Pestovanie bieleho maku: Odrody, podmienky a starostlivosť

Mak siaty (Papaver somniferum) patrí medzi najkrajšie úžitkové rastliny, ktoré sa pestujú kvôli cenným semienkam bohatým na bielkoviny a minerálne látky. Hoci je mak pre obsah alkaloidov v niektorých krajinách dokonca zakázaný, na Slovensku sa jeho pestovanie teší dlhoročnej tradícii. Pre potravinársky mak je typický len veľmi nízky obsah alkaloidov. Okrem modrých odrôd sa stretávame aj s bielym makom, ktorý je cieľom šľachtenia nových ozimných odrôd.

Pole kvitnúceho maku

Charakteristika a odrody maku

Mak siaty je jednoročná rastlina dorastajúca do výšky 30-150 cm, ktorá je lysá a má modrastý nádych. Kvetné stopky sú dlhé a chlpaté, s kvetmi dosahujúcimi priemer až 10 cm. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, s priemerom 3-8 cm, zakončená viečkom. Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, s vysokým obsahom oleja.

Existujú rôzne odrody maku, ktoré sa líšia:

  • Potravinársky mak: Charakteristický len veľmi nízkym obsahom alkaloidov.
  • Priemyselný mak: Pestovaný pre technické účely.
  • Okrasný mak: Pestovaný pre svoje atraktívne kvety, ktoré môžu byť jednoduché alebo plné, v rôznych farbách od červenej po bielu.

Odrody maku sa tiež delia podľa makovice:

  • „Slepák“: Makovica nemá otvory na vypadávanie semien.
  • „Hleďák“: V hornej časti makovice vytvára otvory, z ktorých sa semená uvoľňujú.

Ing. Beáta Brezinová zo šľachtiteľskej stanice v Malom Šariši informovala o šľachtení odrôd maku ozimného. Do kríženia boli vybrané modré odrody maku siateho jarného potravinárskej kvality z VŠS Malý Šariš a rakúska odroda maku ozimného Zeno. Cieľom šľachtenia je dopracovať sa k bielo-kvitnúcej ozimnej odrode maku, ktorá bude mať kvalitatívne aj kvantitatívne parametre slovenských modrosemenných odrôd maku.

Matovič tvrdo na Uhríka: „Podporujete Fica a škodíte rodinám!“ Uhrík: „Nikto s vami nechce ísť!“

Pôdne a klimatické podmienky

Pestovanie maku ozimného je podobné pestovaniu maku jarného. Mak siaty preferuje stredne ťažké, hlinité až hlinito-piesočnaté pôdy v dobrej kondícii, ktoré sú dobre zásobené humusom a živinami. Pôda by mala byť drobnohrudkovitá, bez sklonu k tvorbe prísušku. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky, ako aj studené a mokré pôdy podhorského typu. Pôdna kyslosť (pH) by sa mala pohybovať v optimálnom rozmedzí 6,2-7,2, teda neutrálne až mierne zásadité.

Nevhodné sú:

  • Vlhké, hlinité, zlievavé, utlačené či kyslé pôdy.
  • Uzavreté polohy bez dostatočného prúdenia vzduchu.
  • Ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú vodu a spôsobujú hnilobu koreňov.

Mak miluje slnečné stanovište s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne. Je vhodné ho chrániť pred prudkými nárazmi vetra, napríklad výsadbou pri plote alebo živom plote.

Mak má rád, keď je štruktúra pôdy jemná, bez veľkých hrúd, preto sa pole musí dokonale pripraviť. Mak má rád chladnejšie a vlhké počasie v období, keď rastie a kvitne, no keď dozrieva, vyhovuje mu sucho a teplo. Ideálne je, keď na jar po sejbe prší a počas dozrievania je slnečno. Mak sa nesmie siať po inej olejnine - chránia sa tak porasty pred chorobami a škodcami. Najlepšie je zaradiť ho po obilninách.

Typy pôd vhodných pre pestovanie maku

Výsev a výsadba

So siatím maku treba začať už pomerne skoro, ideálne počas februára, v marci, no najneskôr do konca apríla. Mak je jednou z prvých plodín, ktoré je možné vysievať. Sejba môže prebehnúť už v skorom jari, dokonca aj na sneh, pretože semená nezmrznú. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20 °C počas 3-4 dní. Ideálne podmienky pre sejbu maku ozimného sú začiatkom septembra, aj pre lepšiu využiteľnosť vlahy. Na jeseň postačí výsevok cca jeden kilogram na hektár.

Spôsob sejby:

  • Pripravte jemne prekyprený záhon.
  • Drobné semená vysievajte povrchovo, pretože potrebujú svetlo na klíčenie. Ak ich zakrývate, použite len veľmi tenkú vrstvu pôdy (maximálne 0,5-1,5 cm).
  • Dodržiavajte vzdialenosť medzi rastlinami 10-15 cm, na 1 m² by malo byť približne 40 rastlín. Pri neskoršom výseve sa odporúča vzdialenosť medzi rastlinami 15-20 cm.
  • Vysádzame do riadkov vo vzdialenosti cca 30 cm.

Jesenný výsev: Vysievanie na jeseň umožňuje rastlinám na jar rýchlejšie odštartovať a často vedie k silnejším rastlinám s bohatšou úrodou.

Starostlivosť a hnojenie

Pestovanie maku siateho je na Slovensku povolené na plochách do 100 m², čo je pre bežného záhradkára dostatočné na prípravu obľúbených makových dobrôt.

Jednotenie, okopávanie a odburinenie

Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Toto zabezpečí dostatočný priestor pre rast a vývoj. Rastlina je náročná na „čistotu“ záhona, nedokáže totiž konkurovať burinám. Je potrebné udržiavať záhon nakyprený a odburinený, čo sa dá docieliť plytkým občasným okopávaním. Počas vegetácie treba pôdu často kypriť až do zapojenia porastu. Po vzídení mak prerieďte na vzdialenosť približne 5 cm a dbajte na to, aby bola na každom výhonku len jedna hlavička. Len takto upravený mak bude dozrievať naraz.

Ilustrácia jednotenia mladých rastlín maku

Zalievanie

Udržujte pôdu mierne vlhkú, hlavne počas klíčenia a rastu. Nepremokrujte. Po odkvitnutí, pre fázu vyzrievania makovíc, je ideálne suché a teplé počasie, preto zálievku obmedzte. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne.

Hnojenie

Mak nie je extrémne náročný na živiny, ale vyvážená výživa je kľúčová. Pred výsevom je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo dobre vyzretý hnoj. Čerstvý maštaľný hnoj sa neodporúča. Vhodné sú klasické hnojivá ako hydinový trus alebo maštaľný hnoj. Alternatívou sú hnojivá s obsahom dusíka a/alebo fosforečné hnojivá obohatené o vápno. V pestovaní maku sa neosvedčilo prihnojenie dusíkom. Na jeseň aplikuje AMOFOS. Keďže pôdy na podniku majú zásaditú reakciu, používajú sa hnojivá s kyslou reakciou.

Potreba živín na 1 tonu semena a makoviny

Živina Množstvo na 1 ha
Dusík (N) ~70 kg
Fosfor (P) ~26 kg
Draslík (K) ~90 kg
Vápnik (Ca) ~79 kg
Horčík (Mg) ~15 kg
Síra (S) ~18 kg
Bór (B) 0,11 kg
Zinok (Zn) 0,20 kg
Mangán (Mn) 0,34 kg

Hnojenie jednotlivými prvkami

  • Dusík (N): Zvýšené dávky dusíka nemusia vždy viesť k požadovanému nárastu výnosu. Dávku je vhodné stanoviť na základe aktuálneho obsahu minerálneho dusíka (Nmin) v pôde a aplikovať ju delene - pred sejbou a pri prihnojení vo fáze BBCH 35-56. Vhodné sú hnojivá ako LAV, LAD, DASA, močovina alebo DAM 390 (s herbicídom).
  • Fosfor (P): Aplikácia fosforu, napr. superfosfátom alebo Amofosom, pozitívne ovplyvňuje hmotnosť sušiny a zvyšuje výnos semena.
  • Draslík (K): Pri deficite draslíka sa hnojí draselnou soľou.
  • Horčík (Mg): Pri nedostatku horčíka sa používa Kieserit alebo horká soľ.
  • Mikroprvky:
    • Bór: Aplikuje sa mimokořenovo v dávke 150-300 g/ha v období medzi vytvoreným 8.-10. listom a listovou ružicou, prípadne pred kvetom. Podporuje opeľovanie.
    • Zinok: Podporuje vznik pylových tetrád a má význam pre zachovanie štruktúry biomembrán. Aplikuje sa vo fáze dlživého rastu (tvorba púčika) v dávke 200-400 g/ha.
    • Mangán: Dôležitý pri fotosyntéze, pozitívne pôsobí najmä na alkalických pôdach pri dlhšom suchu.
    • Síra: Okrem zvyšovania využiteľnosti dusíka, síra vytvára zlúčeniny, ktoré plnia fyziologickú úlohu pri adaptácii rastliny na stresové podmienky. Mimokoreňové prihnojenie sírou potláča rozvoj škodlivých činiteľov, najmä hubových chorôb.

Sledovaný je obsah kadmia v semene maku, v prípade strip-till technológie je riešením aplikovanie 100 kg vápenatého hnojiva pod pätu osiva, čo výrazne zníži obsah kadmia v semene.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Mak je náchylný na rôzne choroby a škodcov, preto je dôležité dodržiavať preventívne opatrenia.

Choroby

  • Pleseň maková: Napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Prevenciou je vysievanie maku na rovnaký záhon s odstupom aspoň troch rokov a likvidácia pozberových zvyškov. Pri výskyte sa odporúča okamžite odstrániť napadnuté rastliny.
  • Helmintosporióza: Napáda všetky rastlinné časti. Prejavuje sa žltnutím listov, tmavohnedými škvrnami a deformáciou makovíc. Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie rastlín škodcami.
  • Bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku, pleseň sivá: Tieto choroby môžu tiež ohroziť porasty.

Prevencia chorôb

  • Dodržiavanie osevného postupu s odstupom 4-5 rokov.
  • Dôsledná likvidácia všetkých pozberových zvyškov a burín.
  • Morenie osiva.
  • Aplikácia fungicídov.
  • Skorá sejba.
Makovica napadnutá plesňou

Škodcovia

  • Voška maková: Napáda listy, stonky a makovice, spôsobuje žltnutie a deformácie. Je tiež prenášačom vírusov. S voškou makovou si mak poradí vo väčšine prípadov sám. Postačí len jeho dostatočné zriedenie a odstránenie poškodených či slabších rastlín.
  • Krytonosec koreňový: Dospelí jedinci poškodzujú vzchádzajúce rastliny, larvy ničia hlavný koreň.
  • Krytonosec makovicový: Chrobáky vyhrýzajú ryhy do stoniek a makovíc, larvy vyžierajú semená a spôsobujú červivosť maku. Samičky napádajú mak v období kvitnutia. Chrobáky môžete buď pozbierať alebo zasiahnuť chemicky.
  • Byľomor: Larvy sa vyskytujú v napadnutých makoviciach a spôsobujú ich deformáciu.

Ochrana proti škodcom

  • Morenie osiva je najvhodnejšou ochranou proti krytonosovi koreňovému.
  • V prípade potreby je možný foliárny zásah insekticídom.
  • Pravidelné sledovanie porastu, minimálne každý tretí deň, je kľúčové pre včasné odhalenie a reakciu na výskyt škodcov a chorôb.

Z herbicídov sa v ozimnom maku využíva Lentipur pre jeho selektivitu k vzchádzajúcim rastlinám maku. Zásadným ošetrením je preemergentná aplikácia herbicídov, napr. Lentipur v dávke 1 liter na hektár, Callisto 480 SC 0,1 litra na hektár a Command 36 CS 0,1 litra na hektár, ktorými sú likvidované buriny, na jar ťažšie ničiteľné. Na jar je nutné využiť opravné ošetrenie prípravkami Laudis OD a Starane Forte. V maku sú sledované rezíduá pesticídov, riešením je deliť ich dávky.

Zber a uskladnenie

Mak sa zbiera v plnej zrelosti vo chvíli, keď sú makovice už zaschnuté. Stonka by mala ísť ľahko zlomiť a makovica by sa mala dať ľahko rozdrviť rukou. Semeno musí byť v čase zberu už tmavé. Zvyčajne je to prelom júla a augusta.

Zber zrelých makovíc

Postup zberu

  • Mak sa žne postupne, denne alebo každý druhý deň.
  • Makovice na lieskach sa nechajú aspoň dva dni dôjsť na slnku.
  • Následne sa ručne odsemenia, kým sú makovice mäkké.
  • Makovice odrežte aj s 10 cm stonkou, nechajte ich vysušiť, nožom otvorte makovice, vytraste mak a v tenších vrstvách ho ešte dosušte.

Uskladnenie

Po zbere sa makovice uskladnia na krátky čas do suchých vriec, aby sa poriadne dosušili. Na jeho uchovanie je najlepšie použiť plátenné vrecká v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti. Sleduje sa tiež obsah morfínu v semene maku, ak prší - z makovíc sa vyplavuje, ak je sucho je potrebné mať správne nastavený mlátiaci mechanizmus, aby makovice boli rozbité na väčšie časti a nedochádzalo ku kontaminácii semena prachom z makoviny.

Prázdne makovice je možné speňažiť vo farmaceutických závodoch a stonky skompostovať.

Právne aspekty pestovania

Hoci u nás je pestovanie maku povolené, podlieha určitým pravidlám. Mak siaty môžete pestovať bez povolenia na ploche menšej ako 100 metrov štvorcových iba na potravinárske účely.

V Slovenskej republike sa pestovanie maku siateho riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky.

  • Maková slama je prázdna tobolka so stonkou dlhou najviac 15 cm.
  • Po zbere úrody musíte makovú slamu bezodkladne zapracovať do pôdy alebo ju odovzdať výrobcovi omamnej a psychotropnej látky, ktorý je držiteľom povolenia.
  • Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 metrov štvorcových na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia.
  • Každý pestovateľ maku na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok.
  • Je zakázané vstupovať do porastu maku cudzím osobám. To neplatí pre držiteľa povolenia na pestovanie maku siateho, jeho odborného zástupcu a nimi poverenej osoby a zástupcov orgánov vykonávajúcich kontrolnú činnosť.
  • Nesmiete narezávať alebo zbierať tobolky maku siateho v mliečnej zrelosti. V bielom latexu sa postupne pri vzchádzaní tvorí 30 alkaloidov - napríklad morfín, kodeín, papaverín.
  • Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho je povinný bezodkladne po zistení poškodenia porastu nepovolanou osobou oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.

tags: #biely #mak #pestovanie

Populárne príspevky: