Kukurica siata a jej pestovanie na Východoslovenskej nížine

Kukurica siata (Zea mays subsp. mays) je kultúrna plodina pôvodne domestikovaná Indiánmi na území dnešného Mexika. Je to rastlina z čeľade lipnicovitých a predstavuje jednu z najpestovanejších rastlín na svete, vďaka jej všestrannému využitiu. Kukurica siata je veľmi stará rastlina, ktorej spôsob domestikácie je jednou z najväčších záhad genetiky. Predpokladá sa, že kukurica vznikla vývojom a selekciou z teosintu (skupina amerických tráv z rodu Zea), s ktorým si však dnes kultúrna kukurica nie je vzhľadovo príliš podobná. Na rozdiel od ostatných kultúrnych plodín nie sú známe žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom kukurice a kultúrnou plodinou. Kukurica nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci poľnohospodára. Súčasné teórie predpokladajú, že kukurica "vznikla" niekedy medzi rokmi 4000 - 3000 pred Kr. v údolí rieky Balsas.

Do Európy sa dostala po príchode Španielov do Ameriky. Na Slovensko sa dostala z Maďarska v polovici 18. storočia. Intenzívne pestovanie kukurice začalo na južnom Slovensku, o niečo neskôr aj na južnej Morave. Až začiatkom 20. storočia prišlo k väčšiemu rozširovaniu pestovania kukurice na Slovensku. Na Slovensku sú najvhodnejšie podmienky pre pestovanie kukurice siatej na zrno v oblastiach Žitného ostrova a dolného toku Váhu. Východoslovenská nížina, úrodná oblasť na východe Slovenska, je významným regiónom pre pestovanie kukurice siatej.

Kukurica je jednoročná rastlina. Dorastá do výšky 1 až 3 metrov. Má plné steblo, z ktorého vyrastajú dlhé a štíhle listy striedavo v dvoch zvislých radoch. Skoré odrody majú na hlavnom steble 8-12 listov, neskoré 24 a viac. Listová čepeľ je široká, podlhovasto kopijovitá, s výrazným stredným rebrom.

Biologické vlastnosti kukurice

Kukurica je rastlina jednodomá s jednopohlavnými kvetmi. Samčie kvetenstvo (metlina) sa nachádza na špici rastliny a produkuje obrovské množstvo peľových zŕn. Samičie súkvetie (šúľok) sa nachádza v pazuche listu a je chránené obalovými lístkami. Plod je nahá obilka, ktorá má rôznu farbu a tvar. Peľ sa prenáša najmä vetrom, pričom peľové zrná sú relatívne ťažké a rýchlo vysychajú.

Samčí pohlavný orgán väčšinou dozrieva skôr ako samičí, čo sa považuje za pôvodný mechanizmus zabezpečujúci cudzoopelivosť. V prírodných podmienkach sa kukurica rozmnožuje iba semenom. Zhruba 95% semien je oplodnených cudzím opelením. Kukurica počas domestikácie stratila schopnosť uvoľňovať semená z klasu, a tak je úplne závislá na pomoci človeka.

Kukurica je ako mnohé ďalšie tropické rastliny plodina s fotosyntézou typu C4. Vďaka tomu je kukurica schopná za dostatočného osvetlenia veľmi rýchlo rásť a produkovať enormné množstvo biomasy. Udáva sa maximálny výnos až 23 t z hektára. Nie je ani príliš náročná na vodu.

Typy kukurice a ich využitie

Existuje obrovské množstvo odrôd kukurice, ktoré sa delia na rôzne typy podľa tvaru a zloženia zásobného škrobu v bunkách bielka kukuričných obiliek. Medzi najznámejšie patria:

Pukancová (reventador, pop corn) - pôvodný domestikovaný variant s malými zrnami, ktoré pri zahrievaní praskajú. Tvorí cca 1% pestovanej rozlohy.
Tvrdá alebo obyčajná (duro, flint) - podobná Pop kukurici, ale s väčšou veľkosťou zrna. Pestuje sa najmä v horských podmienkach a je odolná voči chladu. Tvorí asi 14% rozlohy.
Škrobnatá (blando) - kukurica na múku s mäkkým škrobovým jadrom, ľahko sa melie a používa na prípravu tortíl. Je to najbežnejšia kukurica pre priamu ľudskú spotrebu. Tvorí asi 12% rozlohy.
Konský zub (dentado) - najrozšírenejší typ kukurice, predstavuje zhruba 73 % svetovej produkcie. Používa sa prevažne ako krmivo pre dobytok a v priemysle.
Cukrová - endosperm sa skladá prevažne z rozpustných cukrov s malým podielom škrobu. Zberá sa v mliečnej zrelosti a konzumuje sa v čerstvom alebo mrazenom stave.

Kukurica na zrno sa používa ako kŕmna kukurica alebo ako škrobová kukurica. V odvetví zameranom na spracovanie škrobu je dopyt aj po špeciálnej voskovej kukurici. Kukurica na zrno sa navyše používa ako priemyselná surovina pri výrobe kyseliny citrónovej, alkoholu, piva, liečiv a bioetanolu. V potravinárskom priemysle slúži kukurica ako zdroj oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu.

Z celkovej svetovej produkcie kukurice zhruba 70% sa využíva na kŕmenie, 20% na ľudský konzum, 5% na priemyselné spracovanie a 5% na osivo. Na potravinárske účely sa najčastejšie používa kukuričná múka a krupica. Značné množstvo sa spracúva na kukuričný škrob, alkohol, pivo a iné produkty.

Pestovanie kukurice na Východoslovenskej nížine

Kukurica na zrno uprednostňuje hlboké a dobre zásobené pôdy. V dôsledku rýchleho zohriatia pôdy a dobrého rastu koreňov sú výhodné dobre prevzdušnené pôdy. Kukurica nemá hlavný koreň a preto profituje z rastlín prekyprujúcich pôdu, ktoré tam boli vysadené pred pestovaním kukurice. Keďže kukurica je C4 rastlina, má relatívne malé požiadavky na vodu v súvislosti s úrodou, no pre vysoké výnosy úrody potrebuje veľa tepla a živín.

Manažment pestovania kukurice je relatívne jednoduchý. Po kultivácii cca. 7 až 10 semien na m2 pri jednozrnnom výseve sa použije herbicíd na kukuricu. V neskoršom období rastu sa fungicídy alebo insekticídy používajú len vo výnimočných prípadoch. Hubové ochorenia sa ľahko prenášajú na kukuricu z predchádzajúcej plodiny. Tento problém možno vyriešiť zaoraním slamy z obilia a výberom vhodnej odrody.

Vplyv poveternostných faktorov na úrodu v roku 2010

Rok 2010 bol pre slovenské poľnohospodárstvo, vrátane pestovania kukurice siatej na Východoslovenskej nížine, mimoriadne náročný. Priebeh poveternostných faktorov bol charakterizovaný nadmerným množstvom vody, najmä v mesiacoch máj a jún. Extrémne zrážky spôsobili zaplavenie rozsiahlych plôch poľnohospodárskej pôdy, čo viedlo k poškodeniu porastov a komplikáciám pri zbere.

Záplavové oblasti, ako Východoslovenská nížina, boli obzvlášť postihnuté vybrežením vody z riečnych korýt a dlhodobým zaplavením pôdy. Celková podmáčaná alebo zaplavená plocha predstavovala asi 300 tis. ha poľnohospodárskej pôdy. Výrazný prebytok vody sa objavil už na jeseň 2009 a pokračoval počas zimy 2009/2010 a najmä v máji a júni 2010. Na mnohých meteorologických staniciach boli prekonané rekordy mesačných úhrnov zrážok. K mimoriadnosti situácie prispel aj fakt, že zrážky padali pri priemerne vyšších teplotách.

Extrémy pokračovali aj v letných a jesenných mesiacoch. V auguste boli výrazne nadnormálne zrážky, najmä na západnom a strednom Slovensku. September bol tiež zrážkovo nadnormálny. Kvôli predchádzajúcej intenzívnej zrážkovej činnosti zostali mnohé porasty jesenných plodín natoľko zamokrené, že sa so zberom muselo čakať, alebo ich nebolo možné zberať vôbec. V novembri sa ešte kukurica na zrno na viacerých miestach zberala a napokon daždivé počasie v kombinácii s prvým snehom komplikovalo zber kukurice na zrno ešte aj v mesiaci december.

Výmera a úroda kukurice na zrno v roku 2010

V roku 2010 bola kukurica na zrno zberaná z plochy 166 585 ha. Priemerná úroda kukurice na zrno v r. 2010 bola 5,53 t/ha, čo je na úrovni priemeru za ostatných 10 rokov, ale menej oproti dvom predchádzajúcim rokom. Najvyššie zastúpenie kukurice na zrno na ornej pôde tradične vykazuje Trnavský a Nitriansky kraj. Z dlhodobého hľadiska sa potvrdil trend nárastu výmery kukurice na zrno na Slovensku.

Zimný zber kukurice

Kukurica v strave a zdravotné benefity

Kukurica je energeticky bohatá a je vhodná aj pri chudnutí. Zabezpečuje pocit nasýtenia, vyrovnáva hladinu cukru v krvi a dopĺňa životne dôležité živiny do tela. Kukurica upravuje trávenie a zároveň zlepšuje pravidelnú stolicu. Zjedzte jednu kukuricu denne a tak si môžete urýchliť svoje chudnutie.

Kukurica obsahuje škrob, bielkoviny, tuky, celulózu, vitamíny B1, B2, B3, B5, B6, B9, C, provitamín A (karotén) a vitamín E. Z minerálnych látok v nej prevláda fosfor, draslík, vápnik a horčík. Zo stopových prvkov stojí za povšimnutie mangán, meď, nikel, molybdén, jód, selén a nechýba ani železo a zinok.

Vitamín B1 je využívaný mozgom na produkciu acetylcholínu, ktorý je zodpovedný za uchovanie dobrej pamäte aj koncentrácie, pomáha rozvíjať fantáziu a kreativitu.

Geneticky modifikovaná kukurica

Mnoho kontroverzií vyvoláva pestovanie geneticky upravenej (Genetically modified - GM) kukurice. Táto transgénna plodina má mnoho zarytých odporcov. Väčšina GM kukurice sa pestuje v USA, Kanade, Juhoafrickej republike a v Španielsku. V súčasnosti je najbežnejšia GM kukurica s vloženým génom z pôdnej baktérie Bacillus thuringiensis (Bt-kukurice), ktorý kukurici prepožičiava odolnosť proti škodlivej víjačke kukuričnej.

Námietky odporcov sú väčšinou namierené proti použitiu génového inžinierstva ako takého. Medzi najčastejšie námietky patrí možnosť vzniku alergických reakcií u spotrebiteľov, nechcený negatívny efekt na necieľové druhy hmyzu a nekontrolované kríženie s netransgénnou kukuricou či s divokými príbuznými. Na Slovensku je možné oficiálne pestovať geneticky upravenú kukuricu MON 810 od roku 2006.

tags: #kukurica #siata #a #jej #pestovanie #na