Biely oleander: Cesta dospievajúcej Astrid
Film "Biely oleander" je americká dráma z roku 2002, ktorú režíroval Peter Kosminsky. Vo filme stvárnila hlavnú postavu Astrid Magnussen Alison Lohman, zatiaľ čo jej manipulatívnu matku Ingrid stvárnila Michelle Pfeiffer. Vo vedľajších úlohách sa objavili Robin Wright, Noah Wyle a Renée Zellweger.
Pätnásťročná Astrid Magnussen žije v Los Angeles so svojou slobodomyseľnou matkou Ingrid, umelkyňou. Keďže je príliš mladá na to, aby si pamätala svojho otca, silno sa spolieha na svoju sebcentrickú matku. Ingridin vzťah s básnikom Barrym sa skončí, keď zistí, že ju podvádza. Vraždi ho jedom z bieleho oleandra a je uväznená, čím Astrid ostáva pod kontrolou sociálnych služieb.
Názov filmu je zároveň pomenovaním jednej odrody kvetín. Jej charakteristickým znakom je spojenie na prvý pohľad krehkej krásy s nepozorovateľným, ale o to smrteľnejším ochranným mechanizmom - prudkým jedom. Na uvedenú hypotézu vás film navedie už v úvodnej expozícii, ktorá podľa čoraz populárnejšieho nelineárneho sujetu je zároveň aj samotným záverom príbehu.
Z úst hlavnej postavy, pätnásťročnej Astrid Magnussenovej (Alison Lohman) sa dozvedáme, že nielen ona, ale aj jej najbližšie okolie považuje jej matku, úspešnú maliarku a umelkyňu Ingrid (Michelle Pfeiffer), za najkrajšiu ženu. Rozhodujúci zlom ale prichádza v okamihu, keď je Ingrid obvinená a následne aj odsúdená na 35 rokov väzenia za vraždu jej nestáleho priateľa a milenca.
Šokovaná a opustená Astrid je umiestnená do domova mládeže, ktorý ale krátko na to opúšťa a nasťahuje sa k adoptívnym rodičom. Vďaka prieraznej výchove matky a faktu, že adoptívna rodina sa za idylickú vôbec považovať nedá, postupne prechádza procesom adopcie viackrát. Každé ďalšie rodinné prostredie je ale úplne iné ako predchádzajúce a z každého si dospievajúca Astrid berie iné životné pravdy a hodnoty. Nájsť medzi nimi tú najsprávnejšiu cestu nebude vôbec jednoduché, hlavne keď nad ňou neustále visí tieň dominancie jej biologickej matky, ktorá sa snaží svoju „výchovu" dcéry usmerňovať aj spoza múrov väznice.
Astridiným prvým pestúnom sa stáva Starr Thomas, bývalá striptérka, abstinujúca alkoholička a znovuzrodená kresťanka. Spočiatku dobre komunikujú a Astrid je pokrstená v jej cirkvi. Ingrid sa to dozvie a postaví Astrid proti nim. Starr, ktorá verí, že Astrid spí s jej priateľom Rayom, podľahne alkoholu. V alkoholickom záchvate sa poháda s Rayom a potom postrelí Astrid do ramena. Astrid sa zotavuje v nemocnici, než je preložená do Detského centra McKinney (známeho ako "Mac").
Po hádke s niektorými dievčatami sa spriatelí s kolegyňou umelkyňou Paul Trout. Astrid je umiestnená k bývalej herečke Claire Richardsovej a jej manželovi, producentovi Markovi. Krehká, ale láskyplná Claire si k Astrid vytvorí blízke puto a Astrid sa konečne začne dariť. Jedného dňa Astrid zistí, že Ingrid si s Claire dopisuje a trvá na stretnutí. Počas návštevy vo väzení Ingrid žiarlivo zneužije Claireino nízke sebavedomie a podozrenia ohľadom Markovej vernosti, čo zhorší jej depresiu. Neskôr, po vážnej hádke s Markom, Claire zvažuje, že pošle Astrid späť do MAC. Astrid oznámi Ingrid Claireinu smrť a to, že bola vrátená do MAC. Obviňujúc Ingrid zo samovraždy, Astrid oznámi, že ju už nenavštívi.
Teraz späť v MAC, Paul hovorí Astrid, že keďže čoskoro dovŕši 18 rokov, presťahuje sa do New Yorku. Požiada ju, aby sa k nemu pridala, ale ona chladne odmietne. Astrid odmieta dobrých kandidátov na pestúnov a prijíma ruskú imigrantku Rena Gruschenku, ktorá využíva deti ako lacnú pracovnú silu pre svoj bazárový biznis. S Renou sa stáva chladnejšou a jej vonkajší vzhľad zodpovedá jej vnútornému rozpoloženiu. Ingridina právnička, Susan Vallares, už pod Ingridiným vplyvom, osloví Astrid a ponúka jej čokoľvek, čo chce, výmenou za klamstvo v jej prospech na súde. Astrid odmietne, ale Rena jej povie, že je hlúpa, ak odmieta peniaze.
Astrid prekvapí Ingrid vo väzení naposledy. Jej vzhľad sa dramaticky zmenil. Teraz, keď má po prvýkrát kontrolu nad svojou matkou, Astrid si žiada odpovede o svojej minulosti výmenou za svedectvo, že Barry spáchal samovraždu. Zasype matku otázkami o Barrym, jej otcovi, Claire a žene menom Annie, ktorú si Astrid matne pamätá z čias, keď bola batoľaťom.
Astrid hľadá listy od Paula v miestnom obchode s komiksami. On sa čoskoro objaví v LA a obnovia svoj vzťah. Sprevádza Astrid na súdny proces jej matky, keď čaká na svoj čas svedčiť. Súdna sieň sa predčasne vyprázdni a ona ide zistiť, čo sa stalo. Susan vysvetľuje, že Ingrid jej nariadila nezahrnúť Astridino svedectvo. Ingrid a Astrid sa na seba pozrú, keď ju odvádzajú. Zničená Astrid sleduje, ako jej matku odvádzajú späť do väzenia.
O dva roky neskôr, Astrid, opäť blondína, žije v New Yorku s Paulom a venuje sa svojmu umeniu: dioramám v kufríkoch zobrazujúcim jej život až do daného okamihu. Keď ich obchádza, každý zatvára so slovami, že sa už nikdy nepozrie na hrôzy, ktoré obsahujú.
Najslabším, ale žiaľ výrazným nedostatkom tohto filmu je jeho stopáž. Paradoxom je fakt, že zatiaľ čo väčšina filmov by ju potrebovala skrátiť, Biely oleander trpí opačným efektom - je príliš krátky. Výsledkom tejto úspornosti je totiž jednoznačne nedostatočné vykreslenie väčšiny postáv. Ich charakterizácia sa v horšom prípade uskutočňuje prostredníctvom ich oblečenia a v tom lepšom skrz na priestor chudobnú výrazovú mimiku doplnenú krátkou verbálnou typizáciou. Pre tento typ filmov je príznačné, že nemá hlavného hrdinu, ale množstvo rovnocenných postáv, prípadne väčšie množstvo vedľajších, epizódnych postáv spojených výraznou hlavnou postavou. V Bielom oleandri je hlavnou postavou Astrid a ústredným motívom príbehu je hľadanie jej vlastnej identity, vzťah k matke i najbližšiemu okoliu a formovanie názorov na život.
Ťažko povedať, kto je za vyššie spomínané negatíva zodpovedný. Či je to Mary Agnes Donoghue ako autorka úsporného scenára, ktorá pri adaptácii dostatočne nevyužila potenciál, ktorý v sebe skrýva rovnomenná novela spisovateľky Janet Fitchovej, alebo poväčšine televízny režisér Peter Kosminsky. Na druhej strane možno iba kvitovať jeho výber hereckých predstaviteľov, ktorý do veľkej miery slabý scenár so silným potenciálom zachraňujú.
Od Robin Wright Penn v úlohe baptistickej mamy cez Cole Hausera v úlohe jej priateľa až po ústredné herecké trio Alison Lohman, Michelle Pfeiffer a Renée Zellweger. Ich herecký prejav je veľmi vydarený. Hlavne Michelle a Renée (v úlohe neúspešnej a nevyrovnanej herečky a adoptívnej matky Claire) dokázali aj na malom priestore vtlačiť svojim postavám punc dôveryhodnosti a vybaviť ich presvedčivým vnútorným životom.
Popri hercoch kvalitu filmu smerom hore dopomáha usmerniť aj kamera Elliot Davisa, ktorá vyniká hlavne v citlivých neutrálnych záberoch a vizuálne mierne do modra kolorovanom vyobrazení chladného života v domove mládeže (napr. poeticky ladená scéna na pláži). Minimalistická hudba Thomasa Newmana navodené obrazy trefne dokresľuje a napomáha k celkovo melodramatickému vyzneniu filmu.
Ak patríte k divákom nachádzajúcim záľubu v medziľudsky ladených príbehoch, ktorých výsledný obraz je nutné postaviť si postupne z jednotlivých kúskov ako puzzle, je Biely Oleander filmom pre vás.
Zhrnutie: Film Biely oleander sleduje život mladej tínedžerky Astrid, ktorá prechádza sériou pestúnskych domovov po tom, čo jej matka skončí vo väzení za zločin z vášne. Film zobrazuje temný a často depresívny príbeh o nočnej mornej ceste dievčaťa za láskou a podporou.