

Kochia, aj keď nie je primárne známa bielymi kvetmi, môže obohatiť záhony svojou textúrou listov alebo nenápadnými bielymi kvietkami.

• Pôvod: Južná Európa a Ázia
• Výška: Do 100 cm
• Vlastnosti: Vytvára kompaktné rastliny vajcovitého tvaru s úzkymi, sviežozelenými listami a úplne nenápadnými kvetmi.
• Využitie: Do menších skupín ako solitéra alebo na vonkajšiu skupinovú výsadbu. Veľmi dobre znáša rez a môže sa použiť na obruby. Pestovaná v črepníku alebo v ozdobnej miske sa hodí na výzdobu verejných priestranstiev a cintorínov.

Bielokvitnúce izbové rastliny

Na bielo kvitnúce izbové rastliny premenia váš interiér na krásnu zimnú rozprávku.

Azalka indická (Rhododendron simsii)

• Výška: 30 cm
• Vlastnosti: Bohato rozkonárená rastlina kompaktného vzrastu. Kvetmi poteší od októbra do apríla. Najmodernejšie sú biele odrody, ale krásne sú aj ružové či fialové. Niektoré môžu kvitnúť dokonca aj dvojfarebne.
• Pestovanie:
  • Stanovište: Svetlé. V chladnejšom období roka teplota okolo 15 °C, v lete 20 °C.
  • Pôda: Kyslomilná rastlina.
  • Zálievka: Až keď substrát preschne, prebytočnú vodu vylievať.
  • Hnojenie: Raz za týždeň hnojivom na kyslomilné kvitnúce rastliny.

Cyklámen perzský (Cyclamen persicum)

• Vlastnosti: Hľuznatá rastlina výnimočná výraznými kvetmi, ktoré počas zimy očaria hlavne v čistej bielej farbe. Zaujímavé sú aj odrody s rozstrapkanými alebo viacfarebnými korunnými lístkami. Cyklámen má aj pekné listy s pestrou, akoby čipkovanou kresbou.
• Pestovanie:
  • Stanovište: Svetlé, vzdušné a chladné miesto s teplotou okolo 15 °C.
  • Zálievka: Až keď je povrch pôdy suchý. Vodu liať do spodnej misky, aby sa nedostala na stopky listov a hľuzu (prevencia hniloby).
  • Po odkvitnutí: Postupne znižovať zálievku, až kým listy zožltnú. Potom prestať polievať úplne. Koniec leta či začiatok jesene je vhodné obdobie na presadenie hľuzy. Črepník postaviť na svetlé miesto a pôdu udržovať mierne vlhkú. Rastlina znova naštartuje svoj rast.

Prýštec najkrajší (Euphorbia pulcherrima)

• Pôvod: Mexiko
• Vlastnosti: U nás symbol Vianoc. Každý pozná tradičnú červenokvetú (červeno-listenovú) formu, avšak nemenej krásna je aj biela odroda.
• Pestovanie:
  • Stanovište: Svetlá miestnosť, nie priame slnko (môže poškodiť).
  • Teplota: Okolo 18 až 24 °C, pozor na prievan.
  • Zálievka: Počkať, kým rastlina prejaví prvé znaky vädnutia. Po zálievke nesmie črepník stáť vo vode príliš dlho.
  • Po odkvitnutí: Zrezať na 10 cm a ponechať v teplej miestnosti. Na začiatku jari udržiavať substrát mierne vlhký. V apríli rastlinu presadiť do nového substrátu a väčšej nádoby.
  • Pre opätovné kvitnutie: Od polovice jesene zabezpečiť na obdobie asi 8 týždňov krátky deň (14 hodín denne v tme, napríklad prikrytá škatuľou).

Zornica (Hippeastrum)

• Vlastnosti: Nádherné súkvetia kvitnú od októbra až do apríla. Vynikajú hlavne v bielej farbe, ale nájdete ju aj v červenej, ružovej alebo bledozelenej. Súkvetie môže obsahovať až 5 veľkých kvetov. Vyrastajú na štíhlej stonke dlhej až 50 cm zo zásobného orgánu, cibule.
• Pestovanie:
  • Teplota: Kvitne pri bežnej izbovej teplote 18 až 24 °C. Pre predĺženie kvitnutia premiestniť do chladnejšieho prostredia, zalievať mierne a nehnojiť.
  • Stanovište: Ak nekvitne, môže byť na priamom slnku.
  • Prezimovanie cibule: Po odkvitnutí stonku odrezať. Až do polovice augusta rastlinu pravidelne polievať (vodu neliať priamo na cibuľu). Potom nechať listy zatiahnuť, cibuľu vybrať zo substrátu a uložiť na tmavé chladné miesto. Pre vianočné kvitnutie v novembri vysadiť do črepníka a umiestniť na svetlé miesto v izbe. Zálievku zintenzívniť hneď, ako sa objavia prvé lístky.

Šlumbergeria (Schlumbergera)

• Iný názov: Vianočný kaktus.
• Vlastnosti: Listy sa skladajú z plochých článkov, ktoré na starších exemplároch prevísajú. Na okrajoch sú zúbkované a na ich koncoch sa objavujú kvety. Známe sú najmä červené formy, avšak existujú aj oranžové, žlté odrody, a dokonca i biele.
• Pestovanie:
  • Stanovište: Polotienisté. Priame slnečné lúče spôsobujú žltnutie listových výhonkov. V lete v tieni letniť vonku na balkóne, v jeseni preniesť dnu.
  • Zálievka: Počas rastu, od jari do konca leta, priemerná zálievka mäkkou vodou. Pozor na premokrenie.
  • Pre kvitnutie: Chladnejšia teplota okolo 12 °C (napríklad na schodišti alebo zasklenej lodžii). Keď sa ukážu prvé puky, začať každé dva týždne hnojiť. V tomto období musí byť rastlina v teplej miestnosti na svetlom mieste.
  • Púčiky: Nároky na svetlo sa menia podľa ročného obdobia. V lete polotieň a v zime počas kvitnutia dostatok svetla.

Rastliny s listami podobnými mäte a ich využitie

Drobné biele kvety prinášajú do záhrad a interiérov pokoj a eleganciu. Žiť zdravo neznamená len zaradiť do jedálnička množstvo zeleniny či ovocia. Ide aj o to, či ich vieme správne pripraviť. Najprirodzenejšími a zároveň aj najhodnotnejšími dochucovadlami sú záhradné vňate a bylinky. Aby sme si urobili aspoň malý prehľad o hodnotách prírodných, voľne rastúcich rastlín, ale i chutných vňatiek a konzumných listov zelenín, pozrime sa na ich obsah vitamínu C, aj keď ten nie je jediným reprezentantom ich výživovej a ochrannej hodnoty.

Marolist väčší (Chrysanthemum balsamita)

• Vlastnosti: Otužilá trvalka s kvetmi usporiadanými v malých úboroch, oválne sivozelené listy a kvitne koncom leta. Listy sú typické citrónovo-mätovou vôňou. Kedysi známa rastlina, no postupne upadla do zabudnutia. Známa aj pod názvami: balzamita, balzamový list, list panenky Márie, Máriin list, ženská mäta. Chuť i aróma pripomínajú mätu, žuvačku či pepermintovú zubnú pastu.
• Pestovanie:
  • Stanovište: Slnečné miesto, dobre priepustná pôda.
  • Rozmnožovanie: Odrezkami, na jar alebo na jeseň.
  • Starostlivosť: Mrazuvzdorná rastlina. Po odkvitnutí treba rastlinu zrezať, aby sa podporila tvorba nových zdravých listov s liečivými účinkami.
• Využitie:
  • Liečebné: Podpora trávenia, úprava činnosti pečene, uľahčenie pôrodu (v minulosti), upokojuje podráždený žalúdok, kŕče, hnačku. Má antibakteriálne účinky a je výborný na očistu čriev.
  • Kulinárske: Čerstvé listy do šalátov, tepelne upravené do polievok, omáčok, zapekaných pokrmov, plniek, ako príloha. Môžu sa podávať k mäsu, zemiakom alebo jedlám zo strukovín.
  • Iné: Súčasť voňavých zmesí potpourri.

Bazalka (Ocimum basilicum)

Považuje sa za kráľovnú voňačiek, a nielen kuchynských. Aj jej botanický názov o tom svedčí - jej vôňa bola hodná kráľov (basileus - kráľ). U nás ju liečitelia využívali na privolanie lásky - roztieraná po pokožke slúžila ako prirodzená vôňa lásky. Je veľa druhov bazalky.

• Vlastnosti: Napríklad bazalka pravá je jednoročná rastlina.
• Pestovanie:
  • Výsev: Predpestováva sa v byte alebo skleníku (výsev v marci).
  • Výsadba von: Až po májových mrazíkoch.
  • Stanovište: Plné slnko, ľahšia humózna pôda a dobrá závlaha.
  • Zber: Voňavé lístky zbierame pred kvitnutím - vtedy obsahujú najviac silíc. Aby sa kvitnutie oddialilo, včas zaštipneme vrcholce rastlín.
• Obsah: Železo, fosfor a 60 mg vitamínu C.
• Účinky: Celkovo pôsobí osviežujúco, zvyšuje tvorbu žalúdočných štiav, znižuje nadúvanie, podporuje chuť do jedla, užíva sa pri nevoľnosti a zvracaní. Nie je vhodné ju užívať v tehotenstve.
• Kulinárske využitie: Používajú sa najmä čerstvé lístky do omáčok, polievok, zeleninových šalátov, mletého mäsa, cestovinových jedál či na pizzu. Ak ju zalejeme octom alebo olejom, získame účinné ochucovadlo na šaláty.

Rozmarín (Rosmarinus officinalis)

Starí Rimania túto voňavú rastlinu nazývali morská rosa, pretože sa jej dobre darilo na morskom brehu. Rozmarín ochraňuje, lieči aj očisťuje.

• Vlastnosti: Vždyzelený krík, v prírode dorastá až do výšky 2 m, v črepníku podstatne menej. Citlivý na mráz.
• Pestovanie:
  • Množenie: Zo semena, ale na zachovanie odrodovej pravosti sa radšej zakoreňuje z polodrevitých odrezkov vo vlhkom piesku.
  • Prezimovanie: Na zimu ho radšej umiestnime na slnečný oblok do bytu.
• Účinky: Pôsobí dvojsmerne - stimuluje mozgové a srdcové funkcie, ale aj utlmuje stres, odháňa depresiu, rozpúšťa nervové napätie, tlmí bolesti hlavy a migrénu. Zaháňa únavu, zlepšuje trávenie (najmä ťažkých jedál).
• Zber: Na liečebné aj kulinárske účely používame čerstvé alebo drvené sušené listy a kvety trhané po celý rok, najlepšie na začiatku kvitnutia.
• Kulinárske využitie: Pre výraznú arómu sa používa v menších dávkach a len krátko pred tepelným dokončením jedál, aby vonné silice nevyprchali. Používa sa na aromatizáciu olejov, octov, dresingov, majonéz a marinád.

Šalvia lekárska (Salvia officinalis)

Salvere znamená po latinsky liečiť. Šalvii sa hovorí tiež babské ucho či posvätná bylina. Už od antiky je symbolom večného života. Vraj kto pestuje šalviu a v máji jej veľa zje, ten bude múdry a bude dlho žiť. Ktovie, koľko pravdy je na tomto tvrdení.

• Vlastnosti: Poloker vysoký asi 60 cm.
• Pestovanie:
  • Stanovište: Suchšia, slnečná poloha a vápenatá, priepustná pôda.
  • Množenie: Výsevom semien alebo zakoreňovaním polodrevnatých odrezkov.
  • Starostlivosť: V mrazivých polohách ju chránime zimným prekrytím - slamenou prikrývkou. Neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, ale za občasné prihnojenie zrelým kompostom sa vie odvďačiť. Na jednom stanovišti vydrží až desať rokov.
• Príbuzné druhy: Šalvia muškátová (Salvia sclarea) je dvojročná rastlina, ktorá bohato kvitne. Je silne aromatická až opojná, vonia akoby po levanduli a muškáte. Obsahuje látky obmedzujúce potenie.
• Účinky: Má veľmi silné protizápalové a dezinfekčné účinky, pôsobí proti hnačkám, zlepšuje trávenie, činnosť žlčníka a pečene. Veľmi účinne pôsobí ako kloktadlo pri zápaloch v ústnej dutine, hrdle a pri angíne. Odstraňuje zápach z úst a znižuje hladinu cukru v krvi.
• Kulinárske využitie: Má silnú korenistú vôňu a horkastú chuť, preto sa s ňou musí koreniť opatrnejšie. Najčastejšie sa používajú čerstvé listy, na sušenie sa zbierajú pred kvetom. Kvet sa často používa na zdobenie jedál, šalátov a múčnikov. Pre výraznú chuť i vôňu stačí použiť pri korenení jedál na jednu porciu len jeden až dva lístky. Pitie čaju zo šalvie lekárskej by nemalo byť dlhodobé, lebo obsahuje menej vhodný tujón.

Borák lekársky (Borago officinalis)

Traduje sa, že je to rastlina, ktorá podporuje odvahu človeka. Možno aj to bol dôvod, prečo sa jeho modré kvety dávali pred bojom križiakom do nápojov.

• Vlastnosti: Jednoročná bylina dosahujúca výšku asi 60 cm. Celá posiata jemnými chĺpkami, ktoré však nie sú prekážkou pri jej konzumácii. Modré kvety.
• Pestovanie:
  • Množenie: Pestuje sa zo semien v záhrade alebo črepníku.
  • Stanovište: Plné slnko, stredne ťažká, priepustná a dobre zavlažovaná pôda.
  • Výsev: Od apríla každé dva až tri týždne, aby sa mohli neustále zbierať mladé a chutné lístky. Semená klíčia prekryté tenkou vrstvou pôdy.
  • Zber: Lístky zberáme podľa potreby.
• Obsah: Olej vylisovaný z jeho semien obsahuje množstvo žiaducich polynenasýtených mastných kyselín a až 25 % vzácnej gama-linolenovej kyseliny.
• Účinky:
  • Olej: Pozitívne ovplyvňuje atopický ekzém, ťažko liečiteľnú neuropatiu, predmenštruačný syndróm, sezónne alergie a zápalové stavy.
  • Čaj z listov: Pôsobí detoxikačne, posilňuje srdce a uvoľňuje hlieny.
  • Ďalšie: Pôsobí aj dezinfekčne, pomáha pri reumatizme, proti psychickej skleslosti, depresii. Využíva sa aj v kozmetike - upokojuje podráždenú pokožku.
• Kulinárske využitie: Celá nadzemná časť boráka s príjemnou chladivou uhorkovou chuťou pôsobí v jedlách veľmi osviežujúco. Vynikajúca šalátová vňať. Ak sa rozmixuje s chladnou vodou a citrónom, pripraví sa osviežujúci zelený nápoj. Vhodný do nátierok, tvarohu či jogurtu. Spolu s tvarohom a špenátom môže tvoriť náplň cestovinových taštičiek. Jeho kvety sú jedlou ozdobou mnohých slaných aj sladkých jedál.

Trebuľka (Anthriscus cerefolium)

Nazýva sa tiež stoklások, svinská rasca alebo pôstne korenie. V Anglicku sa považuje za bylinku čistiacu krv a cez Veľkú noc sa tu pojedá vo veľkom. Vo francúzskej kuchyni patrí k tzv. "fines herbes".

• Vlastnosti: Jednoročná bylina z čeľade mrkvovitých, pomerne dobre odoláva mrazu. Veľmi rýchlo sa vyvíja. Listy sa podobajú na svetlejší petržlen a podľa druhu sú buď ploché, alebo skučeravené. Tie aj výraznejšie voňajú.
• Pestovanie:
  • Výsadba: Po poslednom, teda jesennom, výseve do pareniska sa môže zberať prakticky po celú zimu. Za päť až šesť týždňov po výseve ju už možno zberať. Aby sa mohli zbierať stále čerstvé mladé voňajúce lístky, vysieva sa po troche každé dva až tri týždne.
  • Stanovište: V záhrade na hriadke i v nádobe. Na pôdu nie je náročná, ale potrebuje, aby bola stále mierne vlhká. Lepšie jej svedčí polotieň, na plnom slnku rýchlo vykvitá a po dozretí semien odumiera. Rada sa sama vysemeňuje.
• Obsah: Čerstvé lístky obsahujú až trikrát viac vitamínu C ako citrón (140 mg).
• Účinky: Zlepšuje trávenie, výrazne bráni nafukovaniu aj po čerstvých kysnutých koláčoch, do ktorých sa preto pridáva. Je vhodná pri žlčníkových a pečeňových diétach.
• Kulinárske využitie: Používame predovšetkým čerstvé mladé lístky, ale ak jej máme prebytok, môžeme ju zamraziť do ľadových kociek. Do tepelne upravovaných pokrmov ju pridávame až na tanieri. Veľmi dobré využitie má v šalátoch, nátierkach, najmä tvarohových, smotanových omáčkach a polievkach, na obložených chlebíkoch či v zemiakoch.

Koriander (Coriandrum sativum)

Pochádza zo stredomorskej oblasti. Je známy aj ako čínsky petržlen. Často sa používa v arabskej a indickej kuchyni. Obsahuje dodecenal, ktorý je až dvakrát účinnejší než niektoré antibiotiká.

• Vlastnosti: Jednoročná rastlina z čeľade mrkvovitých. Dorastá do výšky 80 cm. Vytvára dva druhy listov. Spodné listy sa podobajú na petržlen.
• Pestovanie:
  • Podobne ako petržlen - buď v záhrade, alebo v nádobe.
  • Zber: Spodné listy sa konzumujú. Tým, že ich trháme ešte pred kvitnutím (možno ich skladovať v chladničke zabalené v mikroténových vreckách), odďaľujeme tvorbu horných, čiarkovitých lístkov, ktoré signalizujú tvorbu kvetov a plodov. Na ochucovanie jedál sa používajú zrelé plody, ktoré sa tesne pred použitím rozdrvia (drvené totiž rýchlo strácajú arómu). Semená (plody) sa musia zberať až po úplnom dozretí, lebo nezrelé nepríjemne páchnu. Aj čerstvo nastrúhaný koreň sa používa v kuchyni. Listy sa nesušia, používajú sa len čerstvé.
• Obsah: Hlavnými zložkami sú najmä silice, vitamín C, sacharidy a minerály.
• Účinky: Podporuje chuť do jedla, zlepšuje trávenie, má protikŕčové účinky, bráni nafukovaniu, používa sa pri chrípke a hnačkách.
• Kulinárske využitie: Listy pridávame do jedál až po ich tepelnej úprave. Plody tesne pred použitím rozdrvíme a trochu popražíme, aby sme zvýraznili ich chuť. Nasekané lístky možno pridať do šalátov, ostrých fazuľových polievok, majonéz či dusených pokrmov. Koriandrové semená sa používajú pri nakladaní zeleniny, ale dávajú sa aj do perníkov.

Rukola siata (Eruca sativa)

V poslednom čase mnoho ľudí prišlo na chuť horkastej byline, ktorej listy aj chuť sú podobné púpave. Je to rukola siata, zvaná tiež roketa.

• Vlastnosti: Rýchlorastúca letnička, jednoročná rastlina vysoká 50 cm. Patrí medzi kapustovité rastliny. Odpradávna je známa aj ako perzská horčica. Starí Rimania z nej pripravovali šaláty a ostro chutnajúce semená používali ako korenie. Je výbornou dietetickou bylinou. Jedlu dáva sviežu pikantnosť.
• Pestovanie:
  • Nie je náročná na pestovanie. Pokojne si ju vypestujeme aj doma v črepníku.
  • Výsev: Vysievame v apríli a potom výsev opakujeme dva- až trikrát.
  • Zber: Lístky zberáme o päť až šesť týždňov - zrežeme ich asi 3 cm nad zemou, keď vyrastú nové, môžeme to ešte raz alebo dvakrát zopakovať.
  • Stanovište: Pestujeme ju v polotieni, na prudkom slnku totiž rýchlo vybieha do kvetu a stráca listy.
• Obsah: Silice, minerály aj vitamín C. Obsahuje glukosinuláty (vzniká z nich sulforafan, ktorý je účinný pri prevencii rakoviny).
• Účinky: Antibiotický účinok. Posilňuje imunitný systém, pôsobí proti plesniam a virózam, jarnej únave a zlepšuje trávenie. Zápary z rukoly sa používajú na dezinfekciu rán, ale aj do prípravkov na čistenie pleti či vlasových vôd proti padaniu vlasov.
• Kulinárske využitie: Udomácnila sa už aj u nás a často ju nájdeme v listových a zeleninových šalátoch, na pizzi, v cestovinách, plnkách, nátierkach, majonéze, omáčke, ako ozdobu na chlebíčkoch, v dusených jedlách, omeletách, paštétach. Je vynikajúca, ak chceme zvýrazniť chuť cukety.

Kapucínka (Tropaeolum majus)

• Pôvod: Južná Amerika (tu je trvalka, u nás pre citlivosť na mráz pestovaná ako letnička).
• Vlastnosti: Po výseve koncom apríla a začiatkom mája sa zakrátko rozrastie a vyšplhá sa až do výšky 3 m.
• Účinky: Považuje sa za jedno z najúspešnejších rastlinných antibiotík, už Indiáni ju úspešne využívali na liečenie rán. Pôsobí antisepticky, podporuje trávenie, užíva sa pri liečbe dýchacích a močových problémov, semená pôsobia proti hlístam, stimuluje pleť a rast vlasov pri plešatosti. Zápar z listov zvyšuje odolnosť proti bakteriálnej infekcii. Takisto je účinná pri liečbe zápalov nosnej sliznice, nachladnutí, chrípke a suchom kašli.
• Kulinárske využitie: V kuchyni sa najčastejšie používajú čerstvé listy a kvety, na liečebné účely sa suší. Je vhodná do zeleninových a ovocných šalátov, tvarohových a vajcových nátierok, polievok, oživuje koktaily, pudingy a sladké pokrmy. Môžeme ju nasekať a pridať do rizota alebo k cestovinám.

Zber a uchovávanie vňatiek a bylín

Na zimu si môžete bylinky nasušiť alebo zamraziť v ľadových kockách, ktorými potom ľahko dochutíte polievky či omáčky. Pri spracovaní zeleniny nezabúdajme na vysokú výživovú hodnotu vňatiek a listov a nevyhadzujme ich do odpadu.

Upozornenie na invázne druhy

Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)

Boľševník obrovský z čeľade mrkvovité (Apiaceae) bol do Európy zavlečený z Kaukazu a priľahlých oblastí ako dekoratívna okrasná rastlina, ktorá sa vysádzala v turisticky atraktívnych územiach, či ako súčasť verejnej zelene v mestských parkoch. Zaraďuje sa medzi vôbec najnebezpečnejšie invázne druhy na slovenskom území. Pestovať sa prestal v polovici dvadsiateho storočia, ale invázia boľševníka obrovského už v tom čase zasiahla väčšinu Európy. Ako s veľmi vážnym problémom sa s ňou stretáva aj Česko, Nemecko, južné a západné Poľsko, Švajčiarsko, krajiny Beneluxu, východ a sever Francúzska, Anglicko a Dánsko. Štátna ochrana prírody SR zabezpečuje ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov reguláciou výskytu nepôvodných a inváznych druhov rastlín.

• Výška: V stredoeurópskych podmienkach dorastá 2 - 4, niekedy až 5 metrov. V oblastiach pôvodu zhruba do 1,5 metra a nie je tak agresívny.
• Životný cyklus: Dvoj- až viacročná rastlina. V prvom roku klíči zo semena spravidla už v polovici februára, vytvára len listy a zhromažďuje zásoby v mohutnom koreni. Druhý až piaty rok (alebo aj neskôr) vytvorí listovú ružicu a vyženie mohutnú kvetnú byľ so súkvetím. Je monokarpická (iba raz plodiaca) rastlina, ktorá po vytvorení semien uhynie. Nekvitnúce rastliny hynú začiatkom jesene. Plody sa tvoria na 2 - 3 ročných rastlinách. Semená vyklíčia až na jar v nasledujúcom roku, ale značný počet vyklíčených rastlín odumiera. Ešte nezrelé zelené plody sú schopné dozrieť aj na odseknutých súplodiach a za vhodných podmienok semená vyklíčia! Na jar sa rastlina obnovuje z dužnatej časti koreňa.
• Charakteristika:
  • Byľ: Dutá a naružovalo až fialovo škvrnitá, pri najväčších exemplároch sa jej priemer môže blížiť až k 10 cm.
  • Listy: Dolné listy dosahujú dĺžku skoro 2 m.
  • Súkvetie: Obrovské, tvoria ho nápadné, až vyše 50 cm v priemere veľké (údajne bolo zaznamenané súkvetie až cez 1 m v priemere), zložené okolíky s 30 - 60 až 150 okolíčkami. Korunné lupienky sú biele, nažltlé, zriedkavo červenkasté. Kvitne od júna do augusta.
  • Plody: Hrubo rebernaté holé alebo chlpaté dvojnažky, ktoré dozrievajú v auguste a neskôr. Na jednej rastline sa môže vytvoriť až 100 000 semien.
• Šírenie: Ako invazívna rastlina osídľuje takmer všetky stanovištia. Šíri sa pozdĺž ciest a vodných tokov. Obvykle najskôr ovládne ruderálne stanovisko, s podporou takto vzniknutých ohnísk sa potom začne šíriť aj na vlhké a na živiny bohaté stanovište v okolí, odkiaľ postupne vytlačí konkurenčne silné byliny. Využíva k tomu fakt, že jeho semená vyklíčia veľmi skoro na jar, rýchle prerastú väčšinu rastlín a vytvoria zákryv, ktorý mu poskytuje veľkú výhodu. Časom dôjde obvykle k vytvoreniu súvislého porastu, ktorý môže pohltiť 80 % všetkého slnečného žiarenia a celkom znemožniť ostatným rastlinám rast. Mortalita vyrastených rastlín je pred vysemenením malá, pretože je pre väčšinu bylinožravcov aj parazitov nestráviteľná (nepožívateľná). Prirodzené šírenie zaisťujú semená roznášané vetrom a tečúcou vodou, ďalej majú význam aj semená zachytené na divožijúcej zveri či pneumatikách. Semená boľševníka obrovského sa dokážu udržať na vodnej hladine až 3 dni, kým nasiaknu vodou a potopia sa. Pri predpokladanej rýchlosti toku 0,1 m. s-1 môžu byť transportované vodou do vzdialenosti cca 10 km.
• Zdravotné riziká: Spôsobuje pri kontakte najmä kožné poranenia (popáleniny). Sú vyvolané účinkom uvoľnenej bunkovej šťavy obsahujúcej fotoaktívne furokumaríny. Ich účinok sa prejavuje najmä vtedy, ak je koža vystavená slnečnému žiareniu, čím vznikajú páliace zapálené plochy, neskôr až pľuzgiere. Dlhodobejší kontakt s touto rastlinou môže tiež vyvolávať bolesti hlavy, zvýšenú teplotu, slabosť a zimnicu. U precitlivených osôb môžu poškodené časti rastliny vyvolať slzenie, pálenie nosnej a ústnej dutiny. Opuchy dýchacích slizníc môžu zapríčiniť aj smrť. Takéto prípady boli zaznamenané vo svete v súvislosti s deťmi. Prvotný kontakt s rastlinou a jej šťavami je bezbolestný. Fototoxické reakcie sa aktivujú obvykle po 15 minútach osvetlenia. Zápalové zranenia sa objavujú po cca. 24 hodinách v rozsahu, ktorý je závislý od množstva štiav, dĺžky ich pôsobenia a obranyschopnosti poškodeného; sú veľmi bolestivé a veľmi ťažko sa hoja. Účinok rastlinných štiav ďalej zvyšujú teplo a vlhkosť. Ich pozostatky, ako sú pigmentácia a jazvy, zostávajú viditeľné prinajmenšom celé mesiace, niekedy sa objavujú dlhodobejšie následky v podobe vyššej citlivosti poranených miest na UV žiarenie (trvajú až niekoľko rokov). U obzvlášť citlivých jedincov môžu už samotné výpary z väčšieho množstva pokosených rastlín vyvolať pálenie v krku, závraty, nevoľnosť a slzenie. U týchto ľudí tiež k vzniku zápalu môže stačiť dotyk neporaneného listu. Najnebezpečnejšia je táto rastlina v mesiaci jún, kedy má najvyšší obsah spomínaných furokumarínov.

tags: #biele #sukvetie #listy #podobne #mate

Populárne príspevky:

• Ako úspešne pestovať levanduľu vo vašej záhrade
• Nymphaea rubra v akváriu
• Potenciál bambusu
• Sprievodca pestovaním melónu
• Ako rozpoznať hrdzu na okrasných rastlinách