Biostimulácia reprodukcie dobytka: Kľúč k efektívnemu chovu
Reprodukcia hovädzieho dobytka je zásadným ukazovateľom úžitkovosti, ktorý výrazne ovplyvňuje ekonomiku chovu dobytka na mäso. Medzi ďalšie ukazovatele, ktoré ovplyvňujú ekonomiku chovu, patria prírastky teliat do odstavu, prírastky zvierat vo výkrme a vek jalovíc pri prvom otelení. Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť chovu hospodárskych zvierat, je dobrá úroveň reprodukcie.
Pohlavná dospelosť hovädzieho dobytka (HD) nastáva po 8. mesiaci života. Avšak, pohlavne dospelé zvieratá sa na plemenitbu používajú až vtedy, keď je primeraný ich telesný vývoj a upevnia sa ich pohlavné funkcie. To znamená, že sú v chovateľskej dospelosti. Jalovice dosahujú pohlavnú dospelosť vo veku 5 - 20 mesiacov. V puberte dosahujú jalovice mäsových plemien 50 % a jalovice mliekových plemien 35 - 45 % hmotnosti v dospelosti. Optimálna je 40 - 42 % hmotnosti, teda 270 - 300 kg a vek 7 - 11 mesiacov. Zoošľachtené plemená dospievajú skôr ako primitívne plemená a domestikované zvieratá skôr ako divo žijúce zvieratá.
Estrusový cyklus kravy je zvyčajne 18 až 24 dní. Ak je krava v ruji a nie je spárená alebo nebola oplodnená po párení, bude znovu v ruji asi za 21 dní. Ak sa objaví abnormálny cyklus ruje, mala by byť včasná symptomatická liečba. Dospelý dobytok by sa mal začať oteliť vo veku 22 až 25 mesiacov a vek prvého pripustenia by mal byť 16 až 19 mesiacov. Konkrétna situácia závisí od stavu tela lýtka. Lepšou telesnou kondíciou môže byť skoré párenie, ak tvar tela, telesná kondícia nespĺňa štandard, možno vhodne odložiť čas párenia.
Pohlavný cyklus je súhrn fyziologických procesov a ich vnútorných a vonkajších prejavov, ktoré sa u zdravých samíc opakujú v pravidelných intervaloch. Rytmus pohlavných cyklov, ich striedanie a trvanie je druhovo špecifické. U hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní, ktoré majú počas celého obdobia života viacero pohlavných cyklov, hovoríme o polyestrických druhoch hospodárskych zvierat.
Medzi najdôležitejšie obdobia ruje patrí Estrus, ktorý prebieha 2 - 3 dni pred ovuláciou. V pohlavných orgánoch vrcholia proliferatívne procesy a mení sa správanie zvierat. Zvieratá sú nepokojné, často močia a trú sa na susedné zvieratá. Vulva je opuchnutá, sliznica pošvy je prekrvená a z pohlavných orgánov vyteká sklovitý hlien. Pri zapúšťaní stoja pokojne. Po ruji nasleduje Metaestrus, ktorý je charakteristický vznikom žltého telieska, či nastalo oplodnenie alebo nie. Ak nastalo oplodnenie, v vaječníku vzniká žlté teliesko, ktoré hormonálne ochraňuje graviditu.
Špecifiká reprodukcie mäsového dobytka
Chov mäsových plemien dobytka má svoje špecifiká, ktoré sú dané systémom chovu a organizáciou reprodukcie. Reprodukčný cyklus je v systéme chovu dojčiacich kráv vymedzený krátkym časovým rozpätím, a to do 80 až 90 dní. Ak tento údaj prevedieme na počet rujných cyklov kráv a jalovíc, dôjdeme k číslu 3-4, maximálne 5 cyklov, pretože ak tento časový údaj predĺžime, dôjde k nárastu medziobdobia a k narušeniu turnusového telenia so všetkými negatívnymi dopadmi na úžitkové vlastnosti, ako je nízka hmotnosť teliat pri odstave, slabšia kondícia matiek na konci pastevnej sezóny, väčšie percento strát teliat do odstavu a nevyrovnané stádo odstavených teliat v danom ročníku.
Ďalšou skutočnosťou pri organizácii reprodukcie je, že pri významnej časti stáda plemenníc (50-70 %) dochádza k prirodzenému predlžovaniu cyklu bez ruje. Tento stav je možné regulovať hormonálne. Tento stav predlžovania je ovplyvnený nedostatočnou hladinou oxytocínu, k tomuto deficitu dochádza jeho častým vylučovaním pri cicaní teliat, ktorého frekvencia je 6- až 10-krát a viac za 24 hodín. Dĺžku obdobia bez ruje výrazne pomôže upraviť prítomnosť plemenného býka v stáde, jeho správanie, kondícia plemenníc a počet plemenníc na jedného plemenného býka.
Tieto tri fakty určujú rámec pre chov a organizáciu reprodukčného cyklu v stádach mäsových plemien, teda v stádach hovädzieho dobytka v systéme chovu dojčiacich kráv.
Medziobdobie je číselný údaj vyjadrujúci čas uplynutý medzi dvoma oteleniami. Tento údaj by sa mal začínať na úrovni 330 dní a končiť maximálne na úrovni 390 dní.
Najfrekventovanejšia je prirodzená plemenitba
Najčastejšou metódou plemenitby v stádach dojčiacich kráv je prirodzená plemenitba. Tá spočíva v tom, že určitej skupine plemenníc pridelíme plemenného býka na určité obdobie. Ak pridelíme skupine viac plemenníkov, teľatá majú neznámeho otca, takže ak ho chceme určiť, musíme použiť testy paternity. Tento spôsob pripúšťania je najvhodnejší pre stáda plemenníc z rôzneho stupňa úžitkového zamerania s finálnou produkciou jatočných zvierat.
Pri zaradení jalovičiek do ďalšieho chovu je nutné sledovať zastúpenie jednotlivých býkov v „háreme“ a predchádzať tak negatívnym dôsledkom príbuzenskej plemenitby. Dosahované výsledky v reprodukcii pri použití tohto systému plemenitby sú dobré, samozrejme pri zachovaní známych chovateľských postupov, ako napríklad:
- Dobrá kondícia plemenného býka a samozrejme aj dobrá kondícia pripúšťaných plemenníc.
- Počet plemenníc na jedného plemenníka by sa mal pohybovať v rozmedzí 20 až 40 kráv.
Určenie tejto hranice je ovplyvnené rôznymi faktormi, ako je vek plemenného býka a jeho výživný stav, členitosť a reliéf pastevného terénu a samozrejme správanie plemenného býka v stáde pri vyhľadávaní rujných kráv prípadne jalovíc, pretože až 90 % plemenníkov si v čase, kedy dochádza k zoznamovaniu vyberie jednu plemennicu, pri ktorej dôjde po krátkom čase k vyprovokovaniu ruje a následne ku krytiu. Následne si plemenník vyberie ďalšiu plemennicu, takže mnoho rujných samíc môže ostať v stáde bez povšimnutia. Odhadom približne zvyšných 10 % plemenných býkov, samozrejme starších, sa v stáde správa spôsobom, ktorý je pre nás prínosný, a to že prechádza stádo plemenníc ako celok a vyhľadáva rujné plemennice. Mladý plemenník, keď je prvýkrát zaradený do stáda a skupina plemenníc je príliš veľká sa môže veľmi skoro unaviť a vyčerpať, preto mladým plemenným býkom je vhodnejšie prideliť len obmedzený počet plemenníc. K úvahe je potrebné odporučiť, že mladého býčka zaradíme až po pripúšťacom období, a to do skupiny plemenníkov, ktoré sú ako rezerva v prípade vyradenia plemenníka zo stáda plemenníc napríklad zo zdravotných dôvodov. Počet rezervných býkov by mal byť na úrovni 20 % z celkového stavu býkov.
Vytváranie skupín býkov
Pri tvorbe skupiny plemenných býkov pre zaradenie do stáda kráv, resp. jalovíc, ktoré budú pôsobiť spoločne, je potrebné mať na zreteli niekoľko pravidiel pre dosiahnutie uspokojivých výsledkov:
- Skupinu plemenných býkov je vhodné vytvoriť s rozdielnym sociálnym postavením.
- Pre zabezpečenie pokoja v skupine je najlepšie mať v skupine jedného dominantného býka, čím zabránime rangovým súbojom v skupine.
- Do stáda plemenníc zaradíme maximálne dva plemenné býky s jasným vzájomným sociálnym postavením týchto zvierat, lebo ak zaradíme zvieratá s rovnakým sociálnym postavením, namiesto krytia rujných plemenníc sa budú venovať „vydiskutovaniu“ si postavenia a hrám.
Plodnosť samíc a jej hodnotenie
Plodnosť samíc posudzujeme podľa pravidelnosti koncepcie (oplodnenia) a schopnosti rodiť do vysokého veku dobre vyvinuté mláďa. Hodnotí sa aj počet živonarodených mláďat od plemennice za hospodársky rok. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že z hľadiska reprodukcie zvierat je voľné ustajnenie lepšie, zvieratá intenzívnejšie prejavujú príznaky ruje. Pozitívny je vplyv pastvy, resp. slnečné žiarenie. Pôsobenie ultrafialového žiarenia podmieňuje tvorbu vitamínu D.
Plodnosť je komplexná vlastnosť, ktorá súvisí nielen s funkciou pohlavných orgánov na výživu, ale aj s celkovou záťažou organizmu. Poruchy plodnosti sa prejavujú u cca 15 - 18 % dojníc v stáde. Tieto plemennice predstavujú tzv. rizikovú skupinu pre koncepciu, fertilizáciu, vývoj embrya a plodu. Plemennice, ktoré majú slabý prejav ruje, majú problémy s oplodnením a aj priebeh gravidity a vlastného pôrodu sú komplikované.
Negatívne ovplyvňujú plodnosť aj kŕmne dávky, ktoré majú nízku koncentráciu živín a sú nevyvážené z hľadiska obsahu energie, dusíkatých látok, minerálnych látok, stopových prvkov a vitamínov. Významný vplyv majú aj ochorenia pohlavných orgánov, najmä v období pôrodu a v popôrodnom období. Pohlavné choroby znižujú produkciu mlieka v priebehu subklinických foriem ochorenia. Pri niektorých ochoreniach je negatívne ovplyvnená skladba mlieka, jeho biologická hodnota a technologická spracovateľnosť.
Z hľadiska schopnosti oplodnenia, t.j. úspešnosti inseminácie resp. pripúšťania, majú najlepšiu plodnosť mladé plemennice, tzv. prvôstky. Zvyčajne majú početnejší vrh, resp. väčšie mláďa. S narastajúcim vekom a poradím pôrodu sú však mnohé z nich postihnuté zdravotnými následkami z predchádzajúcich pôrodov, gravidít, príp. laktácií. To ovplyvňuje ich dlhovekosť, tzn. dĺžku chovného života.
Hodnotenie fertility
Hodnotenie fertility je dôležité pri posudzovaní plemennej hodnoty. Medzi metódy hodnotenia patria:
- Test neprebehnutých plemenníc - pri tomto teste považujeme neprebehnuté jalovice, u ktorých sa po 30 dňoch neobjavia príznaky ruje, za teľné.
- Percento teľných plemenníc po I. inseminácii - percentuálny spôsob hodnotenia teľnosti, ktorý sa robí do 30 a do 60 dní po prvej inseminácii.
- Dĺžka medziobdobia - obdobie od otelenia do ďalšieho otelenia.
- Stanovenie koncentrácie progesterónu v krvi alebo v mlieku plemennice po 21 - 33 dňoch po inseminácii. Poukazuje na činnosť žltého telieska, ktoré je aktívne len u oplodnených plemenniciach.
- Sonografické vyšetrenie vaječníkov a diagnostikovanie v 25. až 28. dni po inseminácii (pripustení) prítomnosti embrya a plodových obalov.
Komplikácie vývoja zárodku vznikajú vo fáze ovulárnej (odumretie zárodku), vo fáze embryonálnej (embryonálna mortalita) alebo vo fáze plodu (zmetanie). Embryonálna mortalita sa v dobrých chovoch pohybuje v rozmedzí 10 - 20 %, a v chovoch s nízkou plodnosťou viac ako 40 %.
Riadena reprodukcia
Vzhľadom na význam riadenia reprodukčných funkcií zvierat a mechanizmov kontrolujúcich tieto pochody sa vytvorili metodické postupy, ktoré pri cielenom aplikovaní vo veľkochovoch tvoria ucelený systém riadenej reprodukcie.
Medzi metódy riadenej reprodukcie patrí synchronizácia ruje, ktorá spočíva v ovplyvňovaní funkcie vaječníkov biologickými (chovateľskými), medikamentóznymi alebo hormonálnymi prípravkami pre navodenie výraznej a plnohodnotnej ruje s následnou ovuláciou.
V chove dojníc sa využíva Program synchronizácie ruje nazývaný OvSynch, ktorý je rozplánovaný na 10 dňové hormonálne ošetrenie plemenníc s poruchami reprodukcie. Aplikuje sa GnRH pre stimuláciu rastu folikulov a následne PGF2α pre lýzu vytvoreného žltého telieska a jeho funkciu blokovania ovulácie. Po 48 hodinách sa aplikuje opäť GnRH pre stimuláciu ovulácie dominantného folikulu s následnou insemináciou po 16 až 18 hodinách. Využitie programu umožní po 1. inseminácii oplodnenie 80 - 90 % plemenníc.
Jednou z možností, ako detekciu ruje zefektívniť, je využitie programov jej synchronizácie. Úspešnosť synchronizácie závisí od typu použitého prípravku a tiež zvierat, u ktorých ju chceme aplikovať. Jednou z najbežnejších ciest, vedúcich ku skráteniu luteálnej fázy cyklu je aplikácia prostaglandínu F2α (PGF2α) a jeho chemických analógov. PGF2α a jeho analóg spôsobujú zánik žltého telieska na vaječníku, luteolýzu. Prostaglandín i jeho analóg musí byť však aplikované vtakej fáze estrálneho cyklu, kedy je na vaječníkoch prítomné žlté teliesko. V takom prípade väčšinou stačí jednorazová aplikácia luteolytika. Pokiaľ je prostaglandín aplikovaný bez predchádzajúceho vyšetrenia stavu vaječníkov, je odporúčané použiť luteolytikum v dvojakej aplikácii, v intervale 11, poprípade 14 dní.
Inseminácia a šľachtenie
Inseminácia je proces, pri ktorom sa samičie pohlavné bunky prenesú do vajcovodov samice tak, aby došlo k splynutiu obidvoch pohlavných buniek - vajíčka a spermie. Inseminácia sa vykonáva čerstvým alebo zmrazeným semenom. Inseminačná dávka by mala obsahovať 60 až 120 miliónov aktívnych, veľmi dobre sa pohybujúcich spermií.
Na plemenitbu sa používajú najlepší plemenní býci, ktorí sú preverení podľa potomstva. Semenom tohto býka sa osemení 400 - 1000 náhodne vybraných kráv z populácie, potom sa odoberie sperma býka a hlboko sa zmrazí. Na základe odhadu plemennej hodnoty tohto býka podľa dojnosti jeho dcér sa definitívne rozhodne o jeho vyradení a ďalšej plemenitbe. Časový odstup od predbežného zaradenia mladého býka do plemenitby až po vyhodnotenie dojnosti jeho dcér je cca 4 - 4,5 roka. Tento proces má vysoký ekonomický význam, pretože je vysokoefektívne uchovanie jeho semena po dobu 4 - 4,5 roka a z hľadiska genetického zlepšenia produkcie mlieka v ďalších generáciách.
Umelá inseminácia je najstaršou biotechnologickou metódou používanou pri reprodukcii zvierat, spočívajúca v získavaní, konzervovaní a prenesení samčích pohlavných buniek (spermií) do pohlavných orgánov samíc iným ako prirodzeným spôsobom. Pri umelej inseminácii je plemenník oddelený od samice a prirodzené párenie nahrádza umelý transport semena pomocou špeciálnych na to určených inseminačných nástrojov do pohlavného ústrojenstva samice.
Výhody umelej inseminácie sú v znížení nákladov na chov plemenníkov, eliminovaný prenos pohlavných nákaz prirodzenou plemenitbou.
Umelá inseminácia prebieha buď pomocou čerstvo odobratého semena alebo od semena chladeného alebo hlbokomrazeného. Inseminácia hlbokomrazeným semenom je najčastejšie využívaná v chovoch hovädzieho dobytka a koní. Inseminácia semenom chladeným alebo čerstvým sa využíva aj u koní, prasiat, psov… Každý plemenník, od ktorého semeno pochádza musí byť geneticky kvalitný jedinec s dobrým rodokmeňom, aby čo najviac tých najlepších vlastností preniesol na potomstvo. Musí byť zdravý, musí mať v poriadku andrologické vyšetrenia, až potom je možné prejsť k samotnému odberu jeho ejakulátu, po ktorom je potrebné vyhodnotenie spermiogramu. Ejakulát plemenníka sa po samotnom odbere vyšetruje, riedi, plní do na to určených pejetiek, konzervuje chladením alebo mrazením a potom špeciálne uskladňuje. Hlbokomrazené semeno sa v inseminačných dávkach uskladňuje v tekutom dusíku, ktorý má -196°C a pri tejto forme konzervácie semena je možné uskladniť inseminačné dávky po dlhšiu dobu bezpečne na niekoľko rokov.
Základnou funkciou samčej pohlavnej bunky je oplodniť vajíčko. Na to, aby bolo schopná spermia oplodniť vajíčko musí byť v súčinnosti rada endogénnych a exogénnych faktorov, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú.
Pokiaľ má chovateľ k dispozícii inseminačné dávky môže vykonať veterinárny technik umelú insemináciu. Priebeh samotnej inseminácie spočíva v transporte inseminančnej dávky do pohlavných orgánov samice, ktorá je v estre. Inseminačný technik vyberie z tekutého dusíka inseminačnú dávku - pejetku naplnenú hlbokomrazeným smenom, rozmrazí ju, otvorí a transportuje cez špeciálny inseminačný katéter, na ktorý nasadí jednorázovú krytku do pohlavných orgánov samice, ktorá je v ruji.
Po umelej inseminácii je možná kontrola, či bola inseminácia úspešná a zviera ostalo gravidné - robí sa to za pomoci ultrasonografu. Ranná diagnostika gravidity sonom je u dobytka možná okolo 30. dňa po inseminácii, u koní od 14. dňa po inseminácii.
Na faktory, ktoré ovplyvňujú výsledky umelej inseminácie vplýva úroveň chovu, zdravotný stav zvieraťa, určenie optimálneho času na insemináciu, dobre vybilancovaná kŕmna dávka, hygiena prostredia, inseminačný technik.
V novodobej ére sa začala rozmáhať umelá inseminácia pod kontrolou ultrasonografického prístroja - sona, ktorá priniesla presnejšie výsledky a zvýšila úspešnosť koncepcie po inseminácii. Pomocou ultrazvuku je možné presne zistiť veľkosť a tvar vaječníkov a ďalej sledovať prítomnosť, prípadne dynamiku zmien folikulov a žltého telieska (rast, zrenie, ovuláciu folikulov, vývoj a regresiu žltého telieska) čo napomáha presnejšie odhadnúť ten najvhodnejší časový interval pre insemináciu.
Inseminačný postup pod kontrolou sona sa používa aj v kombinácii pri riadenej reprodukcii za pomoci synchronizačných protokolov (FTAI) napr.
Ako technik umelej inteligencie oplodňuje kravu
Reprodukcia hovädzieho dobytka priamo ovplyvňuje ekonomiku chovu. Mlieko je na farmách produktom, ktorý predstavuje väčšinu ich príjmov. Medzi najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú ekonomické výsledky chovu hovädzieho dobytka a tým i úspešnosť poľnohospodárskych podnikov, patrí dobrá a pravidelná plodnosť kráv. Všeobecne je známe, že ideálny je taký stav, pri ktorom chovateľ získa od každej kravy jedno teľa za rok. Žiaľ, napriek všetkým znalostiam, skúsenostiam i pomoci odborných poradcov a inseminačných technikov, dochádza k neustálemu zhoršovaniu reprodukčných ukazovateľov.
Hodnoty ukazovateľov reprodukcie sú najviac ovplyvnené samotným chovateľom. Je nutné včas zaznamenať prebiehajúcu ruju a previesť insemináciu vo vhodnom čase. Obdobie státia na sucho predstavuje ekonomickú stratu na mlieku nezískaného od dojnice ako aj menej teliat za časové obdobie, náklady na opakovanú insemináciu, náklady na jeden kŕmny deň krát počet dní obdobia státia na sucho. Kedy nastane najbližšie telenie a ruja a ktorú kravu treba tento týždeň zasušiť? Rýchle odpovede aj bez počítača zabezpečí kalendár reprodukcie.
Interval telenia je dôležitým reprodukčným indexom. Čím kratší interval telenia, tým viac mlieka a teliat krava za svoj život vyprodukuje a tým nižšie sú investície do liečby, chovu a reprodukcie. Ideálny interval medzi telením by mal byť 12 až 13 mesiacov života.
Aby sa dosiahol najvhodnejší interval otelenia, kravy by mali byť počaté v priebehu 90 až 120 dní po otelení. Ideálnym cieľom je mať menej ako 10 % stáda s viac ako 120 dňami prázdneho priestoru, čo znamená problémy s chovom a ekonomické straty.
Spôsobov, ako pomôcť kravám k lepším výsledkom reprodukcie, je dnes viacej. Ide najmä o vyššiu efektivitu pri vyhľadávaní ruje. Ľudí je čoraz menej a mnohí z tých, ktorí sú ochotní robiť pri kravách, aj tak nie sú schopní rozoznať príznaky. Tieto technológie zvyšujú podiel vyhľadaných zvierat aj v prípade, že pracovníci sú v tomto smere spoľahliví (môže to rezultovať do zvýšenia oplodnenosti o 10-15 p.b.).
Pri zostavovaní pripúšťacieho plánu sa rozhoduje na základe plemenných hodnôt kráv a ich exteriéru. Pri príprave skupín pre prirodzenú plemenitbu časuje práca tak, aby mohli byť plemenné býky pustené ku kravám koncom apríla. Vzhľadom na to, že stádo je kompletne genomované, je možné dobre určiť pôvod teliat (odber genetického materiálu od teliat sa uskutočňuje každý rok na jeseň). Ak je reprodukcia zvládnutá, koncom júla už spravidla nie je možné na pasienku pozorovať žiadne pripúšťacie aktivity býka. Opačný stav dáva tušiť, že v stáde kráv sa vyskytujú cysty alebo nejaké iné reprodukčné problémy (tie treba čo najrýchlejšie identifikovať a riešiť). Preto je dôležité intenzívne sledovať dianie v stáde aj skôr, ako pri jeho sťahovaní z pastvy.
Pokiaľ žijú kravy v horúcom podnebí, ľahšie sa adaptujú na vysoké teploty. Existuje rozdiel medzi tepelnou toleranciou rôznych plemien/zvierat chovaných v rôznych podmienkach? Skutočne existujú plemenné rozdiely, zvlášť Zebu a Girolando (kríženec Gir x Holštejn) sa ľahšie vyrovnávajú s teplejšími podmienkami. Kravy v dôsledku kúpania sa ochladzujú, pokiaľ to nevedie k zvýšeniu relatívnej vlhkosti. V pastevnom systéme je rozhodujúcim dostatok tienistých miest - priame slnečné žiarenie je najväčším rizikovým faktorom. Zabezpečte tieň, pričom cieľom sú 4 - 6 m2 tieňa na kravu. Maximalizujte čas na kŕmenie s možnosťou vo večerných hodinách. Častejším kŕmením, čerstvým a studeným krmivom budú kravy ľahšie znášať horúčavy.
tags: #biostimulacia #rozmnozovanie #dobytok